Nechcené tehotenstvo a zúfalstvo
Ahojte maminky!Nechcem tu nikoho pobúriť,uraziť alebo nahnevať. Potrebovala by som sa podeliť o svoje pocity.Viem,že mnohé z vás ma odsúdia,ale ak nájdem len jednu jedinú,čo prežila podobné pocity ako ja,pomôže mi to.Mám 25 rokov,ukončenú VŠ.Odpracovala som asi pol roka v odbore,práca ma napĺňala.Už dlho som neužívala hak,bola mi vysadená zo zdravotných dôvodov.Nakoľko som nechcela otehotnieť,trvala som pri styku s partnerom na používaní kondómov.Dlhú dobu bolo všetko v poriadku,lenže jedného dňa nám prezervatív praskol a ja som otehotnela.Nikdy som deti nechcela a po potvrdení gravidity som sa zrútila a plánovala interupciu. Keď som si zistila informácie o tom,ako taký zákrok prebieha,začala som mať výčitky svedomia.Vravela som si,že nemôžem dopustiť,aby bolo bábätko roztrhané kyretou.Hoci ho nechcem,musím rešpektovať jeho právo na život.Na interupciu som teda nešla a rozhodla sa pre adopciu,keďže viem,že jestvuje mnoho párov,ktoré po dieťatku túžia a nemôžu ho mať.Toto rozhodnutie som tiež zmenila,keďmže som dostala obavy,že byrokratický aparát môže sťažiť adopciu natoľko,že bábo ostane v kojeneckom ústave a poputuje do DeD.Takýto osud som svojmu dieťaťu nechcela spôsobiť,tak som sa rozhodla,že si ho nechám a tehotenstvo oznámila rodine.V súčasnosti som chvíľu pred pôrodom,na polovicu šialená a zúfalá.Bábo nedokážem vnútorne prijať,mamiesto lásky cítim odpor.Strašne ho nechcem a odmietam,celé dni preplačem.O všetko som kvôli tomu prišla-o lásku,prácu,radosť zo života.Nedokážem ho ľúbiť,vytvoriť vzťahovú väzbu,ktorá mu poskytne základ pre zdravý psychický vývin.Túžim zomrieť pri pôrode.Neviem,čo si počnem s nechceným bábom.Mám pocit,že sa môj život zmenil na žalár.Určite nejde o endogénnu tehotenskú depresiu,ale o zúfalé odmietanie dieťaťt
@karmelia podla mna nie jepravda, ze doeta nedokazes milovat. Prvy krat si mu prejavila lasku, ked si sa rozhodla nepodstupit interrupciu. Druhy krat, ked si sa rozhodla nedat ho na adopciu s obavou o to, ze skonci v detskom domove. Ak by ti na tvojom babatku nezalezalo, bolo by ti jedno, kde hu sloncilo. Takze tebe na nom skutocne zalezi a verim, ze ho aj v kutiku srdca milujes. Momentalne vsak prevazuju negativne emocie. Bano vsak nemoze za to, ze nemas nadalej pracu, lasku a podobne..... Ono sa neprosilo, aby bolo splodene. Nemoze za nic, je to nevine stvorenie na ktore jadzes hnev, ktory mas sama na seba. Pred porodom ma kazda zena vselijake pocity, dieta by malo prist do prostredia, kde bude milovane. Neviem, mozno by ti pomohol psycholog.... Ked zije clovek intimnym zivotom musi ratat s tym, ze sa moze aj nieco taketo stat. Si mlada, zivot mas pred sebou laska a kariera to su veci, ktore sa daju dosiahnut aj s dietatom. Zozaciatku to bide tazke ale ver mi, ked bude mat to drobatko 6 tyzdnov cca. A usmeje sa na teba prvy krat budes plakat pd stastia a asi aj od hamby, ze Si mala take myslienky. Deti su neuveritelne, aj ked je to s nimi narocne, su ton uzasne ciste stvorenia, ktore dokazu rozveselit tvoj den. Otvor sa novym citom a pocitom a nebran sa materstvu a vsetkemu co ponuka. Neverim, ze e pravda co pises, ze citis odpor, uz bu to dieta davno nebolo medzi zivymi. Ty mas k tomu drobcekovi city, avsak ich potlacas a radsej si myslis ze ho nemas rada. Ak sa mylim, potom si neviem predstavit zivit tvojho dietata. Deti vycitia ked su nechceme a nemilovane a taky zivot by si mu urcite nechcela pripravit, to potom radsej fakt adopcia. Ale myslim si, ze ry si k drobciatku cesti najdes. Velmi ti drzim palce, aby si raz bola stastna a hrda mamicka. Ja ked sa pozriem na moje tri princezny nemenila bu somnich ani za karieru ani za nic. A to som vzdy snivala kam sa vypracujem. Teraz sinuzivam deturence a na ostatne je cas.🙂 sikovnymmpayri svet. Drz sa a ak hudes mat chid napis neskor ako si dopadla velmi by ma to zaujimalo. Drz sa
