Júl 2019

Dlho som sa neozvala.

Viem, no ako ospravedlnenie mi slúži nástup do práce a aklimatizácia.

Samozrejme, kým sa všetko utrasie, musí ubehnúť určitý čas.

Chápem.

No je to fakt ťažké, po 3 mesiacoch naskočiť do rozbehnutého pracovného kolotoča.

Prvé dni som bola strašne unavená.

Ale už je to lepšie.

Človek sa musí vyrovnať so všetkým možným, ale treba myslieť pozitívne.

Aspoň sa o tom snažím samu seba presvedčiť.

Musím, inak sa zbláznim. 🤔

Čo nové doma?

Teraz v nedeľu sme absolvovali rodinný výlet na Devín.

Nádhera, nádhera, nádhera.❤

Hotový balzam na nervy.

V tom ošiali, že konečne môžem niekam vypadnúť von, a nie sa trápiť a zožierať doma na PNke, som bleskurýchle vystúpala na najvyššiu vežu Devína.

Narátala som 155 alebo 154 schodov, už ani sama neviem.

Po ceste som stále fotila a fotila a fotila, ako japonský turista.

Synov otrávený výraz stál za to.

Pochopila som, že mu to vadí,  ale mal smolu 😂

Skoro ma odfúklo, ale ten pohľad na Dunaj a Moravu stál za to.

No potom som si však uvedomila, že moja, veď ty sa bojíš výšok!

Zostup stál za to...

Nepozeraj sa dole, nepozeraj sa dole, ale čooooo, samozrejme, že som sa pozrela...

Kolená sa mi triasli, ale pred rodinou som hrala frajerku a hrdinsky som kráčala dole schodmi pridržiavajúc sa zábradlia /dôvodila som to tým, že strašne fúka, aby ma neodfúklo/.😁

Poprechádzali sme sa aj po hradnom nádvorí, naliali do studne vodu a čakali sme kedy dopadne na dno studne.

Ty vole, to je ale hĺbka...

Až vtedy si to človek uvedomí, ako sme vysoko.

Pozreli sme si aj hradnú expozíciu, zaujímavé veci tam boli, hlavne som nechápala, ako mohli mať také náradie, veď sa s tým ani robiť nedá, nieto ešte bojovať /zbrane/.

Na nádvorí boli aj zvieratká – ovce, koza a aj somáre.🐏🐑🐐

Samozrejme som bola ideálne obutá na výstup na Devín – balerínky prosím pekne som si obula.

Šmýkali sa mi, ale sranda musí byť.

Boli sme sa prejsť aj po brehu Dunaja, najprv sa mi to páčilo, ale potom som sa bála priblížiť sa bližšie k Dunaju, lebo až tam som si uvedomila, že ten hukot, ktorý počujem je Dunaj.

Je obrovský, krásny a vzbudzujúci rešpekt.

Preto som sa zdržiavala na druhej strane cesty pri stromoch.

Tam som našla na ringlote /sliva/ jednu nádhernú húsenicu.

Fotku dám do komentu.

Odfotila som si ju, no to som nemala robiť, lebo za mnou sa vyrojili japonskí turisti a fotili hlava nehlava, a pýtali sa, čo to vlastne fotia...

No zabite ma, ja som si nevedela spomenúť ako sa povie po anglicky húsenica /podľa translatora je to caterpillar, to som si mrkla až doma/.

Po kultúrnom zážitku chlapi vyhladli, tak sme si išli niečo „dzobnúť“.

Po nahliadnutí do jedálneho lístka reštaurácie pod Devínom sme usúdili, že si dáme paradajkovú polievku s parmezánom a kofolu.

Stačí za 15 eur.🤔

Odchádzali sme tuším hladnejší ako sme prišli.

Ssamozrejme, že sme to potom na návšteve u svokry dohnali.🍗🍖🥞🍰🍪🧁

Ale zážitok to bol úžasný.

Už len to, že sme sem prišli spolu ako rodina, že som sa držala s manželom za ruku, že sme boli spolu niekde po dlhom čase, a nie už len v nemocnici, že ho ľúbim až sa mi chce plakať, to vsetko sa v tom momente vo mne spojilo a ja som bola najšťastnejšia žena a mama na svete ❤❤❤

Čo nové v záhradke?

Drozdy vyviedli novú sériu mladých, a teraz sedia na novej sérii.🐥

Žltochvosty tiež sedia na vajíčkach, alebo už majú mladé neviem, lebo ich tam nechcem vyrušovať, aby neopustili hniezdo.🐣

Belorítky sedia v hniezde, ale je tam ticho, takže asi mladé zatiaľ nemajú.🐤

Do vedra s vodou chodia piť holuby a aj iné vtáčiky, ale musím zistiť, čo sú zač, sú farebné, malé, tak musím kuk po internete, čo to máme za návštevu.🐦

Vrabce to ani nehovorím, to sú drzáni na pohľadanie, ešte ti aj vynadajú, keď ich vyrušíš v záhrade.

V záhrade dozrievajú teraz rajčiny a papriky, sú krásne, no aj burina tam rastie sa priznám.

Už neriešim, panebožeeee, nemám zelinu vytrhanú, nemám tip top rožnú záhradku, tiež tam sem tam rastie burina, ale neriešim.

Je to moja záhradka, môj relax, moja burina.

Aj kvety kvitnú,  ale pomenej, ale čo už, aj oni majú právo na oddych 😉

Kvitne brečtan, takže je tam plno hmyzu.🦋🐝🐞

Rešpektujeme sa navzájom, cez deň je v záhradke hmyz a večer keď odletí, tak tam priletím ja a robím si aj ja svoje.

Ale nepreháňam to.

Chcem si aj posedieť s manželom a deťmi na terase, vypiť čaj, plánovať pergolu, kvety, výlety, návštevy, iné plány do budúcnosti a tak.

O tom je život.

P.S.

Idem si skúsiť zabehať, potrebujem si vyventilovať hlavu.

Dám info, či ma prsník bolel, lebo pobolieva, aj bez behania, len to chcem skúsiť, či to pôjde abo ňe. Keď bude bolieť, tak to pojmem ako rannú prechádzku.

Dnes mám dovolenku, potrebovala som ju už.

Hor sa na do toho!

Po dlhšom čase sa hlásim znova.

Teraz už ako pracujúci človek.

V práci mi vyšli v ústrety,  za čo som im veľmi vďačná. 

Vzdala som sa jednej pracovnej pozície a ostávam len bežnou administratívou.

Tie dva dni v práci sa už trošičku na mne podpísali, ale to je normálne po 3 mesačnom odpočinku no nie? 🙂

Som rada, že som späť v práci. 

Živá a hlavne ZDRAVÁ.

Snažím sa to všetko riešiť s úsmevom, pozitívnym prístupom a nadhľadom. 

Keď nejde o život, nejde o nič. 🙂

Prvý deň som prišla z práce totálne unavená. 

Nie fyzicky, ale psychicky. 

Veľa nových informácií mi rozhodilo psychiku, a ja som sa s tým vysporiadala tak, že som prišla domov, odhodila topánky, dala sa do plaviek a čľup do bazéna. 

Vegeeeeeet.

Aspoň chvíľku. 

Potom konverzácia na bazénovej úrovni so synom. 😂

A bolo dobre.❤

Až do večera. 

Včera to bolo už fajn, dokonca som synovi kúpila knihu!

Jemu čo nikdy nechcel ako dyslektik čítať, prišlo na um, že chce poslednú knihu Harryho Pottera!

A verte či neverte, prečítal ju!

Dobrovoľne a sám!

Za 1 deň. 

Vidieť ho sedieť na terase nad knihou ako nevníma okolie a číta je pocit na nezaplatenie. 

To je úžasné a nádherné zároveň. ❤❤❤

Hneď bol ten deň krajší. 

Nech ho máte aj vy dnes aspoň taký krásny ako bol ten môj.😉

Bože tieto dni tak rýchlo ubiehajú. 

Začnem kúpeľmi. 

Nikam nejdem.

Obvodná ani gynekológ mi ich nemôžu predpísať, až koncom septembra, lebo vraj limity od poisťovne ich nepustia.

Ja však mám len 6 mesiacov na to aby som si ich podala, a do 9.10. musia byť absolvované.

Kašlem na to, zaplatím si týždeň v nejakých kúpeľoch sama.

Možno.

Keď sa mi tam bude chcieť ísť. 

Akosi som mala také tušenie, že to asi nevyjde.

Nevadí, nevadí, heja heja heja nevadí. 

Sú aj horšie veci v živote. 

Ale trošku mi to bolo ľúto. 

Ale čo už.

A už sa mi tam v podstate ani nechce.

Prešla ma chuť tam ísť. 

Pomaly sa chystám už do práce. 

No uvidíme, ako to pôjde. 

Ale určite dobre.

Treba myslieť pozitívne. 😍

Som zvedavá,  ako dlho mi to vydrží...😁

Musí to vydržať, inak sa vrátim na Heydučku a to nechcem!😭

Dnes som si užila deň v Bratislave. 

Odniesť papiere do práce, a potom peši cez centrum na Nivy. 

Prečo? 

Len tak.

Pre dobrý pocit.

Cítila som sa ako Alenka v ríši divov. 

Ľudia sa ponáhľali okolo mňa a ja som si vykračovala a pozerala sa a obdivovala ako pofukuje vietor na SNPčku, pochválila som chalana za okienkom na pošte aký je šikovný, obdivovala stromy na Poštovej, ako sa tam hýbu listy, pozerala som do výkladov len tak a na Nivách som si dala kávu a z terasy sledovala ľudí čo robia vonku.

Paráda. 

Domov som prisla uťahaná ako kôň. 

Hupla som do plaviek a šup do bazéna. 

Relax.

Fajn.

Teraz som chrumkavá ako kura.😉

Kvety poliate, zelenina tiež, tráva tiež.

Ležím a jemný vetrík pofukuje.

Paráda.

Kľud, pokoj, relaxujem 🤗🛀

Pekný večer prajem ❤🌻🌸💐

Presne tak.

Ako  sa tam píše, žijem teraz pre iné veci.

Zase s odstupom nejaké info o tom, ako ide život ďalej.

Víkend mi utiekol ako voda.

Určite preto, lebo sa mi PNka kráti, a ja by som chcela toho stihnúť čo najviac.

Dúfam, že sa už nič nestane a život pôjde ďalej.

Ale nie tak ako predtým.

Teraz už inak.

Vidím pred sebou stále ten zdvihnutý prst, ktorý mi pohrozil no, no, no!

