Je normálne strácať záujem o stretnutia s ľuďmi počas tehotenstva?
Ahojte. Je tu niektorá z vás, ktorá zažila podobné pocity v tehotenstve? Asi je to hormónmi, neviem. No odkedy som otehotnela, strácam záujem o komunikáciu s ľuďmi. Neviem, či je to tým, že v práci som dennodenne s dospelými aj žiakmi, s kolegyňami sa každý deň zhovárame. Cez víkend potom túžim oddychovať, hoci kamarátky by sa rady stretli. Ja by som ale najradšej oddychovala cez tie 2 dní voľna, išla sa len tak sama prejsť do lesa, čítala si, leňošila, lebo viem, že od pondelka do piatku ma čaká so žiakmi opäť 100% nasadenie. Predtým som bola aktívna, a preto neviem, či je to v poriadku, táto moja nechuť byť s niekým. 😐
@anonym_autor no ne, si sibnuta 🤣. Och moj boze, preco by to nemalo byt normalne. To fakt takato otazka..
@anonym_autor nezaoberaj sa tým, či je to normálne alebo nie. Rob to, čo je ti príjemné a na to, čo si kto o tom myslí, sa vykašli
U mňa to bolo takto pred pôrodom. Liezli mi ľudia na nervy s tými otazkami 😅 A keď som prenášala a ľudia sa vypytovali, či som ešte neporodila, tak som bola besná 😀 Teraz pár týždňov po pôrode všetko v poriadku. Si unavena a je to normalne. Dopraj si odpočinok.
To nesúvisí s tehotenstvom, v živote sú aj tieto fázy normálne. Môžeš byt však unavená v dôsledku tehotenstva.
Na ľudí treba mať celkovo energiu. Ak si v práci s ľuďmi, tak je aj dobré vo voľnom čase byť sama, užívať si koníčky aj osamote. Vlastne je to taká psychohygiena.
Mala som to tak pri prvom a zacina to uz aj v druhom tehotenstve, s bliziacim sa porodom sa zomna stava uplny odlud, znesiem malokoho okrem dcerky a manzela, aj to len semtam.nezamyslam sa ci je to normalne, proste to tak mam, prejde to. A aj keby nie... 😀
Ja to mam takto asi 15-20 rokov :D
V detstve som bola "panelakove dieta 90.rokov", zila nonstop vonku s detmi, po skole, vikendy, s kamosmi radsej ako doma s rodicmi. Odkedy som sa osamostatnila a prisiel manzel do mojho zivota, nechyba mi spolocnost.
Kym boli deti male, tak som musela na ihriska, debatit s inymi rodicmi, ale tiez to bolo skor nasilu a z nutnosti, nie preto, ze sa mi chcelo. S rodinou, kolegami detto.
A cim som starsia, tym menej vyhladavam spolocnost, staci mi kniha, telka, manzel, deti a spolocne vylety,turistika. A asi tak raz za 2 mesiace posedenie s kamoskou z detstva.
Neviem, ci to je v poriadku, ale mne to takto vyhovuje.