myslim si, ze si nielen vplyvom hormonov, ale skor sa tvoja psychika ubera stylom co mi to dieta vzalo, hovoris, ze lasku, pracu, radost zo zivota, moze sa stat, ze sa po porode tvoja optika zmeni a budes uvazovat aj o tom, co ti to dietatko da, ale po skusenostiach zo socialnej poradne si myslim, ze si to mozme rozmenit na drobne:
pises, ze ti vzalo lasku, nie ja si myslim, ze ti lasku dalo, to dieta ta bezpodmienecne a bezhranicne miluje, si pre neho jediny clovek na svete, bez ktoreho nemoze zit a pre ktore mozes dalsich x-dsat rokov zit ty🙂
hovoris, ze vzalo lasku, ak by ta TEN, o ktorom pises, mal skutocne rad, tak ta v takejto situacii neopusti,
pises, ze ti vzalo pracu, mozno ano, na urcite obdobie, ale pracu si po materskej dovolenke mozes najst, pri starostlivosti a odieta sa naucis iste mnohym zrucnostiam, ktore ti pomozu aj v profesijnom zivote
a radost zo zivota? nemyslim si, akonahle sa ustali hladina hormonov a ty si budes schopna a ochotna pripustit, co ti dieta do zivota moze dat, budes mat zo zivota radost este vacsiu, ako si teraz dokazes predstavit🙂
mozno ma niektore vysmeju, lebo nie som (zatial) matka, ale som viac ako dva roky v socialnej poradni a neraz nie dva krat som sa stretla so zenami, ktore si to, ze si dieta nechali vziat (pocas tehotenstva, alebo po nom) nevedia odpustit,
a dnes by neviem co dali za to, keby sa dal vratit cas:(
ty si nastrojom jedinecnym na to, aby si dala zivot dietatu, pre ktore budes jedina a jedinecna, ktore bude na tebe istu dobu velmi intenzivne zavisle, no iste ti do zivota da viac ako si dokazes teraz predstavit
a ak si to predsa len nerozmyslis, mozes dat dieta do hniezda zachrany alebo postupit anonymny porod a dieta ma moznost dostat sa do rodine, kde bude tuzobne ocakavanym a vitanym prirastkom
Ospravedlnujem sa za chyby na telefone sa mi zle pise
Ty si jedna zmála žien, ktoré si nechajú dieťa, aj keď ho nútorne nechcú. Dala si mu možnosť ostať, nechala si mu život, a rozhodni sa akokoľvek, dieťatko bude šťastné tam, kde bude mať lásku. Verím že to máš ťažké, prežívaš vnútorný boj. ja som ostala v 19 tich tehotná, s partnerom som sa rozišla, dieťa som si nechala, teraz mám l3 ročnú pubertiačku. prešli sme si kadečím, no je to za mnou, a teraz žijem taký "normálny" rodinný život....Neodcudzujem Ťa... 😉
Tazko sa to čita zenam ktore mali rizikove tehotenstvo alebo ktore o babo prisli... Mas tazku situaciu a hormony spravia vela...ale ako tvrdis prisla si o lasku pracu a podobne... dieta vie dat velmi velmi vela lasky... a myslim ze urcite je lepšie ak o pracu prides pre babo nez ako keby si prisla pre nu z inych pricin... Pracujem na onkologii viem čo to je ked mlady ludia pridu o pracu a stastie prave pre to .. ked obimajus voje deti ktore stoja pri nich .Nevies aky vyznam ma toto babo pre tento svet. pre niečo
sa to stalo mozno casom zistis pravy dôvod. Ale pravda je taka podstatne je ze si ho nechala zit... mozno ak ho das na adopciu urobis niekoho inym stastnym🙂 Prajem vela sil lebo nieje to lahke porod samotny prinasa velke emocie a ešte v takomto pripade...