Včera bol deň blázon.

Mala som naplánové dve kontroly.

Gynekológ a endokrinologička.

Ráno som vstala ako hrdina o 5, že nech som pripravená, nič aby som si nezabudla, a tak.

Odchod sme mali naplánovaný o 7,30 ale samozrejme, že ja som už o 6.15 stepovala v kuchyni ako na ihlách.

Nechcelo sa mi stáť v zápchách, a keďže muž videl, že som nervózna, tak sme vyrazili o 7.

No síce sme vyrazili o siedmej, ale do Bratislavy sme prišli o pol desiatej!

Samozrejme, havária na diaľnici, všetky autá išli dole pri Senci na starú seneckú, a my sme išli krokom do Bratislavy takmer tri hodiny.

Čo Vám budem hovoriť...

Viete čo to bolo nezačať sa rozčuľovať?

Celú cestu som sa presviedčala, samozrejme aj manžela, že nič sa nedeje, to chce kľud, načo to bude dobré rozčuľovať sa a podobne.

A predstavte si zvládli sme to.

Aj bez nadávania.

Na gynekológiu som prišla s 10 minútovým meškaním.

Pre istotu som sestričke zavolala, aby vedela, že budem meškať.

Už ma čakali, nikto tam nebol, ja som mala objednaný termín, tak som nikoho chvalabohu neblokovala. 

Gynekológovi som odovzdala papiere z prsníkovej ambulancie a on sa na mňa pozrel zadiveným pohľadom.

To ako vážne?

A ja že, nooo vážne.

Ja som si myslel, že vy si užívate kľudnú PNku, a vy mi tu beháte po nemocnici s takýmito problémami?

A ja že, noooo.

Po ich prečítaní sa ma opýtal, či som všetkému rozumela, či mi lekári na onkológii všetko vysvetlili, a ja že áno.

Potom mi urobil palpačné vyšetrenie a aj ultrazvuk.

Všetko je v poriadku, až na to, že mi ešte stále nevypadli stehy.

Nič sa nedeje, nemám sa zľaknúť, ak budem trošku krvácať, nakoľko stehy pri uvoľnení, niekedy trochu krvácajú.

Že jasné, pohoda, pán doktor.

Potom sme sa bavili o kúpeľoch.

Sľúbili mi, že sa mi to pokúsia najskôr zistiť, kým začnem vybavovať podklady, lebo vraj niektorým ženám to neschválili.

Tiež som počula, že vraj všeobecná zdravotná poisťovňa vo väčšine prípadov zamietne kúpele, nakoľko sa jedná v mojom prípade o vaginálnu hysterektómiu.

Dôvera vraj schvaľuje vždy.

No veď uvidíme.

Ta ňe?

Z toho sa nestrieľa.

Písala som potom aj do všeobecnej zdravotnej poisťovne a dala som im takúto otázku /samozrejme, že do call centra som sa nedovolala, prečo aj keď potrebujem radu, oni tam majú byť a nikto mi tam nedvíha 3 hodiny.../ tak čakám na ich odpoveď.

A v živote sú dôležitejšie veci ako sú kúpele.

Nie?

Ináč na internete som sa dočítala, že kúpele nie sú odmena za operáciu, ale kúpele sa dávajú pri pooperačných zápalových indikáciách.

Jo, keď je to tak, tak beriem.

Od gynekológa som sa pobrala endokrinologičke.

Žiadne stresy ako voľakedy, kľudne, piánko.

Vošla som dovnútra, sestrička zakričala, že akú mám váhu, ja že 75 šak to neni hanba.

Ja sa za to nehanbím.

Po tom, čo mám za sebou, tak nie.

Nehanbím.

Potom som išla k pani doktorke, a tej som odovzdala papiere z onkologického ústavu a aj z hysterektómie.

A ona, že to myslíte vážne???

A ja, že noooo.

Tiež si ich študovala dlho, potom ma zobrala na ultrazvuk.

Štítna žľaza sa nezväčšila, ale ani nezmenšila.

Z jednej strany je to dobre, povedala, ale z druhej strany, pri tom probléme čo mi už vysvetľovali v onkologickom, že moje zlé bunky majú tendenciu v strese nenormálne rýchlo rásť, musia mi ju v pravidelných intervaloch /teda štítnu žľazu/ kontrolovať.

A ja že, v pohode.

Tiež mi povedala, že keď si prečítala tie papiere, či viem aký malý kúsok som bola od rakoviny.

Fakt veľmi maličký.

Či si to vôbec uvedomujem?

A vážim si to a ďakujem tomu tam hore, že to tak je?

Pretože aj ona robila nejaký čas na onkológii, a povedala mi, že som jedna z mála šťastných žien, u ktorých bol nádor zachytený ešte v čase jeho vzniku, bol odstránený, a je len teraz na mne, ako si ten život usporiadam.

Jednoducho musím v čo najväčšom množstve vylúčiť stres.

Doma sa to dá, ale v robote?

Neviem.

Uvidím, ako sa mi to tam podarí zariadiť, sľubujem jej.

Jasné, povedala doktorka, a za 3 mesiace Vás tu budeme mať s rakovinou.

Nie, nebudete.

Mám teraz iné priority pani doktorka ako je honba za pracovným úspechom, povýšením a podobne.

Viete?

Ešte chvíľu sme sa spolu rozprávali, o tom ako mi vypadalo veľa vlasov, v akom som žila strese predtým a potom, ako som sa dala ostrihať nakrátko, ako som bola psychicky na dne, ako som začala písať blogy, aby som sa mohla vyrozprávať, zbaviť sa toho trápenia, ako som našla nový smer, novú životnú iskru....

Nakoniec ma upozornila, že ak by bol akýkoľvek problém pri prehĺtaní, alebo bolesti v krku, alebo by sa mi zle dýchalo, treba prísť okamžite. 

Vzhľadom na moje problémy predtým to chce všetko riešiť hneď, ako nastanú nejaké problémy.

Nesmiem čakať.

Sľubujem jej to, a odchádzam.

Objatie s pani doktorkou mi príde veľmi vzácne.

Verí mi, a ja ju nesklamem.

Nechcem sklamať pani doktorku na onkológii, ani gynekológa, ani endokrinologičku, ani seba, ani rodinu, jednoducho nikoho.

Vonku mi zvoní telefón, volá mi syn.

Stretneme sa pri nemocnici a ideme spolu za manželom.

Ideme na obed.

Kedy sme boli spolu na obede takto spolu?

Ani nepamätám...

Väčšinou sa syn ponáhľal domov, manžel tiež, a ja sa priznám, že tiež.

Doma sme sa venovali každý svojím veciam.

Teraz sme tam spolu sedeli, obzerali ľudí, rozprávali sa o všeličom, syn mi vysvetľoval čo to znamená čílovať, že jaká som ja stará, keď neviem čo je to čílovať?

Po obede sme išli domov, bola som unavená, tak sme všetci poobede zaľahli a pospali si.

Večer sme sa len tak trošku pomotkali po dvore, ja som poliala kvetinky, burinu som netrhala, dnes sa do nej možno pustím, manžel polieval trávnik, vtáčiky švitorili, komáre štípali a všetko sa nieslo v duchu pokoja, kľudu a pohody.

Tak Vám prajem všetkým pekný deň.

A dievčatá...

Nerozčuľujeme sa, všetko bude fajn!

No takže takto moje milé dievčatá, takto teraz vyzerám 🙂

Trošku som pribrala.

Áno. 

No a?

Ale som zdravá!!!

A to je pre mňa teraz to najcennejšie❤

Krátke vlásky už podrástli a samozrejme som sa fotila nenamaľovaná. 

Aby ste vedeli, ako teraz naozaj vyzerám. 

Šťastná a zdravá 😘

Na onkológii nikoho nezaujímalo, či mám makeup alebo nie.

Mali ma radi aj nenamaľovanú 🤗

Takže tak😁

Tieto dni sú krásne. 

Prsník je občas ako rosnička, oznamuje mi každú zmenu počasia 🙂Nevadí. 

Včera som mala kontrolu u obvodnej. 

Ak sa nič nepokašle, za týždeň môžem ísť do práce. 

Aj sa teším, aj nie.

No veď uvidíme, 

povedal slepý a padol do jamy.😁

Robotu nechajme robotou.

Čo nové na dvore?

Belorítky zmlátili vrabce,  lebo sa im nasáčkovali do bytu.

Jedna drozdica neprežila útok mačky. 

Žltochvosty dokončujú 5 hniezdo a vypadlo im 1 vajíčko a rozbilo sa😔

V záhrade klasika, trhanie buriny a polievanie.

A sedenie v tieni a obdivovanie vtáčikov a motýľov. 

Manžel sa pustil do stavania pergoly, tak ho  chodím psychicky podporiť sedením na stoličke 😂

V pondelok uvidím či mi dá gynekológ kúpele 🙂

Ozaj, syn úspešne opravil zlé známky a máme štvrtáka na strednej. 

To boli stresy...

Už je to za nami.

Teraz sme v záhrade, na terase, slnko svieti ako blázon, sem tam vetrík zafúka, motýľ preletí, či vtáčik, je to fajn.

Môcť si to takto užívať. ❤❤❤

Moje milé dievčatá. 

Na Vaše prosby Vám teda píšem taký malý blog o tom ako trávim teraz svoje dni. 

Noc po tom dni, keď som  sa dozvedela, že nádor bol bol nezhubný a že je vonku, som spala prvý krát pokojne a hlboko.

Konečne som po dlhom čase bola pokojná a šťastná. 

Ľudia okolo mňa si to tiež všimli a sú šťastní, že ja som šťastná. 

Krásne...

Som sentimentálna.

No a? 🤔🤗

Tak som. 

Pohľad na život mám teraz úplne iný. 

Ráno nevstávam s tým, že bože stres čo budem robiť, čo musím spraviť ale vstávam s tým, že s radosťou počúvam spev vtákov, synov dupot po schodoch, sledujem slnečné lúče prenikajúce cez okno, cítim vôňu kávy v kuchyni a tak.

Prsník trošičku málo pobolieva, ale rana po biopsii sa už skoro zahojila.

Prsník je samozrejme senzitívny.

Upozorňuje ma na zmeny počasia.

Sme ako rosničky, že Zuzi?

Dostala som od Vás aj veľa súkromných správ a snažila som sa Vám na každú odpovedať.

Je to úžasné vidieť, akú podporu som vo Vás mala.

Ešte raz Vám ďakujem za všetko.

Čo robím?

