• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depky počas tehotenstva

17. januára 2017 
Ahojte baby,tak ja hneď na začiatku môjho tehotenstva riešim ten problém,že som hneď začala byť hrozne náladová,často sa mi chce revať,mám depky,niekedy ani neviem prečo a niekedy som zúfalá z toho keď si pomyslím na to,že si o pár mesiacov nebudem mať čo obliecť,že sa nebudem páčiť svojmu mužovi a pod. Lomcujú mnou hormóny,som z toho nešťastná a niekedy vyzerám ako keby som sa na bábo ani netešila a pritom keď som sa dozvedela že som tehotná tak to bol najkrajší deň v mojom živote! Naozaj tomu nerozumiem a moc ma to trápi! Máte aj vy takéto problémy???
1. júl 2008 o 19:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Muriel ja placem aj pri reklame, to je normalka... :grinning: :wink: :grinning:
1. júl 2008 o 19:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
A pre MM som ta najkrajsia zena na svete, vraj teraz uplne ziarim, takze neboj to sa zmeni a hormony skludnia trosku. :wink: Je fakt ze to moje hybajuce brusko milujem. :dizzy_face:
1. júl 2008 o 19:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Normálka? Mňa to dosť obťažuje a najhoršie je že môj manželík je z toho úplne zúfalý,stále ma ukludňuje že nie som tučná,že mám pekné prsia a že musím priberať lebo som tehotná ale tak ja to viem,len niekedy to proste na mňa príde a mám depku,hlavne keď si chcem niečo obliecť a je mi to zasa menšie. Niekedy mám pocit že k tomu dieťaťu ešte ani nemám vzťah alebo čo,že k nemu nič necítim. Je to ako keby len niekto okolo mňa prešiel a povedal mi že som tehotná. Asi sa z toho zbláznim. A čo ak porodím a nebudem sa ho chcieť ani dotknúť??? :frowning2:
1. júl 2008 o 20:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Muriel ked ho uvidis na prvom utz, ako ti kyva rucickami alebo si cmula palec a pocitis ako sa hybe v brusku tak ten vztah sa vyvinie zatial je to este pre teba abstraktne, ale neboj s pribudajucimi tyzdnami, sa budes coraz viac citit ako buduca mamicka a budes na to hrda, zbytocne si nelam hlavu otazkami ci sa ho budem chciet doktknut...uvidis ze budes dobra mama, ja si to moje brusko stale hladkam ako sa zvacsuje. :slight_smile:
1. júl 2008 o 20:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
muriel..... to hádam nie, tá posledná otázka...
... tiež som tehu... tiež ma viac vytáčajú veci, ktoré ma inokedy nechávali ľahostajnou (napr. pred chvíľkou suseda...ale predýchala som to :grinning: ).... ale uvidíš, akonáhle sa bábo v brušku pohne, budeš to cítiť inak a aj na ľudí a zmeny okolo budeš kašlať .... (ja sa teším ako blázon, bruško mi rastie o "dušu" a už len sledujem tie zvedavé pohľady, či som "iba" pribrala alebo je to niečo viac.... :wink: :dizzy_face: )
.... v ktorom si týždni, že ťa všetko až tak berie??
1. júl 2008 o 20:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
adamko05: no práve to ma štve,lebo som ešte len v piatom a už je to blbé. Hne´d mi narástli kozy,začala som priberať a ešte mávam aj depky! takto hneď na začiatku! čo bude teda potom?! Neskôr? zbláznim sa? aj ke´d to mi veľa ľudí hovorí že ke´d sa pohne bude to iné. Cítim sa taká velká!!!!!!!!! Taká otrávená! Taká nanič!
1. júl 2008 o 20:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ako vravi MM najhorsi je strach a obavy. Ty sa tes ze mas stastie dat zivot, uvidis bude to fajn a zacnes si s pribudajucimi tyzdnami uzivat, hlavne ked prejdu zvracania ak ich este nemas ale to patri k tomu... :wink: :slight_smile:
1. júl 2008 o 20:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
To prejde, prvni trimestr bejva nejnarocnejsi (na psychiku, ale i na telo, unava, nevolnosti a tak). V prvnim tehotenstvi jsem mela sileny depky, prestala me bavit moje super prace, bala jsem se, ze nezvladnu bejt dobra matka, a vubec, proste vsechno na prd, ale s prechodem do druhyho trimestru uz to bylo v pohode. Tentokrat to tak hrozny neni, akorat me dojima kazda kravina, kdyz vidim fotku novorozence, brecim jak zelva, a kdyz koukam s Helenkou na krtecka, brecim taky :slight_smile:)
1. júl 2008 o 20:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
To s tebou burcuju hormony, je to velka zmena pre telo aj psychiku velmi si z toho nerob hlavu to sa zmeni uvidis, ja som bola tiez zo zaciatku naladova, boleli ma prsia a vkuse som spala lebo som bola hrooozne unavenaaaa. :grinning:
1. júl 2008 o 20:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
muriel...
