Strach a depresia v tehotenstve

dadka26
16. jan 2012
Ahojte, potrebujem vasu pomoc. Mam 30 a som v 5 tt. Otehotnela som zelane, hoci sme sa este uplne necitili pripraveni na rodicovstvo, povedali sme si, ze to skusime a uvidime- vek na to mame🙂. Nuz a podarilo sa na prvy sup. Zo zaciatku som sa velmi tesila, teraz ma vsak uplne pohltil strach a depresia. Vzdy som bola citlivejsia povaha, vela rozmyslam a tak. Po par dnoch, ktore som stravila citanim si diskusii na modromkonikovi, mam dost. Bojim sa!!!Strasne- az tak, ze nevnimam radost, som podrazdena, kedykolvek placem, najradsej by som vsetko vratila spat. Neviem, ci je to tym, ze som na to vsetko okolo materstva nepripravena, alebo mnou lomcuju nejake depresivne hormony...netusim. Manzel je skvely, tesi sa, povzbudzuje ma, ale mne sa nedari zmenir vnutorny smutok a strach. Mozno vam pridem ako padavka, chapem, ale neviem, ako si poradit😞(. Vkuse placem, citim smutok, navyse mi gynekologicka povedala, ze ma pravdepodobne caka cisarsky (zdrav. indikacia) a ked som si precitala temu porod, je mi zle. Desim sa toho. Co s tym mam robit??? Boli ste niektora v podobnom psychickom stave? AKo ste sa z neho dostali von??? Prosiiim, pomoc!
slamienka
16. jan 2012
Ahoj, neviem, ci Ti poradim, ale aspon sa podelim o moje skusenosti. Ja som mala 27 rokov, ked sme cakali prve babo. Tiez som sa velmi bala o hocico, co sa tyka tehotenstva a porodu. Myslim si, ze je to aj podmienene vekom, mala som vela vedomosti, a tak som sa strachovala aj o nepodstatne veci. Navyse mi tiez doktorka povedala, ze budem mat cisarsky. Ale cim sa mi zvacsovalo brusko a chystala som vybavicku pre dietatko, ten strach sa stale zmensoval a prevysovala ho radost z ocakavaneho babatka. Uzivala som si tehotenstvo plnym priehrstim, chutilo mi perfektne jest, chodila som na tury az do vysokeho stadia tehotenstva, rozpravala som sa s babatkom v brusku.... Jednoducho citila som sa stastna. Dcerka sa mi aj v brusku spravne otocila, takze cisarsky sa nekonal. Vsetko sa mi tak zapacilo, ze ked mala dcerka 10 mesiacov, tak sme jej dopriali surodenca. 😃 Druhe tehotenstvo bolo velmi rychle, kedze dcerka bola este malicka a vyzadovala sa velkej starostlivosti a opatery. Mala 19 mesiacov, ked sa jej narodil bracek....
Takze strach a obavy zahod za hlavu a tes sa z noveho zivota v TEBE. Babatko vsetko preziva s tebou, a ked sa ty bojis aj ono citi nieco podobne. Urcite sa na vsetko pozeraj z tej pozitivnej strany. Ved kolko je taraz parov, co velmi chcu a nemozu mat spolu babatko.... Ty ho uz cakas, tak sa tes spolu s manzelom z tychto krasnych okamihov, ktore vas spolu cakaju. Drzim palce!
dadka26
autor
16. jan 2012
@slamienka dakujem, ved to su veci, ktore si hovorim- kolko ludi by co dalo za to, keby boli teraz v mojej kozi (co sa babatka tyka)- ale premoze ma smutok, plac, napadaju mi hrozne veci, je mi vsetko luto...verim, ze je to stav v prvom trimestri a potom to prejde, ale dava mi to zabrat😞(podobne som sa citila, ked som uzivala hormonalnu, mala som z nej depky- vraj z nejakych hormonov, ktore sa mi vtedy zvysili. teraz sa citim podobne...manzelovi to uz ani nechcem hovorit, on je v pohode, rad a ja vkuse depcim😞( chapem, tazko sa da na taketo nieco poradit...
