Strach a depresia v tehotenstve
Ahojte, potrebujem vasu pomoc. Mam 30 a som v 5 tt. Otehotnela som zelane, hoci sme sa este uplne necitili pripraveni na rodicovstvo, povedali sme si, ze to skusime a uvidime- vek na to mame🙂. Nuz a podarilo sa na prvy sup. Zo zaciatku som sa velmi tesila, teraz ma vsak uplne pohltil strach a depresia. Vzdy som bola citlivejsia povaha, vela rozmyslam a tak. Po par dnoch, ktore som stravila citanim si diskusii na modromkonikovi, mam dost. Bojim sa!!!Strasne- az tak, ze nevnimam radost, som podrazdena, kedykolvek placem, najradsej by som vsetko vratila spat. Neviem, ci je to tym, ze som na to vsetko okolo materstva nepripravena, alebo mnou lomcuju nejake depresivne hormony...netusim. Manzel je skvely, tesi sa, povzbudzuje ma, ale mne sa nedari zmenir vnutorny smutok a strach. Mozno vam pridem ako padavka, chapem, ale neviem, ako si poradit:((. Vkuse placem, citim smutok, navyse mi gynekologicka povedala, ze ma pravdepodobne caka cisarsky (zdrav. indikacia) a ked som si precitala temu porod, je mi zle. Desim sa toho. Co s tym mam robit??? Boli ste niektora v podobnom psychickom stave? AKo ste sa z neho dostali von??? Prosiiim, pomoc!
ahojte ja som si želala bábätko, prišlo to skoro aj som sa tešila ale len dovtedy kým mi neoznámili, že čakám dvojičky
potom sa mi všetko zrútilo myslela som si že je koniec, že toto je vela aj na kona
i ked mám aj podporu aj tak sa bojím a prežívam obavy a tie reči tuna na koníku vsade od ludí tak to vobec na psychike nepridáva
teraz som už v 34 týždni tehotenstvo prebieha normálne
Ahojte.
momentalne som asi v 7-om tyzdni. otehotnela som nahodou, necakane. ked som sa to dozvedela, bola som z toho strasne v soku. nechcela som si to pripustit, hrozne som plakala. dokonca som premyslala aj o potrate. no uz ma to preslo, ked ma rodicia neodsudili a nie su na mna nahnevani. dokonca moj priatel sa na to tesi. len ja stale akosi nie. neviem si samu seba predstavit ako matku. a najhorsie na tom je, ze minuly rok som prekonala uzkostne stavy, panicke ataky a bojim sa, ze sa mi to pocas tehotenstva vrati a nechcem to zazit znova. ani po porode. AD som nebrala, iba lieky na upokojenie asi mesiac. snazila som sa z toho dostat sama. a celkom sa aj podarilo, az na tie obcasne hlupe myslienky. a po roku sa mi stalo, ze som otehotnela. bojim sa,ze to nezvladnem :(
Nasla som tuto temu a neviem ci mi nieco pomoze,ze sem pisem,ja neviem co sa so mnou deje, pri mojom prvom syncekovi to nebolo.S partnerom sme sa chceli /planovali/ dietatko po case sa podarilo. Velmi ma to prekvapilo a aj zarazilo. Nerozumiem samej sebe,velmi sa bojim.Byva mi zle,ale to skor z toho co prezivam vo svojom vnutri. Akokeby som mala uzkost,take chvenie v sebe. Chce sa mi spat,nechce sa mi spat. Plakat... Nerozumiem, ci za to mozu hormony alebo strach. S priatelom sa pozname uz dlho,ale nasa laska zacala tak 7 mesiacov...neviem ci pripisujem strach tomu co som si odzila s ex partnerom, po roku som ostala na vsetko sama.A asi sa bojim,ze sa to zopakuje. Neviem si pomoct nijako...mam vyhladat nejaku pomoc,nech prekonam to co mam v sebe?? Ale kde na koho sa obratit ☹
@bianka... Ahojky! Dostala som sa k tejto diskusii nahodne, daka som hormonalne asi vykolajena... a citam, ze asi aj ty prezivas podobne stavy - aj ked mas aj dalsie dovody. Pozeram, ze si prispevok pisala pred asi 4 mesiacmi, tak neviem, ci je tvoja otazka este aktualna. Ako pokracuje tehotenstvo? Abo uz mate babatko?
ahojte baby 🙂 prežívam to iste čo vy a velmi dúfam že ma to prejde 😒 som v 5týždni a hormony somnou lomcujú....je tu ešte niekto kto to teraz prežíva?