...ak ho skutočne nedokážeš milovať,daj ho na adopciu...novorodeniatka sa rýchlo dostanú do rodín....veľa šťastia 😉
Ja ta len prosim, naozaj ta velmi prosim, neobvinuj to miminko, ono za nic nemoze, nemoze za to ze tebe asi "nechutilo" ,ked by si nieco k tomu malemu necitila uz davno by si sla na kyret, a potom, davno by si bola pevne rozhodnuta ho dat na adopciu, a ako si sama napisala v tej vete je tam slovo SVOJMU babu...je to tvoje, tvoj anjelik, davas mu zivot, on je na tebe zavisly a potrebuje ta. A ak ta ani tak neprepne, neubliz mu , alebo sa nespravaj ako krkavcia mama, alebo nejaka kukucka , fuk porodim a robte si co chcete. Velmi ta prosim o to, az mi je do placu....
@karmelia - ahoj, ja som sice nic podobne nezazila, ale chcela by som Ta trochu potesit, ak sa to aspon trochu da. Viem, ze si asi vo velmi zlozitej zivotnej situacii. Nepises nic o svojej rodine, ako to cele beru, o partnerovi...
Mozno z Teba len hovori strach a hormony z tehotenstva. Hormony su dost osemetna vec, kyvu nam naladou hore-dole, nevieme, co a ako bude. Mozno je Tvoj strach z celej situacie ovela vacsi, ako sa Ti moze zdat, mozno je to ono, co Ti nedovoli sa z babatka tesit. Mozno... Nemyslim si, ze babatko nelubis, Tvoje slova sice toto "hovoria", ale urcite Ti na nom zalezi - inak by si sa netrapila, co s nim bude, netrapila by si sa nad detskym domovom ci dojcakom. Aj toto je znak, hoci ho mozno tak ani sama nevnimas, ze ho lubis - a ani o tom mozno nevies.
Skus sa na vsetko pozriet z inej strany. Pises, ze si prisla o lasku, pracu a radost zo zivota. Aka to bola laska, ktoru si stratila "kvoli" dietatu? Nemalo by byt prave dietatko plod lasky? Kvoli dietatku si ale nic nestratila - prave naopak, dietatko Ti do zivota donesie tak enormne mnoztvo lasky, ake si este nezazila. Materinska laska je jedno z najsilnejsich put, ktore mozeme prezit. Maminka a dietatko budu a su navzdy prepojeni. To dietatko, ktore nosis pod srdcom, Ta lubi, Ta miluje, zboznuje a si pren ta jedina, najlepsia, najuzasnejsia a najdokonalejsia bytost, aka je pod slnkom - bez ohladu na to, co si kedy urobila a ako si o nom premyslala. A ver tomu, ze Ti to bude schopne davat najavo. Laska, ktoru si ziskala, je ovela vacasia ako ta, o ktoru si prisla. Je ina, ano, to je, ale je velikanska. Nikto Ta uz nebude viac lubit ako babatko, ktore nosis pod srdcom.
Pises, ze si prisla o pracu. Mozno ano - teraz si prisla o pracu, ale nikdy nevies, aku pracu mozes ziskat neskor. Mozno ovela, ovela lepsiu. Dietatku sice venujes prve roky svojho zivota na ukor prace, ale povedzme si uprimne, co su to rok, dva, tri z nasho celeho pracovneho zivota? Kolko rokov budes este pracovat, kym pride dochodok - tridsat, styridsat? Kolko zamestnani vystriedas? Kam vsade sa mozes za tie roky posunut?
Prisla si o radost zo zivota... Asi si teraz smutna, nahnevana, rozladena, ukrivdena... Ale ver tomu, ze babatko Ti dokaze dat obrovsku radost zo zivota, zo svojho usmevu, zo svojej pritomnosti. Aj ked sa teraz trapis, znasas zle tehotenstvo, mozno mas strach z buducnosti, z porodu, zo starostivosti o babo a o tu obrovsku neznamu, ktora Ta caka, napriek tomu vsetkemu je fakt, ze Tvoje vlastne babatko je schopne Ti to vsetko vynahradit.