tinki
16. jan 2012
@dadka26 v prvom rade prestaň čítať diskusie. To všetko sú len reči nás žien, ktoré obyčajne preháňame. Prečítaj si odborné články, čítaj si o tom ako sa bábo vyvíja, čo sa robí s tvojím telom, ako sa mení..v prvom rade veľa oddychuj. Stres a nervozita v prvom trimestri nevplývajú dobre na bábätko. V prvých týždňoch sa vyvíja nervový systém, práve preto musíš byť teraz v pohode. Čoho sa vlastne bojíš. Veď je to krásne. Budeš mať dieťatko, ktoré bude z teba a z manžela. Narodí sa a budete ho pozorovať, čo po kom má, aké má očká, úsmev, povahu..Na nič zlé proste nemysli. Ženy rodia už roky rokúce. Je to prirodzená súčasť. Ak budeš mať sekciu, tak budeš mať. Poznám aj takto rodiace ženy a sú v pohode. Všetko nejako bude. Na zlé NESMIEŠ myslieť.
Hlavne buď v pohode, aby si o to malé neprišla predčasne...Všetko bude v poriadku..Držím palce.. 😉
dadka26
autor
16. jan 2012
@tinki dakujem za podporu. Ja viem, ze by som mala byt v pohode, ved sa o to snazim, ale ma tie hormony valcuju, az strach. Nespoznavam sa😞. Rozhodla som sa, ze uz citat diskusie nebudem, niekomu mozno pomozu, ale mne s touto mojou povahou su skor kontraproduktivne...Musim nejako zmenit celkove myslenie, len mi to ide dost tazko. dakujem.
tinki
16. jan 2012
@dadka26 mimochodom, ja som prerevala skoro celé tehotenstvo..Manžel sa ku koncu zo mňa už smial. Ja som plakala aj pri televíznych novinách...
dadka26
autor
16. jan 2012
@tinki tak to sa mam na co tesiť🙂 mne je tiez z hocicoho luto s do revu. asi ma desi aj to, ako sa veci menia, ze to uz nie som len ja, prestavam mat veci pod kontrolou (co sa aj pocitov i chuti tyka)...tak zavidim tym zenam, ktore to beru s lahkostou bytia a kvitnu od radosti, mna to zatial skor ubija...viem, znie to hrozne😞
tinki
16. jan 2012
Druhý trimester bude dobrý...V lete budeš kvitnúť aj ty...uvidíš.. 😉
poleva
16. jan 2012
@dadka26 fúha...to sú hormony...a opäť sa budem opakovať
vieš koľko by s tebou menili ?? pozri ja mám dvojičky, a zvládame to ! h 🙂 hlavu hore a do boja
jabadaba
16. jan 2012
mozem Ta upokojit, cisarsky rez nie je ziaden horor a nepredstavuje ovela vyssie riziko ako porod prirodzeny ci cisarsky urgentny. Ak je planovany je ovela predvidatelnejsi co sa vyvoja situacie tyka. Takze klud. Ziadna nocna moran a teba ku koncu tehotenstva necaka. A kym sa neskludnis tak jedine riziko v tomto stave predstavujes Ty sama voci sebe. Pekne si vezmi napr. Angeliku a citkaj si radsej to nez nejake porodne pribehy. Venus sa sebe, chod na prechadzky, na vzduch, ak mate moznost chodte niekde do prirody aspon na predlzeny vikend, niekde kde je krasne bielucko a romanticky. A teho nechaj plynut tak ako priroda zariadila, su lepsie dni, su horsie, ale nic to nznamena. Je to proste tak, tak to ber ako fakt. Budes unavenejsia, tak si lahnes a pospis si. Nebude Ti mozno nieco chutit tak sa tomu vyhnes. A tak dalej. Vidis? V pohode. 🙂
lenka311
16. jan 2012
@dadka26 moja, prestaň čítať to čo Ti robí zle... pozeraj hodne komédie a snaž sa vždy si niečím zamestnať myseľ aby Ti to bolo príjemné... Choď s kamoškami von...
