Nechcené tehotenstvo a zúfalstvo

@clarissa určite nechcem rýpať, ale bohužial sú veci, ktoré neovládame... myslím, že dotyčná za svoje pocity nemôže... len verme, že to prejde v čas a ničoho nebude ľutovať... A na margo toho nechceného tehotenstva..hm..tých je viac a končia rôzne a vidíš je to racionálna osoba, kedže nešla na potrat, bohužiaľ pocity sú o niečom inom, aj keď vieme čo je, by malo byť správne, neovládame to...

Ahoj, ja som nieco podobne zazila. Viem si predstavit ako sa citis, ja ked som otehotnela tak som dietatko nedokazala prijat a sla som na UPT. U teba je uz uzasne to, ze si nesla. Ver mi, budes dietatko milovat sice nie hned , ale budes...Po UPT na ktore som sa tesila, som sa psychicky zrutila, a mojou jedinou zachranou bolo to, ked som mm povedala, ze musim znovu otehotniet, inak sa zblaznim,a to bolo uz moje tretie tehu, ver mi, nic lepsie si nemohla urobit .UPT je to najhorsie co moze zena v zivote urobit to by si lutovala do konca zivota ako ja, nikdy to boliet neprestane.
Stale som niekde v podvedomi citila , ze dietatko, ktorému som nedala sancu na zivot mal byt chlapec, a zelala som si len jedno a to aby dalsie dietatko bol chlapec. Ked som otehotnela som sa strasne tesila tak neskutocne , ze sa to ani neda slovami opisat. Potom mi zacalo byvat zle, zvracala som , nevladala sa starat o dalsie deti doma a k tomu vsetkemu som sa dozvedela ze cakam dievca... Viem, ze niekto si pri citani pomysli aka sialena, ale zial boli to moje pocity. Uz pocas tehotenstva som plakavala, ze ja dceru nechcem , ze preco som sa pre nu rozhodla(u mna ale bolo toto tehu planovane, kedze som sa nevedela vyrovnat s UPT a bola to ako kompenzacia? netusim) Tuzila som po chlapcekovi a nie po dievcatku. A tak som cele tehotenstvo prezivala zo dna na den mi bolo horsie a ja som sa vôbec netesila 😔 😔 😔 Ked sa dcerka narodila trvalo mi trosku dlhsie nez som ju prijala, trpela som popôrodnými depresiami, nespavala mi, stale plakavala , mala problemy s refluxom bola velmi narocne dieta a ja som ju len porovnavala. V tom obdobi mi velmi pomahal mm, ty skus poziadat o pomoc rodicov ... Vela krat som ho prosila nech dame malu na adopciu niekomu, kto ju bude milovat viac ako ja 😔 😔 Viem, tazko sa to mozno cita, ale tieto pocity som ja mala a bolo to strasne obdobie sama tomu nerozumiem, bolo veeeeeeeeelmi tazke. Ale vies co? Teraz ma malinka 2 roky ja ju tak velmi milujem, ze ma velmi boli ked si spomeniem ako som ju odmietala, ako som ju chcela dat prec 😔 😔 Je to to najuzasnejsie, najmilovanejsie dievcatko na svete, nevymenila by som ju za ziadnych 100 chlapcov. Uz len myslienka nato, ako som ju mohla odmietat ma boli. Ver mi, ze uz len tym, ze si nesla na UPT si urobila ten najuzasnejsi cin aky si mohĺa. Po porode budes potrebovat pomoc, aj ja som ju mala a nehanbim sa zato. Bude to tazke..... ale zvladnes to, uvidis a to dietatko Ti to tak vynahradi. Ked teraz pride mala za mnou chyti ma okolo krku a hovori mi moja moja a hladka ma dakujem osudu?(V Boha neverim) , ze mi ju dal, ze aj napriek tazkym chvilam, ktore naozaj boli velmi tazke sme to zvladli a ja mam doma to najkrajsie, najlepsie, najuzasnejsie, najmilovanejsie dievcatko na svete 🙂 🙂 🙂 Uvidis, ze aj Ty budes to svoje dietatko milovat nadovsetko. Strasne Ti drzim palce, nevzdavaj to, nevzdavaj sa toho dietatko , ktore nosis pod srdcom, ver mi, ze aj ked mas teraz pocity ake mas, a aj ked po porode budes mat pocity tazke zvladnes to a budes stastna. Nehanbi sa poziadat o pomoc ja som mala to stastie ze mam toho najuzasnejsie manzela, lebo nie raz som ho prosila s placom, aby sme dali malu prec, lebo ja ju nechce 😔 😔 😔 Ver mi, zvladnes to aj ked to bude na zaciatku velmi tazke. Drzim Ti veeeelmi palce, kludne mi napis aj IP ak by si chcela 😉

