Neviem si užívať tehotenstvo

Juj, nech sa ti coskoro ulavi 🍀 neskusala si na tie bolesti jogu? Mna na zaciatku chrbat zacal boliet ale zacala som s tou jogou (pre tehotne a zaciatocnicky, je to v podstate dobre ponatahovanie), tak nemam ziadne bolesti. Potom mi pomaha meditacia a hlboke dychanie do brucha (hlavne co sa tyka toho spracovania strachu - moja teoria je, ze dokym nemam zle info, je vsetko ok) a denne prechadzky Ale inak sa citim velmi dobre a uzivam si to, a to mam fajnu nadvahu. Skus sa na to aj opytat lekarky, ci ti nieco neporadi (nejaky vitamin alebo co)

Samozrejme, grcala som do porodu....neustala bolest zaludka, nic mi nechutilo, na zaciatku krvacanie, potom skore tvrdnutie brucha a bolesti lonovej kosti...uzila som si v podstate len posledny mesiac ked uz nevolnost bola mensia a aj bolesti zazracne ustupili. Akoze postupom casu uz na to nespominam az tak zle lebo to dietatko stoji za vsetko ale aj tak sa desim druheho tehotenstva (ak dake bude) viac ako porodu 😀 a urcite je nas takych viac...

Aj ja som otehotnela po 3 rokoch snazenia, cize ozaj vytuzene tehotenstvo a babo. A ked sa nedarilo, tak som vzdy hovorila, ze len nech otehotniem a babo donosim, pre mna za mna nech ja cele tehotenstvo prelezim, nech zvraciam kazdy den, ze ja to vsetko podstupim kvoli zdravemu babatku. Nastavila som sa proste psychicky tak, ze tak velmi tuzime po babatku, ze fakt tomu obetujem kompletne svoje pohodlie.

Nastastie nezazivam teraz take problemy, musim poklopat ze naozaj super tehotenstvo, ale ide aj o to ako k tomu ja pristupujem, ako som sa psychicky nastavila. Prvy trimester som zvracala denne niekolkokrat, teraz chodim casto na wc, v noci vstavam x-krat ked mi babo zatlaci na mechur - vyjdem z kupelne, lahnem si a o 10 sekund musim vstat zas. Niektore cinnosti ako zohnut sa a zaviazat snurky su mi uz obtiaznejsie, ale na vsetko pozeram z tej pozitivnej stranky a hovorim si, ze je to nic oproti tomu aka som bola nestastna ked sa nedarilo.

A co sa tyka strachu - bol tam strach, do 12tt celkom velky, ale myslela som vzdy pozitivne. Po nejakom 14-15tt som si uvedomila, ze fuuuha zvladli sme to a upokojila sa a teraz mam "len" prirodzeny respekt. Psychika robi vela - to co ovplyvnit vies, to rob - zdrava strava a pod. To, co ovplyvnit nevies, neovplyvnis a ked bdues vkuse v strese tak tak to mozes len zhorsit. Nalad sa pozitivne, nesleduj sa prehnane, vela veci k tehotenstvu proste patri, ber to tak, ze je to vynimocne obdobie, ktore obnasa aj toto a na konic ta caka vytuzeny ciel - zdrave babatko.

mne každý hustí do hlavy, že je to naj obdobie v živote ženy. Som z toho na prášky - z tých rečí!!! Ja teda neviem, možno to príde neskôr, keď ucítim pohyby... ale zatiaľ riešim len zhoršené úzkosti a depresie, emočné výkyvy, oficko mám rizikové tehotenstvo, ale pracovať (zatiaľ) môžem a v práci sa teda mám čo obracať (našťastie nie fyzicky náročná práca. Som večne unavená, stále s migrénami (na ktoré nič v tehu okrem kúsku Paralenu nesmiem), partner (hoc anjel na zemi :-P ) ma vo všetkom momentálne vytáča a najradšej by som bola len sama, sama, sama. A to nemám žiadne extra zdravotné, existenčné alebo aké problémy. Ale že by som sa cítila najkrajšie a najúžasnejšie vo svojom živote? No to asi ťažko.

To je mi veľmi ľúto... Mne našťastie nebolo zle (užívala som tcm č. 056 a pomohlo). Áno, stále niekde pichá, pobolieva... Ale nastastie mne bolo dobre. Len ma posledný trimester straaasne bolel chrbát, no a samozrejme problém je otočiť sa, zohnut... Ako na truc všetko padá z rúk. A potom záleží od uloženia a aktivnosti babatka. A neustály strach, či je všetko v poriadku...
Skus sa niečím zamestnať, a pozitívne sa naladiť... Ver, čo never, za pár rokov ti ostanú väčšinou pekne spomienky. Prajem veľa sily👍

Ja som mala z tehotenstva dobry iba 7. mesiac, vtedy som pochystala vsetko pre babatko, zvysok veru nebol ktovieco, fyzicky ani psychicky. Ale vlastne nebyt toho, ze posledne 2 mesiace som bola chora (v tehotenstve je oslabena imunita, tak som sa nevedela dostat z virozy), asi by ani 8. a 9. mesiac neboli zle. Ja som napriklad nezazila, ze by ma tlacilo brucho - citila som, ze ho mam, ale ziadne stazene dychanie, ziadny problem najst si polohu, pri spani vobec neprekazalo a ani ziadne kopance do rebier neboli. Takze mozno aj u teba ten zaver bude lepsi, drzim palce.

Obidve moje tehu-hlavne prve,ledva som donosila,boli otrasné,neberiem ich ako krásne obdobie života ale ako otrasné, ešte možno by som chcela tretie dieťa ale to tehu ma odrádza a neznášam vetu že tehotenstvo nieje choroba,no prosím pekne keď som odpadávala ako hrušky zo stromu z ničoho nič tak tento názor nezastavam

Mne bolo na šťastie fyzicky dobre ani som nezvracala bola som ako na endorfinoch, ale únava na začiatku ma prekvapila, malé brusko som mala, nebolelo ma nič, ale ja som to schytala zase psychicky.Bala som sa o dieťa boli zle výsledky...takže úzkosti, strach

ja som si užívala len druhú polovicu, najprv som totiž nevedela, že som tehotná, lebo som mala menzes, potom mi bývalo tak strašne zle, že sa mi nechcelo žiť. Od kedy som pocítila pohyby a nevoľnosti skončili, až do pôrodu paráda, mala som energie za troch, veľmi som si to potom užívala, niekto to má naopak, že posledné mesiace sa cíti nemotorne, všeličo ho bolí, opúchajú nohy, to som nepoznala

Ja som v prvom tehotenstve prevracala prvé štyri mesiace. Momentálne som v druhom tehotenstve, vraciam doteraz a to som už v šiestom mesiaci. Ale potom, ako sa ráno vyvraciam, si tehotenstvo užívam.