Nedokážem sa radovať z tehotenstva

Ahojte. Aby som nejak začala mám 24r., som v 4tom mesiaci, s priatelom sme 7 rokov a otehotnela som náhodou.Nedokážem sa z toho radovať viac ako dva dni po sebe. Na jednej strane sa teším že viem dať život, máme sa s drahým veľmi radi, dostávam od ľudí gratulácie a podporu. Stretla som sa na rovinu s dvoma známymi, ktorý spomenuli ,,potrat". ich názor ma nezaujíma. Doteraz som bola dosť sebecký človek a keď si život vo mne cestu našiel , nebudem mu brániť. Som v poslednom ročníku VŠ a musela som prerušiť na rok štúdium. Ďalej som mala úplne iné plány na leto a nie rodiť. Ďalej to že som musela seknúť s koníčkom , ktorý ma najviac bavil. Žiadna moja kamarátka nečaká mimino. Som sama a tieto depresie ma neustále napadajú. Mám pocit že sa klamem,že materstvo je najkrajšia vec na svete, najväčšia láska aká môže byť - toto si stále nahováram , pretože sa to všade šušká a ja čítam vaše príspevky...vidím koľko je neštastných žien že nemôžu počať dieťa a ja ho mám v sebe a nedokážem sa mu radovať! Vieme pohlavie, na ultrazvuku sme videli ako mľaská pusinkou 🙂 a ja stále cítim že mi je na príťaž :( . Že môj život ( aj keď nebol dokonalý) sa už nikdy nevráti. Nepôjdem na miesta kam som chcela ísť , neurobím veci ktoré som ešte v živote chcela ..lebo budem matka! A všetok čas a chuť mi zhltne maličké. Proste si nahováram že je lepšie ho mať teraz ako nikdy (moje kamarátky novotrendovo chcú deti po 30tke). Ja si to nahováram aby som mu neublížila! Nemala byť najskôr škola, práca, svadba, bývanie a potom keď budú peniažky dieťa? My sa vziať nechystáme, bývať budeme síce samostatne ale u jeho rodičov v podkroví a peniaze čo budú, vlastne nebudú dlho. Budem 20km od mojej rodiny a od mojich známych a aj keď mi naši lezú na nervy, budú mi predsa chýbať. To riziko, po zhodnotení že kde budem mať väčší kľud a samostatnosť tak - u svokrovcoch. Tieto obdobia sa mi striedajú aj s tými svetlejšími ale ani tie svetlé nie sú také, že keby som mohla vrátiť čas, nezmením to. Proste sa stalo, maličké rastie a chce dobrú mamu a ja chcem byť dobrá mama. Ja viem že po pôrode sa to zmení a keď ho uvidím zabudnem na všetky chmáry. Ale ja chcem byť už teraz -v tehotenstve štastná a vysmiata! Len dieťatko a dieťatko a kde som ja? Prídem si ako sebecká a strašne nevďačná hus baby :(