Vybehávam ešte vyšetrenia u obvodnej, gynekológa, endokrinológa a tak.

Ale už ako zdravý človek! 

Relatívne skoro zdravý.

Musím sa sledovať, ale to mi nevadí.

Keď len to.

Záhradka rastie ako z vody, teda burina rastie ako z vody, ale mňa tá burina nenaštve, veď pomaličky sa jej zbavím.

Na chvíľu.

Kvetinky kvitnú, odkvitnuté kvety vyhadzujem, nech môžu narásť aj nové.

Už sa ukazujú prvé papriky, paradajky, jahody a hrášok tie už sú zjedené, dozrieva kaleráb.

Samé zdravé veci.

Skalka sa rozrastá, a mám z nej veľkú radosť. 

Už špekulujeme, čo ďalšie vytvoríme.

Veľkou inšpiráciou mi je tiež jedna z Vás, že Michalka?

Belorítky už dostavali prvé hniezdo a už zahniezdili.

Zistili sme, že pod prístreškom pri garáži máme 5 nových hniezd, ale to nie sú belorítky, sú to nejaké také malé vtáčiky, hnedé s červeným chvostíkom odspodu.

Ak by ste niektorá vedeli čo to je, dajte mi vedieť.

Tešíme sa z nich, ale nejako sa nám tu ten zverinec začína rozrastať. 

Nemyslíte?

Komáre ubúdajú, belorítky sa činia.

Dobre, že tu bývajú.

Aksamietnice /smradľavky/ mi krásne zišli, pekne si ich rozsadím, nech prírodne likvidujú vošky.

Včera som pozerala v obchode šaty, dlhé až po zem, ako víla chcem byť.

Ale nezohnala som.

Škodaaaaa....

Možno ich niekde náhodou uvidím a potom ich hneď kúpim.

A budem krásna.

No dobre, tak sa aspoň tak budem cítiť.

Včera som sa chcela trochu opaľovať, ale keď som vyplávala s osuškou na terasu tak zašlo slnko.

Nechcelo mi tým niečo naznačiť?

Neviem, ale za chvíľu začalo pršať, akože 9 kvapiek a mohol manžel polievať večer odušu.

Nevadí, aj pod mrakom musí byť.

Ak všetko dobre vyjde, tak ma za 2 týždne možno pustia do práce.

No veď uvidíme, ako to tam poriešim.

Inak dnes som hore od 4, lebo mamaaa kimono potrebujem ožehliť, mamaaaa prosím ťa košeľu mi ešte rýchlo ožehli, a keď som už žehlila tak som požehlila celý kôš prádla.

Trochu ma bolí ruka a prsník, ale to sa dá do poriadku.

Začínam sa vracať do normálneho života.

Tak moje milé, zatiaľ toľko, dúfam, že som Vás nenudila, pekný deň.

17.06.2019

V noci som toho veľa nenaspala. 

Prehadzovala som sa, nevedela som si nájsť správnu polohu, a nervózna som bola ako pes.

Síce som sa tvárila pred manželom, že nieeeee, že ťažká pohoda, ale nie je slepý vidí. 

Otvorím oči o 4.50.

Zaspala som!?

Nie.

Ešte máme čas. 

Idem si urobiť kávu, veď nekázali prísť nalačno, ale jesť nebudem.

Nemôžem, nedá sa.

Sedím v kuchyni, pijem tú kávu a pozerám cez okno von.

Drozdy spievajú. 

Dcéra už išla do práce.

Zvyšok rodiny ešte spí. 

Idem si umyť vlasy, lebo na hlave mám vrabčie hniezdo z toľkého prehadzovania.

Žalúdok mi pláva na vode. 

Som nervózna. 

Konečne vyrážame o 6 z domu.

V aute hrá rádio, počúvame pesničky, radšej nič nehovoríme, načo?

Samozrejme zase zápchy v Bratislave, ale čo už berieme to ako samozrejmosť.

Išli sme s rezervou. 

O 8 sme tu. 

Sadáme si pred dvere A32 a čakáme. 

A čakáme. 

A čakáme. 

Pacienti prichádzajú a odchádzajú. 

Lekári prichádzajú a odchádzajú. 

Nervy v prdeli s prepáčením. 

Konečne ma o 9 zavolajú dovnútra. 

Sestrička povie do pása vyzliecť, ľahnúť a čakať. 

No jo.

Ležím a čakám.

Prichádza doktor, ktorý mi má urobiť ultrazvuk prsníka. 

Po dlhých chvíľach čakania mi konečne povie, hematóm tam nie je, máte tam síce edém, ale ten sa pomaly vstrebe.

Pýtam sa ho na tú tekutinu z prsníka. 

Vysvetľuje mi, že mi pri biopsii asi porušili mliekovod a preto mi z bradavky vytiekla tekutina. 

Je dobré, že bola čistá, ak by bola zelená alebo čierna bolo by to zlé.

Inak je to v poriadku. 

Histológia vraj ešte nie je.

Som nahnevaná a zároveň vystrašená.

To nie je dobré. 

Vonku počkáme na výsledky z ultrazvuku a máme s tým ísť do prsníkovej ambulancie. 

Keď tam prídeme,  sestrička mi povie, aby sme nechodili preč, že výsledky z histológie práve nabehli.

Fajn po 2 hodinách čakania na sono, čakáme zase v prsníkovej ambulancii. 

Ďalšie 3 hodiny čakania. 

Ale to dám, bude to dobré,  bude to dobré, bude to dobré...

Stále si to opakujem. 

O pol dvanástej ma zavolá dovnútra doktorka. 

No.

Už je to tu.

Sadám si na stoličku a čakám. 

Môžem vás potešiť, nádor  v prsníku bol nezhubný a pri biopsii sa ho podarilo celý podtlakom vytiahnuť von.

Momentálne tam nemáte žiadne mikrokalcifikáty, budeme vás sledovať každých 6 mesiacov, sono + mamograf.

Okrem toho sa priznám, že som až také dobré výsledky nečakala. 

Som prekvapená. 

Onkomarkery máte v poriadku. 

Boli trochu zvýšené, ale už je to v poriadku. 

S tými problémami, ktoré ste mali a zvládli, Vás obdivujem ako ste to zvládli.

Choďte, tešte sa a užívajte si život.

V práci si dobre rozmyslite, čo chcete robiť. 

Musíte zvoľniť.

Stres u vás veľmi rýchlo  spúšťa chorobu.

Áno, sľubujem. 

Celá šťastná vybieham von, a bozkávam manžela, a plačem, a smejem sa, a plačem, a znova dokola. 

Tešíme sa obaja, veľmi.

Bolo to ťažké obdobie.

2 mesiace strachu, beznádeje, opúšťania sa, depresií.

A v tom najhoršom ste tu boli vy.

VY.

MOJE DIEVČATÁ Z MODRÉHO KONÍKA. 

Chcem sa Vám všetkým poďakovať za to, že ste pri mne vždy stáli.

Či som mala zlé alebo dobré dni.

Vždy som sa po Vašich slovách vzchopila, dvihla hlavu a išla ďalej

Až do úspešného konca. 

Vraciam sa domov šťastná.

Šťastná, že som dostala možnosť žiť ďalej ako zdravá žena a že hrozba rakoviny zatiaľ pominula. 

ĎAKUJEM Z CELÉHO SRDCA ❤❤❤

16.6.2019

Dnešné ráno bolo eňo ňuňo. 

Vstala som už s tým, že ma bolí hlava.

Zídem do obývačky, bosá samozrejme, ja behám najradšej bosá všade po dome.  

Vtom stúpim v prítmí obývačky na niečo slizké a hýbe sa to!

V živote som tak vysoko nevyskočila, nikdy!

Zapnem svetlo a žaba!🐸

Ešte že to nie je had ma napadne a trielim s poduškou na ústach za manželom do spálne. 

On sa ma pýta, je ti zle!!?? 

Myksľujem ním odušu a potom si dám podušku dole a v panike šepkám DOLE JE ŽABA!

Ide dole, vezme ju na lopatku a odnesie ju von do trávy. 

Ako sa sem dostala pýta sa ma?

No ja som ju sem určite nepozvala!?

Asi cez terasu cez deň. 

Čo ja viem?

On ide spať kľudne ďalej a ja s infarktovým tlakom sedím v kuchyni a ukľudňujem sa.

Kávou 😂

Panenko Marie.

Vonku trošku prší.

Asi 5 minút 😉

Vzduch je teraz fajn. 

Potom trošku kvapká a koniec dažďu. 

Ideme doobeda rýchlo  navariť s manželom, syn si opakuje učivo na písomku.

A máme navarené.

Hlava stále pobolieva. 

To prejde určite. 

Dobre sme si navarili, skonštatujeme aj s manželom😉

Poobede ideme pogratulovať neteri k 1. svätému prijímaniu.

Stretneme sa tam dúfam celá rodina. 

Teším sa.

Stretli sme sa, pokecali, zasmiali, pofotili, napchali nás jedlom, koláčmi a už sa blížil koniec vychádzky. 

Rozlúčili sme sa, oni pokračovali v oslave a ja som musela domov.

Škoda. 

Chýbajú mi už teraz bráško aj sestry.

Veľmi. 

Idem do záhrady,  polejem kvety,  idem dovnútra. 

Uvarím si čaj, umyjem riady a idem hore.

Premýšľať. 

Tak zajtra to už bude.

Veru.

Zajtra.

No presne tak.

Čakám, čo si pre mňa osud pripravil. 

Ráno idem do obchodu, kým je chladnejšie, kúpiť pečivo a kým tam nie je veľa ľudí. 

Hmmm.

Blázinec a nie obchod.

Obchod otvorili o šiestej a o pol siedmej dochádza pečivo aj chlieb.

Nie je ani zelenina.

V obchode kvantum ľudí. 

Sú nervózni. 

No nič, nebudem stáť v rade na salám.

Vezmem balenú šunku, salám a syr, pečivo a chlieb. 

Doma z toho vyčarím obložené chlebíčky. 

Chlapi sú spokojní. 🙂

Ja pijem zatiaľ kávu a rozmýšľam čo budem dnes robiť. 

Poliala som kvety, vypila druhú kávu, upratala a dala prať.

Teraz sedím pri manželovi,  on pracuje a ja mu pomáham rozmýšľať😂

Dokončuje kvetináč, bude krásny 😍

Už je, lebo kvety v ňom sú 🙂

Trochu sa mračí, hneď je trochu príjemnejšie vonku.

Mucha ma kúše 😉

Už nie je pod mrakom.

