Mám 22 rokov a priateľ ma posiela na potrat
Ahojte, chcela by som počuť úprimný názor. Mám 22 otehotnela som s priateľom ani nevieme ako sa nám to podarilo keďže ja som mala v minulosti rôzne problémi. Sama to viem len pár dní a dosť ma to prekvapilo... Ale bábätku sa nebránim ani raz som nepomyslela na interrupciu. Povedala som to priateľovi a ten najskôr reagoval zle hovoril stále o potrate a ja som mu povedala že na to nechcem ani pomyslieť že to neprichádza do úvahy. Potom mal po pár minútach druhu reakciu a to že to všetko zvládneme konečne som cítila aj oporu... Povedal že mám nad možnosťou 1 rozmýšľať ale je tu možnosť 2 a všetko sa vyrieši. Mala som pocit že je všetko ôk. Ale na druhý deň večer mi napísal fakt odporné správy. Ako že ak si to nechám budem vtom sama. A že si veľmi rýchlo na mňa odvykne. Že mu do jebem život. Že on sa za to neprizná. Že ma bude nenávidieť. Že on teraz nedoštuduje jeho "vysnívanú" školu. A podobné nenávystné správy. Akoby som toho človeka zrazu nepoznala. Napísala som mu na to všetko že keď sa somnou bude chcieť v kľude a múdro porozprávať vie kde ma nájde. Od vtedy mi 4 dni nenapísal ani ma nekontaktoval. Je to veľmi ťaže. na moju psychiku potreboval by som oporu od partnera. Som z toho veľmi nešťastná lebo vôbec neviem aký bude jeho postup a každú chvíľu dúfam že sa uvedomí. Keby nemám mamu tak neviem. som si istá že na interrupciu určite nechcem ísť. Až ma z toho mrazí keď nad tým rozmýšľam. On sám aj povedal že sa o nás postará že akoby nás videla potom jeho rodina (jeho) lenže ja už fakt neviem. Myslíte si že potrebuje len čas?? A nemam ho kontaktovať? Počkať kým on?? si to predstavím. Ide o povedal že určite
@sarik20 ahoj, nečítala som komentáre. Mám za sebou presne to isté. V inom veku, v inom postavení. Na matrike sa zapísať dal, ale záujem nejaví žiadny, ani neprispieva a ja sa nesudim. Veľmi mi pomáhajú rodičia moji aj jeho. Niekedy ľutujem, že som ho dala zapísať do rodného listu - bolo by veľa veci jednoduchších, keby som to nespravila. Ale každý má právo vedieť, kto sú jeho rodiča a svedomie mi nedalo to tajiť. Chápem, že to máš teraz ťažké. Hlavne ten šok, že človek ktorého miluješ a ktorému veríš, sa ti v takejto chvíli obrátil chrbtom. Pamätaj ale, najdôležitejší ste ty a tvoje bábätko. Všetko ostatné je druhoradé. A všetko sa dá zvládnuť, keď človek chce. Nemysli na "dnešnú dobu" a podobne. Vždy bola nejaká doba a vždy boli nejaké problémy a vždy ľudia žili a dokonca vedeli byt aj šťastní. Tvoja výhoda je práve v tom, že si mladá. Keby som vedela, aké úžasné je byt mamou, začala by som s tým už v tvojom veku, to mi ver. A nedúfala by som v princa na bielom koni (ktorý aj tak nežije) pomaly do 40ky. Dieťa je dar. Želám vám všetko dobré a veľa šťastných chvíľ. Či už s mužom alebo bez neho, či už s otcom alebo náhradným. Keď chceš, kľudne mi napíš správu. Môžeme sa pobaviť viac, ale tu sa mi do detailov veľmi nechce.
@sarik20 myslim ze tak ako je pozehnanie tvoje dietatko, tak je pozehnanim ze taky nehodny a toxicky partner z tvojho zivota sam zmizol..bud za tieto dve veci vdacna..aj ked ta viem pochopit ako ti je tazko a ako si sa sklamala, ver, ze toto je dobry zaciatok, v 22 rokoch urcite neostanes sama a casom spoznas dobreho partnera aj nahradneho otca pre svoje dieta..a povies si, ze toto momentalne utrpenie stalo za to..a za otca by som ho neudavala do RL..budes to mat lahsie, nemusis mu ho neskor davat ked sa bude chciet kontaktovat..ziadne zavazky nebudes voci nemu mat a aj pre tvojho dalsieho partnera to bude lepsie, otec bude on pre tvoje dieta..za to male vyzivne to ani nestoji, natahovat sa s nim cele roky potom...vela vela sily prajem a zdrave babo!!!
@sarik20
Pozri tak nezaskočilo to len teba aj jeho.Je pravda,ze reagoval ak truľo a to čo ti napisal si mohol odpustiť.Dieta si si nenazhaňala dakde na ulici boli ste na to dvaja.