Ja som sa tiež v tehotenstve dosť narevala, vedela som že budeme bojovať sami, keďže ex si chcel ešte užívať život, tiež mi bolo stále do plaču, v tom čase mi ale pomáhalo aj chodenie do práce, pokecanie si s ľuďmi a nejako sme to dobojovali a bojujeme doteraz....
To čo sa s Tebou deje sú tehotenské hormóny... neboj zvládneš to, ak to fakt nebudeš zvládať, vyhľadaj radšej pomoc odborníka.... ale možno o dva tri týždne zase budeš na pár týžďňov OK, potom si zase hormóny zašantia 😃 a po pôrode budeš taká unavená, že to najbližší pol rok ani riešiť nebudeš... 😉 😉 😉 😉 😉
A čo sa týka toho cisárskeho... skôr na neho počujem chválu... Nič necítiš a potom sa už len hojí jazva... toto tiež nie je nejaká tragédia...
dadka26
autor
16. jan 2012
dakujem vam dievcata🙂, mate vsetky pravdu- budem nasledovat vase rady a tesit sa z pozitiv, nie mysliet na hovadiny. CItanie diskusii o porode by ale mali mat niektore povahy zakazane, tedaa ja urcite. Dakujem!
monika2606
16. jan 2012
@dadka26 Ahoj, ja som tiež otehotnela želane, strašne sme chceli bábätko a keď som otehotnela neskutočne som sa toho zlakla, mala som pocit že na to nie som pripravená a bála som sa čo ma čaká a že asi nechcem ešte v živote takú zmenu....ale prešlo ma to a verím že aj teba to prejde, si ešte len v 5tt, my už sme v 29tt a nič nelutujem, počkaj na tie ultrazvuky keď uvidíš svojho krásneho drobčeka, určite zmeníš názor a začneš sa tešiť aspoň u mňa to tak bolo, prvé pohyby sú tiež super, je to niečo nepopísateľné a uvidíš aká budeš potom šťastná...jasné že sa bojím troška čo ma čaká, za chvíľku ma čaká pôrod ktorého sa strašne bojím ale snažím sa na to nemyslieť a brať to tak že keď to príde tak to príde a volako to hádam zvládneme
momentálne máš v sebe len takú malú fazulku ktorú možno ani nevnímaš ako živú bytosť ale keď bude väčšia už bude pre teba osobnosťou ktorú budeš neskutočne milovať 🙂 my už tú našu voláme pekne menom a berieme ju tak ako keby tu už bola s nami 🙂
Držkaj sa a neboj, ten strach a neistota prejde, verím tomu, držím palčeky a maj sa krásne a prajem ti krásne bezproblémové tehotenstvo, máš sa na čo tešiť je to úžastné
dadka26
autor
16. jan 2012
@monika2606 dakujem za povzbudenie- tak aj ty si to tak mala?Presne, citim sa, ze to este asi malo rok pockat, ved este sama sa citim ako decko (napriek veku) atd. Ako si to rozdychala? Ci ta to preslo az pri tych prvych ultrazvukoch? 🙂
monika2606
16. jan 2012
@dadka26 no viac menej mi asi pomohli tie ultrazvuky lebo to bol super pocit vždy keď som šla do poradne a drobec vždy riadne narástol až to bolo neskutočné a také čarovné 🙂
A najpv som to tiež riešila takto ako ty, potrebovala som si o tom písať niekomu to povedať, samozrejme že môjmu manželovi som sa to povedať bála..tiež som si písala tu na koníkovi a aj to mi veľmi pomáhalo. Netreba to v sebe dusiť, podľa mňa sú to normálne pocity, lebo dieťatko je veľká zmena v živote, ale teraz sa už veľmi teším...a pomáhalo mi keď som si niečo malé kúpila..vždy mi to robilo radosť a tešila som sa a obzerala som si to stále 🙂
teraz už mám aj postieľku postavenú a neviem sa dočkať kedy v nej bude malinká ležať a spinkať
No a keďže viem čo prežívaš môžeš ti na 100% povedať že to prejde....to len tie prvé myšlienky okamihy....proste je to naozaj veľká zmena ale prejde to a budeš sa rovnako tešiť ako teraz ja
Mne teraz každý vraví že aká som vysmiata stále, v dobrej nálade 😃 no a je to tak...proste som veľmi šťastná, už len aby som mala úspešne po pôrode a bude to super 😃
dadka26
autor
16. jan 2012
@monika2606 je to veru poriadna zmena...nikde nas nevaruju, ze to cele moze mat aj taketo vedlajsie ucinky, aspon sa o tom velmi nehovorí...verim, ze to cele prejde a prestanem citit ten strach, smutok, prosim, nech je to co najskor. bojim sa sama seba a svojich pocitov, vzdy som bola take vysmiate slniecko a teraz len placem. Muzovi to tiez nemozem hovorit, uz sme sa o tom bavili, ale nechcem este aj jeho zmagorit.