... nech ťa teší to, že aj ja som pribrala už... dve kg, v páse som sa riadne zväčšila.... a prsia mám hádam tiež od oplodnenia väčšie o číslo :grinning: :grinning: , tiež ma sem -tam naštve situácia, že zrazu mi už tie gate čo min. týždeň boli, dnes nie sú dobre... ale čo, mám už dvoje tehotenské.... tak dnes som jedny mala na sebe ... a sukne pozerám a kupujem teraz zásadne naťahovacie.... tak si urob radosť, kúp si niečo pekné (aj tehotenské je pekné a je teraz moda, že aj netehu veci sa dajú nám tehuľám nosiť) a isto bude dobre..... hlavu hore... :dizzy_face: :dizzy_face: :dizzy_face:
1. júl 2008 o 20:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ďakujem babenky,vy ste fakt zlaté, možno to preháňam alebo to proste ide samé že mám také stavy,priznám sa,už by som to najradšej všetko mala za sebou a držala svoje prvé bábenko ale to ma ešte čaká riadny kus cesty kým sa k tomu dostanem. Jediné čo ešte nemám je to že nezvraciam-chvalabohu. No ADAMKO 05 ja by som si aj s radosťou kúpila to pekné tehu oblečenie ale tak o pár mesiacov a nie teraz na samom začiatku....
Dneska som išla k lekárovi a kým som mu vošla do ambulancie skoro som sa rozrevala bez príčiny a viete ako ma odpísal keď som sa sťažovala na tieto moje stavy? že: ááá,to je normálne,neboj sa,bude to aj horšie.... fakt ma teda potešil,dúfam že to v priebehu tehotenstva zmizne lebo inak budem úplne nešťastná budúca mamina! :cry:
1. júl 2008 o 21:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Muriel nebudes neboj... :wink: to ti lekari su tiez niekedy nemozni. :wink:
1. júl 2008 o 21:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja zas chcem rodit do vody a bez epi a moj doki ma tiez super podrzal, vraj stavime sa o flasu, ze zmenite nazor a budete chciet epi? Dik za podporu som si len pomyslela... :angry: Treba verit svojmu telu a babu, ze to zvladneme, ved keby zeny neboli nato stavane tak by to priroda zariadila inac no nie? :wink: A moj manzel mi zavidi, ze mozem byt tehu, niekedy mam pocit, ze by bol najradsej tehotny so mnou... :grinning: :grinning:
1. júl 2008 o 21:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
mywiel: ja ešte radšej ani nad pôrodom nerozmýšlam lebo to by som mala zas o depku viac! :grinning: :grinning: :grinning: (ako sa poznám samozrejme) áno ale verím že to zvládnem a dokážem,môj zlatý mužík chce byť pri tom tak dúfam že bude všetko v poriadku a že bude môcť,to by mi veľmi pomohlo,viem len jedno,že chcem rodiť v nejakej súkromnej klinike,radšej si priplatím lebo v niektoré zariadenia mám fakt dosť veľkú nedôveru bohužiaľ....
