• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Kde vziať lásku pre druhé dieťatko?

7. marca 2011 
ahojte baby, prosim, neberte ma zle, ale v poslednej dobe ma trapi vnutorne tato otazka... :fearful:

ked som cakala Gretku, velmi som prezivala tehotenstvo, kazdy jeden pohyb, vsetky vysetrenia....neskutocne som sa tesila a tak... Gretka je nadherne dievcatko, milujem ju nadovsetko, staci aby sa usmiala a ja sa uz roztapam...

cakame teraz druhe babo, ktore bolo viacmenej planovane...aj ked ja som si uvedomila, ze by som si uplne vystacila s Gretkou, ale mali sme to tak naplanovane, aj okolie 'tlacilo'....akoze nechcem tym povedat, zeby ma niekto do niecoho nutil, bolo to moje slobodne rozhodnutie....

zo zaciatku tehotenstva som mala problemy, hroziaci potrat, klud na lozku a tak....uz vtedy som muzovi povedala, ze ak o to babo prideme, dalsie uz nechcem...ale tam skor slo o tie pocity strachu z toho potratu a tak....no po tych prvotnych problemoch sa vsetko ustalilo a uz som sa prehupla do druheho trimestra...ja viem, co sa vravi, aj ten fejton o tych 3 detoch a o ich satach, vybere mena atd som citala, som si vedoma toho, ze Gretka mi dava zabrat a preto jednoducho nestiham riesit este aj tehotenstvo, kopance beriem ako nieco uplne normalne...

ale aj tak mam akoby pocit, ze sa na to druhe babo vobec netesim, ze to beriem len ako daco, co sa prihodilo, dokonca mam obavy, ako rozdelim potom svoju lasku medzi gretku a to male...citim sa obcas kvoli tomu zle, viem, ze to druhe si zasluzi vsetko to, co ma gretka, len neviem, kde na to vziat?