tina7729
16. jan 2012
@dadka26 ahoj,ja som prezivala nieco podobne :-| chceli sme babiku obaja ,ja mam tiez 30rokov, podarilo sa nam to skoro na prvy sup 🙂 ani som necakala ze tak rychlo. ale bola som rada aj samozrejme som. ale tiez na mna prisli take stavy strachu ,uzkosti ktomu vsetkemu sme sa strasne s priatelom hadali,asi sme z toho noveho niecoho boli obaja vyplaseny aj ked vek na to mame. ale cim dalej a vyssie stadium tehu mam tak sa zacinam viac tesit ako smutit.dnes som pocitila prvy krat taky vacsi kopancek od malickej az mi brusko vydulo,to bolo neskutocne nadherne 🙂 obavy mam stale kadejake,ale tesim sa na malinku.podla mna je to normalne ze mas strach ale to prejde 🙂 uvidis 😉
dadka26
autor
16. jan 2012
@tina7729 ahoj tinka, nam sa to tiez podarilo na prvy sup- asi preto som z toho aj taka vyplasena- keby to trvalo dlhsie a nedarilo by sa nam, bolo by to vydretejsie a viac by som na to bolo pripravena- aspon si myslim🙂. Ja som dnes uz prerevala asi dve hodiny, teraz mi to preslo:), akoby ma niekto ovladal nejakym ovladacom🙂 mam z toho strach hlavne pre to male, ked som takato vydepkovana, aby ho to nejako neovplyvnilo, lebo to uz nie je len o mne🙂dakujem za podporu, a v ktorom si tyzdni?🙂
tina7729
16. jan 2012
@dadka26 nebojkaj moja 🙂 ja som toto vsetko tiez takto prezivala 🙂 a tiez sa bojim o babetko lebo som ho od zaciatku tak stresovala, tak sa prosim nestresuj ok? 🙂 ja som v 23tt ododnes 🙂
monika2606
16. jan 2012
@dadka26 ja som si tiež poplakala a veľa krát, veru je to tak pred takýmito pocitmi ťa nikto varovať nebude, ale ja som sa tu stretla s viacerými ktoré mali takéto pocity takže je to normálne, asi záleží aj od povahy alebo čo...ale isto ťa to prejde....verím že čoskoro budeš písať ako sa veľmi tešíš....ja som to mala o to horšie ešte že ja mám diagnostikovanú panickú poruchu, dlho už som mala pokoj ale tehotenstvo mi pripomenulo čo to je...ale aj to prešlo a ešte som mala ťažký začiatko kvôli tomu že sa ako naschvál stali dosť blbé veci v rodine tak aj to všetko do toho...bola som ako taký uzlík nervov stále uplakaná, veru bolo to pre mňa hrozné obdobie....