Materstvo nie je jednoduche, nie je to ani prechadzka ruzovou zahradou. To netvrdim a ani Ta nebudem o tom presviedcat. Je to fakt tazka praca, obrovska praca, ale je jedina, ktorej vysledky naozaj stoja za to, stoja za viac ako vsetky peniaze sveta. Kazdy cerstvy rodic si prechadza tymi istymi vecami, na ktore sa proste neda pripravit - nevyspatie, plac, snaha porozumiet mu..., obrovsky strach o babatko... na to sa proste pripravit neda. Ale ta obrovska laska, ktoru Ti da ta malicka bytost, pre ktoru si celym, celucickym vesmirom, je neskutocna, neocakavatelna a ani ta sa neda predstavit. A prave ta obrovska laska stoji za to, skusit bojovat.
Nie vzdy laska k babatku prichadza hned, u niektorych maminiek sa ten vztah buduje postupne po narodeni, niekolko tyzdnov ci mesiacov. Nie si v tom urcite sama. Urcite sa najdu aj ine maminky, ktore prezivaju nieco podobne, len mozno same maju strach o tom hovorit. Skus si dat sancu prezit lasku k svojmu dietatku. Hlavne s tym neostavaj sama, ak sa mas komu zdoverit, urob to, budes potrebovat podporu. Hoci aj tu.
@karmelia Klobuk dole, ze si nasla odvahu svoje pocity pomenovat.
Kazdopadne, je vela parov, ktore nemozu mat deti. Ak taky par najdes a do rodneho listu napises ako otca muza z paru, moze si muz k sebe Tvoje babo zobrat. Casom sa vzdas v rodnom liste pozicie matky a manzelka muza babo adoptuje.
Nenut sa do niecoho cim nie si.. Zi svoj zivot. A babu zariad laskyplny zivot inde. Este to stihas.
hm, tazko radit, ja by som ti poradila dobreho psychiatria...
@karmelia Ked si ho tak strasne nechcela tak si mala ist na potrat...ked ho ta nechces...ale na druhej stranke si myslism ze toto vsetko je len strach s prichadzaujiceho porodu.,...a vsetko sa zmeni ked uvidis toho maleho cloviecika male rucicky ocka ustocna hned budes hrdou mamou
Niektoré ženy, ktoré ti tu napísali by som nakopala do zadku. A s rozbehom.
1. Nesúhlasím s tým, že dieťatko nemáš rada. Odmietla si ísť na interupciu, odmietla si možnosť že by bolo samo a nešťastné v DD. Moja, hoci si to ešte neuvedomuješ, hlboko vo svojom srdci sa už správaš ako mama 🙂
2. Nie každé tehotenstvo je ideálne a tehulky sa idú zblázniť od samej radosti. Existuje výraz ako predpôrodná depresia. Je to naozaj reálny stav a sama som s ním mala myslím dočinenia a to bolo moje tehotenstvo chcené a plánované. Preto verím, že pre teba, ktorá si bábatko nechcela to musí byť oveľa ťažšie. Tazko som si vytvárala vzťah s bábatkom v mojom brušku a cítila som sa ako strašná hrozná matka a strašne som sa za to hanbila. Až do momentu, kým som si prečítala o predpôrodnej depresii.