su to len hormony? alebo strach? alebo co? stretli ste sa s tym uz niektora? prosim, neodsudzujte ma...
23. okt 2009 o 20:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kacenqa ja s tym skusenosti zatial nemam...ale prave kvoli tomu vsetkemu co si opisala, stale oddialujem druhe dieta :pensive: :pensive: :pensive: :pensive:
23. okt 2009 o 20:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
kacenqa - tvoje pocity sú úplne normálne. Jednoducho všetko, čo je prvýkrát človek prežíva úplne inak, je to vzrušujúce, lebo všetko je nové, neznáme, nevieš, čo môžeš očakávať.... :slight_smile: Neboj, aj to druhé bábo budeš milovať nadovšetko, materská láska sa ďalším dieťaťom nedelí, ale násobí....a je to fakt pravda. My sme napr. tretie bábo vôbec neplánovali, vôbec som sa naň netešila, dokonca som bola naňho občas naštvaná, ešte kým bolo v brušku, ale hneď po pôrode som na všetky tie hlúpe pocity zabudla a je to moje najmilovanejšie srdiečko... :slight_smile:
23. okt 2009 o 20:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kaci,alebo je to akasi forma sebazachovy a obrany,ze si sa nechcela naviazat na to dieta,zo strachu,ze on prides??? Urcite ked pride na svet,bude ono to malinke, vonave, sama budes vidiet ako ta potrebuje,vsetko sa zmeni,hm? :wink:
neboooj :wink:
23. okt 2009 o 20:48  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kati po troch rokoch sa nám narodilo druhé bábo a až do poslednej chvíle, som stále myslela iba na prvorodenú, bolo mi za ňou smutno, ronila som slzy v pôrodnici za ňou....a potom sa narodila malinká a bolo vybavené :slight_smile: Samé to príde, uvidíš :slight_smile: Moc ti držím palce aby to tak naozaj bolo a hlavne aby ste boli s bábätkom zdraví :dizzy_face:
23. okt 2009 o 21:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kacenqa, presne ako píše jaduska, ja som tiež otehotnela úplne neplánovane, proste dieťa vôbec nezapadalo do našich plánov, mala som robotu, kde som zarábala dosť prachov, na živnosť som robila, proste sme šli za snom naším a tým je dom a potom prišlo tehu, ktoré som si vôbec neuvedomovala, lebo som fungovala úplne normálne, mala som menzes, nič nenasvedčovalo tomu, že som tehu, aj pocit na zvracanie večer som pripisovala únave a tomu, že sárinku som stále na rukách nosila, aby sme všetko postíhali a jesť som sa kľudne dokázala zas len večer, ani vo sne by som si nepredstavovala, že som tehu. keď mi to doki povedal, dobre, že som sedela, lebo by som isto capla na zadok, bola som v 16 tt. moje pocity boli tiež rôzne, na jednej strane strach, či bábo bude ok, lebo som brala HAK, na druhej strane tu bola snaha našetriť na dom a dieťa akosi tomu nenapomôže, proste moje úvahy sa poberali rôznym smerom. nakoniec sme sa rozhodli, že náš drobček bude s nami a nikdy som toto rozhodnutie neoľutovala, som šťastná a milujem ho strašne moc.
neboj, isto sa aj v tebe prebudia city a keď uvidíš ten uzlíček, proste ho budeš milovať, aj keď nebudeš chcieť :dizzy_face: :dizzy_face:
23. okt 2009 o 21:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Pripajam sa k Sticker, vobec sa nemusis bat, ja som tiez neprezivala 2. tehotenstvo tak ako prve. A ked sa mala narodila tak ja som ju lubila, uplne prirodzene. Urcite to tak bude aj u teba. :slight_smile:
23. okt 2009 o 21:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kacenqa, neboj, na tvojom zmýšľaní určite nie je nič odsúdeniahodné. Veľmi dobre viem, o čom píšeš. Ja mám doma štyri dcérky a tiež som si preskákala kadejaké tehotentstvo plné strachu a tak, no teraz neľutujem ani jedno. A tiež som mala také pocity ako ty, tak naozaj som si užila iba to prvé tehotenstvo. Tie ostatné boli také nejake rýchle (tak sa mi to zdalo). Popri tých bežných mamičkovských povinnostiach v rodine a v domácnosti som často vôbec ani neregistrovala, v ktorom som vlastne týždni. Ale to neznamenalo, že sa na bábätko neteším alebo ho nemám rada. Tie chvíle, ktoré som mu nemohla venovať,keď bolo v brušku, o to viac som si to vychutnávala potom, keď som ho mala už v náručí. A uvidíš, že tak to bude aj u teba. Ten maliký uzlíček ti dá odpoveď na všetku tvoju neistotu a ty budeš zrazu ľúbiť obydvoch. A najkrajšie bude, ked uvidíš, ako Grétka ľúbi svojho súrodenca. Tak neboj, pre bábo si teraz jedinečnou a najlepšou maminou a určite sa už na teba teší. :slight_smile:
23. okt 2009 o 21:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
normalne som sa zlakla druheho tehu.. doteraz som mala pocit zeby to malo byt rovnake ako pri prvom ale ale..
23. okt 2009 o 21:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Luci vôbec nechceme niekoho naplašiť :slight_smile: Veď každá z nás prežíva tehu inak. A možno práve ty budeš patriť k tej skupinke, ktorá nebude mať absolútne žiadny problém :slight_smile:.
Ale tak zjavne nás bolo dosť aj so zmiešanými pocitmi :slight_smile:. A to nie je o tom, že by sme sa netešili. Ja som sa tešila na druhé dieťa, len ma tiež niekedy prepadli obavy, či ho budem vedieť mať rada ako prvorodenú... A niet pochýb o tom, že mám :dizzy_face:
23. okt 2009 o 21:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vobec ta neodcudzujeme :wink: ja som mala syna a bol vlastne 8 rokov jedinacik.bol na mna velmi naviazany a aj ja nanho.ako som ostala tehotna mala som presne take iste obavy ako ty...dokazem lubit aj dalsie dieta ako syna?dokazem rozdelit lasku medzi dve deti?ale mozem ta uistit ze ked sa to u teba neprejavi teraz pocas tehotenstva urcite to pride po porode ked uvidis svoje dietatko :slight_smile: obe deti budu pre teba to najdolezitejsie na svete... :wink:
23. okt 2009 o 21:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
sasulec - nie, pud sebazachovy to nie je, kedze aj pri gretke som mala take iste zdravotne tazkosti. a moje prve tehu bolo mimomaternicove, takze odtial skor pramenila ta myslienka, ze tretikrat uz by som o babo prist nechcela a radsej sa uz o to ani nepokusat....

akoze nie som nejaka matka-fanaticka, co by bola total naviazana na malu, od narodenia ju davam komukolvek (teda vramci blizkej rodiny - brasko, mama, manzel), nemam s tym problem, rada si od nej oddychnem, dokonca ked mala 14 mesiacov som odisla s kamoskou na wellnes vikend, proste je to skor cele o tom, ze gretka je idealne dieta, od 2-3 mesiacov mi prespala od 22.00 do 4.00 vkuse, od cca 7mes dokonca celu noc, neplakava, nechorlavie, od rana do vecera sa usmieva, je to take nadherne slnecne dieta, co rozdava lasku a stastie....

