Prečo mám po tehotenskej radosti výčitky?
Zdravim ,
Ani neviem ako mám začať. Mám 28 rokov , jedno dieťa v predškolskom veku . Manžela ktorý pracuje všetko ok .
Plánovali sme druhé dieťa , veľmi ,veľmi soľ chcela veľmi , dokonca keď som si robila test tak som zatváral oči stým že dúfam že tam si dve čiarky. Boli !
Radostnú správu som hneď utekala oznámiť manželovi , ktorý sa tiež potešil. Lenže všteko sa večer keď som si ľahla do postele zmenilo . Zrazu na mňa doľahol smútok , výčitky a to že to nechcem . Chcela som vráťim čas . Uvedomila som si aká štatsna som bola , čo všeyko som mohla robiť , mala voľnost proste všetko ! Uvedomila som si o čo všetko prídem čo všetko sa zase zmení ! Nechápem , nerozumiem čo sa mi stalo! Niesom nejaká fyflena ktorá choď s kamoškami po baroch alebo po nákupoch , vôbec si takto život neuživam. Venujem sa svojej rodine , dieťaťu a manželovi . Takže o nič také mi neide. Prosím bola niektorá v takejto situácii ? Ak áno prosím poraďte čo mám robiť ? Mňa to ubíja , celé dni preplačem , život zo mňa vyprchal.
@fuhifa tiež čakám druhé dieťa. A predstav si ako to bude krásne vidieť deti sa spolu hrať a keď bude dávať staršie dieťa pusu menšiemu. Verím že nájdeš to pekne v predstave dvoch detí. Deti sú radosť a znova po roku-2 budeš môcť zasa ísť niekam sama na vikend a podobne 🙂 nebude to veľká zmena ako to bolo pri prvom 🙂
a prečo si ho teda tak veľmi chcela? bála si sa návratu do práce? nechcela si zmenu? a teraz, keď si si istá že sa nič nezmení tak cítiš akési sklamanie? alebo len strieľam naslepo?
Voľba je vždy na tebe. Keď sa rozhodneš že to dieťa nechceš kvôli tomu že by si potom bola ešte viac obmedzovana tak môžeš ísť na potrat. A ak sa ho rozhodneš prijať, tak so všetkým.
@fuhifa tu plati len ... dva krat meraj, raz rez.... odporucam sa vratit do myslienky, kedy si bola presvedcena ,ze druhe babatko chces... a ten si na novo osvoj...
Neboj, ono ťa to prejde a znovu bude všetko dobré. Je normálne, že na teba prišiel taký strach ale uvidíš, že zachvíľku sa znovu budeš tešiť a neboj sa, všetko čo robíš teraz, budeš môcť aj potom, len treba tomu nechať čas a je super, že ste sa rozhodli pre súrodenca.
Nie nebála som sa návratu do práce , proste som chcela veľmi . Možno má ovplyvňovalo okolie tie reči že dieťa potrebuje súrodenca a bla bla , že mám už vek na druhé a tak podobne . Ale chcela som to aj kvôli prvému dieťaťu aby nebolo samé aby sa malo o koho oprieť keď vyrastie . No teraz to cítim tak že niesom na to pripravená , nie fyzicky ale psychicky . Pochopila som a uvedomila som si že takto mi je dobre . A keď sa pozerám do budúcnosti nie síce ďalekej ale tak to dieťa ešte nechcem . Niekde som čítala že to môže byť aj predpôrodna depresia . Neviem , nechápem som zmätená ,plná hnevu na seba , že som si tieto veci neuvedomila skôr ale len bezahlavo do toho šla . Som veriaca a nedokážem si predstaviť že by som si zabila vlastne dieťa. No bojím sa že takto v takom to psychickom rozpoložení budem celých 9 mesiacov.
Nie nebála som sa návratu do práce , proste som chcela veľmi . Možno má ovplyvňovalo okolie tie reči že dieťa potrebuje súrodenca a bla bla , že mám už vek na druhé a tak podobne . Ale chcela som to aj kvôli prvému dieťaťu aby nebolo samé aby sa malo o koho oprieť keď vyrastie . No teraz to cítim tak že niesom na to pripravená , nie fyzicky ale psychicky . Pochopila som a uvedomila som si že takto mi je dobre . A keď sa pozerám do budúcnosti nie síce ďalekej ale tak to dieťa ešte nechcem . Niekde som čítala že to môže byť aj predpôrodna depresia . Neviem , nechápem som zmätená ,plná hnevu na seba , že som si tieto veci neuvedomila skôr ale len bezahlavo do toho šla . Som veriaca a nedokážem si predstaviť že by som si zabila vlastne dieťa. No bojím sa že takto v takom to psychickom rozpoložení budem celých 9 mesiacov.