Už hreje slnko na plné peckyyy🌞

Toto vonku nedám...

Manžel dokončí kvetináč a ideme do vnútra. 

Teplo nás zmorilo oboch.

Sprcha a ideme si vyložiť nohy.

V rámci vychádzky urobíme nákup na nedeľu a ideme domov.

Až teraz k večeru mi skĺznu myšlienky k pondelku.

V momente ako prestanem mozog zamestnávať inou činnosťou rozmýšľam nad tým čo ma čaká.

Viem, alebo dúfam a verím že to bude dobré.

Ale vždy je tu to ale.

Už nech to je.

Bože.

Už len jeden deň.

14.6.2019

Dnes som spala dlho.

Až do siedmej. 

Konečne som sa vyspala 🙂

Ráno som rýchlo upiekla ovocný koláč s posýpkou, jeden višňový a druhý s lesnou zmesou.

V lete je najlepší, keď vychladne, stráca sa z taniera rýchlosťou blesku.

Manžel už na tom pracuje😂

Dve kávy vo mne a rohlík s maslom. 

Manžel kosí a ja polievam kvety s krhličkou. 

Drozd mi upratal 2 kvetináče a vyhodil kvety aj zem, a ešte drzo na mňa pozeral.

Heš! Ideš ho, ty potvora jedna😁

Vonku je zase hic.

Nič nové. 

Čo budem robiť?

Prach som utrela, riady umyla, upratala.

Všetci sú preč. 

Ostávam sama.

Vtom buchne brána a prichádza syn.

Teším sa.

Urobí ľadovú limonádu a ideme si sadnúť k telke.

Ja kreslím. 

Dnes mám ten deň, keď kreslím. 

Mala som zase depku ráno...

Rozplakala som sa, ale ani neviem sama prečo...

Možno som potrebovala zo seba dostať stres.

Čo ja viem?

Neviem...

Ale pomohlo to.

Ešte že nebol nikto dole, pomysleli by si, že som neni normálna. 

Syn ma odvezie na chvíľu ku svokre.

Po polhodine ideme domov, končí mi vychádzka.

Dostaneme čerešne a ideme domov.

Mňam 😍

Výborný balzam na nervy. 

Idem este na chvíľu kresliť. 

Dnes ma zatiaľ prsník nebolel.

Len nech to neurieknem, preboha....

Chcem ešte maľovať, ale zrazu mi to nejde.

Trhám jeden, druhý, ... veľa papierov a hádžem to do koša.

Hnevám sa.

Išla som do záhrady radšej polievať. 

Komáre sa potešili, bohatšia o 4 obrovské štípance idem dovnútra, ale stihla som poliať všetky kvetináče.

Syn s dcérou idú von, manžel v práci a ja sama v obývačke so západom slnka.

Zíva sa mi.

Rozmýšľam nad všeličím.

Idem si radšej uvariť čaj a pôjdem pozerať Castla.

2 dni.

Už len 2 dni a budeme to vedieť. 

13.06.2019

Budíček skoro ráno 3.30.

Ide sa na krvičku. 

Na zastávke je komárov ako zadarmo, hnusoby cicavé.

V autobuse zatnem a budím sa až na Bajkalskej. 

V električke sme samé s dcérou, pozerám ako sa ľudia náhlia do práce a tak trošku im závidím. 

V čakárni som prvá.

Chvíľu po mne prišla sestrička a vzala mi hneď aj kartičku. 

Hádam sa dnes skoro vybavím a pôjdem rýchlo domov, najmä kvôli tomu teplu.

Na chodbe je dusno, okno je otvorené, ale aj tak je tu teplo.

Potím sa ale fakt strašne. 

Za mnou prišli ďalšie 2 pacientky na krv.

Sestrička ma volá dovnútra,  tak už aj utekám.

Štiplo to a hotovo.

Môžete ísť. 

Kontrola 24.6.

Dnes len jeden odber?

Jo, tak sa poberiem domov.

A keďže som si inteligentne zabudla kúpiť lístok, a drobné do automatu som nemala, tak som musela ísť pešo. 

Akože ako prechádzka to bolo výborné, len keď pridám do kroku tak ma prsník pobolieva. 

Už začína byť horko.

Teraz o siedmej???

Prichádza mi autobus. 

ALELUJA s klimatizáciou!

Pohodlne sa usadím a píšem si so Zuzkou.

Cesta ubehla rýchlo a celú cestu som predriemala.

V tom horku som sa doplácala domov a bachla sa na posteľ pred ventilátor. 

Ticho, pokoj, chlad.

Nikam už nejdem.

Asi hodinu😁

No jasné, idem.

Ideme.

Ja a deti ideme obrať naše jahody.

A môžu maškrtiť🙂

Každý si pripravuje svoju mňamku jahodovú. 

Aj ja😂

Tie horúčavy sú ubíjajúce.

Keď sa trochu ochladí pôjdem poliať kvety.

Idem sa hodiť pod sprchu.

A do izby ochladiť sa.

Večer polejem kvety, nakŕmim psa a zakotvím pri telke.

Ešte koľko?

Ešte 3 dni a budeme vedieť výsledky. 

Už nech to je, už nech to je...

12.6.2019

Je pol piatej ráno.

Zvoní mi budík. 

V noci som sa rozhodla, že synovi napíšem pomôcku na dnešné skúšanie. 

Hlavné body na dnešné skúšanie "polročné".

Hádam mu to pomôže. 

Tesne pred siedmou finišujem. 

Som nervózna, chce sa mi vracať. 

Čo idú mňa skúšať?

Kým som bola v nemocnici tak môj syn nachytal nejaké päťky. 

Teraz si ich musí opraviť. 

Je to dieťa s poruchami učenia "dys" a poruchou pozornosti. 

Ak sa mu adekvátne človek nevenuje, tak sa to veľmi rýchlo pokazí. 

Kým som sa dala po operácii do poriadku, už boli zlé známky na svete.

Keď teraz ráno vstal a prišiel do kuchyne bolo mu vidieť na očiach strach, stres a bolo mu na vracanie.

Upokojovala som ho, že mu verím a držím mu palce, aby sa nebál.

A že budem na neho celý deň myslieť a držať palce o stotristo. 

Vyprevádzam ho a ešte mi od bránky zakričí mama prosím ťa drž mi palce.

Neboj sa, budem!!!

❤❤❤

Vonku začína byť horúco.  Idem poliať kvety. 

V kvetoch je malý drozd.

Pozerá na mňa obrovskými očami, ani nedýcha, akože tam asi neni🙂

Cúvam von, Benyho vlečiem so sebou (chcel ho utoto ...)

Po polhodine sa vrátim a už tam mláďa nie je.

Asi ho prišla vyzdvihnúť mama😁

Ide sa dovnútra. 

Horko, horko, horko.

Melón, melón, melón. 

Bože, syn má teraz akurát tú hodinu, kde ho budú skúšať. 

Strašne mu držím palce!!!

Bolí ma brucho.

Od nervozity.

Minúty ubiehajú a ja sa nervózne prechádzam po dome, neviem sa na nič sústrediť.

Z izby do izby, hore dole...

Hypnotizujem mobil. 

Smska!!!!

Mama dal som to!!!

Ježiši áno, áno, áno!!!

Plačem a smejem sa zároveň. 

Hneď mu píšem, že som na neho hrdá, pyšná a šťastná,  že to dal a že som mu verila.

Je to úžasný chlapec.

Aj keď má svoje muchy.

Ako každý chlapec v jeho veku.

❤❤❤

Syn prichádza domov a rozpráva zážitky z tej hodiny.

Ako pani učiteľka ostala prekvapená, ako bol naučený, ako sa so spolužiakom pretekal kto skôr odpovie.

Dávno som ho nevidela tak spokojného so sebou.

Zajtra ho čaká zase ďalšie skúšanie. 

Ale to dá 😍❤🙂

Teraz má pauzu, potom sa začneme učiť. 

Prsník pobolieva ako vždy. 

Ale dá sa. 

Boli sme chvíľu vonku, ale horúčava tam sála zo všetkého. 

FUJTAJBL.

Pomaly sa zvečerieva a ideme sa učiť. 

A zas je to tu.

Nejde to, neviem to, a tak ďalej. 

Ide to, vieš to.

Jaj bože, nech sú už prázdniny... 

S božou pomocou sa to nejako naučil a ja sa idem pokochať do záhrady kvetmi. 

Sadám si na terasu.

Moje nervy tu odpočívajú.

Som unavená, nie fyzicky, ale psychicky. 

Tým, že sa mu teraz musím venovať viac, tak nestíham rozmýšľať nad tým, čo ma v pondelok čaká. 

Ale teraz počítam, a že už len 4 dni?

Zajtra znova na krv.

V tom tepleeeee. 

No nič, ďalší deň za mnou.

Lúčim sa ❤❤❤ 

11.6.2019

Budím sa 5.20.

Snažím sa spať ďalej, ale nedá sa.

V kuchyni zalejem čaj a kávu a sledujem ako sa lúče slnka predierajú cez žalúzie.

V obývačke tikajú hodiny.

Tak zvláštne nahlas.

Predtým som si to nikdy nevšimla. 

Ako tikajú hodiny. 

Zakrývam sa dekou a privieram oči na chvíľu. 

Keď sa preberiem je 7.

Niečo ma studení.

Skoro som infarkt dostala.

Z bradavky mi vytieklo trošku vody.

Čo to je???

Musím zavolať doktorke na Heydukovu. 

Kým sa tam dovolám,  idem googliť čo to je.

Samozrejme, že neviem zistiť čo to je.

Na Heydukovej mi nedvíhajú. 

Nevadí. 

Už sa to nestalo potom, tak hádam to je v poriadku. 

Aspoň dúfam.  

Opýtam sa 17.6. pri kontrole, teda pokiaľ sa to nezopakuje, alebo neskomplikuje. 

Stresy preč. 

Manžel mi dnes priniesol knihu o kreslení. 

Večer, keď sa ochladí, pôjdem kresliť. 

V tomto horku sa mi nechce ani dýchať, ani hýbať sa, ani nič.

Leukoplast dnes končí, rana je zatvorená, a ja si už nebudem trhať kožu na prsiach, keď budem dávať ten debilný leukoplast dole!

Prsník ešte trochu pobolieva, ale keby ma nebolel, nebolo by to asi ono.

Zvykla som si.

Dnes som dosadila ešte tri skalničky a dala tam kamennú kačičku a zajačika.

Zas je to o niečo krajšie. 