Veru keď som si vtedy predstavila dieťatko tak som mala pocit že ho ani nemôžem mať rada....ale teraz ho milujem a strašne
monika2606
16. jan 2012
@tina7729 gratulujem ku kopančekom, je to super pocit však? 🙂 len nech pekne kopká a robí vam radosť a nech pekne rastie , ja sa už ledva gulam niekedy 😃 ale stojí to za to
tie negatívne pocity sú davno preč
tina7729
16. jan 2012
@monika2606 dakujem 🙂 je to krasny pocit,doteraz som citila take jemnucke pohyby ale ani tymi som si nebola uplne ista,ale uz som.dnes sa mi potvrdili ze to boli kopanceky od malickej,ked ma tak viac kopla pozerala som sa na brusko az sa nadulo a potom druhy krat trosku akoby povlnilo 🙂 bolo to uzasne 🙂 a ty si v kolkom mesiaci?
monika2606
16. jan 2012
@tina7729 veru je zaujímavé sa na to dívať, ako taký malý votrelček...tak aj vy budete mať dievčatko? my tiež 🙂 ja som teraz v 29tt tak myslím že to je asi siedmy mesiac ešte
naša malá teraz až tak nekope, je už otočená hlavičkou dole tak som čakala že mi bude rebrá okopávať ale zatiaľ nie, iba sa tam vlní a prevracia hihi, ale niekedy už dosť tlačí ale vydržíme to volako do konca 🙂
tina7729
16. jan 2012
@monika2606 ake meno mate? 🙂 nasa bude Kristinka 🙂
monika2606
16. jan 2012
@tina7729 My budeme mať Lucku 🙂 Kristínka je krásne meno, ja som ju mala tiež na zozname ale môj zoznam keď chytil manžel do ruky tak všetko škrtal, mali sme problém vybrať meno lebo sme sa nevedeli zhodnúť, máme iný vkus...no ale nakoniec sme našli kompromis ktorý sa nám obom páči... 🙂
sofia2008
16. jan 2012
@dadka26 hlavne necitaj mk, diskusie a vselijake horove temy 🙂 je to mozno sok, ze sa to tak rychlo podarilo a sama si to necakala..stratavaj sa s kamoskami, chod do mesta, snaz sa rozptylit...je to tu tolko bab, co by s tebou menili, moje kamosky nemozu otehotniet, kolko potratov maju za sebou, kolko tu kamosiek na mk absolvovalo umele, porodili mrtve deti atd..nechcem byt hnusna, ale nebud taka padavka a prestan plakat a snaz sa vzchopit..lebo este nemas nic vyhrane a kludne mozes potratit aj zajtra..drzim palce, aby ti bolo lepsie a zacala si sa konecne tesit x-) a ja som mala sekciu a sama som ju chcela, bolo to super a som statsna, ze som nerodila normalne x-)
beronsche
16. jan 2012
@dadka26 Ahoj! Po precitani tvojho prispevku som mala pocit, ze pises o mne... 🙂 Moje tehotenstvo je tiez planovane a velmi sme sa s manzelom potesili, ked sa to podarilo v podstate hned. Lenze potom to prislo... Strach nahradil radost a ja som sa zacala citit strasne nepripravena... Nijako som to tehotenstvo nevedela prijat... Tiez som zo zaciatku casto plakavala (tajne) a par krat som dokonca povedala manzelovi, ze ja nechcem byt tehotna, ja len chcem dieta - on to bral ako zart a najhorsie na tom je, ze ja som to myslela vazne....
Trochu sa to zlepsilo po 1. sone v 11tt, ked som malinku prvy krat uvidela... Ale ziadne navaly materinskej lasky sa nekonali... A strach ma nepresiel, stale som sa bala, ze nie som pripravena, ze o babo pridem, ze nebude v poriadku.. Pri vsetkych tych emociach, na radost uz jednoducho nezvysilo miesto.... Asi preto som tehotenstvo tajila az do 20tt.. Vedela o tom len rodina, najblizsi priatelia...
Dokonca ani k dietatku v brusku som si nevedela najst cestu.. Ked som citala, ako sa buduce mamicky s babatkami v brusku rozpravaju a ako ich uz velmi miluju od prvej chvilky, citila som sa ako dusevny kripel... Bola som presvecena, ze so mnou nie je nieco v poriadku...
Vsetko sa zmenilo po morfo sone v 20tt... Tam som nasu malu poriadne videla, ze je to uz cely hotovy cloviecik, kyvala nam rucickami, kopala nozickami, otvarala ustocka a mne tiekli slzy od dojatia... Myslim, ze to bol zlom... Od vtedy sa na malinku velmi tesim, casto si predstavujem tie jej drobne rucicky, ako s nimi sibrinkuje, dokonca uz nemam problem sa jej prihovarat a vyspevovat jej. uz to cele beriem uplne inak!
Tehotenstvo vsak nebudem nikdy povazovat za najkrajsie obdobie v zivote zeny. A na frazu "uzivaj si tehotenstvo" som dost alergicka... A to v podstate nemam ziadne velke problemy...
Mozno ti pomoze zistenie, ze nie si sama s takymto problemom, preto to tu vypisujem, aj ked nie je lahke ist s kozou na trh... Mne tiez pomohlo, ked som sa zdoverila manzelovi, sice na mna chvilu vydesene pozeral, ale potom sa ma snazil pochopit, utesit..
A necit sa vinna, ze ty sa netesis a ine zeny, co nemozu mat deti, by dali aj to posledne len, aby mohli byt na tvojom mieste... Ono do duse nik nevidi a ta vie boliet viac ako dost...
Drzim ti palce, aby to dopadlo dobre a aj ked to este mozno chvilu potrva, raz sa to zlepsi!! a neboj sa, o par mesiacov budes stastna manina a krasnym babom v naruci!
eliaska23
16. jan 2012
@dadka26 nám sa drobec podaril až po siedmych mesiacoch a to už ma chytali depresie, či som ok... a keď sa to podarilo, radosť veliká... a potom nastali všetky tie tehotenské problémy, od migrény, únavy, nespavosti, málo železa, tvrdnutie brucha, strašenie predčasným pôrodom, neskutočná kyselina deň čo deň, noc čo noc... pred pár týždňami som prechádzala tiež depresívnymi stavmi... človek začne rozmýšľať, predstavuje si zodpovednosť za toho malého človiečika, ktorý je odkázaný len na teba a bude tu už navždy, no a zrazu som mala pocit, že nič z toho nechcem... nechápala som tie svoje pocity a depresie, ale ono sú to ozaj iba tehotenské hormóny a s tými si človek nepomôže.. veľa som si prečítala na nete o tehotenských depresiách a ukludnilo ma, že nie som jediná, ktorá to prežívam. Zdôverila som sa manželovi a on sa napočudovanie cítil rovnako, začali sme si asi príliš uvedomovať tú zodpovednosť... veľa sme sa o tom rozprávali a teraz pár dní pred pôrodom sa už len tešíme ,že je to obdobie za nami a ja sa neviem dočkať, kedy to už budem mať celé za sebou. Na drobčeka sa veľmi veľmi tešíme a okrem toho sa teším, že skončí tehotenstvo... Pre mňa to vôbec nebolo príjemné obdobie, pretože mi celé tehotenstvo bolo viac zle ako dobre a to určite tiež prispelo k tým depresívnym stavom... Takže ti držím palce, určite to zvládneš a neboj sa požiadať o pomoc lekárov, ak cítiš, že je to nad tvoje sily... A vôbec sa za svoje pocity nehanbi, niekto to proste zvláda v pohode a niekto nie. Uvidíš, že to nakoniec bude stáť za to a ty sa budeš veľmi tešiť zo svojho dieťatka. Hlavne si uvedom, že za to čo cítiš, nemôžeš ty, ale hormóny.