3. Nie je pravda, že keď nemáš vzťah k dieťaťu teraz že ho už mať nebudeš. To môže napísať zas len nejaká "dokonalá matka storocia"... Dovolím si tvrdiť (a mám to naozaj overené u viacerých matiek), že aj ten slávny obrovský pocit nekonečnej lásky matky k dieťaťu v momente keď ho uvidí je často preceňovaný. Keď sa mi malá narodila nehanbím sa povedať že to bolo moje dieťa, ale zároveň aj "cudzí človek" o ktorého som sa musela postarať, lebo bola na mne závislá. Ale žiaden nekonečný pocit lásky sa nekonal. Navyše sa na mne hormóny opäť vybláznili a mala som 2 týždne poriadnú popôrodnú depku, kedy ma obťažovalo dokonca aj kojenie. Nemohla som za to, nuž hormóny sú svine. Až prechádzali dni, týždne a bez toho aby som sa čo len trošku snažila začala som ju milovať láskou, ktorú dokáže pochopiť len mama 🙂
Takže moja netráp sa. Verím, že ten malý čviro je škrtom cez tvoje plány, život, ambície. Že sa ťa nikto nepýtal či ho chceš. Ale ver mi, že keď sa narodí nebudeš sa vedieť vynadívavať ako si dokázala niečo tak prekrásne urobiť. Nemusíš sa báť že nie, je to totiž tak zariadené v prírode. Nebolo mi ľahko keď so bola tehotná, nebolo mi ľahko ani po pôrode, boli len dvaja ľudia ktorým som sa vôbec odvážila povedať aké mám pocity, lebo som sa bála že ma každý odsúdi, ale dnes ti poviem že moja dcéra je to najkrajšie čo mám, môj život, moja láska, moje všetko 🙂 Prejde zopár týždňov a ty si uvedomíš, že by si dokázala opustiť hoc aj muža, či rodičov, ale nikdy nie svoje dieťa 🙂
A keby si sa niekedy trápila neváhaj mi napísať 🙂
Ahoj. Nejdem citat zvysok, len ti napisem par slov. Velminti prajem aby si nelutovala rozhodnutie, ktore si urobila, velmi ti prajem aby si dokazala prekrocit tie vsetky pocity "odpudzujuce" co mas v sebe a dokazala si pripustit ake je uzasne byt maminou... narocne, no dieta ti to casom vrati, dieta je dar... uzasny... ked ta objime a povie ti mama moja! Strasne ti prajem aby si to dokazala prezit ake je to neskutocne ked citis ze ten maly tvor je na tebe plne zavysly a bezvyhradne ta lubi. Velmibti prajem aby si napriek tomu co teraz prezivas zazila casom opak, aby si videla ako si sa teraz mylila. Zivot s dietatom uz nikdy nebude ako pred tym. Bude lepsi 🙂 uz si nebudes vediet predstavit ako si zila pred tym... velmi ti drzim palceky ked si sa uz dala na tuto cestu, a babatko si si nedala zobrat. A velmi prajem aj tvojmu chrustiku aby malo maminku, ktora ho bude lubit! Drz sa!
@karmelia aj to tuzim zomriet....psychiater by ti fakt pomohol, ver mi...
@karmelia Slzy ako hrachy sa mi kotúľajú po líciach ☹ Zabojuj ! daj mu šancu ťa predvedčiť úsmevom! Je to tvoje dieťa- niečo z teba, ste v tom dvaja, dva životy na seba závislé. V živote sa musíme mnohokrát obetovať a ver, že túto obetu ľutovať nebudeš...Prepáč, nedá mi inak napísať, pretože tu stískam svoje bábätko. Nieje ľahké stať sa matkou...často ani zďaleka také idilické ako sa hovorí, ale keď to príde, treba vziať zodpovednosť, vzdať sa sebeckosti a zabojovať. Nepoznáš ho ešte, ale ono teba dôverne a potrebuje aby si zabojovala a bola silná a hlavne mu dala šancu...
Čakať a mať vlastné dieťa je to najúžasnejšie, čo sa žene môže stať.
Ono je na tebe - matke ,absolútne závislé. Ked začne rozprávať a povie ti mama, neskôr mami alebo mamina je na nezaplatenie. Želam veľa štastia a správne rozhodnutie 🙂
to ze vlastne dieta odmieta otec to som uz bohuzial zazila...ale ze ho odmieta vlastna MATKA...to nie je normalne...ved kto iny ho ma milovat ak nie jeho mama? ved to babätko si zasluzi tu najväcsiu lasku na svete...ono sa sem samo nepytalo...nemoze vobec za nic :( je to velmi velmi smutne :( no aj tak si myslim ze po porode sa to zmeni a zacnes ho mat rada lebo fakt nie je nic krajsie na svete ako byt mamou nech sa stane cokolvek...ked uvidis jeho malicke rucicky a nozicky, ked sa na teba pozrie tymi nevinnymi ockami to len hyena by dokazala ostat uplne chladna...