1. júl 2008 o 22:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
muriel293, my sme bábo velmi chceli, tesili sme sa ako blázni ked sme zistili ze sme v tom, ale potom chvili na to mi zacalo tak priserne hrabat ze som myslela ze sa aj rozideme...furt sme sa s drahym vadili, ja v kuse tasku pobalenu, dokonca som sa parkrát aj v noci vybrala k sebe domov ze koniec budem sama s mimi...v kuse som bola nervná, hučala som po každom, plakala som pri kazdej kravine, co predtým neexistovalo, skrátka hormony....navyse mi bolo stale tak divne, bola som unavená a v kuse sa mi chcelo spat...v druhom trimestri som priberala ako prasnica, celá velká, odporna, nepritazliva, no des a to som este netusila co bude v tretom trimestri....tretí trimester to zaklincoval....popraskal mi zadok, príbytok na váhe k dnešnému dnu je okolo 25 kg, teraz sa citim ako niekolko tonážny stroj, nohy mám také naliate vodou že dovidenia, neobujem nic okrem takých sportových slapiek co mi boli vzdy velké.....prsty na rukách poriadne neohnem....vsade a pri vsetkom mi zavadzia brucho, nemozem nic poriadne jest lebo mam furt záhu. a to teplo este do toho...potim sa ako slon, a ruky a nohy mam žeravé ako uhliky z pahreby,, vahu už neriesim, chodim po byte len v spodnom pradle, lebo mi je v kuse teplo, a teraz pár dni do porodu mam také depky ze by si neverila....zase revem bez priciny, napr: minule z toho ze sa mi pustilo kolostrum a ostala som z toho na nervy.....potom z toho porodu, bojim sa ho priserne, lebo to mam za par...Neviem v noci spat, brucho je tazke, mala ma tlaci z prava dolava, zhora dole, no otras....Takže podla mna ten co povedal ze tehotenstvo je najkrajsim obdobim zivota zeny nikdy v zivote tehu nebol...užasne je akurat to ako cicite mimi ze sa vo vas hybe a ako reaguje na vase dotyky, alebo ked vidite ako silnie z mesiaca na mesiac ale inak? Inak je to hrozne tazke, a uz viem ze ak niekedy uvidim tehotnu maminu na poste v obchode alebo hoc kde dám jej prednost lebo navyse ludia ani nekukaju a neberu ohlad na Vás že sa ledva gulate, este do Vás aj košíkom narazia....takže zbytocne depkujes, bude to este horsie...priprav sa na to uz teraz lebo ja som uz teraz na nervy, chcem porodit uz konecne a mat to za sebou lebo ani lezatm ani sediet ani stat...to teda nieje nic moc..A este ta budu vsetci stresovat smskami už? už? Už? Alebo, ešte si celá? alebo už si porodila? A ked Ti takýchto sms pride za den 5 ks tak Ti garantujem že budes mat chut telefon smarit von oknom hlavne ked cakas na porod kazdu minutu.... :grinning:
Ale inak pohodaaaaaaaaaa :grinning:
1. júl 2008 o 22:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
majula to bolo pekne... :wink: ako nejaky dennik tehulky... :slight_smile:
Verim, ze to mas tazke, ale uvidis, ze po porode sa na toto vobec nebudes pamatat, resp. sa na to budes pozerat naozaj ako na jedno z najkrajsich obdobi svojho zivota...drzim palce a prajem skory, rychly a krasny porod! :slight_smile:
1. júl 2008 o 23:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
muriel: prožívala jsem to úplně přesně jako ty. Najednou strašné depky, byla jsem moc a moc nešťastná, brečela jsem jenom proto, že se na mě manžel ošklivě podíval, zdálo se mi, že mi nikdo nevěří, že je mi moc špatně a že si myslí, že si to vymýšlím... Po cca 14 dnech se to stabilizovala a teď už je mi špatně jenom fyzicky.

Dr. říkala, že každá žena je jinak citlivá na hormonální změny, já jsem třeba měla strašný předmenstruační syndrom - s depresemi, lítostivostí, smutkem, takže lze předpokládat, že budu mít třeba sklony k poporodní depresi (bojím, bojím).

A doteď nemůžu říct, že bych se z těhotenství nějak těšíla a užívala si ho - nic hezkého na jiném stavu nevidím.
2. júl 2008 o 09:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No ja ak si odmyslim mesiac a pol nevolnosti a to dodavam, ze som nezvracala ani raz a teraz opuchnute nohy, ale aj to sa da vydrzat, tak som sa nikdy krajsia necitila, vsetci okolo mna mi vravia, ze ziarim takou vyrovnanostou, mozno je to tym, ze sme boli na babo fakt pripraveni a velmi sme ho chceli, no a ono aj hned prislo na prvy sup. :grinning: Neviem si predstavit nemat tu moznost zazit co je to byt tehotna, ja si myslim, ze je to najkrajsi dar pre zeny, takze zalezi ako sa kazdy na to pozera. Na zaciatku som sa nevedela uz dockat kedy bude vidiet brusko bez toho aby som ja musela oznamovat, ze som tehulka a ked to prislo tak vam mozem povedat, ze chlapy sa na mna divaju s takou uctou a neznostou, no a niektore zeny zas so zavistou a mne to robi dobre... :grinning: :grinning: Citim sa zrazu velmi dolezita a uzitocna lebo viem ze mam to najkrajsie poslanie a najvacsi pokladik pod srdcom a uz sa neviem dockat kedy uvidim jeho trvaricku, na koho sa podoba a tie male nozicky a tak. :dizzy_face: :grinning:
2. júl 2008 o 09:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
mywiel, ja sa tiez neviem dockat malickej, ale opakujem ze mne tehotenstvo nieje prijemne, myslis ze ja som sa netesila ze budem mat brusko a tak? Predstavovala som si ho ale uplne inak, toto co teraz prezivam posledne dni pred porodom sa neda opisat ako krasne obdobie, aspon u mna....a tie depky co mam tak to je fakt na prasky, vcera som plakala asi hodinu v kuse, a ani neviem preco, drahy nieco vystekol a mna sa to dotklo a spustila som plac ktorý nie a nie zastavit, pritom som uz aj zabudla co drahy vystekol...potom sa zacnem lutovat a slzy sa tlacia same do oci...neviem preco to tak je, ale aj tie depky ma uz otravuju, ja com som bola vzdy v poho okrem jedneho dna pred menzesom, tak som teraz taký nejaký placko a uzlik nervov dokopy....a non stop

CAMPI, ja som mala tiež pred menstruaciou take stavy, bud som bola na nervy a agresivna a mam chut na kazdeho kricat, alebo mam zas placlive obdobie a revem aj pri Jednoduchej Márii....skrátka nic moc.