Dnes nevarím, šak sa pri tom šporáku uvarím. 

Každý si niečo našiel😁

Dnes som sa musela celý večer venovať synovi, zajtra má ťažké skúšanie, je unavený a neverí si.

Ubezpečujem ho, že to dá zajtra, nech sa nebojí, ale ja sa tiež trošku bojím, ale verím mu.

A držím mu moc moc palce, aby mu to vyšlo. 

Dnes som nekreslila, on bol dôležitejší. 

Som unavená, ale idem ešte za ním, upokojiť ho.

Dnes som zabudla rátať koľko dní do výsledkov ešte mám...

Už je 22.40.

Zajtra.

Dobrú noc.

10.6.2019

Hore som už od piatej.

Zdrhám potichu zo spálne. 

Varím si kávu a synovi čaj. 

Ležím v obývačke a pozerám cez dvere von.

Drozd sedí na bráničke a trilkuje.

Belorítky makajú na stavbe hniezda. 

Slnko sa skrýva v rannom opare.

Také naše typické ráno. 

O siedmej dopíjam studenú kávu a vyprevádzam samozrejme "iba" pohľadom môjho syna, sorry samozrejme, že aj lakonickým ČAU😂

Viac nesmiem, lebo "mama som už dospelý"...

Ja vieeeem, pre mňa to bude aj tak vždy to bábätko spred 19 rokov 😍

Bože, nejako som sa rozcitlivela.

Idem poliať nový kvetináč s kvietkami, ešte mu chýba dokončiť okraj, ale veď ma poznáte, nevydržala som😂

Horkoooo ako v prdeli.

Sorry za výraz😃

Ranka aj koža pod leukoplastom svrbia jak neviem čo. 

S krhličkou polejem zvyšné kvety a zaliezam dovnútra ako slimák.  

Rovno pod sprchu. 

Bože, to je lahoda!🛀

Uvarím si ďalšiu kávu a vidím prichádzať svokru.

Ide cvičiť, ale zastaví sa tu na pokec🙂

Zastavila a pokecala. 

Priniesla aj 2 kvietky do skalky. 

Som rada.

Idem sa von prechádzať, vonku horko, leukoplast na koži páli, idem dovnútra. 

Rýchlo, rýchlo.

Poobede mám vychádzky, idem sa prejsť na poštu, poplatiť čo treba.

Je mi do plaču, keď vidím, že mi nabehla na účet pnka.

Nemať manžela, ktorý dobre zarába, môžem sa ísť viete čo. 

Strašné. 

Poobede je horko, horko, horko.

Idem počkať dcéru k autobusu a ideme domov.

Naobedujeme sa a ide mi do záhrady pomôcť ostrihať mätu. 

Horko nás za chvíľu odtiaľ vyženie.

Vraciame sa cca tak za hodinu a ona sa teší, keď jej dovolím polievať s hadicou. 

Potom si sadneme na terasu a dáme si melón. 

Aj komáre chcú svoje, tak sa doštípané rýchlo praceme dovnútra. 

Ešte dohliadnuť na synove učenie a mám veget. 

K večeru sa pomaly ochladzuje a začína sa mi lepšie dýchať. 

Ešte si dám s deťmi melón. 

Hotovo, môžem ísť pod sprchu a pozerať kriminálky. 

Bojím sa čo bude za 6 dní...

9.6.2019

V noci som zaspala až po polnoci.

Deti na ulici dlho vyvádzali. 😂

Čo už, veď som doma, tak dospím.  

Zobudím sa o siedmej, celkom fajn vyspatá. 

Plece ma nebolí,  prsník trošičku. 

V kuchyni zisťujem, že nemám mlieko do kávy!

No ešteže máme šľahačku😂

Vonku počuť vrabce ako pištia, asi sa zase bijú. 

No jasné, v starom kŕmitku našli slnečnicu tak teraz vreštia a klbčia sa odušu. 

Čo mi dnešný deň prinesie?

Som zvedavá.

Ráno ma chytí smútok v kúpeľni, a sediac na vani meditujem o tom, čo bude za týždeň.

Veď uvidíme...

Doobeda ideme s manželom nakúpiť v rámci vychádzky. 

Že vychádzka. 

Človek si stráži čas, aby som nemala prúser, keby náhodou kontrola zo sociálky, a polovicu veci som zabudla.

Samozrejme sme sa stihli za to hneď povadiť v aute.

Vraj mi to nemyslí v obchode. 

Jasnéééé, že mi to nemyslí, mám iné starosti, a proste mi niektoré veci vypadávajú z mysle.

V aute ostalo ticho...

Aj doma bolo ticho.

No potom sme to nejako rozdýchali a začali sa normálne baviť a variť spolu.

K obedu bol maďarský guláš s knedľou a nie je nič lepšie pre chlapa ako dobré jedlo.

Pripravím syna na písomku a sadám si s kávou na terasu pod slnečník. 

Manžel poobede vyrazí do Hornbachu. 

Keď sa vráti, prináša mi zeminu a skalkové kvety. 

Hneď idem a už plánujem,  čo kam dám a on sa smeje, že ešte som ich neposadila už ich polievam😂

Naša obedová hádka je fuč. 

Prsník pobolieva už len občas a dúfam, že to tak aj ostane.

Posedíme chvíľku na terase, a ideme pozerať telku.

Klasika. 

Už len 7 dní do výsledkov. 

8.6.2019

O piatej sa budím na to, že ma bolí ľavá ruka.

Vlastne plece, kĺb.

Od operácie 9.4. to trošku pobolieva, ale posledný týždeň dosť silno.

Teraz som ju nevedela posunúť za seba.

No nič, rozcvičiť a rozhýbať to musím.  

Vonku šteboce tuším všetko čo má krídla. 

Vychádza slnko. 

Idem von.

Beriem detskú krhličku a polievam moje kvetinky. 

Včelám a inému bodavému hmyzu sa to nepáči, že im oxidujem okolo kvetov, ale rýchlo polejem a prenechávam pole pôsobnosti im.

Sledujem ich z diaľky z terasy spolu s Benym. 

V poslednom čase sa ku mne stále túli a leží pri mne.

Zvykol si, že som stále doma.

Čakáme na muža, kým príde z poslednej nočnej.

Prichádza.

Raňajkujeme spolu, ja káva, on čaj.

Ide pomôcť svokrovi, ja počkám doma. 

Nieeeeee😟

Čo mám robiť?

Hodiny v kuchyni tikajú.

10.00 vychádzka. 

Idem sa prejsť, skontrolovať manžela😍

Svokra mi nabalí smraďošky a petržlen. 

Pred odchodom sa ma pýta, či nechcem niečo papať 😂

Nie, nie babka 😂

Vraciam sa domov.

Prsník trochu bolí. 

Iba trochu.

Naobedujeme sa so synom a už uteká preč s požiarnikmi. 

Idú deťom robiť penovú párty. 

Voda na kávu sa varí a ja tu straším sama.

Asi pôjdem na dvor za Benym.

Sedím s Benym na terase a počúvam čo sa deje vonku.

Idú deti s mamami na penovú párty. 

Kriku, jasotu a výskotu je plná ulica. 

Idem omrknúť hrášok. 

Mrk.

Už neni hrášok 😂

Prichádza manžel a dokončuje kvetináč. 

Sedím pri ňom a rozprávame sa.

Stále sa ma pýta, či to bolí. 

A ja mu stále hovorím,  že už menej a menej.

Zajtra dáme zeminu,  skaly a kvety. 

Jo!

Je unavený, ideme dovnútra.

Niečo zjeme a ideme pozerať telku.

Už len 8 dní do výsledkov. 

7.6.2019

V noci sa blýskalo ostošesť. 

Beny sa schoval do chodby, a ani ňuf nevystrčil. 

Pekné ráno, aj keď bez slnka.

Po ceste už hučia autá,  počujem uponáhľané kroky ľudí do práce či do školy. 

Na chvíľu ostalo ticho.

Zvláštne, že?

A znova idú autá, znova idú ľudia. 

Som oťapená, tak si idem dole uvariť kávu. 

Hej, no najprv sa prebojujem cez dres plný riadov.

Moje zlaté deti.

Mysleli na mňa 😂

Potom si uvarím konečne tú kávu. ☕

Synátor urobí prievan v kuchyni a letí do školy. 

Zase na poslednú chvíľu. 

Prichádza manžel z nočnej. 

Urobila som raňajky 😂

Párky s horčicou 😂

Chutili mu celkom. 😂

Trochu srandy treba, nie?

Odchádza spať a ja si sadám a dávam do poriadku šeky. 

Treba ich zaplatiť, v rámci vychádzky pôjdem na poštu. 

Prsník trochu pobolieva, tak idem pomaličky z nohy na nohu.

Vybavím poštu a idem cez park domov.

Je nehorázne horko a dusno.

Potím sa ako kôň. 

Smer sprcha. 

A potom melón. 

Polovica zo 7,5 kg melóna je fuč😂

Keď ja ho tak ľúbim 😍

Moja strašná neresť.

Začína mi byť trochu divne. 

Mám zvýšenú teplotu. 

Ľahnem si na chvíľu a klesá to.

Čo som už taká stará, že sa neviem dať rýchlo do poriadku?

Zase sa vo mne ozýva workolholik.

Chce to asi čas.

Liečenie sa nedá urýchliť. 

Žiaľ.

Tak len pozerám z obývačky do záhradky. 

Vyšlo slnko.

Aj tak sa tam pôjdem pomotať trošku. 

Pomotala som sa.

Sadla som si na šamlík a obrala hrášok😄

A trošku jahôd😍

Teplooooo.

Nič naspäť dovnútra, veď sa uvarím namäkko. 

Prichádza syn, a aj manžel vstáva.

Pokračuje v práci na veľkom kvetináči pre mňa ❤

Medzitým idem urobiť zeleninový šalát s dcérou, a syn ugriluje kuracie prsia.

Výborná večera.

Zrazu dcéra odchádza za priateľom, že čau mama v nedeľu.

Ahoj moja.

Syn príde tiež s ruksakom dole, že čau mama ideme grilovať, prídem asi zajtra. 

Ahoj.

Za chvíľu odchádza muž na nočnú. 

A budem sama.

Škoda. 

Čau mangel. 

A zostala som sama.

Asi budem pozerať telku s Benym a mozno aj kresliť. 

6.6.2019

Nesvieti slnko.☁️

Škoda... 

Milujem slnečné rána. 

Vonku je štebotu a štebotu. 

Belorítky si začali stavať hniezdo pod našou strechou. 