a bojim sa toho, ze co ked druhe take nebude, co ked sa nevyspim, co ked bude uplakane, a ja som strasny cholerik, ja ked som nastvana alebo nevyspata, zlizne si to cely svet naokolo, no a pri gretke som sa 'rozmaznala' a teraz sa obavam, ze ak druhe take nebude, budem zla nie na jedno, ale na dve deti....a potom su tu take tie myslienky, ze s gretkou to uz mam vsetko 'preskakane' kojenie, zuby, prikrmy,...proste vsetky tie babatkovske zalezitosti, a je z nej uz velka komunikativna baba...a do toho zas pride daky prcek a cely ten kolotoc zacne nanovo....vcera som sedela nad fotkami a pripominala si, aka bola mala a krasna a uzasna, ked sa narodila, ale nijako ma to nenavnadilo :pensive:

samozrejme, ze su dni, ked sa na male tesim, uvedomujem si, ked kope, ze je v poriadku, ze sa krasne vyvija, len si k nemu akosi tazsie hladam cestu a cele ma to mrzi, velmi by som chcela byt v takej euforii a nebrat to ako cosi uplne samozrejme, neviem...tazko sa hladaju slova, co by to vystihli...

ale dakujem vam za nazory, povzbudilo ma to, lebo uz som si obcas pripadala ako fakt krkavcia matka...co by ine za to dali, tie, co nemozu, a ja co som plodna ako jablon, sa k tomu staviam takto... :confounded:
23. okt 2009 o 21:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj kacenqa, nečítala som to tu celé, len prvý príspevok, no tvoje pocity sú úplne normálne - prvé tehotenstvo -
no, je to niečo nové, úplne prvý krát, niečo, čo si si nikdy nevedela predstaviť, aké to v skutočnosti je. A druhý, tretí krát je to už niečo, čo už si zažila. Je to znova krásne, úžasné, ale už to nie je to nové :wink: A neboj, tvoju lásku nemusíš deliť, ona sa zdvojnásobí, to mi ver :wink: :slight_smile:
23. okt 2009 o 22:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kacenqa,
úplne normálna vec. Prežila som si to. Pri druhom tehotenstve som sa aj bála ako to ten moj drobec zvládne, zvládol- ani si na mňa nespomenul. Takže si myslím, že keď sa malinké narodí, všetko sa dostane do správnych koľají.
24. okt 2009 o 01:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kaci,tak to ja ,,matka fanaticka,, v tvojom ponati som :wink:
bo mne je luto malu dat niekomu,sestra si ju chcela vziat a po 2 hodkach mi ju doniesla,lebo hu nevedela uspat :sweat_smile: mala zaspava len so mnou a obcas s babkou,lebo s babkou byvame :wink:
a viem,ze niekedy je to na skodu,vsak vsetky seriali mi ujdu :sweat_smile: ale to nase mojkanie si vecer v posteli neviem odpustit,a to nie len mala ale ani :wink: ja :slight_smile:
a co sa tyka druheho tehu este ani na rozume nemam..chi asi si potom precitam spatne tieto riadky ked si nebudem vediet rady :wink:
a este nieco,urcite si mala uplne najoblubenejsie veci,ktore si malej obliekala,hracky s ktorymi sa ako malinka hrala,vanicka,perinka..ber to tak ze to vsetko zazijes este raz.. :wink:
24. okt 2009 o 11:18  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ak môžem pridam svoju skusenosť.Veľmi som sa upla na svojho prveho syna,nakoľko pred ním mi zomrelo dievčatko.dalšie dieťa som chcela,ale postupne ma tiež napadlo či ho budem vedieť ľubiť tak,ako toho prvého,či neuberiem lásky prvému ked budem mať aj dalšie,...bala som sa ,že ho nebudem mať tak rada....no a keď sa narodil :slight_smile: všetky obavy boli fuč milujem ich oboch rovnako,dýchala by som za nich keby bolo treba,Sú to naozaj len rozhádzané hormony,čo nám take nezmysly tlačia do hlavy.tak sa zbytočne netráp.A samozrejme prvé tehotenstvo prežívame uplne inač,lebo je to niečo nové,každe dalšie je take už samozrejmé,berieme ho trochu inač,aj tym že mame už dieťa tak nemame čas to tak intenzivne prežívať
24. okt 2009 o 18:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj. Viem o com pises. Tiez som raz pocas druheho tehotenstva plakala manzelovi ze neviem ci budem druheho synceka natolko milovat ako prveho atd. Ale odkedy sa nas Tinko narodil milujem ho tak strasne velmi ze sa to opisat neda. Oboch milujem rovnako a predsa inac. Daminko je uz starsi, je uz samostatnejsi, sem tam sa lubi pomaznat, je ukecany, tvrdohlavy,..... a Tinko je mensi, ma nadherny usmev atd. .

