Viera v Boha - áno či nie

@peter952 tie tvoje deti na onkológii tu boli spomínané x-krát aj vysvetľované x-krát. Lenže ty nechceš, nedokážeš prečítať, čo ti človek píše. Normálne prehliadaš odpovede a trepeš dokola tú istú otázku: deti na onkológii. Nedokážeš, nevieš za zamyslieť komplexne a táto otázka sa nedá zodpovedať bez širších súvislostí. Nepýtaj sa už, keď nedokážeš prijať odpovede, lebo dokola točiť to isté nikoho nebaví, to baví len teba, bav sa dobre🤒

@peter952 Rozumiem, ako to myslis, ALE zijeme tu a teraz, preco ma ma ovplyvnovat stredovek?? To akoby si oznacil za zlodeja niekoho, koho praprastryko ukradol susedovi ovcu... ano, aj v sucasnosti niektori zastupcovia Cirkvi nemaju cisty stit, ale - moze za to Boh?? To dost tazko, lebo clovek je tvor "vynaliezavy" - v konani dobra, ale zial aj zla. Ale to nesuvisi predsa s vierou, tiahne sa to ludmi roznych ras, nabozenstiev, ateistov nevynimajuc... Takze napriklad vyhovorky, ze sa mozem spravat tak a hentak, lebo nejaky sused alebo politik sa sprava ovela horsie...hm

@peter952 studie?Mozno len propaganda ludi proti ockovaniu.Stake je to len v rovine viery z tvojej strany.Ty si ako ten vidu kaze,vino pije.

@katharines ha, ďalšia náhoda? V nedeľu bola večera pánova. Neviem sa stále stotožniť s jej prijímaním. A ty si dala linky o eucharistiách a o tom kňazovi pochybovačnom 🙂

@eva8 ano, ale vecera Panova u protestantov nie je totozna s Eucharistiou. Protestanti to sluzia len ako pripomienku, katolici vsak prijimaju realne telo a krv v podobe chleba a vina.

Svedectvo lekarky:
💧SVÄTÍ V AMBULANCII💧

Úpenlivo som prosila Pannu Máriu, aby všetko bolo v poriadku, aby – ak Boh chce – dieťa prežilo. Keď sa pacientka vrátila do ambulancie, kde bolo USB, uvidela som bijúce srdce dieťaťa, ktoré mi kývalo rukou.

Chcela by som opísať svoju skúsenosť s príhovorom svätých. Som lekárka a venujem sa predovšetkým liečbe neplodnosti a ťažkostí, ktoré vedú k spontánnym potratom. Nespolieham sa len na svoje sily a vedomosti, ale vo veľmi ťažkých prípadoch aj na mimoriadnu pomoc z neba, ktorú udeľujú svätí so súhlasom Najvyššieho Šéfa a ktorá je veľkým požehnaním pre pacientov.

BOŽIA SLUŽOBNICA STANISLAVA LESZCZYŃSKA
Prvou z týchto mimoriadnych skúseností bolo pre mňa tehotenstvo mojej sestry. V šiestom týždni tehotenstva sa sestra dozvedela, že dieťa v jej lone prestalo rásť a gestačný vak je prázdny, takže má prestať užívať lieky a pripraviť sa na vyčistenie maternice. V deň, keď mi to povedala, som počula reláciu o Božej služobnici Stanislave Leszczyńskej, pôrodnej asistentke v koncentračnom tábore Auschwitz, ktorá pri výkone svojej práce veľmi úzko spolupracovala s Pannou Máriou. Poprosila som teda Božiu služobnicu Stanislavu, aby toto dieťa zachránila, a začala som sa modliť ruženec za narodenie zdravého bábätka. Sľúbila som, že ak sa všetko dobre skončí, navštívim jej hrob. Po dvoch dňoch išla moja sestra do nemocnice. Lekári ju znovu vyšetrili a zistili, že dieťa je správne umiestnené v maternici a srdce mu bije. V stanovenom termíne, čiže v 40. týždni tehotenstva, sa narodilo krásne, zdravé dievčatko – Martinka.

Ak poprosíme a zhoduje sa to s Božou vôľou, môžu sa v našom živote diať nadprirodzené veci.

Bola to prvá skúsenosť, ktorá mi ukázala, že sa dejú veci, ktoré presahujú lekárske poznatky a skúsenosti a že sa netreba vzdávať. Veď ak Boh chce zachrániť život prostredníctvom svätých, môže to urobiť nadprirodzeným spôsobom.

