Som tehotná a nechcem dieťa

@martul nesúhlasím. Práve spoločne prežívame emócie a problémy utuzuju vzťah.

Hlavne sa s mužom o všetkom porozprávaj. Verím, že o pár mesiacov sa tvoje pocity zmenia.

keď sa narodí a pozriete sa naneho tak budete rada že ho mate a ked nie tak hniezdo zachrany

To su hormony, zmena organizmu na nieco nove, vyhladaj psychologa a to hned.. pomoze ;)

@veronikaszabova presne ako ten môj. 🤣 Neplánované tretie tehotenstvo, týždeň sme sa obchádzali a potom mu hovorím: dobre, stačilo, však povedz niečo. Čo bude teraz? A on: čo by bolo, kúpime si väčšie auto.

@simonkazga chlapi su proste prakticke tvory 😂😄
Moj sa tesil na dalsieho chlapa v rodine a ma smolu. Bude dievca ;)

@terezka1947 "Práve spoločne prežívame emócie a problémy utuzuju vzťah." Toto velmi zavisi od konkretnej osobnosti. Nie kazdy je typ na spolocne prezivanie emocii. A je jedno ci muz alebo zena. A potom zavisi aj od typu problemu. Niektore veci radsej riesime so zenami (kamaratka, mama, sestra...). Ano, je fajn ich mozno okrajovo spomenut aj muzovi, ale muzi su zväcsa racionalni, konstruktivni (vo vseobecnosti) a ak nam nevedia dat konstruktivne rady na nas problem, mozu byt z toho nesvoji, nervozni, nebudu vediet ako reagovat, ako pomoct atd.

@terezka1947 to je v poriadku, ja som napísala svoj názor ako som to prežívala ja, najprv som sa s tým ,,musela " vysporiadať ja sama o a ako budete, nebude. Po pár dňoch som prišla vysmiata a už sme sa o Tom rozprávali, srandovali.

@katkine_terapie prepáč,nesúhlasím.
Lebo potom tu máme kopu "silných" žien a mužov,kt.byvaju spolu,no sú cudzi ľudia.
Nechápu svoje pocity a správanie,lebo netušia z čoho správanie pochádza.
Áno, každý sme iní,s tým súhlasím,aj prežívanie máme iné. Ale práve to racionálnejšie chápanie pomáha žene prekonať hormóny,neistotu...potrebuje oporu.
Iba prekonaním vážnych a ťažkých situácii vie ten vzťah posunúť a posilniť. A ten vzťah,kt.za nič nestalo rýchlejšie ukončí.

@veronikaszabova presne zapadáš do mojej "teorie" o náhodne splodenom opačnom pohlaví. 😁 u nás plánovane baba, baba a neplánovane chlapec. U vás opačne. A mám ešte kopec známych kde sa to tiež "potvrdilo", že kde nefungovali výpočty, čínsky kalendár, ani Jonáš tam zaúradovala náhoda.

@simonkazga ja som vravela, ze "dalsie vajcia a testosteron do domu nechcem" 😂😂 muzske osadenstvo sa s tym trocha dlhsie muselo zmierovat, ale uz su radi. Sice dlho dufali, ze to tam este narastie 😂 ale smola - nam potvrdili trisomy testy pohlavie 😂

Nemáš blízku osobu, okrem muža, ak ho nechceš stresovať, nemusí to celkom pochopiť jed on sa teší, s ktorou by si sa mohla porozprávať? Alebo skus psychológa, môžu to byť hormóny, možno máš z niečoho podvefomy strach, moja gynekologická hovorila, že všetci lekári sa tvária ze všetko vedia ale tehotenstvo je zázrak, a koľko kolvek vieme, stále je to málo. Drz sa

Súhlasím s názormi vyššie, sú to hormóny, ktoré ovplyvňujú tvoje myšlienky. Keďže je to šok, niečo nečakané, jasné, že reaguješ tak "prvoplánovo". Podľa mňa je to normálne, že sú tvoje myšlienky momentálne skôr negatívne, ale uvidíš, že na bábo sa začneš tešiť. Podľa mňa už čoskoro, keď uvidíš srdiečko biť, tak to pride.
Držím palce a všetko dobre dopadne.

