Priviedli by ste dobrovoľne na svet postihnuté dieťa?

Ide o mentálne, či telesné postihnutie?

Veď aj ja pozerám na tie postihnuté detičky v okolí, aj niektoré čo pridávajú príspevky a veď to je jedna veľká hrôza. Mentálne, fyzicky postihnuté zdeformované deti, celé v krčí, rôzne záchvaty a hadičky a neustále infekcie. Slepé, hluché. Moju tie deti vôbec niečo zo života ?

Ak by bola možnosť rozhodnúť sa hneď na začiatku a bola by istota, že postihnuté bude, tak by som sa rozhodla prerušiť tehotenstvo, ...bolo by to trápenie a nie život, či pre dieťa a či pre celú rodinu.

Ja by som sa potom spýtala,kde je tá hranica? Ktoré postihnutie je ešte prijateľné a ktoré nie?
Môj manžel má raštep pery a aj podnebia. Keby sa jeho mama rozhodla, že to je trápenie pre to dieťa, toľko operácii a infekcií. Tak by sme nemali tri deti.
Aká kvalita života je považovaná za prijateľnú? Ak by to bolo o 'normalite' tak by neboli samovraždy,lebo však majú normálnu kvalitu a mali by byť so životom spokojní všetci čo sú v nejakom priemere, či?
Myslím, že aj postihnuté dieťa vie byť požehnaním pre rodinu a tiež môže zažiť šťastný život. Veď o to predsa ide, aby naše deti boli šťastné a milované nie?

Ako pro všeličom inom záleží od druhu postihnutia. Mám známu u ktorej testy ukázali vysokú pravdepodobnosť Downovho syndrómu je muž bol proti nakoniec má zdravé dieťa

Nie, nepriviedla, ani mentálne ani telesne postihnuté. Lebo človek by mal detstvo, mladosť a stredný vek prežiť v zdraví. A plus finančná stránka, postihnuté dieťa rovná sa väčšinou otec čo zdupká, matka na opatrovateľskom s minimom peňazí, nevie dať vyšší štandard ani dieťaťu ani ho zabezpečiť do budúcna. V dospelosti dostane dieťa invalidný čo nie je tiež moc peniaz a celý život bude v maminom starom dome/byte kde by bolo treba všetko opraviť a nie je z čoho, lebo sú radi, že majú na jedlo, energie a lieky. A ked sa raz mama pominie skončí na úplnom okraji spoločnosti alebo v nejakom domove.

Nepriviedla.
Chvalabohu, na toto máme s manželom rovnaký názor.

@terry658 ja ráštep pery nepovažujem za postihnutie, je to skôr estetický problém. No postihnutie ako downow syndróm alebo iné postihnutia,kde je človek celý život odkázaný na pomoc druhých, to je už vážnejšie a tam sa to už berie inak. Niektoré tie detičky trpia a zväčša sa ani nedožijú vysokého veku

Keby som vedela, že čakám postihnuté dieťa, pôjdem na potrat.

Susede zistili v 32 tyzdni na scane border line hydrocephalus. Ako mi povedala, co uz mala robit? Priviedla na svet chore dieta a od vtedy sa trapia, cela rodina.

Sama neverím tomu čo teraz napíšem, prešli sme si dvomi stratami, a naše vytúžené dieťa stále nemáme.. No v tomto prípade, ak by som mala 100% istotu, že to tak bude, žiaľ by som sa rozhodla ukončiť to, napriek veľkej túžbe po rodine. Je to obmedzenie nie len pre to dieťa, no najmä pre Vás, či časové, či finančné.. Samé vyšetrenia, lieky, terapie.. a vlastne nikdy neviete koľko tu to dieťa nakoniec bude. Vždy mi bolo ľúto postihnutých detičiek, ktoré nemohli mať plnohodnotné detstvo, a vlastne ani život celkovo..

Neviem čo by som robila ja. Viem iba, že nesúdim ani za ani proti. Každý rozhoduje o svojom živote.

Mám známu a ona odmietla potrat. Ale teda sama povedala, že keby vedela čo to obnáša, rozhodla by sa inak. A to ma dcéru iba na vozíku. Dcéra je múdra a kopec vecí si obriadi aj sama. Ale to aj tak zmenilo životy celej rodine a aj starším detom.

Pri oboch tehotenstvach som povedala mužovi,že keď bude dieťa postihnuté,idem na potrat.Nikdy by som nepriviedla na svet postihnuté dieťa.

Nepriviedla.
Dať vedome život dieťaťu, ktoré bude celý život trpieť, bude odkázané na pomoc iných, zaťaží psychicky, fyzicky aj finančne matku, otca a ovplyvní aj život súrodencov tak, že o užívaní si bezstarostného života môžu len snívať je podľa mňa chyba… nehovorím, že by to bolo ľahké vzdať sa ho, ale bolo by to racionálne.