Po iné roky im to manžel nedovolil a plašil ich.

Tento rok to je iné. 

Viem, že to robí kvôli mne, aby som nebola nešťastná. 

A ja?

Ja som šťastná. 

Šťastná, že ich tu nechal.

Som šťastná, že ich vidím ako si stavajú hniezdo, ako spolu lietajú ku kaluži a tam naberú do zobáčika blato a cápajú ho rovno pod našu strechu.

Za iných okolností by som sa jedovala, že mám parapet od blata, ale no čo vám poviem...

Dnes to už neriešim. 

Nie je to dôležité.

Sadnem si na terasu a sledujem ich.

Chcela by som niečo robiť, ale nedá sa.

Začínam sa hnevať.

Veľmi. 

Na seba.

Sedím, ležím, motám sa po dome, po vonku.

Žiadny úžitok. 

Jedujem sa na všetko. 

Na neporiadok, na prach, na to, že neviem plnohodnotne navariť, umyť riad a tak...

Manžel vstáva po nočnej,  urobí nákup a prinesie mi kvietok. 

A melón. 

Melón milujem. 

Prichádza dcéra z práce a tiež mi priniesla kvetinky. 

Ľúbim ich.

Ešte neviem kam ich dám, ale teším sa, že ich mám 🌹🌺🥀🏵💮🌸💐🌻🌼🌷⚘

Prichádzajú svokrovci na návštevu. 

Svokor mi frfle, lebo na stole sú časopisy v ktorých zbadal články o rakovine. 

No a?

Teraz sú také články všade.

Mne to nevadí. 

A komu to vadí nech to nečíta.

Zabúdam na to, že som sa pred chvíľou hnevala.

Zvoní zvonček. 

Poisťovacia agentka mi ponúka poistku. 

Keď zistí, že som na PNke a aké mám problémy s prsníkom veľmi rýchlo sa rozlúči a z poistky nič nie je😂.

Ešte chvíľu posedíme so svokrovcami a potom sa rozlúčime. 

Večer trávim na terase s manželom. 

Vyprevadím ho do nočnej a ostávam sama.

Ešte 11 dní do výsledkov...

5.6.2019

Okno som mala otvorené celú noc, a nad ránom o štvrtej začal na parapete drozd spievať svoju serenádu. 

Zlatý vtáčik. 

Ale o štvrtej? 😂

No čo, príroda je príroda. 

Ráno prebehne pokojne.

Odprevadím deti po bránku, privítam manžela po nočnej, dáme si raňajky, ktoré nám pripraví a odprevadím ho do spálne. 

Zaspáva takmer hneď, ja sa potichu vykradnem a zatvorím za sebou dvere.

Pijem kávu na terase a rozmýšľam. 

Prsník pobolieva, ale zvládam to bez liekov.

Včera večer som mala zvýšenú teplotu, ale dnes zatiaľ nie.

Chvalabohu, už len to mi chýba ku šťastiu mať horúčku a zápal. 

Idem si sadnúť von a rozmýšľam. 

Nad všetkým. 

Nad chorobou,  rodinou, priateľmi...

V tom začne hrať rozhlas. 

Prišli predávať kvety!

To ma vytrhne z toho zádumčivého rozmýšľania.

Pomaličky chôdzou rovnajúcou sa staršiemu seniorovi prejdem kúsok po našej ulici a hltám očami kvety.

Po dohode s pani, čo mi kvety predala, mi ich priniesla až domov.

Akí sú niektorí ľudia úžasní, že?

A v dnešnej dobe to je na neuverenie. 

Ale je to tak. 

A som tomu rada.

Musím si ísť ľahnúť, prsník ma bolí, teplota stúpa. 

Všetko počká. 

Zaspávam.

Keď sa preberiem,  teplota klesne, a už je dobre.

Máme doma šošovicu?

Máme. 

Zuzka mi píše, že varila šošovicovú polievku.

A dostala som na ňu chuť aj ja.

Mliečnu kyslú šošovicovú polievočku.

Hotovo.

Mňam. 

Dobrý nápad Zuzi 😘

Prichádza dcéra z práce a syn zo školy.

Dcéra mi ide posadiť kvetinky, kým nepríde búrka. 

Syn sa učí na písomku. 

Krása.

Búrka neprišla, kvety mi dcéra posadila, obrala mi hrášok (3x do pusy a 1x do misky) aj jahody obrala (tie jej chvalabohu nechutili. 😍

Bolí ma uzlina pod pazuchou a aj prsník.

Ale dá sa to.

Manžel sa bojí,  vraví že to nie je dobré. 

Ja si myslím, že to má súvis s tou vákuovou mamotómiou. 

Predsa sa tam len vŕtali hlboko, tak asi z toho je to podráždené. 

Aspoň dúfam, že to tak je.

Či?

Nie, nie!

Je to podráždené a hotovo!

A nebudeme nad tým bantovať!

Zostáva divné ticho.

Manžel je dole pri telke. 

Ja hore pri telke. 

Asi sa hnevá alebo neviem čo. 

Nechce mi povedať čo mu je.

Tak idem dupajúc hore, aby si všimol, že som nahnevaná. 

Prichádza za mnou.

Nechcem sa na neho hnevať. 

Rozprávame sa a po diskusii prichádzame na to, že ani jeden nevieme kvôli čomu sme sa poharkali. 

Čo už, je to celé na psychiku...

04.06.2019

Búrka o polnoci a zavýjanie psa ma zobudili z tvrdého tabletkového spánku.

Zošnurovaná obväzom sa pomaly došuchcem ku dverám a púšťam psa do chodby.

Schúli sa do klbka a ani nepípne.

A ja sa odšuchcem naspäť do postele.

Hlava ešte trochu bolí,  prsník tiež. 

Tabletky od bolesti fungujú na 100%.

Ešte že tak.

Zaspím okamžite.

Ráno sa prebudím o pol šiestej na to, že mi leukoplast pílinguje kožu na prsiach.  

Aaaaaaaaa. 

Ancikrist jeden.

Nechytať!

Včera mi sestrička povedala, že musím byť takto stiahnutá obväzom 24 hodín, nechytať, neodlepovať, až večer. 

Bože, do večera je tak ďaleko... 

Spím ešte do siedmej,  preberám sa na to, že syn trieska dverami, lebo samozrejme na poslednú chvíľu sa beží na autobus.

Odmotkám sa k linke, a jednou rukou si v pohode uvarím kávu. 

Aká som ja šikovná 😉

Vonku je krásne ráno.

Ešte krajšie ako včera.

Dnes to bude určite lepšie ako včera.

Manžel prichádza po nočnej, pripraví mi raňajky,  a ja ich s chuťou zjem. 🥪☕

Odchádza spať a ja si idem sadnúť na terasu. 

Kým nie je teplo, aby sa mi to náhodou nespotilo pod obväzmi a nezapálilo.

Dlho tam nevydržím, otepľuje sa a rana ma začína páliť.

Naspäť do domu.

A do postele.

Chcem ten obväz strhnúť, lezie mi na nervy!

Tlačí ma, ťahá, kúše to...

Asi budem plakať od jeduuuu....

Bola som vonku.

Strašný hic.

Na ten prsník ako žehlička...

Bola som sa zase prejsť vonku, po tieni, nech na mňa nepáli slnko.

Zase dovnútra. 

Ten obväz kúše...

Televízor vypínam, rozčuľuje ma.

Aj obväz ma rozčuľuje, a vlastne všetko ma rozčuľuje.

O piatej sa nado mnou zľutuje manžel a konečne mi to dáva dole.

ALELUJA!

Povedzte mi ktorý blbec vymyslel leukoplast, by som rada vedela?!

Asi si ho neskúšal dávať dole z prsníka.

Samozrejme tam je leukoplastu ako zadarmo. 

Opuchnutý, boľavý, červený.

Začínajú sa mi robiť modriny.

Chúďatko moje.

Sprcha mi trochu pomôže.

Utrieť do sucha, prelepiť ranu po vákuovej mamotómii a dať si športovú podprsenku. 

Budem ju musieť nosiť až do kontroly. 

Ale je to určite lepšie ako obväz. 

Určite. 

A zajtra to bude zase o niečo lepšie. 

Určite. 

03.06.2019

Deň D je tu.

Budím sa už o piatej.

Manžel mi hovorí, pospi si ešte, ale nedá sa.

Žalúdok mám niekde medzi lopatkami zatlačený a nervózna som ako pes.

Idem do kuchyne, uvarím si kávu a púšťam sa do veľkej kopy žehlenia. 

Ožehlené. 

Beriem šitie a zašívam drobné defekty na šatách.

Hotovo.

Pozerám von na terasu.

Slniečko, ranná rosa, drozdy.

Taký krásny deň a taká hnusná vec ma čaká...

Hnevám sa.

Nepýtajte sa na čo.

Neviem. 

Viniť z toho nikoho nemôžem.

Jednoducho sa to stáva a musím to zvládnuť. 

Inak to nejde.

Zase mi ide po rozume tá pesnička "To musíš zvládnout sám"...

Čas pomaly plynie.

Je mi na vracanie.

To čakanie je najhoršie.

Do prdele aj s takou robotou!

10.00 vyrážame. 

V aute je ticho.

Hnusné tiché ticho.

Celú cestu ma manžel drží za ruku a upokojuje ma, neboj sa to dáš.  

Už ho ani nevnímam. 

Myšlienkami som niekde úplne inde.

Bolí ma hlava. 

Najprv do práce odniesť peňažný lístok. 

Vybavené. 

Pomaly ideme do onkologického ústavu. 

Prišli sme skoro. 

11.30.

Čakáme. 

Čas plynie. 

Pacienti prichádzajú a odchádzajú a chodba sa vyprázdňuje.

Zostávame tam tri.

Dve idú na ľahšiu biopsiu a ja na tú ťažšiu. 

Oni to už majú za sebou.

Bože, nech už mám potom. 

Volajú ma na chvíľu dovnútra. 

Dostávam tabletku Diazepamu.

Pýtam sa na čo?

Vraj na upokojenie. 

A von na chodbu, zase čakať. 

Manžel nesmie odísť,  má tu byť so mnou.

Nevie sa ako dlho bude zákrok trvať, musí čakať a vraj ma bude strážiť.

Môže to byť polhodina, 2 hodiny, 3 hodiny. 

Ou ou.

Tabletka začína účinkovať,  zíva sa mi, a hlava mi začína padať. 

Drieme sa mi.

12.15 ma volajú dovnútra. 

No a je to tu!