dadka26
autor
17. jan 2012
@beronsche dakujem za uprimne a otvorene slova- mas pravdu, s tymto sa malokto "chvali" a vyjde von. Ja som to uz vcera nezvladala, sama so sebou, nakoniec sme dali debatu s manzelom, videla som, ze bol nestastny, ze ma to tak berie, ale on to cele chape, lebo ma pozna...Nechcem, aby to vyznelo zle, ale myslim si, ze ked ma clovek taky harmonicky vztah a tolko konickov a aktivit ako my dvaja- jednoducho si to cele spolu uzivame a vlastne nam nic nechyba, tak tu stratu nezavislosti a zavazky berie tazsie. Keby som bola "znudena" stereotypom atd. urcite by ma to viac tesilo. takto sa viac bojim toho, ako to bude, luto mi je za tou bezstarostnostou atd. Suhlas, fraza uzivaj si tehotenstvo je nieco ako materska dovolenka. Cize cisty blud (aspon pre mna), ale verim, ze sa to nejako podda a bude lepsie. Dakujem este raz za tvoje riadky, je fajn, ze taky "dusevny kripel" nie som sama🙂
ktore
24. jan 2012
ahojte baby som v 6 tt a dnes na mna zalahla depka.neviem ci je to nevyspatostou alebo cim.citim sa hrozne.som doma na pn.nechuti mi jest.ja som uz mala depku a verte ze to nechcem znovu zazit.neviem preco to na mna prislo tak odrazu.tesili sme sa a teraz toto.
@dadka26 neviem co mam robit asi pojdem von medzi ludi.je to strasny pocit.
@eliaska23
@beronsche hm co mi poradite?mozno to prejde ktovie.aj z dcerou som mala na zaciatku take pocity ale teraz je to asi horsie.prislo to odrazu.dufam ze len z nevyspatosti.
zuziq
24. jan 2012
@dadka26 my sme sa o prve babatko snazili viac ako pol roka, kym sa zadarilo. Kazdy mesiac som nadavala,ze zase prisla mrcha. A ked sa to podarilo, tak som asi do 4 mozno 5 mesiaca nebola schopna odpovedat na otazku, ci som stastna, ano... pritom som babatko velmi chcela, ale ked som ostala tehu, tak podla mna najma tie hormony vo mne tak zauradovali, ze som sa nejak nedokazala tesit, prezivat kazdy den s radostou, ze cakame babo. Nehovorim, ze som mala pocit ze ho nechcem, len som proste ocakavala, ze budem stale v euforii a obrovskej radosti z toho 😃 ale takto to podla mna funguje len malokedy, pripadne mam pocit, ze vacsinou si to naozaj uzijes az pri druhom babatku 😉 Je to velky napor na psychiku, nehovoriac o hormonoch. Najhorsie bolo, ze som mala pocit, ze nie som normalna, ze to nie je normalne 😞 Nastastie sme boli 3 kolegyne, co sme otehotneli po sebe a ked mi jedna povedala ze zaziva to iste, uuuplne mi odlahlo. Takze hlavu hore, ono to vsetko prejde a ked zacitis prve kopnutie, tak budes najstastnejsia na svete x-)
zumasi
24. jan 2012
@dadka26 ahoj dadka 🙂 pridavam sa k vsetkym tymto odpovediam, snad to povzbudi.. ja mam len 23, ale babo sme planovali, tiez sa podarilo na prvy krat, velmi som sa tesila..ale ked som si potom zacala vsetko uvedomovat ze sa nevyspim, ze sa od baba nebudem most ani pohnut a vsetko.. casto mi bolo do revu a nevedela som to nijako racionalne zavrhnnut.. asi tak mesiac to trvalo, aj celkovo som mala dost nanic naladu, hlavne ked som bola unavena, cize casto 🙂 s muzom som o tom hovorila, podporoval ma a je dobre ked aj tvoj o tom vie. asi po mesiaci to preslo, a asi mesiac je uz uplne dobre 🙂 jasne ze niekedy ma napadne nejaka ta zodpovedna myslienka ze aka budem matka, ale neda sa to uz porovnat s tym ako som sa citila na zaciatku. Velkym zlomom bolo u mna napr. ked sme to povedali rodine, na zaciatku tretieho mesiaca, to som sa zacala viac tesit, a asi aj hormony sa uz ustaluju, tak aj zato je lepsie. Takze len hlavu hore, urcite si normalna, vidis kolko nas tu je 🙂 a samozrejme aj prvy ultrazvuk.. ako sa tam babo uzasne hybe a uz ma vsetko ako maly cloviecik 🙂 nevycitaj si nic, snaz sa na to co najmenej mysliet ked je zle,a urcite bude lepsie, drzim palce 🙂)

Tu začni písať odpoveď...

Odošli