Karmelia, ako si pisala, uz viackrat si stala pred rozhodnutim, co so svojim babatkom a vzdy si sa rozhodla tak, aby si mu neublizila, teda zalezi ti na nom a mas ho svojim sposobom rada, aj ked si to zrejme teraz neuvedomujes, ale zachovala si sa k nemu pekne. O chvilu ta caka porod, budes mamou, skus sa trosku tesit na toho maleho cloviecika, lebo doteraz si spravala tak ako buduca matka 🙂
A laska, praca aj radost zo zivota sa nijako nevylucuje s babatkom. Nezachytila som, co je s partnerom, ak uz nie ste spolu, tak zrejme nestal za to, aby zaberal v tvojom zivote miesto. /Ale ospravedlnujem sa, ak je to naopak, nejako som to nepostrehla, co je s nim/

toto by bolo na odbornejsiu pomoc ako na fórum.... skus vyhľadať dulu vo svojom okoli, alebo psychologickú pomoc... vie niekto o tvojom pocite??

@mollyslips nerypes,neboj 😉 aj ked moj nazor je opacny....tato osoba je plne pri zmysloch a ked mam odpor k tehotenstvu,k predstave ze budem matka, k dietatu ako takemu,chranim sa inak ako prezervativom....je to nezodpovedne.....vychadzam z informacii ktore dotycna napisala a zial,aj ked pre niekoho budem trrnom v oku,ja ju odsudzujem za jej postoj....jednoducho je jej spravanie pre mna neakceptovatelne,odmietam prijat fakt, ze za to nemoze....a druha vec,tiez nikde nieje istota,ci nejde len o niekoho vymysel,tym nechcem autorku urazit,ale je pravda ze velakrat tu niekto len tak hodi do plena nejaky prispevok ,ci sa mamicky chytia...

a kde je autorka???