BLAHOSLAVENÁ MARIANNA BIERNACKA
Ďalšou zaujímavou situáciou bolo moje stretnutie s blahoslavenou Mariannou Biernackou, ktorá počas druhej svetovej vojny obetovala svoj život za svoju nevestu. Prezývali ju „Maximilián v sukni“. Keď nacisti chceli zabiť jej syna a jeho tehotnú manželku, Marianna povedala, že sa postaví pred strieľajúcich vojakov namiesto svojej nevesty, čo naozaj urobila a zomrela. Tento príbeh mi vyrozprával istý kňaz. Na záver dodal, že našiel svätú, ktorá mi môže pomáhať. Povedala som, že s ňou nadviažem kontakt, na čo mi kňaz odvetil: „Laura, veď ti hovorím, že zomrela.“ A ja na to: „Ja viem!“

Ak Boh chce zachrániť život prostredníctvom svätých, môže to urobiť nadprirodzeným spôsobom.

O týždeň nato prišla ku mne pacientka s rizikovým tehotenstvom, ktorá navzdory mojim odporúčaniam chodila do práce. Začala silno krvácať a na druhý deň sme zistili, že jej 12-týždňové dieťa nežije a placenta sa oddelila. Videla som výsledky vyšetrenia, ktorým sa to zistilo. Vtedy som poprosila o pomoc blahoslavenú Mariannu a pacientku som poslala do nemocnice, pretože tvrdila, že krvácanie je slabšie než pred chvíľou. Všetko toto sa dialo počas nášho rozhovoru. Pacientka zrazu povedala, že cíti, ako krvácanie prestáva. Požiadala som ju teda, aby ešte raz išla na vyšetrenie do nemocnice. Večer sa ukázalo, že jej dcérka žije. Dnes má už šesť rokov.

SVÄTÝ ARCHANJEL MICHAL
Ďalšia situácia sa odohrala v mojej ambulancii, do ktorej prišla pacientka po siedmich rokoch liečby neplodnosti. Rok som ju liečila ja, predtým sa liečila v iných centrách. Poslala som ju na vyšetrenia a vedela som, že má veľmi vysokú hodnotu hormónu HCG. Pacientka mi povedala, že je tehotná. Predpokladala som teda, že na USG už uvidím gestačný vak alebo dieťa, ale namiesto toho som uvidela zmeny v oblasti jedného vajíčkovodu. V maternici však nebolo vidno nič. Takýto obraz jednoznačne poukazuje na mimomaternicové tehotenstvo. Poslala som teda pacientku do nemocnice, aby túto diagnózu preverili. Nemocničný lekár toto podozrenie potvrdil. Bola som práve po duchovných cvičeniach, ktoré boli tematicky spojené so svätým Michalom Archanjelom, a tak som začala o pomoc prosiť práve jeho. Po tom, ako sme dvaja lekári určili diagnózu mimomaternicového tehotenstva a poprosila som o pomoc svätého Michala Archanjela, večer som dostala správu, že tehotenstvo sa správne vyvíja v maternici. Dieťa sa narodilo bez komplikácií.

PANNA MÁRIA
Štvrtý prípad sa spája s Kráľovnou, šéfkou mojej ambulancie. Istej pacientke som urobila USG vyšetrenie. Dieťa už bolo veľké – malo 16 týždňov. Na obrazovke som si všimla, že dieťatku nebije srdce. Akoby plávalo v maternici bez akéhokoľvek vlastného pohybu. Pre lekára, ktorý sleduje tehotenstvo a lieči neplodnosť, je pohľad na mŕtve dieťa v pacientkinom lone dramatická skúsenosť. Chcela som nabrať odstup a silu, aby som to pacientke povedala, a tak som ju poprosila, aby išla na toaletu. Kým bola mimo ambulancie, úpenlivo som prosila Pannu Máriu, aby všetko bolo v poriadku, aby – ak Boh chce – dieťa prežilo. Keď sa pacientka vrátila do ambulancie, kde bolo USB, uvidela som bijúce srdce dieťaťa, ktoré mi kývalo rukou.

Bola to pre mňa veľmi silná skúsenosť. Keby to bolo mladšie tehotenstvo, mohla by som si to nevšimnúť a pomýliť sa, ale pri pokročilejšom štádiu tehotenstva sa známky vnútromaternicového úmrtia nedajú prehliadnuť.