Motá sa mi hlava, sestrička si ma prevezme od manžela a zatvoria sa dvere.

Na toto som asi sama...

Blúzku dole aj podprsenku a vyzujte sa.

Poďte sem, vylezte si na stôl. 

Prsník do otvoru, ruku pozdĺž tela.

Prsník mi uzavreli do tesnej klietky a snímali ultrazvukom aj mamografom niekoľkokrát. 

Kým bol prsník pripravený na odber vzoriek vákuovou mamotómiou prešlo asi 10 až 15 minút.

Je to také divné a nepríjemné tam takto ležať.

Potom prsník sestrička vydenzifikovala a ostalo ticho.

Doktorka ma upozornila, že pichnutie injekcie do prsníka zabolí, aby som sa nemykla.

Ak sa myknem, ublížim sebe, a odber bude trvať dlhšie.

Samozrejme som si myslela, že to bude bolieť menej.

Veď čo môže injekcia tak strašne bolieť?

Bolela teda fakt dosť.

Ale preto, lebo ju na 4x postupne vpichovali vždy hlbšie a hlbšie.

Aj som si 2x zjajkla.

Jajkala alebo stonala by som viac, ale snažila som sa to vydržať čo najdlhšie. 

Nebudem tam predsa plakať!

To musím vydržať!

Povedala by som, že som nejaký chlap, ale nie som...

Potom ma upozornila doktorka, že zapli prístroj ktorým mi budú odoberať vzorky z prsníka. 

Podobalo sa to zubárskej vŕtačke.

Ešte že to nevidím, ako to robia.

Sestrička mi vzala okuliare, lebo som si ich trošku krivila, keď som si pri bolesti tlačila hlavu do lehátka.

Keď sa mi to začalo zavŕtavať do prsníka, bolo to veľmi nepríjemné.

Fakt.

Doktorka ma chytila za ruku a držala ma vždy, keď sa prístroj zavŕtaval do prsníka.

Celý čas ma upokojovala. 

Zavŕtaval sa postupne na etapy.

Prestala som tie etapy rátať asi pri dvanástej. 

Bolela ma hlava a modlila som sa, aby už bolo potom. 

Keď už prišli k tomu miestu odobrali vzorky podtlakom. 

Prišlo mi to ako večnosť. 

Ani neviem ako a už bol prístroj vonku. 

Zaujímavé, že vyberanie prístroja som už necítila. 

Potom mi to doktorka obviazala, a odviedli ma do vedľajšej miestnosti,  kde som ležala asi hodinu s ľadovým obkladom na prsníku.

Hlava ma bolela stále a motala sa mi.

Po hodine ma prišla sestrička skontrolovať. 

Keďže to nekrvácalo, pustili ma domov.

Ešte predtým sme museli ísť do suterénu pre žiadanku na ultrazvuk do prsníkovej ambulancie. 

Doktorka ma zobrala hneď dovnútra a vytlačila mi žiadanku na ultrazvuk. 

Termín mi dali 17.6.

Zároveň ma poprosila, aby som sa na ňu nehnevala, ale priznala sa mi, že teraz mám super krátky účes a že mi pasuje viac ako ten účes predtým. 

Teším sa, lebo teraz mi už vlasy nepadajú a cítim sa fajn.

Rozlúčili sme sa a išli sme už konečne domov 

Išli sme suterénom a vyšli sme skoro až pri parkovisku.

Keď som vyšla von na horúci vzduch, prislo mi zle.

Trochu vody a predýchavanie zabralo.

Sadám do auta a teším sa domov. 

Žalúdok začne ceste štrajkovať, a som rada, keď prídem domov a idem na WC "telefonovať". 

Prsník začína bolieť, a aj hlava bolí. 

Uľaví sa mi po tabletke Novalginu.

Pospím si hodinu a svet je kapánek krajší. 

Vonku je krásne, idem sa tam pozrieť. 

Pomaličky.

💕🐶🐦🦋🐌🐛🐸🦎🐞🐝🐜🕷🌺🥀🌹🌸💐🌻🌼🌷🌳🍀

Ešteže tak.

Doktorka mi nariadila 24 hodinový totálny kľud, ležať, ležať, ležať.

Pri bolesti tabletku, pri horúčke a veľmi silných bolestiach hlásiť sa okamžite na pohotovosti a potom u nej.

No a zase ležím.

Nevadí,  hlavné je, že to mám za sebou a bolesti už s liekmi nejako zvládnem. 

💕❤🐞

02.06.2019

Nedeľa.

5.20 a slnko ma svojimi lúčmi ťahá z postele. 

Mysľou som už zajtra na Heydukovej. 

Nech sa akokoľvek snažím vždy mi tam myseľ zaletí. 

Do kávy si dám namiesto cukru soľ. 

Kde si mysľou?

Pýtam sa sama seba.

Idem do záhrady, ale dnes mi ani kvety nepomáhajú. 

Snažím sa pri varení na to nemyslieť. 

Ešteže krkovičku a pyré nie je ťažké urobiť. 

Bude to bolieť?

Nebude?

Bojím sa, že bude...

Nemôže tam ísť niekto namiesto mňa?

Som nervózna. 

Oprať, upratať, musím niečo robiť,  bože mňa asi do zajtra klepne!!

Oprať som neoprala.

Upratala som len tak tak, aby sa nepovedalo.

Žehliť ani neskúšam.

Pre istotu.

Neviem sústrediť. 

Naobedujeme sa, a ja sledujem manžela ako mi robí nový kvetináč.

Absolvujeme návštevu u svokry a verte či neverte nepamätám si čo tam bolo.

Štve ma to, že som dnes taká. 

Je mi strašne. 

Idem si dať niečo na upokojenie a pôjdem spať.

01.06.2019

Za chvíľu to budú 2 mesiace, čo som doma. 

Ráno stojím vo dverách na terasu, s kávou samozrejme, a rozmýšľam spätne, čo sa to vlastne v tom mojom živote teraz deje.

Hnevá ma to a jeduje. 

Strašne. 

Ja, vitálny človek, workolholik, blázon, čo bez roboty nevie žiť, zrazu musím byť v kľude. 

Musím úplne zvolniť pracovné tempo. 

Na začiatku som si myslela,  že čo nejaká blbá hysterektómia ma nemôže zastaviť.

Mňa určite nie!?

Za 3 týždne som v práci ako na koni /som si myslela/. 

Ale môže...

A na dlho.

Nehovoriac o tom, že v mojom prípade sa k tomu pridružili problémy s prsníkom. 

Chce sa mi plakať. 

Je ten život ale divný...

Vonku je krásne, kvety žiaria doďaleka, spev vtákov, krása. 

Idem sa radšej venovať kvetom.

Drozd vyspevuje odušu, a ja polievam kvety.

A teším sa.

Zo slnka, z prírody, z manžela že je tu so mnou, z jahôd, z hrášku.

Sedíme na terase.

Len tak.

Sami pre seba.

Tentokrát ticho.

Bez slova.

Iba rodina drozdov vyspevuje.

A vrabce vreštia a klbčia sa.

Krásne.

Zvečerieva sa.

Ďalší deň za mnou.

31.05.2019

Driemavé ráno v autobuse. 

Cesta k obvodnej na kontrolu.

Nechce sa mi, ale musím. 

Kopa správ z Heydukovej prefotených pre obvodnú aj gynekológa. 

Uvidím, čo dnes stihnem.

Som prvá, za mnou sa za chvíľku dovalia ďalší piati.

Traja na krv, dvaja k lekárke. 

To čakanie ubíja, drieme sa mi.

Traja už boli na krv.

Poďte moja, povie sestrička, a dovnútra vbehne pani čo sedí vedľa mňa. 

Fajn, nevadí.

Ďalší traja na krv, v pohode. 

Nevadí.

Ďalšia krv prišla. 

Nevadí. 

Nooooo. 

Predbehli ma ďalšie 3 "moje poďte dovnútra". 

Už mi to nie je jedno, ale som ticho.

Nebudem dráždiť tigra bosou nohou, predsa...

Joooo!

Idem ja.

Lekárka si vypýta prefotené správy z Heydukovej. 

Opisuje si z toho údaje do zdravotnej karty. 

Oznámim jej termín S-VAB, a ona, že moja zlatá, do roboty zatiaľ nie.

Kým nebudú výsledky onkomarkerov a biopsie, kým sa tam nerozhodnú čo s tým, a kým sa to neporieši, zatiaľ budete PN.

Viem, hovorím jej, opakujú mi to všade. 

Bolesti ramena sa budú riešiť potom.

No dobre.

Skúste sa opýtať na Heydukovej ohľadne genetických testov na rakovinu. 

Jo, skúsim. 

Ozaj, kde máte vlasy?

U kaderníčky. 

Vyzeráte o 10 rokov mladšie. 

Ďakujem ❤

Tu je peňažný lístok,  odovzdajte ho zamestnávateľovi. 

Jo.

Dovidenia.

To bola rýchlovka!

Gynekológovi vybehnem v pondelok, dnes sa mi tam už nechce ísť.

Sadám do autobusu a idem domov.

V autobuse sa mi drieme a hlava mi stále padá. 

Podozrivé indivídum si sadá vedľa mňa. 

Už som dospala.

Stále na mňa pozerá a sleduje ma, keď privriem oči. Tvárim sa, že budem vystupovať ale idem a sadnem si až k šoférovi.

Už dolítals betmene!

Urobím nákup a idem domov. 

Po ceste stretnem svokru, pomôže mi s nákupom,  niečo jej poradím ohľadne papierov a ide domov.

Ozaaaaaj!!!

Kúpila som si kvetinky!

Zase!

No a!

Nevadí!

Mojenká zlaté kvecinkové. 

Na chvíľu si odpočiniem (čiže umyjem riad, upracem, vyvetrám, dám prať prádlo,  zarobím na palacinky/, uvarím si kávu a sadnem na terasu. 

Začína fáza rozmýšľania,  kam to zasadím 😂

Zasadené 😆

Čo som našla, tam som to zasadila.

Jahodyyyy!

Už sú pozbierané, syn si umyl za veľkú misu a urobil si dreň.

Druhá misa počká do zajtra na koláč alebo ešte neviem.

Misa s jahodami a ja sedíme na terase.

Chce sa mi spať. 

Nie,nie, a čo budem robiť v noci??

Idem kuk medzi kvety.

Ostrihám pováľané kvety a sledujem manžela pri kosení.

Máme vážny rozhovor. 

O tom čo môže byť po biopsii, zlá varianta, dobrá varianta. 

