Mám strach, že aký bude môj chlapček a či to zvládnem
Kamoška má dvoch chlapcov, občas s nimi idem von. Jeden 5r a druhy 8r. Ako nie sú zlý, iba občas, ale tak normálne. No proste ale dáko si s nimi nerozumiem. Prídu k nám a všetko je hore nohami a na toto niesom zvyknutá, proste keď odídu vyťahujem mop aby som zmyla tú zacapkanú podlahu 🙈 a veľa iného...
Teraz som v 8 mesiaci a tiež čakám chlapčeka. Vzdy keď som po návšteve tejto kamošky mám také zlé pocity, ako to ja zvladnem, keď dáko si s deťmi teraz nerozumiem. Ako keby som nemala na to trpezlivosť alebo čo.. Celkovo milujem svoj kľud, ale je mi jasné, ze už to také nebude, veď dieťatko sme chceli a aj sa na neho veľmi teším, len by som potrebovala vedieť, že ma to trochu hádam zmení 🙂 ľúbim uz teraz svoje babo, len teraz som zase po návšteve tejto kamošky a ide na mňa depka 🙈
neboj sa to príde prirodzene...bude to veľká zmena ale zvykneš si a budeš mať iné priority aj iné starosti..neboj nič 🙂
ja si vždy vravím, že koľké ženy by chceli mať doma neporiadok ktorý urobí ich dieťa..
tvoje bábo vôbec nemusí byť ako deti od kamarátky... Jedna moja dcéra je neporiadna za dvoch chalanov....😉
ja si hovorim, ze to zvladla kazda 🙂 tak preco nie ja?
a tiez mam take, že po takychto navstevach clovek trochu zapochybuje o sebe....
Cudzie idu vzdy na nervy 🤣🤣🤣🤣 vlastne budes inak brat neboj nic 🙂 a klud chces teraz kvoli tomu, ze si tehotna a vela veci ti vadi. A hlavne hormooony, ach tie nase hormooony. Neboj nic, dobre bude 🙂 budes ho lubit ako kona a budes mat more trpezlivosti s nim 😁
hlavne aby bol zdravy..fixka na stene a vyziva na gauci su to nejmenej
@katkami123 len som sa potrebovala vystavovať, asi som blbo napísala názov diskusie..
Mne, keď sa narodil môj Ferko a pozrel na mňa svojimi modrými očkami,... Ta láska sa nedá opísať.... Nenadarmo sa hovorí, že lásku svojho života si porodí každá žena sama.. ❤️
@elenajezova ano v to verím ❤️ naozaj sa na neho teším.. Asi to uz robia aj tie hormóny 🙈
@katulastraka ach, dakujem, asi presne toto som potrebovala počuť 😀
Ver tomu, ze pri svojom budes mat ovela viac trpezlivosti ako pri cudzom :D celkovo myslim, ze sa vnimanie deti zmeni ked sa ti narodi vlastne :D niekedy aj dievca vie byt pekny kvietok takze nestresuj sa dopredu...🙂
Zacapkaná podlaha bude najmenej, uvidíš 🙂 Ja som bola pred deťmi tiež trochu Monk, ale to si treba časom upratať priority. A vlastné dieťa budeš vnímať inak ako kamoškine.
Ja mám chalanov (už školopovinných - jeden dokonca druhostupniar) a milujem ich a aj oni mňa. Sú to šikovní, slušní, vždy nápomocní chalani, nevymenila by som ich ani za tucet dievčat. Neblázni, ako bolo napísané vyššie, cudzie je cudzie a tvoje je tvoje. To je úplne iný pohľad na dieťa, úplne iný vzťah k vlastnému.
A áno, malé dieťa = "neporiadok", resp. nedá sa udržať tip-top vyleštená domácnosť, ale to patrí k tomu a pominie to.
Neboj, priroda to super vymyslela s hormonmi, aby si sa zamilovala do svojho dietata, ked sa narodi (aby dieta prezilo a ludstvo nevyhynulo) ;)
No moja, ja mam take nervy na vlastneho, ked 5krat denne upratujem vybuchy po byte. Ma rok a pol, tam lego, inde kusok bananu, voda vyliata, katastrofa. Ale tak, zvyknes si 😅
hlavne budes mat k svojmu dietatu iny vztah. preto budes mat k tomu vsetkemu aj iny postoj.
a možno ťa to znormalizuje 🙂 v dobrom, život nie je o nablýskanej podlahe
@lucka_ke a vieš že by som bola rada? 🙂 Nevravím, ze som uplny Monk, ale niekedy mi uz ide na nervy ze to proste neviem nechať tak..