SVÄTÁ FILOMÉNA
Nedávnym prípadom je pacientka, ktorá sa sedem rokov liečila na neplodnosť, pričom mala tri spontánne potraty. Po vyšetreniach som pacientke určila program liečby, ktorý bol pre ňu finančne veľmi náročný. Povedala, že najskôr si musí nasporiť, aby ho mohla absolvovať. Venovali sme sa aj jej manželovi, ktorého výsledky neboli celkom v norme, a predpísala som mu „jemné“ lieky, ktoré ho mali pripraviť na intenzívny liečebný program. Pacientka si veľmi ctila svätú Filoménu a spolu s manželom navštívila jej sanktuárium. Po návrate z púte ma informovali, že je tehotná a že výsledky má také dobré, ako nikdy predtým. Toto tehotenstvo sa teraz vyvíja bez akýchkoľvek komplikácií.

Pacientka si veľmi ctila svätú Filoménu a spolu s manželom navštívila jej sanktuárium. Po návrate z púte ma informovali, že je tehotná.

BOŽÍ SLUŽOBNÍK FRANTIŠEK BLACHNICKÝ
Ďalším pomocníkom je František Blachnický. Prostredníctvom neho mi Pán Boh pomohol nájsť riešenie. Mala som pacienta so zdravotným problémom, ktorý som nemohla vyriešiť. Neexistovali totiž procedúry, ktoré by umožňovali jeho vyliečenie. Vyskúšala som rôzne nefarmakologické metódy. V poľských aj v zahraničných knihách som hľadala metódy liečby, ale nič, čo som u tohto muža aplikovala, nezabralo. Bola som v Krościenku a pri hrobe otca Františka som ho prosila, aby mi v tejto záležitosti pomohol. Keď som sa vrátila na miesto, kde som bola ubytovaná, zapla som internet a hneď som našla článok, ktorý opisoval priebeh zákroku, aký môj pacient potreboval. O chvíľu som našla aj stredisko, kde ho vykonali. Pacient momentálne podstupuje túto liečbu.

Fb: dana slastanova

@katharines ockovanie o viere? malo je dokazov aka bola umrtnost deti, ked nebolo ockovanie? a aka je umrtnost teraz? Peter odkial mas take studie, dokonca desiatky?

@peter952 Keď si pozriem túto tému, furt je tam meno peter952 je nedôveryhodný. Je možné, že nejde o reálnu osobu .... Ale táto osoba aktívne diskutuje s veriacimi. Čítam ďalej a bavím sa. Hi hi, že viera je brzdou pokroku spoločnosti.... Myslím, že viera je brzdou v "rozkroku" spoločnosti. Teba sa to netýka, lebo ty nie si veriaci. Teba viera nebrzdí ani v pokroku, ani v rozkroku! Či áno? Čo sa ešte má "zlegalizovať"? Aký pokrok? Verejné akceptovanie pedofilov? Veď už pokrok tak napreduje, že už nielen umelú Anču vyrábajú, ale chcú aj umelého chlapčeka Tomáška vyrábať. S tým máš problém? Veď je to sexy. (ako pre koho). Je to pokrok.
Nechaj veriaceho nech verí v čom chce. A ty, keď budeš veriť Snehulienke, tiež je to tvoja vec.
Neviem, či teraz skúša Boh teba, alebo tu veriacich, čo ti píšu. Drž sa a všetko dobré ti prajem.

@peter952 ty si tiez " veriaci", akutat, ze veris truhlikovi, co otvorene bojuje proti Bohu a poviem ti uprimne, nechcela by som byt na jeho mieste, az sa postavi pred Boziu tvar na konci zivota.

@peter952 co ta doviedlo k tym kniham,z kt.cerpas,resp.autorovi,kt.citujes?zase az taky znamy nie je...ani nic extra preborne pre svet neurobil,ked si ho porovnam s inymi.
Alebo,kto ta k.nemu priviedol?
A v co si veril,ked si bol mlady?tipujem,ze rodicia boli mladi ludia-komunisti,nabozenstvo.asi u babky si videl?mizno sa mylim.
Prip.co ta naopak od viery.odviedlo?lebo pises vlastne take vseobecne frazy,preco nabozenstvo nie.....

@peter952 odporucam pozriet toto kratke video

Vedec, co tam pracoval vyhlasil: "ako komunista neverim v Boha ani Bibliu, ale ako vedec, teraz verim v peklo".