Mozem sa spytat na termin ? Kedy sa mam male narodit ? V akom si tyzdni ? A este ma tak napadlo, neuvazovala si nad tym, preco vlastne mas v sebe take "nematerinske" resp. az nenavistne pocity voci svojmu babatku? Co sa za tym moze skryvat ? Lebo naozj, ovela ovela ovela prirodzenejsie a normalnejsie je, ak sa zena viac menej na babo tesi. Urcite je kopec zien, ktore otehotneju necakane. Ale ked sa to uz stane, tak sa s tym casom stotoznia a vziju do tej role buducej mamicky. A este je tu jedna otazka, ci mas vobec volu s tou nenavistou nieco urobit ? Ci ta trapi len to co bude s dietatom, ked bude mat taku zlu nemilujucu matku, alebo ci sa chces pokusit to v sebe nejak otocit a zmenit svoj postoj, aby taku zlu nemilujucu matku nemalo. Chces si vztah k svojmu babatku vybudovat alebo nie ? Ak tam je ta vola, tak je velka sanca, ze ho nakoniec budes mat rada. Ale ked si tvrdosijne presvedcena, ze ho chces dalej nenavidiet, tak toto uz nie je dobre. Bolo by dobre, keby si sa niekomu s tym zoci voci zdoverila, lebo nie je dobre ked sa dusis vnutorne s takymito negativnymi pocitmi. Ani pre Teba ani pre dietatko. Hlavne sa s niekym naozaj otvorene porozpravaj. Materstvo je obeta. Tam naozaj velakrat potreby matky su na 2. az x-tom mieste. Ja si ale myslim, ze nejaka ta laska tam bude, ked si nesla na potrat a bojis sa aj adopcie aby dietatku nebolo zle. Tak neverim, ze by si ho az tak nenavidela. Myslim, ze Ti v hlbke srdca zalezi na tej bytosti v brusku. Len mozno to nevies vnimat ako svoje chcene vytuzene babo, kedze sa len tak "prihodilo". Ale daj hlavne tomu cas a s niekym sa rozpravaj. Neviem teda, ci to ze si stratila lasku znamena ze Ta opustil partner. Ale tak s niekym z rodiny, alebo hoci aj zajdi naozaj za psychologom a daj si proste sedenia. Verim, ze sa to skonci dobre. Ja si vobec nemyslim, ze buduca mamicka musi prechovavat neviem ake vrucne city k babatku v brusku. Ale, nenavist by to byt urcite nemala.
Ja mam z Teba pocit, ze sa strasne branis tym citom a laske k babatku. Ako keby si si nahovarala "nie nie nemozem ho mat rada, neznasam ho nenavidim ho" ale sku sa tym proste nezaoberat, nehovor si to stale vo svojej hlave takto prislis casto, najlepsie vobec. Podla mna casom zistis, ze uz ho mas vlastne aj celkom rada a budes sa na neho tesit a ani si na tu nenavist nespomenies. Ale ak sa to nepodari, tak nie je vsetko v poriadku. Matka musi byt matkou. Ak nie je, nieco nefunguje ako ma. Potom naozaj, porodit a hned dat na adopciu, alebo anonymny porod, hniezdo zachrany, aby slo od Teba hned prec. Potom uz, ale nerozmyslaj nad tym ako skonci, ci dobre alebo zle. A naozaj ako tu uz vyssie bolo spomenute, podstup radsej sterilizaciu. Aby si uz toto nemusela nikdy absolvovat. P.S. Kazde dietatko je DAR DAR DAR DAR DAR !!! Skus si hovorit v hlave toto, ze to dietatko je pre Teba darcekom! A naozaj, dietatko prinasa veeeeela starosti, ale aj straaaaaasne vela radosti, smiechu a lasky. Naozaj. Skus dat tomu sancu, aby si sa sama presvedcila, ze ten usmev, rucky, ocka stoja za to. Inak, by matky naozaj nepodstupovalo tolko bolesti a trapenia, keby to nestalo za to. Vsetko hodnotne sa rodi v bolesti. Prajem vela sil a stastia.

@broskilinka Presne, aj ja sa pytam..

@silvike ahoj,termín mám v máji.Trochu som rozmýšlala nad tým,kde sú korene toho,že to tehotenstvo takto prežívam.Zrejme to bude tým,že som deti nikdy nechcela a veľmi nechcela.Príčina toho môže tkvieť v skutočnosti,že ja sama som týrané dieťa,ale neviem.Bola som strašne bitá odkedy si dokážem spomenúť.Bolo to veľmi často.Bála som sa byť doma.Faktom je,že aj ja som bola bábo a nenašiel sa nik,kto by povedal,že ľutuje to maličké stvorenie.Pokiaľ išlo o mňa,takéto zaobchádzanie bolo v poriadku,zlé to bolo iba ak šlo o iné deti.Klasická rodina sa stala pre mňa synonymom permanentnej hrozby a bolesti,preto som nikdy nič také vytvárať nechcela.Nie je pravda,že to dieťa nenávidím,ono za to nemôže.Ja sa len prosto bojím o jeho život.Aby ho nemalo taký ako ja.Aby necítilo od detstva túžbu radšej nežiť,tak ako ja.Preto mám problém rozhodnúť sa.Ak ho dám preč,ako budem vedieť,že ho ľudia okolo neho nejakým spôsobom netrýznia?Ak si ho nechám s tým,čo prežívam ako to zvládnem?Ja neviem,neviem,čo robiť.Strašne mi je...