Nechce sa mi o tom hovoriť. 

Priznám sa manželovi, že sa bojím pondelka. 

Tej biopsie...

Aj on sa bojí.

Ale ja sa bojím viac...

Som unavená, dnes už nič nerobím.

Idem spať. 

Prší. 

Spala som tvrdo.

Zase som nikoho nepočula odchádzať.

Včera poobede som bola totálne nemožná. 

Hnevám sa sama na seba, že mi bolo včera tak zle.

Chvalabohu, dnes žiadny lekár ani lieky.

Dnes už mi je fajn.

Včera stačilo. 

Sadám si ku skicáru a kreslím, a kreslím,  a kreslím.

No a potom trhám. 

Konečne nakreslím  niečo s čím som spokojná. 

Strom bez listov, sám, hore vtáci, tak som to mala niekde v mysli, nuž dala som to na papier.

Mne sa páči 🙂

Páči sa mi aj Anime-Manga.

Robím si náčrty, prvé idú do koša, ale celkom zaujímavé je to.

Začína ma to baviť. 

Pozriem na hodiny, bože to som sa ale zabudla.

Pár hodín pri kreslení, a myseľ je odpočinutá.  

Dnes budú francúzske zemiaky. 

Manžel je spokojný,  synovi tam vadia vajíčka,  dcére zase klobása.

Majú smolu, komu sa nepáči, nech neje.

Mami?

A ty čo budeš jesť?

Ja mám ovocie, melón a hrozno.

Heeeej?

No, a z melónu aj hrozna mi ostane polovica 😂

Po včerajšom telefonovaní si dnes dávam pozor čo zjem. 

Celý deň prší a prší. 

Večer to konečne prestáva.

Idem sa von prejsť. 

Je krásny večer, a všade to voní po daždi. 

29.05.2019

No a už sedím v onkologickom ústave na prsníkovej ambulancii. 

Všetko sa tu ozýva. 

Ľudia pomaly pribúdajú pred ambulanciami. 

Sestrička už berie krv niektorým pacientkam. 

Zobrala nám kartičky a čakáme na pani doktorku.

Vybehne sestrička a zakričí moje meno, poďte na krv!

Poviem jej, že dnes mám kontrolu a odbery mi naplánovali až na zajtra.

To prečo vám pani doktorka nedala na jeden deň všetko???!!!

Ja to mám vedieť?

Tak si sadnite a počkajte na pani doktorku. 

Uvidíme čo povie.

Cítim sa vinná, že som niečo pokašľala asi...

Fúha.

Tá má dnes zlú náladu, tuším. 

Som zvedavá, čo bude, keď ma zavolajú dovnútra. 

Po hodine a pol čakania sa dostanem dovnútra. 

Pani doktorka je spokojná, že mi zabrali antibiotiká a aj obklady.

Mám si ich ešte dávať. 

Prehmatá mi prsník, a skonštatuje, že tam ostala v tých miestach po zápale  hrčka.

Nepáči sa jej to, a veru ani mne.

Zoberieme vám ešte krv dobre?

Sestrička jej však pripomenie, že ale odbery mám až zajtra. 

Nevadí, urobíme jej ich dnes, a ešte k tomu pridajte aj odber na onkomarkery. 

No fasa...

Nedýcham.

Opýtam sa.

Prečo onkomarkery?

Mali ste v krvi jeden faktor dosť zvýšený a preto musíme urobiť vyšetrenie onkomarkerov. 

Aha.

Doktorka sa ma pýta na vlasy, kde ich mám. 

Vysvetľujem jej, že mi tento týždeň začali vlasy tak padať, že som si ich včera dala skrátiť.

Nevadí, vlasy dorastú, povie mi.

Keďže mám po odberoch môžem začať užívať vitamínové tabletky na vlasy. A mám si urobiť aj odvar zo žihľavy. 

Teším sa.

Vraj to padanie vlasov môže byť následok narkózy, alebo vybratia maternice alebo sa telo takto vyrovnáva so stresom. 

Vyber si.

V pondelok po biopsii sa mám u nich hneď zastaviť,  dostanem zase lístok na sono.

Musím si to popísať, lebo mi to vyfučí z hlavy.

Som unavená, hladná a smädná.

Už idem domov. 

Dnes mi cestovanie trvalo dlho, musela som prestupovať, a domov som prišla až o 12.00.

Unavená idem pod sprchu a na chvíľu si vyložím nôžky. 

Oči sa mi samé zatvoria. 

Budím sa o pol druhej.

Prichádza syn, po ňom dcéra a manžel. 

Stihla som pripraviť pečené zemiaky, kuraciu cigánsku a tatársku omáčku. 

Netreba hovoriť,  že pre mňa nič neostalo😂.

O štvrtej mi začne byť nejako divne.

Idem si na chvíľu ľahnúť. 

O pol šiestej sa zobudím a utekám "telefonovať" na WC.

Uľaví sa mi, ale na dnes som skončila. 

28.05.2019

Kvapky dažďa bubnujú na okno a ja ich v posteli počúvam. 🌧

V noci mi bolo zle. 

Asi z antibiotík. 

Ešte posledné 2 tabletky antibiotík dnes a hotovo.

Hrčka v prsníku ešte stále je, je menšia, ale nestratila sa, ako som dúfala. 

Veď uvidíme, čo povie pani doktorka.

Varím si kávu a píšem si do diára kedy a ku komu musím ešte ísť na Heydukovej tento týždeň. 

Musím zrušiť odber krvi na štítnu žľazu na Mýtnej.

Križuje sa mi to s termínom vákuovej mamotómie /biopsie/.

Odber krvi na štítnu žľazu mám zrušený, preložili mi ho na 13.6., ale zároveň ma upozornili, že si mám najprv poriešiť prsník a až potom sa mám u nich ozvať, respektíve preobjednať na iný termín. 

Aby som zbytočne neblokovala termíny pre iné pacientky.

Píšem manželovi.

Len tak, chýba mi.

Telefonuje mi a rozprávame sa spolu.

Navrhne mi ísť sa pozrieť do Senca do predajne s kreatívnymi potrebami.

Možno ma niečo zaujme, a chytí za srdiečko.

Neviem čo to je za obchod...

Pôjdeme sa tam určite pozrieť.

Zase mi je zle.

Fuj.

Vypínam telku, lezie mi na nervy.

Každý deň to isté...

Púšťam si moje najobľúbenejšie pesničky od jedného huslistu /Uhorský tanec, Nabucco, Hallelujah, .../ a kopec ďalších, ktoré sú krásne, prenádherné.

Slza mi po líci steká, pri Nabuccovi si spomeniem na mamu, ktorá rada počúvala takéto skladby...

Nie neplačem, pretože by som bola smutná, to nie, ale spomienka je to krásna, spomienka na mamu...

Prestalo na chvíľu pršať, idem von, trochu sa prejsť.

Po návrate do záhrady idem googliť, čo sú to tie kreatívne potreby.

No, toto sa mi veľmi páči.

Maľovanie, to je ono.

To skúsim. 

Po obede urobím bábovku, poteším zvyšok rodiny.🤗

Syna určite. 

Ešte vrelú ju krájal a jedol.😋

Za hodinu a pol ma čaká kaderníčka. 

Som zvedavá, čo vykúzli. 

Zuzka už mi pohrozila no no no. 😂😂😂

Bábovke sa samozrejme veľmi potešil aj zvyšok rodiny.

Na tanieri mi ostali len omrvinky. 

Pre mňa 😂😂😂

16.00 kaderníčka sa ma posledný krát pýta či naozaj ostrihať. 

Áno!

Som unavená, a koža na hlave ma bolí, daj mi to dole...

A moje vlasy padajú nečujne na zem, sú zničené, dolámané, slabé.

Tam nech sú, nechcem také škaredé vlasy. 

Keď mi ostrihá vlasy vzadu, prestáva ma bolieť pokožka na hlave. 

Keď mi ostrihá všetko, cítim sa fajn.

Účes je fajn, a keby aj nebol, veď vlasy vždy dorastú.

No nie?

Syn nie je nadšený.

Manželovi sa páčim, dcére tiež.

Ja sa páčim sama sebe tiež.

😀

Tak je všetko fajn❤.

27.05.2019

V polospánku dostávam pusu od manžela a odchádza. 💋

Chvíľu po ňom buchnú dvere a odchádza do práce aj dcéra.

2 hodiny po nej s veľkým buchotom /ktorý by zobudil aj slona nielen mňa/ odchádza do školy syn.🐘

Dom ostáva prázdny. 

Tikot kuchynských hodín sa ozýva po celom dome.⏰

Som sama.

Káva a čaj na terase.☕🍵

Moje milované kvety. 🌷🌹🌸

Vtáčiky. 🐦

Beny.🐶

Chrobáčiky.

🦎🐛🦋🐌🐜🐝🐞

Oáza pokoja.

Nechávam myšlienky voľne plynúť hlavou.

Spoza mrakov sa predralo slniečko🌞

Jeho lúče zohrievajú pokožku na tvári. 

Sedím si tu ako mucha na stene.

Sama.

Prišla svokra, respektíve prebehla cez dvor, išla cvičiť. 

Ajéjé...

Popritom zakričí, neboj sa ja sa tu zastavím. 

Ja viem, babka, ja viem...

Podá mi skorocel, aby som si urobila obklad. 

Zase som sama.

9.59 za minútu mi začína vychádzka. 

Pôjdem do obchodu. 

Aha!

Svokra ide 😁

Odprevadíme sa do obchodu a ideme každá svojou cestou.

Obloha sa zaťahuje.

Obed prešiel ani neviem ako. 

To asi tá slečna Marplová😂

Idem urobiť pomazánku tvarohovú s paprikou. 

Pripravím separovaný odpad na odvoz.

Umyjem riady aj dlážku. 

Som unavená. 

Ako kôň. 😁🐎🐴

Vyložím nohy a oddychujem. 

Prichádza syn.

Zase ako slon🐘

Sviečková do neho padá ako do bezodnej studne. 

Hmmm.

Varila som na 3 dni 🤔😂

Čakám na manžela. 

Začína pršať. 

Smoklí.

Depka, ale len chvíľková.

Blbý dážď. 

Nie, nie je blbý,  zem ho potrebuje.

Celý večer prší. 

Drieme sa mi.

Idem si ľahnúť do spálne, ale som odtiaľ vyhnaná 😂

Do obývačky. 

Urazená pochodujem s paplónom dole.

Do obývačky. 😆

A tak tu teraz sedíme a kukučkujeme na telku 🖥