boze moj,musis prezivat strasne pocity,ked takto nenavidis svoje dieta.preco toto niekto dopusti,aby jedna matka musela nieco take prezivat?preco ho tak nenavidis?nechcela si skusit odbornu pomoc?chuda dieta,pripravujes mu strasny zivot,ak sa teda narodi zdrave a bude vnimat realitu.citala som clanky,kde sa pisalo napr. o autizme,kedy k nemu dochadza,ak sa matka netesi na dieta a citi k nemu odpor...neskusala si sa nan tesit?ved zivot s dietatom nie je taky katastrofalny ako si predstavujes.mozes ist do prace uz po par mesiacoch.uz nikdy nebudes sama,bude ta lubit nadherny cloviecik,ktory ti vycari usmev a lasku aj v najtazsich chvilach.mas pre koho zit.ale ak budes mat taketo pocity aj po porode,ja osobne by som ho dala radsej na adopciu ako mu pripravit zivot pri necitlivej matke.ono nemoze zato,ze si otehotnela je to len a len tvoja a priatelova vina.ako mozes dieta vinit za svoje tehotenstvo???
@aredhel mam kolegynu,ktora nenavidi svoje deti a to doslova.niekedy by som ju preplieskala po hube nevymachanej,ked o nich skaredo hovori a vini ich za zniceny zivot.toto povie dospela,VS vzdelana 50tnicka.dennodenne pocuvame ako ich neznasa a cele dni vrieska po detoch.tak strasne mi ich je luto,pritom su to sikovne dietky
...žiadna kaša sa neje taká horúca ako sa navarí...
@karmelia este ze tvoja mama nemala rovnake po city ked cakala teba.Nebudem ti nic vycitat ani ta urazat.Nic sa na tom nezmeni.Naopak ta pochvalim zato ze si mu dala sancu a keby si ho nemilovala,hravo by si ho nechala odlifrovat do spalovne.Ak ale netuzis po nom,prehodnot moznost anonymneho porodu.Alebo to skus zvladnut.Mozno zazijes to co si nedokazes ani predstavit.Ak nie tak jestvuju hniezda zachrany,adopcia,zverenie drobca niekomu z rodiny.Daj mu este jednu sancu a potom uvidis.
@sunshineka no ja len nechapem preco take zeny vobec deti maju...ved existuje mnoho sposobov ako tehotenstvu zabranit...a ked uz ozaj nieco zlyha a dieta sa narodi tak radsej ho ozaj dat na tu adopciu (i ked aj to je velmi smutne :( ) ale urcite je to lepsie riesenie ako ho nenavidiet a vychovavat ho s odporom, nechutou a nenavistou...ved to aj na deti vplyva a velmi...deti su velmi citlive a potrebuju lasku...to vidim aj na mojej dcere...tiez som ju vobec neplanovala ale ani na um by mi nezislo to ze by som ju nemala rada...milujem ju najviac na svete a preto ani nedokazem pochopit tie matky ktore to ku svojim detom necitia
@aredhel oni zato ani nemozu.mozno ich k tomu vedie nevludna vychova alebo sen o kariere.hlavne by sa taka zena mala dat doporiadku,chcies lubit to dieta a vyhladat pomoc psychologa.mozno ciastocne sa da obnovit vychladnute cityy.ale nechat to tak a nechciet sa zmenit,je strasne nezodpovedne
@karmelia toto je skor volanie o pomoc, naozaj by si mala vyhladat odbornika..ak by si bola zly clovek- ako to tu niektore naznacuju- tak to vsetko" vyriesis" potichu a nezamyslas sa nad tym...drz sa!
paci sa mi reakcia @nini1010...v tomto vidim zmysel MK- odsudenie a nenavist dnes mozno najst na kazdom kroku, ani netreba dlho hladat :-/, ale podporu a pochopenie v takych tazkych chvilach, v akej sa nachadza aj zakladatelka temy a este k tomu od uplne cudzieho cloveka...krasne napisane....
@sunshineka ja to poznam na vlastnej kozi... mne mama povedala do oci ze som jej pokazila cely zivot, ze sa o mna starat musela a teraz ked ja budem mat dieta tak aj o vnuka :( ....... a aj napriek tomu niesom ako ona a nikdy nebudem..... mna tento priispevok co autorka napisala normalne pichol az pri srdci ah...
@bianca Mna akurat napadlo, ze mozno aj jej mama to tak prezivala, ked cakala ju. To by musela zistit ona sama.
Ale co by si vlastne chcela karmelia? Zomriet? Mozno sa ti to splni. Mozno ty zomries a babo bude zit. Tak by si to chcela? Alebo aby ste umreli obaja? Brrrrr. Hrozne. Uz len ta predstava pohrebu. A boli by ste v jednom hrobe? To by ta aj v telke v spravach spominali. Akoze uz si sa nad tym zamyslala, co by bolo potom? Akoze pre teba koniec, ale zivot ide dalej. Naozaj si myslis, ze nemás depku? Kedy si brala magnezium?
Podla mna tá verzia, ze porodis dieta a budes sa onho starat je ovela krajsia, nez ta s tym pohrebom. Šťastie nie je len o tom, čo máš, ale aj o tom, že robíš druhých šťastným. Prajem ti len to najlepsie.
nechcem si predstavit ako toto tvoje priserne spravanie vnima ten malicky tvor v tvojom tele,lebo dieta vnima spravanie svojej matky uz bruchu...je to hrozne ze este ani na svete nieje a uz je take nenavidene....mozu ta tu baby lutovat,ospravedlnovat a vyhovarat sa na predporodnu depresiu,ja lutujem tvoje dieta,nie teba!...pre teba je to dieta obrovska prekazka,lebo ti prekazilo ine zivotne plany,pritom si neuvedomujes ake malicherne su tieto veci proti pocitu stat sa matkou!a este jedna vec,ked si nikdy nechcela mat dieta,mala si si dat vykonat sterilizaciu a nie spoliehat sa na prezervativ!takto si len pripravila tazky osud pre jedneho nevinneho tvora...budem verit ze ked to dieta uvidis,spamatas sa a das si poriadnu facku za to ako si cele tehotenstvo zmyslala a pochopis co je to laska k dietatu....
@karmelia Ani ja ta odsudzujem. Ale prečo keď ste mali nehodu, si neužila tabletku po? Nám sa tiež s manželom ešte za slobodna stala nehoda a rýchlo som si išla kúpiť tabletku po. Dieťa sa na svet nepytalo, urobili ste si ho, tak sa on starajte. Ja som počítala s tehotenstvom odkedy som začala sexuálne žiť, buď som brala antiku alebo sme použili kondom. Ale aj antikoncepcia môže zlyhať. V prípade nehody som užívala tabletku po. Keď mi gynekológ oznámil, že možno nebudem mať deti, lebo mám endometriozu, hanbila som sa za to, ako som sa predtým bránila dieťaťu. Modlila som sa, aby som mala aspoň jedno. Kvôli prvému tehotenstvu som prišla o skvelú prácu, ale dostala som niečo stokrát lepšie lásku mojej dcéry. Momentálne som kvôli druhému dieťaťu prišla o spánok a dovolenku pri mori aspoň dva roky. Ale vieš čo, nevadí mi to. Mám dvojnásobne viac lásky. Verím, že tiež budeš ľúbiť svoje bábätko. Ver, že si to zaslúži, ono tá ľúbi už teraz.
hrozne smutne co citis..ked pomyslim na svoje babatko je mi toho tvojho uz teraz hrozne luto..vies ono ta bude tie prve mesiace hrozne potrebovat, bude potrebovat hlavnu tvoju blizkost a lasku. Prosim daj mu ju! Je to take nevinne krasne stvorenie, ono za to nemoze ze sa ti pristastilo ☹ ☹
To ze dieta velmi odmietas je urcite vekom! Tiez som to tak pocitovala, ked som bola mladsia. Vsade som vykrikovala ze ja dieta nechcem a mat nebudem. Pred tridsiatkou prisiel obrat a ja som zacala tuzit, velmi tuzit. Som presvedcena o tom ze u teba by to bolo podobne! Nebud nevdacna voci svojmu osudu a tes sa z toho co ti zivot doprial.
Prajem ti vela sil v prvych tyzdnoch, kt. su aj pre mamicky kt. po svojich detickach velmi tuzia a velmi sa na ne tesia, hrozne tazke. Ale ked tie tazke dni prejdu, uvidis ze to malicke stvorenie si najde miesto v tvojom srdiecku. daj mu tu sancu a otvor sa tomu novemu citu.