Ako prvorodička neviem ako by som uvažovala, no je to velmi tazke, to viem na 100%, no teraz som vdacna za moje zdrave deti, nedavno som porodila, al by som v tehotenstve zistila, ze dieťa by sa malo narodit chore, nedokazala, by som im znicit zivot a ani sebe a ani tomu choremu dietati a nech to znie akokoľvek sebecky, vedome by som chore dieťa nepriviedla na tento svet

@terry658 no ale keď to dieťa chce iba otec? Stojí za to priniesť ho na svet pre záchranu vzťahu? Porovnávať ťažko choré ležiace deti s manželom je kus odveci podľa mňa.

Za mna nie,,nikdy by som do toho nesla. Mozno down este nie je az take postihnutie a ludia a tym vedia zit ale tiez zavisi ako rozsiahle au dalsie poskodenia lebo nie kazdy sa dozije bezneho vyssieho veku. Za mna jednoducho nie,..

@autorka
Ak muž chce postihnuté dieťa, tak by som mu ho porodila a nech sa stará...

Ja beriem rozhodnutie vziať život postihnutému plodu aj ako dávanie šance ďalšiemu, pravdepodobne zdravému, ktoré by sme popri postihnutom dieťati už nemali.
Samozrejme, jedna vec je hovoriť o tom hypoteticky a iná je naozaj sa o tom rozhodovať a niesť následky.

Napriek tomu, ze sa nam dlhe roky nedarilo mat dieta a museli sme podstupit IVF, by som sa rozhodla pre potrat. Mame v okoli niekolko rodin s postihnutymi detmi, a nesla by som do toho.

Neviem s istotou odpovedať mám okolo seba postihnuté deti chlapca s downowym syndrómom dokonca dvoch... jeden je syn lekárky pracuje v chránenej dielni, druhý je samostatny ako sa len dá, celá rodina sa mu venovali, športovali mama ho vypiplala do dokonalosti stretávajú sa celé rodiny s takýmito detmi atď...on bicykluje, plava nie je down ako down s postihnutie ako postihnutie
Aj poznám pani, ktorá ma dve deti na vozíčku oba pôrody v 7 m, ale pred veľa rokmi a nikto z týchto ľudí nezivori a nemá oči pre plač normálne chodia aj na dovolenky, denne s nimi von dievčatá na vozíčku majú už 23 r.
Nemám rada toto čierne, alebo biele....
Ale neverím, že porodiť postihnuté dieťa len preto, že ho chce muž a má to byť záchrana vzťahu je to správne rozhodnutie.Nie, ty si matka, ty ho budeš nosiť, na 90% ty sa starať a, keď si netrufas zvolila by som potrat.Druha vec je, či by vobec bolo postihnuté, alebo v akom rozsahu.
Inak ten chlapec s downom má 19 r vtedy sa už robili testy atď a zistilo sa to, až po pôrode.

Jednoznacne by som sla na potrat.skoda ze aj autizmus a podobne sa neda zistit v tehotenstve..to je tiez velka tragedia v dnesnej dobe

Pre kazdeho je spravne nieco ine. Ja by som dobrovolne postihnute dieta neporodila a s manzelom mame na to rovnaky nazor.
Kym su rodicia na svete, tak sa este postaraju, ale co je s takymi detickami/potom uz dospelakmi po smrti rodicov? Su v nejakom ustave, alebo si rodicia spravia este dalsie zdrave dieta a to bude mat povinnost sa starat o postihnuteho surodenca (to mi pride strasne nefer)?
Mozeme si navravat ze tie deticky nie su postihnute ale “ine” “obdarene” a neviem ake, ale povedzme si uprimne, kazdy clovek by radsej mal zdrave dietatko a nie sa trapit a obetovat cely zivot, na postihnuti nie je nic pozitivne.

Jasne, ze nie, taketo dieta privedie na svet len zena, ktora rada vidi dieta trpiet 🤮

Nepriviedla ani keď to chce otec, aj za cenu rozpadu vzťahu. Je dôležité mať rovnaký názor na tak zložité veci. To nie je výber inej farby alebo podlahy. Je to bolestivé životné rozhodnutie pre všetkych. Nikdy by som nezniesla ten pohlad na moje trpiace dieťa, ani keby neviem co ten muž spravil, poznam sa.

Nie, ja by som to nedavala.
@henka123123 ale s autizmom mozes zit takmer plnohodnotny zivot. Su aj horsie diagnosis.

@mclissa nie nemozes...ked mas nizkofunckenho autistu neverbalnrho s tazkym mentalnym postihnutim
Tak je to ovela horsir ako dieta na voziku.ktore rozprava a zmysla normalne..autista s rrtardaciou neverbalny skonci tak ci tak raz niekde na psycgiatrii na liekoch ked uz rodicia nebudu vladat a zit

Nie.