„Viete, ja dodnes nedokážem normálne žiť, aj keby som chcela - je to vo mne stále, pretože mi zomrel v náručí“.
25.1.2018: rodina Jakubka podala žiadosť – podnet na prešetrenie zdravotnej starostlivosti mŕtveho Jakubka. V súčasnosti je táto kauza prešetrovaná...
Jakubko zomrel v bolestiach, zomrel mamičke v náručí. Tá si zažila peklo a tvrdí, že nikto neakceptoval jej požiadavky, jej naliehanie, a že jej synovi nebola poskytnutá patričná zdravotná starostlivosť.
„Iba ho plnili klystírmi“
Dňa 20.11.2017 bol Jakubko hospitalizovaný v Dolnooravskej nemocnici v Dolnom Kubíne, pretože nemal stolicu už 8 dní.
Dni predtým sa maminka Jakubka snažila o to, aby sa mu podarilo stolicu vytlačiť, dodržiavala obvodnou lekárkou nariadenú diétu, pitný režim a boli mu podané všetky dostupné a predpísané lieky slúžiace k uvoľneniu stolice. Mamička dokonca navštívila gastroenterologičku v Martine, kde dieťaťu neurobili okrem odobratia krvi žiadne iné vyšetrenia a poslali ich domov so slovami „Príďte, keď sa Jakub vykaká“.
Vráťme sa k dňu 20.11.2017, keď bol Jakub okolo 10:05 prijatý na detské oddelenie a odkedy sa začal „písať ortieľ smrti chlapčeka“.
Po prijatí na oddelenie bol chlapčekovi urobený klystír. Mamička si spomína, že synček v tom čase papal, pil, hral sa a rozprával (pre porovnanie jeho stavu v priebehu 24 hodín mi poslala fotku z pondelka a utorka).
Okolo 16:00 bola vykonaná druhá klyzma, pričom matke Jakubka bolo zdôraznené, aby nedovolila dieťaťu zaspať, aby ho dávala na nočník a snažila sa s ním o vykonanie potreby.
O cca 19:00 bolo na naliehanie mamičky vykonané RTG a sono (ktoré pri prijatí vykonané nebolo), kde jej bolo oznámené, že výsledky chlapčeka sú v poriadku. Avšak neboli! Pretože v závere správy zo sona sa písalo, že chlapček mal DOLICHOSIGMU, tzv. abnormálne zväčšenie esovitej kľučky hrubého čreva. Vtedy mamička netušila o čo ide, verila personálu, dnes už však vie, že s touto diagnózou je potrebné urgentne ísť na operáciu.
Po návrate zo sona bol vykonaný tretí klystír a vysilený chlapček zaspinkal.
Deň 21.11.2017 mamička označuje s prívlastkom „peklo sa začalo“.
Jakubko stále nemal stolicu, navyše začal zvracať. Chlapček prestal chodiť, bol malátny, nejedol a nepil. Napriek prosbám a plaču matky nebol prevezený k špecialistom, stále ho nútili ísť na nočník a tlačiť. Mamička a rodina Jakubka chceli konať a vybavovať iné možnosti liečby, ale keď videli Jakubka a jeho slabnúce „ja“, báli sa, že mu reverzom ublížia a tak čakali na odobrenie prevozu od niekoho kompetentného - od ošetrujúcej lekárky.
Jakubkovi bol popoludní podaný štvrtý klystír s infúziou a večer, v ten istý deň piaty klystír. Chlapček pritom od rána, počas celého dňa a noci niekoľkokrát zvracal, mamička to popisuje ako „niečo hnedé“.
Dňa 22.11.2017 okolo 5:00 bola na naliehanie mamičky k Jakubkovi privolaná lekárka, ktorá po zhodnotení stavu nariadila opäť RTG, kde už však zistili, že črievka malého prestali fungovať. Chlapček mal ukrutné bolesti a blúznil. Bol nariadený akútny prevoz do Martinskej nemocnice, kde po prijatí zistili, že pôvodné CD z vyšetrenia RTG z DK nemocnice je prázdne a tak bolo nariadené ďalšie vyšetrenie RTG.
Jakubkovi mal byť vykonaný ďalší klystír (ten už za asistencie mamičky). Spolu so sestričkou zobrala syna na WC a v čase, keď sestrička začala vykonávať úkon, chlapček skolaboval matke v náručí.
Mamička si matne spomína, že v šoku vybehla na chodbu a začala kričať. Jakubka jej zobrali z náruče a okamžite ho začali oživovať. Srdiečko chlapčekovi na ARE naskočilo, no po pár minútach svoj boj vzdal.
Rodina Jakubka dnes už vie všetky potrebné súvislosti:
- vie, že po RTG mala byť vykonaná operácia,
- vie, že tak malému dieťaťu nemôže byť vykonaných 6 klystírov v tak krátkom čase a
- sú presvedčení, že Jakubko zomrel vinou lekárov.
Dovolím si zacitovať ešte raz na záver: "Viete, ja dodnes nedokážem žiť normálne, aspoň trocha normálne, neviete si predstaviť, čo je mať v náručí dieťatko, ktoré vracia s vlastnou stolicou, a nikto nikde žiadna pomoc, len šikana..."
Mamička prosí o pomoc, hľadá iných ľudí, ktorí majú podobnú skúsenosť a prosí o morálnu podporu, pretože vie, že dokázanie viny zúčastnených je boj na dlhé trate.
Môžete sa k nej pripojiť tu na FB.
Jakubko, bol si vytúženým bábätkom a ja verím, že aj napriek krátkemu času, aký si na tomto svete pobudol, naplnil si svoje poslanie - poslanie rozosiatia lásky v srdciach všetkých tých, ktorí ťa poznali, poslanie posilnenia vnútornej sily u svojich rodičov a poslanie ochrany iných, rovnako slabých... (Janka)
Tento príbeh vychádza v rámci rubriky "Čo píše život". Za jeho poskytnutie ďakujem užívateľke @bellissimo_angelo - maminke Jakubka. Pevne verím, že článok splní svoju funkciu.
Ak máte aj Vy životný príbeh, o ktorý by Ste sa chceli s nami podeliť, neváhajte ma kontaktovať.
Ja ked o nom citam vzdy sa tak rozculim a lomcuje mnou zlost bezmocnost a neviem to ani opisat.
Neverim, ze sa docka jeho matka spravodlivosti. Nikto z tych ludi co ho mali na starost nemal uz nikdy robit v zdravotnictve, ale...sme na Slovensku