No ked mas oporu v mamine to je obrovske plus.
Nebola by si prva ani posledna slobodna maminka.
Nevravim ľahke to isto nebude no mas aspon tu maminu a ver ked sa babatko narodi zas sa ti inak bude pozerat na svet.To uz bude tvoj maly veľky svet 😊
@sarik20 uprimne, mysli teraz na seba. Na to, co chces ty. Mas v sebe novy zivot, za ktory som ja bojovala tazkych 11 rokov..ked teraz riesim, ze co ak mi moja teraz dvojrocna dcerka pride v 16 ze je tehotna, budem sice smutna ze vsetky jej plany pojdu na cas bokom, ale budem stastna ze babo moze mat 🙂 vyzera to, ze si zodpovedna baba s triezvou hlavou a podporujucou rodinou. Tak sa teraz sustred na to, co chces ty. Tvoj partner sa zachoval velmi zle. Velmi. V tvojom veku by som mozno uvazovala rovnako ako ty a snazila sa to pozliepat, popr nejak s nim komunikovat. V mojom veku a mojim rozumom ti vravim - cas ukaze. Rob tak, aby si sa pred babatkom nemusela hanbit a aby malo vsetku tvoju lasku (kedze som pochopila, ze vzdat sa ho nechces). Ci otec v jeho zivote bude alebo nie, naozaj ukaze len cas. Vyckaj 🙂 a velmi drzim palce! Si statocna 🙂
No hlavne sa daj do pohody....a teš sa z dieťatka ....toto sa vyvinie samé. Chce to trochu čas, kým sa rozhodneš. Kamoška toto zažila , šla na potrat....odpustila mu, otehotnela druhý krát ...vzali sa, ťažký život s nim mala, vyhrážal sa jej, že si ublíži, keď dá na rozvod. Nakoniec sa veľmi komplikovane rozviedla...ochorela s tých stresov na rakovinu. Dobre si rozmysli čo urobíš!
ahoj,
ak by si náhodou chcela poradiť, je v ponuke odborná poradňa Alexis, venuje sa z väčšej miere neplánovaným tehotenstvám:
https://alexisporadna.sk/tu-najdes-pomoc/
Všetko dobré prajem
Ono sa hlavne musíš riadiť sama sebou. Ty sa musíš rozhodnúť či to dieťatko chceš, aj keby si naň mala byť sama alebo nie, no to ti aj tak nezaručuje to, že spolu proste ostanete
Prešla som si niečim podobným. Zhnusil sa mi tak, že nebolo cesty späť. V treťom mesiaci som sa rozhodla byť sama 🙂) to som bola v 4. ročniku na VŠ... školu som doštudovala, rodila som týždeň po poslednej skúške. Štatnicovala s 10 mesačným prckom ktoreho som dojčila na chodbe v škole. A zvladla som to. Po 4 rokoch som sa dočkala úžasného muža ❤💪🏻
@oliviakatka to je krásny a motivujúci životný príbeh😊 nech ste len šťastní 😘
Ahojte, prešlo pár dní. A s radosťou píšem že sa dalo všetko do poriadku. Priateľ za mnou sám prišiel s kyticou a veľmi sa mi ospravedlňoval. Momentálne sa už teší aj on. Povedal že bol proste v šoku a tie veci nemám brať vôbec vážne. Že by nás v živote neopustil a nevedel si to bez nás predstaviť... Takže všetko prehrmelo a obaja sa veľmi tešíme na nasledujúce mesiace a na malého drobca. Chcelo to asi len naozaj ten čas... Nakoniec naozaj nieje nič také horúce ako sa navarí😊
Ďakujem za milé správy ktoré ste mi napísali aj osobne alebo aj sem pod príspevok. Veľmi mi to vtedy pomohlo💕
Az mi vyhrkli slzy, drzim Vam palce, nech ste zdravi a nech toto je jeden z mala kotrmelcov vo vasom vztahu, ktory ste spolocne prekonali.
@sarik20 Dôležité je, že vieš, čo chceš ty, a teda, že si dieťa chceš nechať. 🙂 Úprimne, priateľ sa nezachoval fér, neviem čo by musel urobiť, aby som mu toto odpustila. Nespoliehala by som sa na to, že s ním môžeš rátať, ale hlavu hore. Mať dieťa je to najkrajšie rozhodnutie. Nikto nikdy žiaden muž (a to som šťastne vydatá) ťa nenaplní takou láskou ako dieťa. Isté je, že raz budeš mať partnera a tvoje dieťatko otca, a nemusí to byť jeho biologický otec (a možno bude)- rodinu nerobí krv, ale činy, starostlivosť, opora. 🙂 Držím palce veľmi