@peter952 nedavam irelevantne.....
Ty po nas chces tiez vyjadrenia,preco?
Viera je vnutorna zalezitost...nie dokazovanie
Ty pises dookola frazy,preco nabozenstvo nie+pomahas si odkazmi na samozvaneho znalca a samozvaneho filozofa.
Ty nenapises nic osobne,hoci je vysokopravdepodobne,ze ta z nejakeho dovodu Boh,viera,nabozenstvo irituje.....a ten dovod bude osobny.
Keby nebol...davno by si to zabalil.
Vies....to take filozofovanie o nicom.
Necakaj uprimne a otvorene diskusie,ked sam ich neponukas.

@terezka1947 ako napisal Fulton Shern, ten, co bojuje proti viere, toho trapi svedomie.

@peter952 pozrel si si video, ci je ti zatazko tie 3 min?

@peter952 frazy,tie iste frazy pouzivas....podla mna az taky presvedceny nie si...hladas,bojujes,varujes veriacich,no...chces najst.nieco,co naplni vnutro-aj tvoje

@peter952

Krasne svedectvo:
http://extrastory.cz/otec-a-syn-utrpeli-autoneh...

Jn15,13: Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.

Kňazi na palube Titanicu

Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Túto schopnosť sebaobety potvrdili traja katolícki kňazi na palube lode Titanic, ktorí odmietli možnosť evakuácie v záchranných člnoch, aby tak zachránili život ďalším pasažierom. Do posledného momentu sa na potápajúcej lodi modlili a udeľovali ľuďom sviatosť pokánia. Na palube Titanicu zahynuli traja katolícki kňazi o. Juozas Montvila, o. Josef Peruschitz a o. Thomas Roussel Byles.

Otec Josef Peruschitz, OSB (Perušić, 1871-1912) sa narodil v Straßlachu pri Mníchove, kde sa usídlili jeho rodičia pochádzajúci z Chorvátska. Po začiatku evakuácie bolo otcovi Peruschitzovi ponúknuté miesto v záchrannom člne, on ho však prenechal žene s dieťaťom so slovami, že chce položiť svoj život za blížneho.

Thomas Roussel Davids Byles (1870-1912), ktorý je v procese blahorečenia. Do New Yorku cestoval ako pasažier 2. triedy kvôli svätej omši, ktorú mal celebrovať pri udelení sviatosti manželstva jeho brata Williama v Kostole sv. Augustína v Brooklyne.

Hoci sa na palube Titanicu nachádzala telocvičňa, bazén, holičstvo, priestor na venčenie psov, kúpele, či dve kaviarne Veranda Cafe a Café Parisien, nijaká miestnosť nebola určená na liturgické účely. Katolícki kňazi však aj tak slúžili každý deň sväté omše, ktorých sa zúčastňovali pasažieri druhej a tretej triedy. Bola práve veľkonočná oktáva roku 1912. Deň, keď Titanic narazil do osudného ľadovca, pripadal na nedeľu Dominica in Albis so známym introitom Quasi modo... Práve na rannej svätej omši otec Byles priam prorocky kázal o viere a náboženskej úteche, ktoré sú jedinými záchrannými člnmi pri duchovnom stroskotaní nášho života. Keď večer o 23:40 Titanic už vopred telegraficky upozorňovaný inými plavidlami na blízkosť ľadového poľa, narazil do ľadovej kryhy, otec Byles sa modlil z breviára. Náraz výrazne pocítila posádka v podpalubí, zatiaľ čo horné kajuty ho vnímali len ako desaťsekundové zachvenie plavidla. Keď sa však ukázala vážnosť situácie, otec Byles pomáhal ženám a deťom nastupovať do záchranných člnov. Sám záchranu dvakrát odmietol s tvrdením, že jeho miesto je na lodi, kým tam bude čo len jediná duša potrebujúca jeho pomoc.

Tých duší sa ukázalo mnoho. Podľa očitých svedkov to bol práve otec Byles, komu sa podarilo preniesť nastávajúcu tragédiu do duchovnej roviny. Páter Thomas Byles rýchlo pochopil transcendentálny význam situácie. Prítomných prekvapovala rozvaha, ktorú si zachoval. Keď po zistení, že na lodi nie je dostatok záchranných člnov, vypukla medzi cestujúcimi nižších tried panika, otec Byles dvíhal nad dav ruku ako Kristus – a dav sa zázračne upokojil. Prosil o ticho: „Upokojte sa, moji dobrí ľudia...“ Rozumel významu nastávajúcich okamihov, v ktorých nešlo len o záchranu tela, ale predovšetkým o záchranu duší. Akoby práve do tohto bodu a k tejto úlohe priviesť ku spáse ľudí čeliacich smrti smeroval celý jeho život. Jeden zo zachránených, Geoffrey Marcus, popísal, že kým sa niektorí pasažieri prvej triedy zatvorili vo svojich kajutách, kde pili brandy a nihilisticky pokračovali v kartových hrách, okolo pátra kľačali v modlitbách chudobní írski chlapci a dievčatá. Kňaz spovedal a udeľoval rozhrešenie. Pripravoval ľudí na okamih pred tvárou Stvoriteľa. Okolo pátra kľačalo približne sto ľudí všetkých vierovyznaní, vrátane protestantov a židov. Všetci sa modlili. Jeden zo zachránených svedčil, že v skorých ranných hodinách pred potopením stáli kňazi na vyvýšených miestach na čele davu, s ktorým sa modlili ruženec. Svedkovia z posledného záchranného člnu vzďaľujúceho sa od lode počuli, ako kňaz predčíta slová modlitby, a ľud mu odpovedá. Páter Byles zostal v spomienkach posledných svedkov s krucifixom v ruke a s modlitbou na perách, kým ho s jeho veriacimi nedosiahli temné hladiny vôd.

Zaujímavosťou môže byť i fakt, že Titanic nebol pred svojím vyplávaním posvätený. Spoločnosť White Star Line však argumentovala tým, že nijaké zo svojich plavidiel pred vyplávaním nenecháva posvätiť.

Na palube Titanicu zahynuli stovky nevinných ľudí. Medzi nimi boli i svätci.

Telá troch katolíckych kňazov na lodi, ktorá symbolizovala pýchu ľudstva, sa nikdy nenašli. Ich duše sú však iste na nebesiach. Svojím životom a najmä jeho poslednými hodinami dokázali, do akej vznešenosti môže byť povýšená ľudská bytosť, obzvlášť v osobe kňaza, druhého Krista na zemi. Podobne ako svätý Maximilián Kolbe v koncentračnom tábore aj títo kňazi vydali svoj život za druhých. Presne podľa Ježišovho príkladu.

@peter952 Môj kolega tvrdí, že po smrti bude žiť v tanieri. Vieš, on verí v UFO. Mimochodom aj pyramídy vytvorila vyššia civilizácia, ktorá tu žila - UFO. Inak ako sa vytvorili pyramídy? A keď vidíš lietajúce taniere, tak si vyvolený, máš šťastie. Pridáva sa aj kolegyňa do rozhovoru. Je to blbosť. Veď naši predkovia sa vyvinuli z opíc. Takže jej pra-pra-pra rodič je opica. Pridáva sa ďalší do rozhovoru. A kde sú dinosaury. Tí vyhynuli, padla kométa. Zostala len vyhorená planéta, ale z popola vyrástol strom a potom prišla prvá opica s ostatnými zvieratami. Ako? Počkaj, ufo ako vzniklo?
Ja verím v Boha, hovorím. Aha! Takže ty pôjdeš po oblakoch do neba, pýta sa ma "ufo" kolega. Kolegyňa "opica" sa smeje, že som z Adamovho rebra vytvorená. Pýtam od nich vysvetlenie. Čo by si ľudia mysleli práve o nich v "období opíc", keby im porozprávali, že ľudské životy sa zachránia vďaka darovaným orgánom iných ľudí? Čo by si mysleli také opice, že zo skúmavky bude nový život, narodí sa bábätko. Takže mohol z Adamovho rebra Boh vytvoriť Evu? Ktovie, čo všetko ešte medicína v budúcnosti ešte dokáže.
Peter, poznáš od lekárov, alebo od svojich blízkych výrok typu:" viete každý máme inú imunitu, každé ľudské telo reaguje inak ....."?
Tak nech mi prosím niekto vysvetlí ako môže reagovať mozog v klinickej smrti rovnako??? Ako môžu byť tie príbehy ľudí skoro rovnaké? Tunel, biele svetlo, rozhovor s vyššou mocou? Dokonca jeden zas zažil nie tunel počas klinickej smrti, ale peklo. Jeho výpoveď je o pekle. Ako môže niekto počas klinickej smrti vidieť seba samého nad posteľou, vidieť na chodbe svojich blízkych, počuť slová a ich rozhovory. Prebudí sa človek a všetko do podrobna dokáže povedať. Opísať dokonca oblečenie svojich blízkych ... Ako? Toto ani lekári nevedia vysvetliť. A výpovede ľudí sú také ako keby zažili svoj prvý orgazmus. Tá šťastná tvár ... , radosť. Vysvetli orgazmus zo sna človeku, ktorý ho nezažil. Bude ti tvrdiť, že neexistuje.