@veronikaszabova a fakt od vtedy do ovulky žiadny sex?

@zmrzlinka2021 ziaden, muz mi umieral na smrtelnu chorobu - soplik a zapalene hrdlo 😂

@zmrzlinka2021 preto som bola v pohode, ze ved ovulacia tyzden po sexe. A 10 dni po ovulke som vedela, ze je zle a test to len potvrdil 😂😂😂😂

@perla89 ale trosku prehnane nie? Vsak autorka pise ze ma tieto pocity cca tyzden, je plna hormonov, vykyvov a predtym bolo zjavne vsetko ok, tam sa to upravi....toto je uz extremne riesenie v nefunkcnom vztahu ktory nefunguje uz dlhsie a nie ze tyzden 🙈 kamoska tam mala zjavne ine dlhodobejsoe problemy a naco potom s tym chlapom spala a urobila si s nim dieta ked sa jej hnusi....fakt niektore zeny uzas...a este povie ze si nevie vynachvalit...svedomie by mi nedalo spavat ze nerozmyslam hlavou ale tym medzi nohami 🤮

@som_realistka preve to si myslím ze ma nepochopí. Nechápe ani to ze som niekedy podráždená a niekedy vysmiata. On vidí len to ze bude dieťa. Preto mu to nechcem hovoriť. Zle by zareagoval
Neviem co mam robiť absolútne. Na jednej strane to konečne vyšlo na druhej strane som sa prestala tešiť. Som ako telo bez duše. Neteším sa na nič. Ako keby som mala decku alebo co.

Ja si skôr myslím, že máš také pocity preto, že máš hlbší problém v manželstve a s manželom. Neviem aká hádka bola medzi vami, ale asi to bolo niečo zásadné, keď si chcela aj odísť a proste si len prehodnotila váš vzťah. Len čakáš dieťa, takže musíte robiť kompromisy, celý život a partnerstvo je o kompromisoch. Porozprávaj sa s ním, povedz mu, že tá hádka ti veľmi ublížila a že si to predstavuješ inak a vysvetlí mu ako funguje ženské telo počas tehotenstva. Je to nával hormónov, emócií a nálad a povedz že potrebuješ oporu.

No ale ako mu to nechceš povedať?
Tak sama budeš vedieť,že trebárs pôjdeš na potrat,budeš to v sebe spracovávať,budeš smutná,atď a on nebude mať tušenia,prečo si aká si.
Toto sú vážne situácie. Nikdy ťa nikto nemôže pochopiť,keď mu nepovieš,čo sa deje,prečo si aká si.
To nie je kamarát,či cudzí človek.
Ako dopredu vieš,že ťa nepochopí?
A keď je naozaj taký,že nič nepochopi a je taky zlý,prečo ste sa potom o dieťa snažili?
Veď sme dospeli ľudia. Tak musíme vedieť,čo chceme,nie prechádzať životom a nejak bude....
Keď ste dieťa chceli,snažili sa oň,normálne mu to povedz,spoločne sa začnete tešiť,zvládať to celé.
Pokiaľ máte vzťahový problém......potom to mení situáciu,lebo potom chápem,že mu to povedať nechceš akurat nechápem,prečo ste dieťa riešili.

@perla89 podľa mňa bolí ako dve hrdličky iba na verejnosti. Tam tiež nemohol byť úplne v poriadku ten vzťah, keď to takto dopadlo.

Ja som zažívala niečo podobné. Prvé dieťa neplánované ale všetko super. Druhé plánované a hneď ako vyšiel pozitívny test, prepadli má myšlienky, že panebože prečo sme to urobili a čo ideme robiť. Počas tehotenstva boli horšie a aj lepšie obdobia. Raz som sa tešila, raz som plakal od strachu. Bála som sa pôrodu, mala som stavy celkovej triasky kedy som nekontrolovateľne plakala a musela som veľmi predychavat aby som sa ukludnila. Pôrod bol ako za odmenu. Taký by chcela každá žena. Po pôrode nastala asi najhoršia depresia v mojom živote. Nemala som chuť na nič. Fungovala som ako robot. Dieťa som mala ukážkové, žiadne problémy s ním neboli ale ja som sa itak zozierala stále pocitom, že prečo máme druhé dieťa a že si ho nezaslúžime. Do toho prišli iné zdravotné problémy a vkusne sa niečo kazilo. K dieťaťu som nemala žiadny vzťah. Proste neprišiel ten pocit nekonečnej bezhraničnej lásky. Trvalo rok pokiaľ som sa konečne z toho dostala. Postupne som si vytvorila vzťah k druhému dieťaťu a hlavne som sa viac začala venovať sebe. Viac povinností som preniesla na muža, vyhradila som si čas len na seba bez detí a bez muža. Krpec má 14 mesiacov a ja mám pocit, že až posledné mesiace si to konečne všetko začínam užívať a cítim, že sme kompletná rodina a všetko je tak, ako má byť. Ja som sa až príliš sústredila na deti a muža, riešila som len to ako sa k tomu postaví muž a čo staršie dieťa a zabudla som na seba a svoje pocity.

Vôbec to nie je na odsudzovanie a podľa mňa sú tieto pocity normálne…aj ja som ich mala. Človek si tak dlho niečo želá, medzitým si žije svoj život a ono sa to zrazu nečakane podarí a úplne to ten beh života zmení… Aj ja som sa zľakla, či to vlastne fakt tak chcem, práca super, vzťah ok, čo ak sa to pokazí… Ale to bol taký strach z neznámeho (prvé dieťa tesne pred 40kou) a ako som videla ultrazvuk s bolo tam to srdiečko, tak som sa bála menej. A potom sa bábo pohlo a stále viac sa už podobalo na človiečika a tie emócie sa zasa preklopili k tešeniu sa. Som veľmi rada, že som po tom prvotnom zľaknutí sa, neurobila žiadne radikálne rozhodnutie.
Ak sa bojíš porozprávať s mužom, že ťa bude odsudzovať, alebo na teba zanevrie, skoč za nejakou psychologičkou. Podľa mňa len potrebuješ spracovať, že sa to po takom čase fakt podarilo. Držím palce 🤗

@stanulienkat súhlasím. To čo bol za vzťah,resp.moxno práve tá žena nebola zrelá osoba,kt.nevie čo chce.

Ked som čakala druhé dieťa tešil sa iba muž,ja vôbec ale že vôbec.Celé tehotenstvo som sa tie negatívne myšlienky snažila potláčať, všeto som robila tak automaticky - výbava pre bábo atd...netešili ma tie nákupy. Porodila som,jediné čo ma vtedy tešilo že už mám tie bolesti za sebou.Ked mi ukázali malú vôbec nič,žiadna tá láska atd.... V pôrodnici som robila všetko ako stroj,proste bez pocitov.. Doma tiež,stále som myslela na to aké to je obmedzujúce to dieťa a tak... Až raz som sa ráno zobudila a prvé čo som uvidela bola malá tvárička a velikánske modré oči čo sa na mňa dívali a v tom sa tá tvárička na mňa usmiala , a zrazu vo mne doslova všetko buchlo a normálne som cítila ako ma zalieva láska(ja to neviem inak opísať,ale fakt to bolo akoby ma niekto polieval alebo čo,to boli také vlny alebo ako to opísať) . Proste všetko sa zmenilo,moja nálada, už som nebola urevaná,nasraná, už som bola usmiata,veselá... Ale trvalo to dlho teda kým som sa začala tešiť.

Toto robia hormony, zaciatok tehotenstva a pod...prejde to, len potrebujes viac casu na prijatie tejto velkej zmeny

@stanulienkat nemáme problémy a hadla bola banalita. Ja som sa nahnevala za čo by som sa inokedy vôbec a vôbec by som takú banalitu inokedy neriešila. Ale to nieje o tom ze by ma nepochopil. Ale on sa na to dieťa tak veľmi teší ze by nepochopil prečo sa neteším ja. Aši by ho to ranilo keď sme ho chceli obaja.

mám pocit, že dieťa chcel len partner a ty si to skúšala len kvôli tomu, aby on bol spokojný, ale v podstate ty si dieťa nechcela... no veľa možností už asi nemáš, len to predýchať a dúfať, že sa to zlepší