Čo robiť, ak sa po otehotnení necítite šťastná?
Ahojte žienky, neviem či sú to hormóny alebo čo sa deje, ale sama som zo seba zúfala....s manželom sme sa velmi dlho snažili o babetko a nešlo to. Pri každej menštruácií som bola zúfala z toho, že to nevyšlo. Dokonca ešte ani nestihla prísť a už som bola zúfala, že určite to nevyšlo.
Konečne nastal ten čas a zadarilo sa nam len teda neviem čo sa mi stalo ale necítim žiadnu radosť. Môžu to byť hormóny ? alebo to značí že budem zlá mama?
Neviem, že či to má súvis aj s tým, že som teraz v takom stave, že každý den mi je od rana do večera zle, len čakám kým konečne zaspím a ulavi sa mi...proste je mi zle fyzicky, je mi zle zo seba psychicky, že sa neteším...a do toho si sama nakladám, že prečo fnukam ked sa stal takyto krasny zazrak
Hormóny, Hormóny, hormony.... to prejde
Hormony, normalka 😂 welcome to the club
Jasné, že hormóny. Mne raz muž zabudol kúpiť v robote na poobednej cukríky. Čakala som naňho do pol noci, kým príde z roboty. To si mala vidieť ten oheň na steche, keď ich nedoniesol.🙈Potom sme sa na tom smiali, no vtedy to bola životne dôležitá vec. 😂 Nemajú to len tabuľky čo sa dlhšie snažili. Nepoznám ženu, ktorou by aspoň občas v tehotenstve nelomcovali hormóny.
Presne to poznám, nám síce vyšlo hneď na druhý pokus - vytúžené, chcené, veľmi sme si ho priali. Predstavovala som si slzy dojatia a neskutočný pocit lásky a naplnenia ktorý budem zažívať :D namiesto toho som nervózna, podráždená, vyčerpaná :D vynárajú sa mi len tie "zle spomienky" na obdobie keď bol malý prvý syn (a to môžem povedať že bol skvelý) a rozmýšľam ako to dáme znova.
Ja som snáď ani nepočula o žene, čo by sa tešila počas prvého trimestra, keď je jej zle alebo má trebárs obavy, či všetko dobre dopadne. Myslím, že máš skreslenú predstavu o tom, čo je normálne, a táto skreslená predatava ti škodí.
Verím, že sú spôsoby, ako v sebe tešenie sa na bábo podporiť. No možno sa to podarí až neskôr , keď ti bude lepšie, a je v poriadku začínať od nuly.
Zažívam úplne to isté. Taký istý príbeh, snaženie, sklamanie každý mesiac a nakoniec to vyšlo a ja mám obavy, uzkosti a zmiešané pocity. Dúfam že to čoskoro prejde.
Ahoj, cítim to veľmi podobne. A som rada že v tom nie som sama. Bábätko je vytúžené, tiež sme sa snažili dlhšie, kým to vyšlo. Všetci sa ma s nadšením pýtajú ako sa mám. Neviem čo mám odpovedat, nechcem, aby si vysvetlili zle, keď sa začnem sťažovať. Ale úprimne… myslela som si že to bude ľahšie. Cely ten prvý trimester. Neustále nevoľnosti, nechutenstvo, 0% energie. Z toho psychika v … človek si príde až taký neschopný, hlavne keď vidí, že niektoré mamičky zvládajú aj domáce práce a ja ani zaklad 🫣. Toľkokrát som si už poplakala že čo som to za “mamičku” keď necítim tú ohromnú radosť akú som čakala že budem cítiť. Je super, že sa tu o tom dá rozprávať narovinu, pretože v bežnom živote si myslím, že je to taboo a každý by s hrôzou pozeral, keby sa mu priznám. Neviem teda, v akom týždni si, ale ja teraz začínam 13tt a cítim mierne zlepšenie nevoľností, navyše už aj bruško trošičku vykúka a mám pocit, že aj psychika sa zlepšuje… myslím, že to bude asi trošku iné, keď budem ešte ďalej, a zlepšia sa tieto prvotrimestrálne príznaky. Držím palce, aby sa aj tebe uľavilo. 🙏🏻
Mozno je to priznak neviem. Ked sa narodi tak uz bude hotovo :D a zacne nova etapa.
Tak ony tie pozitívne pocity nemusia prísť ani po pôrode. Spoliejame sa na prírodu, že ich doručí, ale zároveň nežijeme a nerodíme prirodzene. Takže potom aj tá cesta k materinskej láske nemusí byť priamočiara. Ak to nepríde samo, hľadaj príčiny a riešenia ✌️. Je to určite lepšie, než sa zhadzovať, že si od prírody zlá matka.
Jasne, že sú to hormóny, neboj prejde to 😉