Ver mi, že to bude v pohode. Tiež som bola taka, ze cudzie deti mi vadilo, keď trebárs dačo vyliali, rozbili, zaapinili a podobne u nás doma. Teraz mam svojho vlastného syna a keďže už začína lozit - 6 mesiacov na, tak už to pomaly začína. Alebo mi drgne do ruky, keď pijem kávu vylejem ju, zaspini sa a všetko okolo od výživy a podobne. A vieš co? Vôbec mi to nevadí 🙂. Jednoducho svoje berieš inak ako cudzie
Ja deti ešte nemám, ale myslím si, že sa to nedá porovnávať vlastné deti a cudzie.Mne cudzie deti vedia liezť niekedy pekne na nervy a niektoré sú také rozumné, poslušné.Tiež keď sa ma dotknú a mali ruku v ústach som na to alergická 😂.Je to preto, že k cudziemu nebudeš mať nikdy taký vzťah.Ja napríklad viac znesiem chlapcov než uvrieskané dievčatá aj si s nimi viac rozumiem.Aj dievčatá vedia byť neporiadne a niekedy horšie ako chalani.
Ja mám predprípravu psíka.Každý deň treba vysávať aj zmývať a ešte sa v 💩 vyváľa alebo ti nechá nejaké prekvapenie keď sa ešte len učí.Aj vstávať k nemu treba niekedy aj každé 2 hodiny.
Ber to tak, že sa to uprace.Netreba robiť paniku.
Keď ťa trápi len ten bordel 🤷
Ja mam chlapca a je uzasny, mucinko zlaty. Uplne ho zboznujem. Hlavne je zdravy potvorka mala
Ehm. Nevies este ake bude tvoje dieta. Budes mu rozumiet viac. Vlastne...najviac na svete.. :D Najdete si k sebe skor ci neskor cestu a budes to brat inak. ;) Moj chlapcek je kludny a spokojny. Este za sebou vela krat aj uprace. :D Dcera je zas sidlo a pri nicom nevydrzi dlho. A odlozit hracku alebo naucit sa nieco robit,ze napr poharik patri na pultik a nie na zem... neuskutocnitelne. Zavisi to aj od povahy... ;)
Ja som bola presne taka ista. Doslova som sa bala cudzich deti. Nevedela som ich chytit, co s nimi robit... potom ak boli starsie, nic nepocuvali... no proste som deti vobec nemala rada. Odkedy sa narodil syn, nielenze milujem jeho ale aj vsetky deti na svete. Zmenila som sa. Nastastie nie som zatazena na upratovanie, takze mierne zacapkana podlaha kludne pocka do dalsieho dna, ak som unavena.
Deti su rozne.. mozu byt kludni a poriadkumilovni chlapci ( idealne cvicit od casu, kedy zacnu chodit, ale mat takeho aj partnera) a zive, neporiadne dievcata.
Neboj tiež som bola na poriadok (akože aj som) ale nedá sa to pri synovi udržovať, na 20 mesiacov a čakám druhého chlapca a taký bordel čo on narobí, všetky hračky sú rozobrané na malé, jedlo aj keď je v stoličke aj tak je to všade na zemi...naučila som sa upratať to najnutnejšie no a zvyšok sa snáď spraví časom keď bude starší a rozumnejši
To sa neda porovnať vlastné a cudzie. Mna cudzie deti vobec nezaujímajú. Svagrina ma syna o pol roka mladšieho od nasho, no drzala som ho na rukach asi raz ak to len preto ze sa ma spýtala ze ci so ho nechcem pochovať. Vôbec nemam potrebu sa jej pýtať ako sa ma, co uz dokaze a podobne. Svagrina je zase presný opak. Nemam k detom vzťah, neviem co mam s nimi robiť, otravujú mi život (tie cudzie). A ku synovi mam uplne iné pocity. A s tym neporiadkom... Uvidíš ako to pôjde, ja som zatiaľ doma nemala den kedy by nebolo vsetko upratané, je to zrejme tym že máme dvoch psov a preto si potrpim na to aby som denne tych par minút obetovala na povysavanie a pozmyvanie celeho domu. Bordel v zmyslel rozhádzané veci u nas nie je nikdy, vzdy všetko vraciame hend na svoje miesto. Nájdeš si svoj systém 🙂
@klarka56 presne tak, aj ja... vzdy som bola, nie ze tak trochu - ale trochu dost Monk, samozrejme s prichodom dietata sa vsetko obratilo naruby a pomohlo mi neist hlavou proti muru a proste - nejaky cas upratane nebude 😂 dockam sa...
@zuzuliennka1 súhlasím 🙂 Keď bol prvý syn maličký a spal, tak ja som hneď vytiahla prachovku, zapla práčku, ukladala hračky a pod. Potom sa zobudil a ja som bola unavená, nechcelo sa mi ísť na prechádzku a pod. Tak som sa na to vybodla, dala si s ním šlofíka a potom sme boli vonku aj vyše 3 hodín. Samozrejme nedá sa vždy, treba aj navariť a tak... Ale nejako si to rozumne podeliť časovo. Taká zlatá stredná cesta 🙂
Neviem, mam tri deti, ale aby osem a päť ročne deti zatapkali podlahu a musela si po nich upratovať, tak to bude chyba asi niekde inde. Musia byť riadne nevychovani...
Jooj, ženská čo stresujes, ja som sa už zľakla, ze to tu píše nejaka mamička, ktorej sa narodilo postihnuté dieťatko a nevie ako zvladne starostlivosť. Pokým je všetko v poriadku, vedz, ze inde majú úplne iné problémy.