Jastrabina lekárska (Galega officinalis, anglicky goat 's rue) je trváca bylina patriaca do čeľade bôbovité, vysoká 40 až 120cm, ktorá rastie v miernom podnebí. Pochádza z južnej, juhovýchodnej Európy a Stredného východu, dnes je ale rozšírená od Európy až po strednú Áziu a tiež v Severnej i Južnej Amerike.
Jastrabina lekárska sa pestuje ako okrasná rastlina a predtým aj ako krmovina. V prírode sa vyskytuje na lúkach, rumoviskách, brehoch vodných tokov a okrajoch ciest.
V tradičnom bylinkárstve (prírodnej medicíne) sa jastrabina lekárska používa pri liečbe cukrovky (diabetes mellitus), tuberkulózy a na zvýšenie tvorby materského mlieka. Jastrabina lekárska má tiež antibakteriálne a diuretické (močopudné) účinky.
V malom množstve je pomerne bezpečná, vo veľkom množstve ale jedovatá. Používajú sa sušené listy a kvitnúca vňať vo forme kapsúl, odvaru (čaju) alebo alkoholového extraktu. Čerstvé listy a plody môžu byť jedovaté, ich použitie je preto nevhodné.
Listy jastrabiny obsahujú rôzne deriváty guanidínu, napr. Galegin, hydroxygalegin, biguanidin. Skúmanie biguanidinu viedlo k objavu liečiva metformínu, ktorý sa v súčasnosti bežne používa pri inzulínovej rezistencii, cukrovke a PCOS.
Jastrabina lekárska významne znižuje hladinu cukru v krvi, u diabetikov aj v menšom množstve môže spôsobiť hypoglykémiu. Pokiaľ ju užíva dojčiaca mamička vo väčšom než odporúčanom množstve, u bábätka sa môže objaviť nadmerná spavosť, zvracanie, hypotónia a nedostatočná efektivita sania. Vo vysokom množstve je jastrabina toxická, dochádza k vzniku dýchacích problémov, opuchu pľúc, hypoglykémii, zníženiu tlaku krvi, paralýze až smrti.
Vyskytnúť sa môžu aj alergická reakcia vzhľadom k zaradeniu do čeľade bôbovité, teda príbuznosti so strukovinami (sójou, arašidami), karobom a senovkou gréckou11.
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu