Prežívanie strachu v tehotenstve: Kedy vyhľadať pomoc?
Ahojte ženy, som v strede tehotenstva a vnútorne prežívam veľký strach, či sa niečo nepokazí, či sa dieťatku niečo nestane, či niečo nerobím zle. Na tejto skôr paranoji sa podpísal potrat po ktorom mám pocit, že nič nie je v mojich rukách a to ma stresuje ešte viac. Myslíte že to je na psychológa, alebo ste mali takéto myšlienky aj vy a dalo sa to vydržať do konca?
@anonym_autor na psychológa, najlepšie žena, ktorá sa takýmto témam venuje. Podcasty o o tomto počúvať...
Hana celusakova pozri.
Ja som po troch potratoch. Potom ďalšie tehotenstvo, v ktorom mi zistili zhubný nádor, nasledovala operácia, pochvala som si fraxiparin, po ktorom som zase opuchla a po celom tele žihľavka, tak nasadené kortikoidy, ku koncu tehotenstva ešte k tomu ťažká trombocytopenia, zase po tele krvavé fľaky, začali sa mi tvoriť protilátky. Už bolo toho toľko, že som to všetko začala brať, ako to ide a nech sa deje, čo sa má, inak by som sa mohla zblázniť .
mala som pri jednom tehu kedy som mala masívne krvácanie a potratu som sa vyhla len pomocou šťastia a Pána Boha. Takéto myšlienky a strachy som mala až do asi 35 tt.
vtedy som si už povedala že už hádam bábo prežije . Takže viem o čom píšeš.
Len zamestnaj hlavu niečim príjemným , inak budeš trpieť.
Viem o čom píšeš. Ja som mala tiež obrovský strach a odratavala som týždne do pôrodu. Dala som to bez psychológa, ale kľudne by som ho vyhľadala, ak by som mala pocit, že je to nezvladnutelne
@anonym_autor som po potrate tento rok v 23tt teraz som opäť tehotna a cim bližšie sa blížim k danému týždňu tym mam vacsi strach … ale na druhej strane si hovorim ze bohuzial neviem to inak ovplyvniť robim vsetko čo mi lekári kazu co citim ze je spravne a zvyšok je uz v rukách osudu … ale teda snažím sa aj po vacsinu dna niečim zamestnávať ze na tehotenstvo potom tolko nemyslím …
Či sa budeš strachovať, alebo nie, nič na osude nezmeniš. Poďakuj sa každé ráno, že ste obaja prežili dobrú noc a každý večer, že ste prežili dobrý deň.
@anonym_autor som po potrate tento rok v 23tt teraz som opäť tehotna a cim bližšie sa blížim k danému týždňu tym mam vacsi strach … ale na druhej strane si hovorim ze bohuzial neviem to inak ovplyvniť robim vsetko čo mi lekári kazu co citim ze je spravne a zvyšok je uz v rukách osudu … ale teda snažím sa aj po vacsinu dna niečim zamestnávať ze na tehotenstvo potom tolko nemyslím …
@anonym_54c22e v 23tt ešte nevedeli zachranit dieťatko? Lebo v MT viem že od 22 vedia a všeobecne sa za hranicu považuje 24tt
@anonym_54c22e v 23tt ešte nevedeli zachranit dieťatko? Lebo v MT viem že od 22 vedia a všeobecne sa za hranicu považuje 24tt
@anonym_autor nie zachraňujú az ked ma nad 500g alebo 25tt ..my sme sa ani na jednu uroven bohuzial nedostali …
Myslim že áno.
Strach je ok. Ale tiež má isté hranice.
Je prirodzene že sa o niekoho/niečo bojime. Ale si situacie ktoré uchrániť/ustriehnuť nemožeme. Ako sama píšeš-mnohé veci nie sú v našich rukách.
I keď to ide ťažko-snaž sa myslieť pozitívne 🙏🏻
Stres a strach nerobia nikomu dobre.