Strach zo smrti pri porode
Ahojte, som ešte len v druhom trimestri a mala som tento strach vždy. Nemyslim si že je to nejaká nezdravá forma, že by som sa nato musela vkuse sústrediť ale obávam sa aj o svoj život aj o život bábätká. Viem že to nieje nejaké časté l, takýto vážny problém, ale stáva sa to. Viem že môže má pred domom zraziť auto aj čokoľvek, ale chápete... Mali ste to aj vy ? Prešlo vás to do pôrodu ?
Nemala a az po akutnom cisarskom som si uvedomila...ze sme mohli obaja zomriet! Az ma zmrazilo...
Áno mala, pred prvým pôrodom a aj pred druhym ešte väčší, keďže som doma nechávala malé dieťa. Nemohla som sa s ním ísť ani rozlúčiť, taká som bola hotová keď ma chytil pôrod a on ešte spal, nevedela som mu ísť ani do izby nakuknúť. Totálne ma ochromila predstava, že sa za ním už domov nevrátim.
Ano, aj ja som sa bala, je to prirodzene, pokial to nie je nejaky extrem. Pocula som, ze zena je pri porode jednou nohou v hrobe, co je cisty fakt. Ale velmi ta nepotesim, porodom ziskas novy strach - este vacsi a dozivotny - strach o svoje dieta. Zelam Ti nech vsetko dobre dopadne a snaz sa dat do pohody, velmi to pomaha pri porode, aj potom 🙂
Ja mám o necelé 2 týždne termín a áno presne aj ja mám takéto myšlienky 🙈 pritom na jednej strane sa už tesim na porod, ako to budem mat celé za sebou...ale niekde v hlave mám aj to, že čo ak sa niečo skomplikuje, stane sa niečo bábätku, mne alebo obom 🙁 ale snažím sa na to nemyslieť hlavne, nejako bolo a nejako bude 😊
myslim, ze kazda zena tym prejde pretoze ak je prvorodicka je to preto, ze nevie do coho ide. A druhorodicka preto, ze uz vie do coho ide 🙂 Ale je to normalne. Zazijes nieco, co si este nezazila a ma to svoje zdravotne rizika. Skus sa v hlave nastavit tak,ze zijes v modernej dobe. Mnohym veciam sa dnes uz nastastie da predchadzat a kedze budes v nemocnici, je tam team lekarov a ti robia uplne vsetko na zachranu mamicky i dietatka. Prosim ta len si nezacni citat vsetky tragicke pripady lebo si zbytocne ublizis a ocakavanie babatka prezijes v zbytocnom strachu. Si zdrava, babo tiez - ver, ze to bude vsetko v poriadku.
Odporucam kurz hypnoporodu. Ukaze ti iny pohlad na porod. Je to velmi prirodzena vec, najma ked je na to zena mentalne aj fyzicky pripravena.
Mala som to v druhom tehotenstve od začiatku do konca.Taka neviem či to nazvať intuícia ale pôrod skončil neplanovanou sekciou v úplnej anestéze
tieto myslienky su tu a sprevadzaju asi kazdu buducu maminu ja som neni vynimka za mesiac mam termin..
Ja som prvorodicka ale toto ma baby fakt, ze nenapadlo, ani pred porodom ani pocas. Autorka mysli pozitivne. Vsetko dobre dopadne 🍀
Ďakujem vám 🙂 snažím sa nejak extra nato nemyslieť a skôr také v sebe podporovať, že sa na pôrod teším a bude to síce bolieť ale bude to krásne. Len mám v okolí prípady kedy to nedopadlo dobre pre úplne zdravé dieťatko alebo tie medializované prípady kedy to zle dopadlo pre mamičku. Viem že to je málo prípadov vzhľadom k tomu koľko sa rodí deti, ale aj tak to mám trocha v podvedomí. Bojím sa aj, že napr budú tlačiť na prirodzený pôrod aj ak budú komplikácie a sekciu zvolia neskoro. Mám strašne nízky prah bolesti ale to si vravím že zvládnem a hlavne nech je všetko v poriadku.
Chcem ísť aj na predporodny kurz samozrejme, chcem aj cvicit s anibalom, masírovať hrádzu, piť malinikovy čaj, jesť ľanové semiačka, zazmluvnit pôrodnú asistentku a aj lekára, nech sú primne ľudia ktorým budem dôverovať a budú riadne poznať môj zdravotný stav. A bude primne aj manžel, teda dúfam že ho pustia čim skôr, vnútorne to cítim že tak zbesiem ľahšie aj bolesť a aj sa budem cítiť bezpecnejsie. Tak snáď všetko dobre dopadne
Ta sanca je velmi mala, v dnesnej dobe je to menej pravdepodobne ako ze cloveka zrazineste dnes auto. Ako chapem ten strach, ale ber to tak, ze ti ludia vedia co robia a robia to roky a kazdy den. Pre nas je to jedinecne, pre nich je to ich know how a zbierane rokmi praxe. Myslim, ze by to chcelo velmi nestastnu nahodu. S tymto by sme nikdy nevysli na ulicu, ani nesadli do auta, Lebo tam vonku je vzdy nejaky blbec v premavke.
Vies co , ja som sa o seba vobec nebala, iba o dieta. V tej chvili ma zaujimalo iba zdravie dietata. Mna by mohli aj rozkrajat. To je ta sila nas matiek.
Strach som necítila ako prvorodicka žiadny. Paradoxne.
Az pri druhom. Keď zomrela známa počas pôrodu a o oar týždňov mi 2 dní pred termínom zomrelo bábätko. A u mňa sa mala vytvárať sepsa.
Vtedy som si uvedonila, že sa stávajú rôzne veci, a hoci štatistický sú šance nízke.... Sú tam.
S týmto vedomím som otehotnela a mala som strach, najmä preto, že už mám doma syna, a nesmie ostať sám.
Teraz som opäť tehotná, vždy sme chceli 3 detičky, bojím sa viac ako v predošlých tehotenstvach, najmä tým, že mám množstvo informácii. Švagriná pracuje na porodnickom. Tak som sa napočúvala príbehov.
Ale myslím pozitívne. Som opatrná, budem sa isto ku koncu sledovať, najmä babo. Ale verím, že všetko dopadne dobre a budeme aj ja aj bábätko zdraví. Takže za mňa... Opatrnosť nech je namieste, a zároveň zachovať pokoj a nestresovat, nech sa dieťa cíti dovre.
Držím palce
Ahoj ako to nakoniec dopadlo ?
Ano strach som mala, no ked to prislo pri oboch porodich som citila obrovsky klud a pokoj, neviem preco ci hornony alebo adrenalin zapracoval ale v case porodu strach zmizol.