@fuhifa Ludi si netreba vsimat, tieto kecy ze kedy bude druhe, tretie, preco mate 4.te a pod. to je len taka vata, aby rec nestala. Nikoho to nemusi trapit, kedy a kolko deti mas. Podla mna si este v soku. Casom si na tu novu realitu zvyknes (asi ina moznost ani nie je, kedze na interrupciu ist nechces).
Mala som to podobne pri prvom. Moc som po dieťatku túžila a zrazu po dvoch čiarkách nastali obavy. Uvedomila som si ako sa od základov môj život celý zmení. Zrazu to neboli len predstavy ale realita. Teraz sa snažíme o druhé, moc ho chceme, neurobili sme toto rozhodnutie bezhlavo, no vždy keď sa idem testovať a uvedomím si, ako moc sa ten život zmení ak uvidím dve čiarky tak mám hrôzu. Ak ste dieťa ozaj chceli, tak je to len šok lebo už je to realita. Ale samozrejme, nevidím do toho úplne, môže to byť inak
Ďakujem , dúfam že to prejde . A ak nie tak už fakt neviem . Deti mám rada , niesom typ čo by myslel len seba . Prvému dieťaťu dám prvé aj posledné aj na vlastný úkor . Niesom ani ten typ rozlietanej ženy , som skôr domáci typ . Tu fakt neide o to že by som hľadela na svoje pohodlie , ja sama tomu nerozumiem. Ale tak nechám to už len v Božích rukách . Pekný zvyšok večera žienky.
Ďakujem , dúfam že to prejde . A ak nie tak už fakt neviem . Deti mám rada , niesom typ čo by myslel len seba . Prvému dieťaťu dám prvé aj posledné aj na vlastný úkor . Niesom ani ten typ rozlietanej ženy , som skôr domáci typ . Tu fakt neide o to že by som hľadela na svoje pohodlie , ja sama tomu nerozumiem. Ale tak nechám to už len v Božích rukách . Pekný zvyšok večera žienky.
@fuhifa prejde to hned ako uvidis vecicky a rast brusko. Ja mam druhe a keby vidis aky je to maly kralicek, tak si nechas aj kolena prestrelit 😀🙈
@fuhifa ahoj
Je to úplne normálne a bežné. Ak ťa to ale zasahuje tak viac, že proste si zdeptaná, nič ťa neteší, prípadne ak by sa pridali samovražedné myšlienky, určite by som riešila psychiatra. Aspoň nech ťa vidí a skonzultovat. Ak sú dlhé čakacie doby, tak kľudne na psychiatrický urgent, s tým, že si tehotná, máš depresívne myšlienky, a potrebuješ poradiť, aby si niečo nezanedbala - a bojíš sa čakať na termín mesiac dva...
Ešte k tomu čo píšeš... "Prvému dieťaťu dám prvé aj posledné aj na vlastný úkor ." Nemusíš. Fakt nemusíš a pri 2 a viac deťoch sa to ani nedá, a je to úplne v poriadku. Nemôže mať každé z detí 120% pozornosť rodica. A ani nepotrebuje. Potrebuje milujúceho rodiča a súrodenec je obrovský bonus. Pamätám si, keď sme chystali svadbu a čítala som nejaké články - "aby vám na svadbe nič nechýbalo, zvoľte menej hostí, aby ste si mohli dopriať všetko, čo na svadbe chcete". Ale mne by tam chýbali tí hostia!!! Rovnako pri deťoch mi to príde, akoby sa dnes odporúčalo "aby vašim deťom nič nechýbalo, majte ich čo najmenej, ideálne jedno". Ale veď práve tie ostatné by im chýbali. Súrodenci sú oveľa dôležitejší pre všestranný rozvoj dieťaťa, než čojaviem môcť si dovoliť finančne baby plávanie, alebo časovo 4 hodiny montessori aktivít s každým zvlášť...
Aj z toho ti môže byť tak ťažko, pri predstave takejto starostlivosti krát dva. Musíš si nájsť čas a priestor pre seba. Manžel je aký? Postará sa o dieťa?
A k tomu že voľnosť, a niečo, čo ma napĺňa a podobne - my sme pri treťom (teraz má 2 roky) si splnili sen a kúpili starši obytný príves (úplne v pohode sa dajú za cca 4000 € nájsť) a máme za sebou 2 úžasné sezóny zážitkov, volnosti a cestovania. A tiež až po treťom som začala chodiť na contemporary dance, čo som chcela ešte dávno pred deťmi, a totálne si to tam raz týždenne užívam... Nie je koniec, naopak začiatok ❤️
Ked si vraj tak velmi velmi veeeelmi chcela druhe, tak podla mna toto je ozaj len docasne a ako prislo, tak odide 💁🏻♀️
Stane sa. Ja som inak celi zivot chcela jedno dieta, syna a predsa sa v tehotenstve stalo na cca 2 mesiace ze som tuzila aby to bolo dievca.Len tak, z nicoho nic a pomaly bolo potom a opät sa vratili tie pocity ake som mala vzdy ze som tuzila po synovi. Pride mi to podobne