Ahoj. Ja som v 24 tt a som neustale v depke a strachu
Uz som 2 krat lezala v nemocnici pocas tehotenstva- zvracanie a podozrenie na to ze sa otvaram co sa na stastie nepotvrdilo. Ale uz ten strach ze sa moze cokolvek stat....kazdy den prepocitavam dni a tyzdne do porodu som asi sisnuta. Som na pn a sama doma lebo drahy je kamionista a nie je doma aj 2 mesiace v kuse talze mam koooopu casu na hlupe myslienky. Som 40 rocna prvorodicka tak mozno aj z toho vyplyvaju moje obavy a ktomu mam aj jedno mimomaternicove tehotenstvo za sebou. Je tu nejaka tehulka co tiez zaziva tieto stavy. Ale na maleho sa neskutocne tesim 🙂
@laury334
@monikaduskova Ahojte baby prekopirujem svoj text z podobnej temy ktoru som zalozila - mam velky problem som v druhom trimestri na zaciatku, prvy trimester som si prezila s krvacanim, od kedy viem ze som tehotna tak sa bojim kedze som bola tehotna uz v zime tak vtedy chripky, prezili sme, aj prve tyzdne kedy mi vsetko smrdelo a ked som presla okolo napr. namalovanej budovy hned som mala "scenare" ..teraz mam myslienky o toxo, strasne lubim zeleninu a ovocie..doteraz samozrejme ma to v zivote nenapadlo dokocna som nevedela ze nieco take existuje...teraz rozmyslam ze radsej sa vzdat vsetkej zeleniny aj ovocia zo zahrady/kedysi sme mali macky na zahrade/, zachivlu pride leto a s tym spojena salmonela...uz teraz nejem plesnive syry, majonezy aj ked to velmi lubim, vzdala osm sa aj farvy na vlasy...doteraz som sa strasne strahcovala no teraz uz ten strach prechadza k "nenavideniu"babatka ja viem znie to strasne ...aj mne..citim sa totalne neslobodna a bojim sa co ma vsetko este caka..babatko sme chceli, uz vtedy som ale vedela ze tehotenstvo ked somsi predstavila 9 mesiacov sak to je skoro rok a teraz uz viem ze dufam ze vsetko dobre dopadne a babo bude zdrave nic ine nechcem a keby mozem tak urychlim ten cas a nechcem ani leto len nech je uz podzim a ja porodim..a druhe babo uz nechcem to uz viem. lebo pre mna je tehotenstvo neskutocny stres nidky som sa viac nebala a nidky som nebola taka paranojidna, nemala osm problem si dat tatarak a teaz varim parky pomaly 15 minut az kym su neni uz skoro rozpadnute..no proste som na konci s nervami. prrosim vas mate aj vy podobne pocity?
@monikaduskova ja som mladsia od teba ale tak isto uz asi starsia alebo proste toho mam nacitaneho az az..neni si sibnuta ja pocitam kazdy den tak isto jak ty a co by som dala zato keby som uz v takom tyzdni ako ty...najskor som strane chcela 12 tt ale poo nom som zistila a citala ze aj tak neni nic vyhrane takze odcitavam dalej dni..
1pipipi@laury334...tak ja sa tak jedla nebojim...ako sa bojim ze budem mat zase bolesti brucha a bat sa ci sa mi nebude otvarat krcok a neporodim predcasne. No proste som z toho zufala lebo tak velmi sa bojim o to babetko. Najradsej by som chodila aj kazdy tyzden aby som si bola ista ze vsetko je ok.
@laury334 ja by som uz chcela byt aspon v 34tt kedy ze predcasne porodim tak to bude zivota schopne babo lebo aj moja mamka v tom tyzdni porodila mojho brata a ten je ok
Aj ked to chcem dotiahnut uplne do konca. Mozno keby som nebola dvakrat v nemocnici tak by som sa tak nrbala a ty si v ktorom tt?