Po porodnej depky sa nebojim, bala som sa aj ja na zaciatku, ale je uzasne ze za tých 40 tt sa tak telo pripraví n ato materstvo, ze si neviem predstavit ze by som malínku odmietala alebo nieco...uz ju tu chcem mat a cuckat ju, nech sa uz len zbavim toho bruska, takze si myslim ze sa depky po porode nemusis bat....to ta prejde....Ja ked som prvy krat videla malu v brusku v 12 tt, nozky rucky a vsetko co sa dalo vtedy vidiet skoro som sa rozplakala...bolo to uzasne, predtým mi to tak nedochadzalo--- :grinning:
2. júl 2008 o 10:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Majula mozno su to len hormonalny vykyvy a mozno nieco viac, daj pozor aby si potom nemala baby blues po porode radsej sa porad s gynekologom. :confused:
2. júl 2008 o 10:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja sice pisem ako sa mam super ale aj ja som precitlivela ako vravim placem aj pri reklame ale to je skor dojatie ako depka. Depresiu netreba zanedbat moze byt nebezpecna uz je len na vas posudit ci je to take vazne, alebo len precitlivelejsie obdobie ktore je v tehu normalne. :sweat_smile: :confused:
2. júl 2008 o 10:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No ja si myslim ze je to depka, ale nemam sklony si nieco urobit, :grinning: dnes to poviem dokimu, ze mam pocit ze mi totalne sibe...a to asi preto ze uz vsetci vypisuju smsky ci som uz porodila...a ja by som uz aj chcela ale furt sa nic nedeje, vies je to také cakanie dlhe a stresujuce...zavidim tým ktoré to chytí a sup.
2. júl 2008 o 10:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Myslim si ze je dolezite ak sa citite fakt depresivne nic si nevycitat a nehanbit sa za to ze nie som ziariva a spokojna tehulka, ale vyhladat odbornu pomoc aby sa to neprehlbilo, ved do depresie moze spadnut kazdy a bez vysvetlenia. Drzim palce aby ste to dobre a uspesne dotiahli do konca. :wink: :dizzy_face:
2. júl 2008 o 10:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zeny, ktore mali depresie pred menstruaciou, maju vacsi nabeh na poporodnu depresiu. tak pozor na to, moze to zacinat nevinne a skoncit horsie.
2. júl 2008 o 10:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Majula to ta uplne chapem, ja vypinam v poslednom case mobil preco asi?? :grinning: :wink:
2. júl 2008 o 10:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som plakala vcera, ked som si tu citala prispevky v teme slobodne mamicky, mi prislo tak neskuotcne luto tych zien a ich deti , ze som to nezvladla :frowning2: :frowning2:
2. júl 2008 o 10:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som zas plakala pri pribehoch o porode, zrejme preto ze sa to uz blizi a neviem co ma caka, a predstavujem si aky bude ten moj... :slight_smile: :dizzy_face:
2. júl 2008 o 10:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
A najviac ma dojme ked na konci mamicky zakazdym napisu ze bez manzela by to nezvladli a ze im velmi dakuju, neviem preco ma to tak berie ved moj bude tiez pri mne. :slight_smile: :dizzy_face:
2. júl 2008 o 10:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mywiel, tak to ja take este necitam, pre istotu :slight_smile: :slight_smile:

ale v pondelok som bola na odber na triple testy, tak zas citam prispevky k tomu a som nervozna a bojim sa vysledku.
2. júl 2008 o 10:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no moj tiez je presvedceny, ze bude pri tom, len on vidi krv a treba ho kriesit, takze neviem neviem :grinning:
2. júl 2008 o 10:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
1 2 3 ... 9
Tvoj príspevok