Absolutne si tym nelam hlavu. Druhe dietatko budes milovat rovnako silne ako Gretku a predsa inac. Neboj sa. Ani sa nad tym nezamyslaj, neda sa to predstavit- porovnavat este nenarodene dietatko s dietatom ktore tu uz s tebou nejaky cas je, ktore poznas atd. Da sa to do poriadku ked sa druhe narodi, spoznas ho, pobozkas. Vtedy to z teba urcite opadne a bude vam krasne :dizzy_face: :dizzy_face:


Vzdy o takomto case ma napadne vyrok nednej babule od nas z temy ze materinska laska sa nedeli ale nasobi. A je to pravda.
24. okt 2009 o 19:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nika, pekne si to napísala :wink: ...absolútny súhlas...aj ja obe ľúbim rovnako a predsa každé ináč :slight_smile: ...možno je to väčším vekovým rozdielom, simi je už prváčka, je samostatnejšia, netrávim s ňou toľko času ako s malým... a je pravda, že nik ma nevie vytočiť tak ako ona a vychutnávam si, že malý ešte nepapuluje a nezdúva sa :stuck_out_tongue_closed_eyes: ...ale istotne viem, že obaja dostávajú rovnaké množstvo lásky, síce každé iným spôsobom, ale obe sú moje a vždy to tak bude... na celý život :wink:
24. okt 2009 o 21:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja si tiez myslim, ze svoju lasku nebudes delit dvomi, proste odrazu bude tej lasky este viac. znasobi sa. nelam si hlavku
25. okt 2009 o 18:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kacenqa, myslim ze je to normalne skus sa navnadit nejak na to male co pride .... neboj sa ja som to prezivala tiez sice nie az tak dramaticky ako to tu popisujes ale da sa to prekonat...

kazde babanko je ine s tym musis pocitat...ja som tiez dost vybusna povaha ale pri tych vsetkych starostiach okolo 2 deti clovek nema cas mysliet na taketo veci...

radim ti ak si s tym nevies dat rady sama vyhladaj pomoc u psychologicky.....

ale uvidis ked sa drobec narodi budes ho lubit rovnako a nebudes pochybovat.... ja som pri prvom mala pocit ked mi ho doniesli ze to ani nieje moje dieta, ze co s im mam akoe robit asi az po tyzdni na mna prisiel ten materinsky pocit, pri druhom to bolo hned kedze som rodila cisarskym tak mi ho doniesli ked som sa prebrala ... sestricky nosili babenka a ja som proste hned vedela ze toto je to moje ani mi nemuseli hovorit.... :o) bolo to krasne a stale je...... drzim ti palce
26. okt 2009 o 11:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kaci - tak presne toto iste som riesila ked som bola tehotna s tamarou - cely cas mi behalo v hlave, co bude ked sa narodi, ked som uz mala klud, tana sa vedela sama zahrat, od narodenia bola uplne idealne dieta - od prvej noci spala skoro celu noc, budila sa len raz za noc na jedenie, aj cez den bola kludna vobec neplakala, strasne rychlo sa vsetko ucila, rozpravat, nocnik a proste vo vsetkom bola strasne rychla, sikovna a my s muzom sme mali cas aj na seba... a ked som si predstavila, ze teraz pride niekto novy a vsetko to narusi, tak som tolko noci prerevala, lebo som sa bala ze to babo nechcem (pritom sme si ju naplanovali) a nebudem ho vediet mat rada, ked tanu som milovala strasne velmi (aj stale milujem :slight_smile:, myslela som ze to nebudem vediet rozdelit
ale.... ked sa tamara narodila, ja som sa do nej zamilovala hned, okamzite - u tani mi to trvalo o trosku dlhsie, bolo to nieco uplne nove, ale pri tamarke som mala ten pocit ze je moja hned.. napr. ked sa narodila tana, bola som rada ked mi ju v nemocnici zobrali na noc na novorodenecke, nechcela som ju mat na izbe cely cas a este aj v noci (casom som si uvedomila, ze to bolo len cisto zo sebectva - bala som sa ze sa nevyspim) ale ked sa narodila tami, tak som revala vzdy ked mi ju zobrali, lebo mala zltacku, sama som si ju chodila pytat nech mi ju uz daju na izbu...
no proste odvtedy ich milujem obe rovnako, najviac na celom svete :slight_smile: a prislo to uplne samo, vobec som sa nesnazila alebo nenutila som sa do toho - proste mam dve dcery a obe milujem najviac ako len viem... niekedy rozmyslam, ci som k nim rovnako spravodliva - ale vychadza mi ze hej:slight_smile: tamaru vychovavam rovnakym sposobom ako tanu, nerobim ziadne rozdiely, ziadne vynimky, ani jednu v nicom neuprednostnujem a ide to nejako same od seba a mna to velmi tesi ze je to tak :slight_smile:

a prve tehotenstvo som prezivala velmi, pozorovala som sa, kazdy jeden pohyb som si dobre ze nezapisovala, sledovala som podla knihy ako babo rastie, v ktorom tyzdni ma ake organy, mame fotky aj video z ultrazvuku a ine podobne veci..... pri druhom tehotenstve som tu knihu vybrala raz, ked som hladala, ci je normalne ze mi tvrdne brucho v 6. mesiaci, nepamatam si kedy som pocitila prve pohyby, postielku nachystal manzel ked som uz bola po cisarskom, kocik sme doniesli az ked som uz bola doma aj s tamarkou, nemam fotku ani video z UZV (co mi je aj luto, ale nejako ma to nenapadlo)...
takze tak, nic sa neboj, vsetko to pride samo...
26. okt 2009 o 15:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no ja tiež pridám moje pocity ... keď som čakala druhú dcérku, hrozne som sa bála či ju budem tak ľúbiť ako prvú, bo tú som zbožňovala ... ale keď sa narodila, mala som pocit že ju ľúbim ešte viac, ale časom som prišla na to, že len keď bola taká maličká a zraniteľná ... teraz ich ľúbim obe rovnako a zatiaľ si myslím že mám na každú rovnaký meter :wink:
26. okt 2009 o 17:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja sa tiez pridavam, tiez ma obcas prepadne taka otazka, ci ich budem vediet rovnako lubit, ale viem, ze ano, lebo je to asi prirodzene... prve tehu som tiez ovela viacej prezivala, ale ako sa maly narodil, tak ta laska sa nejako stale viac stupnuje a clovek si mysli obcas, ze uz to viac ani nemoze byt, ale moze a to je krasne :slight_smile: je zaujimave, ze vsetky matky to citia rovnako...
26. okt 2009 o 18:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kacenqua, raz som sa mojej kamarátky, čo má dvojíčky - chalanov opýtala, ako dokáže rozdeliť lásku medzi dvoch,či sa to dá rovnako ? Potom som ostala tehotná a tešila som sa na svojho drobca, tehotenstvo som veľmi intenzívne prežívala, študovala som všetko možné, fotila si bruško, merala atď, keď sa Romanko narodil bol to môj miláčik, dostával všetku lásku a aj vtedy ma napadlo ako Teba,že keď bude ďalšie, či ho budem tak ľúbiť ... neskôr sa náš život skomplikoval, Romanko ako polročný zomrel na leukémiu, ale asi pre tú moju veľkú lásku k nemu mi hneď poslal do bruška bábätko, po 9mes a 4 dňoch ako odišiel sa mi narodil Martinko. A môžem povedať,že je to moja ďalšia veľká láska, môj mojkáčik ako mu hovorím. Oboch ich ľúbim rovnako, aj keď jeden je už anjelikom, ale kôli tomu som aj viac upnutá na Maťka a pokiaľ môžem, mám ho stále na očiach. Chceli by sme s manželom ešte ďalšie dieťatko, snáď nám to bude dopriaté a som si istá,že fakt láska k deťom sa môže len znásobovať.
27. okt 2009 o 21:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kacenqa ahoj, neboj nič, každá správna mama lubi detičky , nech sú väčšie, či menšie, ale ver že stále ich budemš milovať viac a viac... a ked detičky rastú tak rastie aj láska - aj strach. Lebo najskôr sú maliné, musíš ich naučiť plaziť, chodiť,rozprávať, hrať sa , potom pojde do školky a budeš sa báť či to bez teba zvládnu a aj ked ich nemáš pri sebe stále ich miluješ viac a viac a stále na nich myslíš viac a viac a ked začnú chodiť do školy, sú už trocha samostatné detičky a už ťa menenj potrebujú- už majú kamošky a kamošov a ty zrazu budeš pociťovať ešte väčšiu lásku k deťom ako kedy koľvek predtým... a to je dobre , lebo ked človek miluje, má prečo žiť... držím ti palce a uvidíš že to bude krásne obdobie tvojho života... :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
7. mar 2011 o 23:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok