Laparoskopia

5 skúseností
Laparoskopia je endoskopické vyšetrenie orgánov malej panvy u ženy, pri ktorom po diagnostikovaní cysty1 skúsenosť, endometriózy3, myómov, polycystických vaječníkov alebo zrastov je možné uvedené patologické stavy v priebehu operácie vyriešiť tak, aby sa výrazným spôsobom napomohlo navráteniu plodnosti. Počas laparoskopie je možné pomocou kontrastnej látky vyšetriť aj priechodnosť vajcovodov.

Súvisiace články



Viac o laparoskopii na modrykonik.sk



Použité zdroje


  1. TOM-GYN, s.r.o.:http://www.tomgyn.sk/index.php/operacna-...
Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti s laparoskopiou

Máš skúsenosť s laparoskopiou?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť
1katarina3
1. nov 2018

Laparoskopia cysty

Čaute baby, pred laparoskopiou som čítala diskusie, ale vlastná skúsenosť je dačo iné, :) tak sa s vami podelím, možno vám to pomôže. Laparoskopiou mi odstránili cystu z vaječníka a prefúkli mi vajíčkovody, lebo nemôžem otehotnieť. Pred zákrokom ti povedia všetko čo potrebuješ vedieť, zavedú ti katéter (sáčik na moč) alebo sa spýtaš ešte aj v operačke, máš asi minútku a potom ťa uspia. Ja som sa prebrala na izbe, bude ti hrozná zima a bude ťa boliet podbruško. Mňa veľmi bolela aj taká hlúposť, cez čo ti podajú infúziu, celý deň prespíš, vadí ti katéter, ale oceníš ho, lebo nevládzeš vstať, aby si šla cikať. Na druhý deň ťa postavia a ideš sa sama umyť, je to ťažké, ale každý krok je lepší a lepší, zas prespíš celý deň. A tak sa pomaličky zotavuješ. Mňa pustili na 5. ráno po operácii a na dva týždne som už vypísaná. Menej to podľa mňa ani nebude. Prosím ťa, tie 2 týždne dbaj o seba, nenaťahuj sa a nerob domáce práce (ako som to robila ja). Oddychuj, lenoš a veľa papaj :)
0 poďakovaní
atheena
21. jan 2016

Úžasná diagnostická laparoskopia v Trenčíne

Nedarí sa mi otehotnieť 1,5 roka. Mám nepravidelný menzes (dlhé cykly).

Tak ma môj gynekológ poslal skôr, než začne akákoľvek liečba, na diagnostickú laparoskopiu spojenú s hysteroskopiou a chromopertubáciou. Samozrejme mala som strach, ale teraz po zákroku viem, že bol úplne zbytočný.

Operovali ma v Trenčianskej nemocnici a jednoznačne ju odporúčam!

Cítila som sa skôr ako na dovolenke, tak tam bolo dobre. Personál úžasný, sestričky milé a doktori tiež. Normálne som nechápala :-) Ani domov sa mi nechcelo ísť.

No a ako to vlastne prebiehalo? Vynechám predoperačné vyšetrenia a to všetko, čo treba pred operáciou spraviť.

Nastúpila som deň pred operáciou, hneď ráno. Na príjme som čakala skoro dve hodiny, pretože prišlo veľmi veľa žien. Ale to neva, je to predsa nemocnica.

Tam mi spravili aj vstupný sonograf, kde mi na moje prekvapenie zistili cystu. Na izbe sme boli štyri baby, hneď sme si sadli. Postele polohovateľné, čiže úplný veget.

Asi hodinu po ubytovaní ma vyšetrila doktorka, popýtala sa na komplet anamnézu a skontrolovala zdravotnú kartu. Pýtajú sa fakt na všetko :-)

Neskôr nás na izbe pár krát kontrolovali sestričky a doktori, či sa máme dobre a niečo nám nechýba. Večer pred spaním nám dali tabletku na lepšie spanie a vaginálny čípok.

Ráno budíček o šiestej, tabletka diazepamu na lepšiu náladu proti strachu (účinkovala :-) ). Každá sme dostali povinne sťahovacie pančuchy.

Bolo nás na zozname 6 a ja som sa dostala na radu ako piata okolo 11:20. Ľahla som si na vozík a už ma pekne viezli na sál. Nebála som sa vôbec a myslím, že práve kvôli prístupu personálu.

Na sále ma vyzliekli a musela som si sadnúť na kozu. Doktorka, ktorá ma operovala, ma navigovala a vysvetľovala detaily. Dali mi masku s kyslíkom, do žily anestézu, kukám pekne do stropu... A zrazu kóma. Neviem nič.

Zobudím sa na jemné fackanie sestričky, asi o hodinu. Toľko trvala operácia. Poďakovala som a blábolila ešte omámená, aké sú všetky super a že im ďakujem :-)

Odviezli ma na pooperačné, kde sme boli všetky operované. Trošku mi bolo zle, ale nevracala som. Dali mi infúziu a zaspala som. Asi o dve hodinky prišiel doktor skontrolovať všetky pacientky a postupne nás odviezli na izby.

Väčšinu času potom človek prespí. Okolo šiestej nás opäť prišiel skontrolovať doktor, postláčal bruško, odlepil náplaste z brucha, povtipkovali sme a bolo :-)
Naozaj to nebolí tak veľa, proste, ako bodná rana.

Potom prišla za mnou doktorka, ktorá ma operovala a vysvetlila mi, ako som na tom. Cysta bola len vodová, bežná z narasteného folikulu a že som úplne v poriadku. Vajcovody priechodné a plne spôsobilé na otehotnenie. Nič lepšie som ani nemohla počuť!

Ďalej to prebiehalo veľmi príjemne. Kecali sme s babami, ukazovali si, kde máme ranky a čo nám robili a oddychovali. Večer nám doniesli len polievku, čo bohate stačilo a šli sme spať.

Na tretí deň ráno bola vizita. Doktor nás skontroloval, dopísal papiere, popýtal sa bolesti, atď. a oznámil mi, že môžem ísť domov.

Už sa len osprchovať, bo stále som bola natretá oranžovým jódom. Rozlúčila som sa pekne so sestričkami, poďakovala a samozrejme s poznámkou, že mne sa domov ešte nechce, bo je tu moc dobre :-). Tak, ešte posledné veselé zasmiatie, lúčenie s pacientkami a šlo sa. Zbalené veci mi ochotne odniesla jedna sestra, bo logicky s narezaným bruchom nie je možné nič dvíhať.

Prišiel partner, pomohol mi dostať sa opäť na príjem. Tam mi odovzdali veci, v ktorých som prišla do nemocnice a šup domov.

Celkový dojem z operácie? Na jednotku. Všetko dopadlo dobre, žiadne stresy, žiadne extra bolesti. A ak vám môžem odporučiť, naozaj choďte na tento zákrok (alebo iný gynekologický) do Trenčína.

Gynekologicko - pôrodnícke oddelenie v Trenčíne je naozaj na profi úrovni. Či už po ľudskej stránke alebo medicínskej. Nebudete mať pocit, že ste len číslo v štatistike a na mäsiarskom stole, ale ozajstná ľudská bytosť, o ktorú sa riadne postarajú, vypočujú a pomôžu.
1 poďakovanie
zuzinana
21. máj 2015

Moje dve laparoskopie za sebou

Tak ja som nepozornosťou lekárov absolvovala dve laparoskopie počas troch týždňov.

Mala som veľké bolesti na pravej strane brucha dole. Krvné testy ukázali vysoké zápalové jednotky. Z pohotovosti na Kramároch ma poslali na všetky možné vyšetrenia. No nič nenašli, len na sone nejaké presiaknutie od niekade na tej strane brucha. Zhodnotili to ako slepé črevo a poslali ma na chirurgiu. Tam ma prijali a keď bolesti neprestávali ani po ľadových zábaloch a zápalové jednotky mi naraz vystúpili na vysokú hranicu, v noci o jedenástej ma operovali a vybrali mi ho.

Na druhý deň mi bolo povedané, že slepé črevo nebolo ani zapálené, ani zväčšené. Ale, že keď už som bola na stole, vybrali mi ho. Pustili ma po troch dňoch.

Po prepustení som bola týždeň doma a na druhý som išla marodovať k mamine na Oravu. No hneď po ceste som dostala vysoké teploty. Tak zase na pohotovosť do Trstenej, kde ma poslali na všetky možné vyšetrenia, okrem gynekológie, keďže som mala menzes. Tak som 5 dní ležala na internom a každý deň horúčkovala. Ani jedno vyšetrenie neprinieslo žiadne výsledky. Až keď mi skončila menzes, zobrali ma na gynekológiu, kde ma prezrel pán primár a našiel zapálené zrasty vo vaječníku a ten bol z toho zväčšený o niekoľko centimetrov. Povedal, že som to tam musela mať aj pre dvoma týždňami, ako to že si to v Bratislave nevšimli. Takže mi naplánoval laparoskopiu hneď na druhý deň.

Absolvovala som predoperačné vyšetrenie, rozhovor s anesteziologičkou, dva klystíry - večer a ráno a holenie. Nemohla som po večeri už nič jesť, ani piť. Hodinu predtým mi priniesli tabletku, po ktorej som bola maximálne oťapená, tak ma prišli normálne odniesť na sálu, napichli ma, priložili mi na tvár masku a po druhom nádychu som už spala.

Zobudila som sa na zvracanie. Moje telo už túto druhú celkovú anestézu nezvládalo. Vracala som asi každú pol hodinu a nič len žalúdočnú šťavu. Keď ma stavali na nohy a mala som ísť na wc, tak som sestričke, ktorá ma podopierala dvakrát odpadla. Celkovo mi bolo strašne zle a poležala som si tam 5 dní.

Rany som mala len tri, ako po prvej. Keďže tie prvé neboli celkom zahojené, tak išli cez tie isté miesta. Pupok a dve po stranách brucha dole.

Takže nepozornosťou gynekológa na Kramároch som sa zbytočne potrápila. Na Orave to našťastie napravili, dali ma dokopy a som šťastná, že mi ten vaječník nezobrali celý.
1 poďakovanie
535328
3. dec 2014

LPK

Som týždeň po laparoskopii. Ak to niekomu pomôže, odporúčam, až na našu starostlivosť lekárov...

Zoberú vás na príjem, predtým predoperačné vyšetrenia... napichnú vás na infúziu, dajú vám tabletku (oblbovačku), po ktorej by ste mali zaspať a do hodiny by vás mali vziať na operačku... Ja som vôbec nezaspala a 4h sa nebol nik na mňa pozrieť, až tesne pred odchodom na sálu mi zmerali tlak.. Idete nalačno a nesmiete piť (15h som bola bez vody). Nevládala som stáť na nohách.

Z operačky si všetko pamätám, kým ma neuspali... Do hodiny som bola na izbe a s takými bolesťami. Myslela som, že to nevydržím... hrozná bolesť. Dali mi infúziu a odišli preč a to som mala nadštandardnú izbu... nik sa na vás nepozrie, aj keď som zvonila... Ráno po vizite ma pustili domov...

Bolí ma to stále, ale som rada, že som doma... Nikdy viac... Samotná operácia nie je tak hrozná ako naša starostlivosť na SK.
1 poďakovanie
zuzi0911
12. júl 2013

Druhá lpk mi zachránila život.

Prvú laparoskopiu som absolvovala minulý rok. Kvôli neustálym bolestiam a návštevách lekárov sa môj gynekológ rozhodol, že bude lepšie má poslať na diagnostickú, aby sa zistila príčina. Pred operáciou som absolvovala predoperačné vyšetrenia, ktoré boki v poriadku. Tak už len čakať na deň, kedy ma mali operovať. Prišla som v deň príjmu. Vyšetril má primár, opýtal na anamnézu a išla som na izbu. Tam si ma pripravili sestričky a už som len čakala, kedy pre mňa prídu. No v ten deň sa nestalo, nakoľko mali akútne sekcie. Čakala som do druhého dňa. Ráno má viezli na sálu. Ešte predtým prišla anesteziologička popýtala sa nejaké veci, pichli mi injekciu a odviezli. Veľmi som sa bála a hlavne ten pohľad na sále, keď si všetko chystali a tak. Vyzliekla som sa, ľahla si na stôl. Pamätám si iba hlavu nad mojou. Zobudila som sa až po zákroku. Bolesti ani neboli, len som nemohla ešte 2 týždne sedieť ani chodiť, bo mi nechali veľa vzduchu v tele. Mňa to pri tých činnostiach tlačilo na hrudník a ramená. Príčina sa zistila. Mám kŕčové žily na maternici a vaječníkoch. Žiaľ, liečiť sa to nedá, len si zvyknúť.

Druhá laparskopia bola neplánovaná a akútna. Dva týždne má bolelo brucho, viac práva strana. Každý deň som bola na chirurgii a gynekológii. Na chirurgii bolo všetko ok, na gynekológii ovulačné vajíčko, ktoré sa uvoľní. No neuvoľnilo,“zažralo“sa mi do cievy na vaječníku a prasklo to aj s vaječníkom o pár dní neskôr. O druhej ráno som sa zobudila na hroznú bolesť. Nemohla som sedieť, chodiť, ani stáť. Svokra ma odviezla na pohotovosť. Na chirurgii nevedel, čo so mnou, nakoľko slepák bol vyššie. Poslal ma na gynekológiu. Tam si ma nechali, že mám veľa tekutiny v bruchu. Dali mi infúziu od bolesti a čakala som. Ráno na vizite sa ma primár pýtal, či ma to bolí a ja, že áno. Bolelo vyšetrenie, proste všetko. Nezdalo sa mu to, že po infúzii to malo prestať. Či súhlasím s lpk. Samozrejme som súhlasila. Bolo mi jedno, čo budú robiť, len nech ma tej bolesti zbavia. Naplánovali ma na 13:00. Dovtedy ešte predoperačné a vzhľadom na to, že som sa liečila na angínu, tak krčné. Potom mi obviazali nohy a čakala som. Prišli mi pichnúť injekciu a už ma viezli na sálu. Tiež si nič nepamätám. Zobudila som sa na pooperačke, kde som strávila deň. Zistilo sa, že to nebola tekutina, ale krv. Krvácal mi vaječník, tak ten ošetrili a zachránili ho. Teraz som aj chodila, len ma pupok niekoľko dní bolel, ale pohoda.

Aj keď je to operácia, je omnoho lepšia ako rezanie a človek sa rýchlejšie zotaví. A jazvičky “takmer “nie je vidno.
0 poďakovaní