Som sa chcela opytat teba 1pipipi nie laury v ktorom si tt
@monikaduskova ja len 14 tt takze to jelen zaciatok..uz ajja som si citala odkedy prezije babo ja osm nasla ze od 28 ale hranicne..ja ani neratam 40 tt ale 38tt chcem ist cisarsky
@svetlanka111 Ja som toto mala tiež...akuarát ma to včera napadlo aké som mala návaly :D také, že prepána, veď to bude živé dieťa :Doch :D a to mám 22 🙂 a usmiala som sa teraz nad tým, tie pocity- či zlé alebo dobré predstavy ani zďaleka sa nepribližujú realite... ale darmo hovoriť 🙂 bude to tvoje, budeš ho milovať a pošpásuješ neboj aj s dieťatkom ;) ale to ti nik nepovie, neporadí... to zistíš sama ;)
1pipipi vacsina ludi hovori ze tehotenstvo nie je choroba. Ja som si ho zatial neuzila len stale strach a obavy a taaaak velmi by som si to uz chcela uzivat. Dufam ze to uz bude ok a ja si to vychutnam naplno...keby boli poradne kazdy tyzden...xixi
@monikaduskova myslim ze uz mozes mat naozaj ovela mensi sstrach ved mas za sebou viac nez polku
1pipipi no to som ale kym nebude aspon po 30 tyzdni tak nebudem pokojna
...to je hrozne so mnou ☹
a vie aj okolie o "tomto?"
chcela som reagovat na autorku, ale vidim, ze uz je to starsi prispevok, tak nic 🙂
Ahojte vsetky "profesionalne bojkacky" 🙂 mam krasneho chlapceka,Alexejko ma rok aj pol a som nesmierne stastna mamina. Prezila som si strach a rozne pocity v tehu...pisat o tom nejdem. Neviem ci verite v Boha...ja ano, a viera mi pomohla. Povedala som si, ze Boh mi doprial to, aby som otehotnela...verila som ze to pride a prislo. A tak som verila aj v to,ze Boh sa postara o vsetko ostatne 🙂 nie vzdy to bolo taketo lahke,to by som klamala,strach je velky nepriatel,a silny...vie sa dostat uplne vsade a ovladnut mysel natolko ze clovek pochybuje ci je este vobec normalny. Nie kazdy veri v Boha,a to je ok,su aj ine veci...ako pozitivne myslenie atd...prajem vam vela stastia a verim,ze pre kazdu z vas bude vsetko v poriadku.
Aj ja mávam v tehotenstve depresie, úzkosti. K tomu všetkému sa pridružilo niekoľko vážnych životných zmien. Napriek všetkému, som rada, že nie som sama. Len neviem, čo s tým...
@dadka26 ahoj, no konečne som našla diskusiu presne pre mňa. Cítim sa tiež podobne, s manželom sme si proste povedali, že to skusime a zadarilo sa skoro na prvý šup. Viem to asi týžden a aktuálne mám také stavy, že sa obávam tej zmeny, cítim sa nepripravená, hovorím si, že sme mohli ešte rok dva počkať. Neviem, či su to fakt tie hormony, som asi v 5tt, nemám to ešte ani potvrdené lekárom... ale mám strach... uplne si to vystihla - že luto mi je za tou bezstarostnostou ...
@eliaska23 presne moje pocity
@svetlanka111 uplne si to vystihla,
@laury334 ahoj ja som teraz asi v 5tt a prežívam to podobne ako tu ženy píšu, ako si na to ty teraz?
