Osamelosť v tehotenstve

Ahojte zienky
Mám velku potrebu sa s mojim problemom niekomu zverit pripadne si vypocut ci aj niektora z vas bola v podobnej situacii ako ja a ako ju riesila.
Budem sa to snazit skratit aj ked je to na dlhsie bola by som velmi rada za vasu priazen ...moj partner je cudzinec tvorime par necele dva roky a pred 3 mesiami sme sa spolocne rozhodli prestahovat do Spanielska kedze mal rodinne problemy plus ani pracovne to uz nejak neslo, tak aby boli vsetci stastny on aby mal vybornu pracu a bol blizsie k jeho rodine ja som dala vypoved v mojej praci ...samozrejme bola som oblbnuta myslienkou zit v krasnom slnecnom spanielsku pri mori ved naucim sa jazyk a nieco si uz najdem. Kto by take nieco predsa odmietol.
Lenze predstava sa hned rozplinula uz po mesiaci ked priatel zacal pracovat a ja som ostala denne uplne sama v prenajatom byte v cudzom meste kde nepoznam jazyk a nemam tu v podstate absolutne nikoho rodina priatelia nic .. proste len ja a moj partner ktory z prace chodi o 19:30 spolu travime v podstate len vecere a hned nato ide spat lebo je vyzmykany z prace .

Snazila som sa situaciu riesit tym ze si najdem aspon fitko kurzy spanielciny a zacnem niekam chodit kedze k praci vyzaduju vacsinou aspon zaklady jazyku .
Lenze kratko nato som sa dozvedela ze som tehotna. Obaja sme sa z toho neskutocne tesili no mne sa v tej chvili vybavilo ze praca je pre mna teraz tabu, zacali sa mi tehotenske nevolnosti plus komplikacie a tak fitko alebo nejake kurzy nepripadali do uvahy .
Bola som zase odsudena len na celodenny pobyt sama doma. Vonku na prechadzaky som taktiez velmi nemohla kedze mi je neskutocne zle z tych horucav vonku a hoci moj partner je velmi chapavy a snazi sa vzdy po praci aj ked je zniceny brat ma vonku a zrobit mi nejaky program nech sa citim lepsie .. predsa len sa neviem zbavit toho hnusneho pocitu ze som tu uplne sama zavreta uveznena v byte s malickym stvorenim v mojom bruchu uplne odtrhnuta od spolocnosti . Cele dni doslova len prelezim v tichosti pri telke uz sa mi ani nechce s partnerom nikam chodit uplne som sa uzavrela do seba neviem sa z nicoho radovat uz ani z toho dietatka vo mne a ja uz neviem ako dalej ...citim sa tu uplne zbytocna bezcenna bez ziadnej motivacie nejak to pre mna vsetko stratilo zmysel .. Pripada mi to ze ked takto tu budem sama este dalej tak sa tu uplne zblaznim alebo opustim partnera ktoreho tak velmi milujem ja uz sama neviem , clovek robi zo zufalstva hluposti a toho sa presne obavam.