@karmelia tak ako Ti napísali ostatné baby....Ty to dieťa už teraz ľúbiš tak veľmi aký veľký je Tvoj strach o jeho budúcnosť. Tvoj strach je sčasti opodstatnený.... neviem či si bola adoptovaná a tam Ťa mlátili alebo to boli vlastní rodičia. ALE ak si dieťa necháš pri sebe, Ty rozhodneš či bude mať šťastné detstvo... Adopcie sa neboj, osobne poznám pár ktorý si adoptoval dievčatko a má šťastný život. Prajem veľa síl, verím že ak vyhľadáš odbornú pomoc ( a to čím skôr) máš veľké šance zvládnuť starostlivosť o dieťatko a stať sa skvelou mamou. Držím palce, myslím na Teba a na drobčeka

@karmelia vidno ze si inteligentná žena, a verim ze nedopustis aby tvoje dieta zažívalo to co ty... mrzi ma co sa ti stalo, ale teraz je šanca to zmenit a dopriať tvojmu bábätku krasne detstvo a ty ho prezi znova s nim... verim ze sa najdes v sebe silu to zvládnuť, lebo láska k nemu tam uz je... citis jeho pohyby, hladkas brusko, predstavuješ si ako vyzera, male ručičky, nizicky, krasne ocka, ruzova pokožka, vonavucke drobucke, je to tvoja krv, z tvojho tela...
skus o tvojom pocite niekomu povedat, niekomu nestrannemu, existuju duly, laktacne poradkyne, ak si veriaca tak kostol, lekár,....

@ada12345 krasne si to napisala!!!!! nikdy nezabudnem na ten pocit vidiet moje dieta, citit ho, drzat v náručí... byt na neho hrdá a hrdá na seba ze som to zvládla... je to najsilnejší zážitok v mojom zivote a som šťastná a vdacna ze mam dieta! je moje a nikto mi ho nezoberie, a nedovolím aby mu bolo ublizovane, ja som jeho mama a ochránim ho!!!

@karmelia Psychoterapiu.. Nech casom nerobis dietatu to co robili Tebe.

Vzdávam Ti úctu, že napriek tomu, že svoje dieťa odmieteš, nešla si na potrat a tak mu dala šancu na život. Vôbec si neviem predstaviť, čo prežívaš, ako žena, ktorá je "zúfalá z tehotenstva". Som mamina 4mes. chlapčeka. Je to s do slova a do písmena vymodlené dieťa, keďže som nemohla otehotnieť. Je to to najkrajšie, čo mi život dal. Je to neopísateľný pocit, keď 1-vý krát uvidíš svoje dieťatko, môžeš si ho konečne pritúliť, pohladkať, ovoňať ho...Po pôrode to bude určite pre Teba ťažké, ale neboj sa, zvládneš to. Verím, že budeš skvelou mamou. Uvidíš, ako ho budeš ľúbiť. 🙂 .Nech sa rozhodneš akokoľvek, či už ho dáš na adopciu, alebo si ho necháš, som rada, že mu dáš ŽIVOT.

@karmelia ahoj, ja som mala na VS spolubyvajucu, ktora rovnako nechcene otehotnela, boli sme velmi dobre kamaratky tak som to prezivala s nou a hoci som sa snazila ju podporit, videla som to jej zufalstvo a nenavist voci tomu malemu. napisem Ti ako to dopadlo u nej.. ked zistila ze je tehu, kupala sa vo vrenej vode, opijala sa, fajcila, brala lieky, ktore su zakazane, a neviem este co vsetko. stale dufala, ze potrati.. ked to "neslo takto" tak si vypisala ziadost o UPT. potom sa ale dozvedeli jej rodicia ze je tehu (doteraz nevie ako ale pravdepodobne od jej priatela, ktory sa k tomu ale nepriznava, ze by to povedal on) a ona sa pred nimi neodvazila vyslovit slovo potrat a tak jej nachystali svadbu. vydavala sa v 5. mesiaci a bola nestastna. nikdy deti nechcela, a toto "musi mat".. ako plynuli tyzdne, narastlo jej brusko, my sme sa vsetky tesili, hladkali sme ho, pozerali sa ako sa babo hybe a ona ho ani raz nepohladkala. dietatko volala TO a votrelec. nema jednu fotku s bruskom, cely cas sa modlila aby to male zomrelo. volala mi den pred porodom, ze dufa, ze sa narodi mrtve.. nejdem pisat co som si o tom vsetkom myslela a ako mi to bolo luto.. ☹ porodila v juli. ked jej malu ukazali, povedala ze jej, ved ani nie je skareda.. sestricky to nechapali.. a vybudovala si k nej taky vztah, ze teraz by ju nedala za nic na svete, je to jej milacik, slniecko, laska.. uz ide mat tri roky a je stastna ze ju ma..

a este na doplnenie Ti napisem, ze ja som otehotnela ako 25 rocna, strasne som sa tesila, hoci som bola takisto tri mesiace v praci a uz som bola v tretom mesiaci 😀 vedela som ze si asi kus pokazim karierne moznosti ale bolo mi to uplne jedno, tesila som sa ze budem maminka 🙂 a v 12tt som potratila ☹ najhorsia vec aka sa mi kedy stala, ta bezmocnost, zufalstvo, smutok.. uz su tomu tri mesiace a doteraz som sa s tym nevyrovnala.. hoci ten najvacsi smutok sa kusok zmiernil, nikdy na to malicke nezabudnem, cely zivot budem zit s tym, ze v juni 2014 sa mi malo narodit prve babatko a nenarodi sa ☹ to pisem len na porovnanie toho, aky je svet spravodlivy.. ti co deticky nechcu tym sa narodia krasne zdrave babatka, a tym ktori ich chcu deticky zomru v brusku alebo narodene zomru alebo su chore..

skus sa sama seba spytat, ci by si naozaj citila radost, ak malicke zomrie. ak ano, daj ho radsej na adopciu, vsade mu bude lepsie ako s clovekom, ktory mu praje smrt.

ak si to ale nevies predstavit a chces to skusit, zit pre neho/ pre nu, nedovol, aby vyrastal/a bez Teba. babatko Ta bude lubit najviac na svete. prvu dolezitu vec si uz urobila - dala si mu sancu na zivot. ci to bude zivot s Tebou alebo bez Teba, to sa musis este rozhodnut..

@mirka135 prečo by mala byť šibnutá. možno nie je pripravená na meterstvo, možno vnútorne necíti, že by sa mala stať matkou. Poznám i ženy, ktoré nemajú deti, lebo nechcú (je to iba ich rozhodnutie). na druhej strane sú ženy, ktoré sa na matky iba hrajú a k dieťaťu majú vzťah iba navonok pred ostatnými.

podľa mňa ho už teraz veľmi ľúbiš, bojíš sa onho, záleží len na Tebe, aký bude mať zivot, urob mu ho krásny, stastný, aký si ho Ty nemala a detstvo si uži s nim, kedze Ty si ho nemala take stastne...hrajte sa spolu, vrát sa do detstva a prezi ho este raz podla svojich predstav...a budete sa lubit navzajom, to bude to naj!!! 😉

no ja mám dosť, ved to dieťa sa na svet chudiatko nepýtalo toto ja nikdy nepochopím mám 3 a neviem si predstaviť, ktorého by som sa dobrovolne vzdala....smutné viacej sa ani radšej nebudem vyjadrovať, to nemáš nikoho, kto by ťa podržal?ja som otehotnela v 22rokoch a ani na sekundu ma nenapadlo, že to dieťa nechcem...

@karmelia uz teraz to dieta lutujem,ja som toho prikladom,mala som taku istu mater,ako keby tento clánok ona písala a niekedy si hovorim,preco si ma radsej nenechala zobrat !! dieta bude trpiet,nebude mat ziadnu lasku,bude podcenovane,bez sebadovery,zahriaknute,bez citu..neviem ci nebolo lepsie keby si radsej v tomto pripade podstupila interupciu..alebo sa rychlo spamataj..Ten kto nechce mat deti a rodinu za cely svoj zivot kvôli kariere a podobnym hovadinam je premna slaboch a sebec.. 🤐
to je moj nazor

@karmelia ahoj. Na úvod chcem povedať, že som celú diskusiu nečítala. Je mi zle z niektoých príspevkov dokonalých mamičiek MK, ktoré žijú v ideálnej bubline a všetko je krásne a úžasné. Ale nie pre každého... a nie každé riešenie je také jednoduché. Ľahko sa povie daj ho na adopciu, iní sa tomu potešia. To sú také rady, že mi je z nich zle...
Mrzí ma, ako sa cítiš. Aj ja som tehotná a cítim sa podobne aj keď nie až tak vyhrotene. Tiež som bábom prišla o veľa a strašne mnou lomcujú hormóny. Nemaj vôbec hrôzu z toho, že sa teraz na dieťa netešíš. Nie je to nič nezvyčajné. A priprav sa na to, že po pôrode to bude ešte horšie. Vlastne prvých 6 týždňov bude pravdepodobne hotová katastrofa - plač, zúfalstvo, negatívne myšlienky... Mám už dve deti a pri oboch som strávila dlhý čas v nemocnici a videla som mnoho žien, ktoré na dieťa po narodení reagovali hrozne. Dokonca jedna mamička šľahla dieťa na posteľ s plačom a tým, že ho nechce. Bola to moja spolubývajúca. Bábo sme odniesli na novorodenecké a tam si ho nechali. Mamine dali niečo na upokojenie a postupne jej bábo dávali ale vždy iba pod dozorom. Ešte keď odchádzala domov, netešila sa z neho.
Rátaj s tým, že hormóny znásobia tvoje pocity a buď budeš cítiť naozaj obrovský nával radosti alebo zlosti a zúfalstva. Alebo vôbec nič. V tvojom prípade by som očakávala zlosť, plač, zúfalstvo.
Doteraz si sa pri rozhodovaní o dieťati správala rozumne, vždy zvíťazil zdravý rozum. Drž sa ho aj teraz a po pôrode min. 6 týždňov. Zabezpeč si, aby si stále bola s niekym a nikdy s dieťaťom sama. Choď bývať k rodičom, kamarátke alebo niekomu, kto sa o Teba postará. Nie fyzicky, ale psychicky. Pomôže Ti, keď dieťa nebudeš chcieť vidieť, keď ho budeš mať chuť hodiť o zem, lebo aj také môže prísť. Hormóny sa po 6 - 8 týždňoch znormalizujú a ty potom uvidíš, ako sa budeš cítiť. Ak k svojmu dieťaťu budeš neustále pociťovať odpor aj po 3 mesiacoch, tak ho daj na adopciu. Ak budeš naozaj cítiť odpor, nebudš s tým mať až taký problém.
Ale mám skôr pocit, že sa bojíš toho, čo ťa čaká, je ti ľúto za tým, čo si stratila a predstavuješ si, čo by si mala, keby si neotehotnela. Všetko to prejde, uvidíš. Si inteligentná žena a prídeš na to, že síce sa ti jedny dvere na chvíľu zatvorili, ale zároveň sa otvorili iné. Postupne prídeš na to, že aj na materskej sa dá veľa vecí robiť. Vieš si krásne zarobiť, bude ťa to napĺňať podobne ako práca. A tiež sa dá ísť po pár týždňoch do práce. Nemusíš predsa byť s malým doma 3 roky, do toho ťa nikto nenúti. Skús neskôr začať hľadať spôsob, kam by si mohla dať dieťa. Možno máš niekoho nezamestnaného, kto je aj tak doma a ty mu budeš dávať materskú a rodič. príspevok a on sa ti bude starať o dieťa a ty budeš rovnako pracovať ako predtým. Nemaj ani výčitky, keď nebudeš kojiť. Je XY detí vychovaných na umelom mlieku. A je XY detí, ktoré nie sú so svojimi rodičmi 24 hodín denne a tieto deti majú častokrát s rodičmi intenzívnejšie zážitky ako tie, ktoré sú s rodičmi stále. Nemaj žiadne výčitky. Nemusíš byť mama tip-top. Zariadiš si to tak, že budeš pracovať a budeš sa tešiť na svojho drobca, ako sa na teba vrhne so širokým úsmevom, keď prídeš domov a donesieš mu lízatko.
Nie je dôležité, aby si zapadala do tabuliek ideálnych mám na modrom koníku, lebo ony častokrát plačú doma do vankúša a tu sa tvária ako úžasné a skvelé a riešia každú hovadinu. Nie len bábo je dôležité, ale aj mama. Nie len ono má byť šťastné, ale aj ty. Naučíš sa robiť kompromisy medzi tvojim a jeho šťastím a uvidíš, že nájdete zlatú strednú cestu a o pár rôčkov budeš najšťastnejšia mamina, lebo si pretrpela toto ťažké obdobie a zvládla ho aj keď možno s plačom, nadávaním a zúfalstvom. Ale si predsa žena a ženy také veci zvládnu. Sme na to stavané.
Držím ti palce a neboj sa svojich pocitov, nie je to žiadna katastrofa netešiť sa na bábo. Ale správaj sa rozumne, tak ako doteraz a zabezpeč si, aby si s malým nebola sama, aby bol stále s Vami niekto iný, kto bude schopný ti bábo zobrať a na pár hodín sa oň starať sám. Nenechávaj to na neskôr, keď už budeš mať po pôrode. Priprav sa na to už teraz. Môžu ťa napadať naozaj šialené myšlienky, môžeš chcieť ublížiť sebe alebo dieťaťu. A vtedy musí nastúpiť osoba, ktorá sa o teba bude starať. Možno by bolo dobre, ak bude už pri pôrode, aby sa aj ona vedela do teba vcítiť ešte lepšie. To ale, samozrejme, záleží od toho, či to chceš alebo nie. Si rozumná a inteligentná žena, doteraz si sa tak vždy zachovala. Nepodceň to. Obdobie po pôrode bude pravdepodobne ešte oveľa, oveľa horšie ako sa cítiš teraz. Držím ti palce!

@karmelia Neboj sa toho, ako budeš dieťa vychovávať. Určite dobre. Nebudeš ho ani týrať ani prehnane biť. Veď je to niečo, čo ti spôsobuje hrôzu. Možno ho občas riadne vytrieskaš, ale neboj, to mu neublíži. Mnohým detskám by sa to zišlo. Budeš lepšia mamina, ako väčšina z tých moralistiek z MK. Uvidíš. Ono to všetko príde samo. V hlave to máš krásne usporiadané. Vieš, čo nechceš a to je dôležité. Lebo je jednoduchšie dodržať to, čo nechceš, ako splniť to, čo chceš. A väčšina úžasných maminiek chce byť tip-top, dokonalé, s dokonalými deťmi, dokonalými manželmi a nakoniec skončia s priemernými deťmi a otrasnými manželmi 🙂 Ty budeš so svojim dieťatkom aj so tvojou výchovou spokojná, lebo netýrať svoje dieťa nie je zas taký problém ako snažiť sa byť vo všetkom dokonalá. Takže v konečnom dôsledku budeš ty aj tvoje dieťa šťastnejší ako väčšina ostatných mamičiek. Neboj, ťažké obdobie prejde a bude dobre. Netreba si stavať vzdušné zámky. Niekedy to bude naozaj hrôza a budeš mať chuť zdupkať, niekedy ti prasknú nervy a malé vytrieskaš a potom budeš mať výčitky a budeš plakať. S tým treba rátať. A nemaj výčitky. Nám obyčajným mamám sa to proste stáva. A deti to prežijú 🙂 Ale rozhodne nie si typ ženy, ktorá bude svoje dieťa týrať. Máš to v hlave krásne usporiadané, len sa teraz bojíš. Uvidíš, že keď zlé obdobie prejde, začne byť viac krásnych chvíľ ako tých ťažkých a budeš na seba taká hrdá. Len sa nesnaž byť dokonalou. To vedie iba k neustálym výčitkám svedomia, lebo sme len ľudia a rozhodne nie sme dokonalí.

@karmelia Ty sa bojis ci budes dobra matka? Ak si prezila to co pises o to vacsiu sancu a prilezitost mas dat svojmu dietatku co si sama nemala. Pocit bezpecia, lasky a istoty! Neboj sa, dieta to su nie len starosti, prebdene noci, pocikane plienky ale hlavne kopec radosti. Budes skvela matka, uvidis. Ak sa necies vyrovnat s minulostou, navstiv odbornika a pomoz aj sebe. Nie je to hamba. Preplieskala by som tvojich rodicov za skazene detstvo a vlastne celozivotne nasledky. Drz sa. Mozno ti vabo malo prinest nieco do zivota co si nikdy nepoznala, date si nieco navzajom. Lasku.

@karmelia pozri si tento fotoblog https://www.modrykonik.sk/blog/dada78/album/anj... . Slzí samé tečú. Ja keď som ho videla hneď som začala viac vážiť svoje deti. Dieťa je to neskutočný dar.

@karmelia Asi ti pomôže vyrozprávať sa. Kto sám mal ťažké detstvo, tak takto reaguje na svoje tehotenstvo prirodzene. A kto ťa bil a za čo? Aj ja som občas dostala bitku, nemohla som si povedať svoj názor, doteraz som na to nezabudla, no ver mi, niekedy je to s deťmi ťažké. Rodičia mi s dieťaťom pomáhali, ale občas sa na to hnevám, lebo babky a dedkovia deti tak rozmaznajú, že potom sa im nič nechce. A prečo už nie ste s partnerom spolu? No muž v domácnosti niekedy lezie na nervy, najmä ak je bábo malé a pustí s televízor alebo niečo nahlas povie a zobudí bábätko.

@mrva tak za prvé krava si ty a vsetky tebe podobne a za druhe na tomto fore som asi preto,lebo sama som matka a milujem svoje dieťa nadovšetko a nikdy by ma ani len nenapadlo,že ho nechcem,alebo že pojdem na potrat a pisala som na báze toho,že ja sama som bola nechcená mojimi rodičmi,nechceli ma ,neplánovali ale stala sa u nich chyba a tou chybou bolo moje narodenie pre nich a preto somnou aj tak jednaju cely zivot,ako keby som bola nejaky pankhart,preto som pisala zakladatelke,ze to dieta lutujem,lebo viem cim som si presla za cely zivot ja ako nechcena,a pokial sa bude k nemu tak bezcitne spravat aj po narodeni,ako traz k nemu citi odpor,tak mi je toho dieta naozaj luto..Dalej som tam napisala ak vieš čítať,nech sa radšej rýchlo pozviecha,lebo pri tolkom odpore to dieta bude trpiet...Asi tolko..kazdy ma pravo na vyjadrenie svojho nazoru,ja som si svoj povedala aj ty ,tak sa domna neser laskavo,niesom povinna ti nic vysvetovať !!!

@karmelia ahoj.návšteva psychologa je určite na mieste,pomože ti to ujasniť si nejaké veci.a hlavne,mať dieťa nie je mať na krku oprátku.zvládneš s ním robiť uplne všetko,na čo si bola zvyknutá,ver mi.dá sa pracovať,chodiť von sa baviť,na hory,kamkolvek a čokolvek.len to stojí trošku viac organizácie ale všetko sa dá.ako bude dieťa rásť,tak z neho budeš mať stále vačšiu radosť.možno po rokoch by si ľutovala,že sisi ho nenechala.držím palce a no stress 🙂