@salalienka u mna to boli hormony...mas 9mesiacov nato aby sim si zvykla 🙂 neboj nic bude to super...ked uz zacnes citit pohyby budes najstastnejsia 🙂 ja milujem svoje babo a samozrejme niekedy ma chytin strach z porodu a z toho ze ako to zvladnem ale to je normalne 🙂 nič sa neboj ... hlavne mam uzasneho partnera ktory ma poporuje a pomaha mi vo vsetkom 🙂
@salalienka Ahoj, ja som na tom presne rovnako. Je to len pár dní čo som zistila, že som tehotná. Ešte to nemám potvrdené ani lekárom. S manželom sme si povedali, že už máme na to vek, že to zvládneme. Podarilo sa to na prvý šup. Okamžite ma ale chytila panika, že som ešte mladá, sama sa cítim častokrát ako dieťa, mám pocit, že sa niekedy neviem postarať sama o seba, tak ako sa môžem postarať o malé dieťa. Vravím si, že sme mohli ešte počkať. Moji rodičia boli šťastní a svokrovci nadšení. Pôrod je ešte ďaleko, nad ním teraz neuvažujem, ale desí ma tá zodpovednosť, ktorá nebude len prvé mesiace ale bude dovtedy kým dieťa neodíde z domu. Dúfam, že tento strach a strašné myšlienky ma prejdú a budem sa tešiť na svoje prvé dieťa. Som ale neskutočne rada, že nie som jediná, že v tom nie som sama. Vydesené sú zrejme všetky prvorodičky 🙂
@salalienka
@chanaaa baby, chapem, co prezivate- ved sme to citili rovnako, ale poviem vam, to vsetko prejde🙂strach zostane, taky ten zo zodpovednosti, ale to babo vam to coskoro vynahradi vsetkymi desiatimi a aj ked budete niekedy padat na hubu, uz by ste to nechceli vratit spat- do tej bezstarostnosti🙂 verte mi! drzim vam vsetkym palce, nech hormony zacnu posobit opacne a budete sa uz len tesit!
@dadka26 ja som príliš veľký realista :( nejde len o to či budem milovať vlastné dieťa, ale či budem mať peniaze aby som ho uživila. Či sa neodcudzíme s manželom (ako sa stalo mojej kamarátke). Či budeme mať kde bývať, či mi dieťa nakoniec nezoberie pre moju neschopnosť sociálka. Tu už nejde len o pocit, že som prišla o svoj voľný čas, ale že som prišla o úplne všetko :( že sa všetko pokazí a ja skončím ako ťažký sociálny prípad na okraji spoločnosti :( bez manžela a bez dieťaťa :(
@chanaaa pocuj, ja neviem preco, ale mna vtedy tiez napadali same negativne scenare- ale to nie je realita, to je vymysleny cierny scenar. Nicc take sa nestane! Jasne, mozete sa odcudzit, ale preco by ste sa- ak je vas vztah v poriadku, dieta ho len utmeli. Niekedy je to zaberak, clovek je unaveny, podrazdenejsi, jasne, ale zrazu budete traja-ten malicky tvor je tu pre vas a vy prenho. Neboj, vsetko bude dobre, ved na vsetkom sa da vzdy pracovat. nemysli na hluposti- ako ja vtedy- resp. najdi si kopec pozitiv, ako by si chcela, aby to bolo a na to sa sustreduj. Mna vzdy ked napadaju hluposti (zrejme nejaka deforma z detstva, ved nie je normalne vidiet veci cierno:(, snazim sa preorientovat na vsetko pekne, co skutocne chcem, nie coho sa bojim. Nie vzdy je to lahke, ale ide to!Drzim palce.silno.
@monikaduskova ahoj, ako si to cele zvladla?
Citim sa podobne. Mam strach zo vsetkeho...od zaciatku tehotenstva.
Teraz sa pridruzila i nespavost. Zjavne kvoli nocnym moram, ktore ma budili ☹
Tiez odpocitavam kazdy den a modlim sa, nech je vsetko v poriadku.
Bolo to tazke @ bublinka11.ale ked som uz bola po 34 tt uz to nebolo take...uz som vedela ze ked sa babetko narodi aj v tomto tyzdni uz vyzije....ale poviem ti.ze ked sa babetko narodi budes sa bat tak isto mozno aj viac.kazde zakaslanie.kazde ine otocenie hlavy ako je normalne uz ta trapi a bojis sa ci je to normalne...a v ktorom tt si teraz?

@nini1010 jooj, u mna sa to nastastie prelomilo skor, nejako v stvrtom mesiaci alebo kedy. nic si z toho nerob, to su vsetko hormony...neovlyvnis to, ja som sa o tom porozpravala s partnerom, vykecala sa...stale som si hovorila, ze to nie ja, to hormony, ze to prejde...a preslo. drzim palce, neboj, bude dobre.fakt. ak by si sa ale v tom stracala, a citila sa, ze nezvladas, skus si pokecat s nejakou psychologickou- mozes mat vselijake stavy aj po porode, tak sa to zide. drzim palce silno!