Karanténny denník: Deň 48.
Muž navrhol, že má chuť skúšať nové veci. Vraj so ženicou vo dvojici. Tak sme teda spoločne vyskúšali kórejské hydratačné masky!
Teraz tu chodí okolo a pindá, že som nechápavá 😂

Naše zodpovedné psy udržiavajú 2 metrový sociálny dištanc aj od mačky 😂

Nie je trochu zvláštne minúť toľko energie na vytrhávanie rastlín, ktoré dobrovoľne kvitnú v záhrade, aby sme na ich miesto zasadili fajnovky, čo do mesiaca vykapú?

Tak presne toto ideme robiť dnes 😂

Svokor včera toľko zamáral, ako by som si len dal pórkovo-zemiakovú polievku, až som ju dneska urobila.
Resp. nevedela som, čo si pod tým predstavuje, tak som len do vody nahádzala kopu póru, zemiakov, mrkvy, cibule a niečo mäsa a spolu to uvarila. Ani som nekorenila, len to som záverom hrkla trochu olivového oleja, nech to "vyznieva" mediteránsky a volám barbu k obedu.
V duchu som už bola pripravená pindať, že je nevďačník, keď on, že: Mmmmm, vynikajúúúce, ako od mamy! A dvakrát bol na duplu!!!
A potom sa mi ešte poďakoval, že som mu tak dobre uvarila!

Karanténa deň 45ty: Buď nám svokra uniesli mimozemšťania a vymenili ho za menej ufrflaný klon, alebo mám zo samoizolačných opatrení masívne halucinácie 😀

Svokor čisti ryby a rozčuluje sa, že ich stale nepribuda 😂😂😂😂

Ráno sme sa zobudili na podivné zvuky a keď sme išli skúmať, čo to je, zistili sme, že svokor vyťahuje staré madrace z auta a snaží sa ich schovať pod schodisko 😀. Rýchlo sme ich teda znovu naložili a nech ho to nepokúša, vybrali sme sa na zberný dvor. Náš prvý rodinný výlet od začiatku karantény. Juch! 😀 Aj barba chcel ísť s nami, ale keďže má tendenciu si mýliť zberné dvory s obchodom s bezplatným nábytkom, musel zostať doma.
Cestou naspäť sme sa zastavili v pevnosti v Caske. Máme to síce len kúsok od domu, ale trvalo mi osem rokov sa tam dostať. Furt bolo čosi iné na pláne. Teraz sme mali čas. Aj tu, rovnako ako v našej dedine bolo ľudoprázdno a všetko sme mali iba pre seba.
Odparkovali sme auto a krátku strmú cestičku sme raz-dva zdolali peši. Za poslednou zákrutou sa pred nami otvorila pláň s pozostatkami neskoro-antickej pevnosti. Vo voňavej mediteránskej prírode ležali slnkom vybielené stáročné kamene. Vo vzduchu bolo cítiť soľ, ihličňany a zmes miestnych bylín. Zrazu ma premohla fantázia a v duchu som cestovala v čase.
Ruiny mi pred očami vyrástli a zmenili sa na pevnosť. Štrkovú cestu pokryli kamene a románsky kostolík s absidou pokryla červená škridla. Kde sú teraz stormy, kedysi bolo stĺporadie, alebo možno malé impluvium na dažďovú vodu. Svet okolo sa menil pod nájazdmi nových národov a Rím sa pomaly stával spomienkou, no na tomto vzdialenom mieste, kde šišky stromov žiaria do zlata, sa stále pilo víno z amfor a jedli ružmarínovo medové koláče. Vnútro kostola pokryla omietka a na nej fresky. Červené, modré, občas zlaté. Vzduch tu voňal kadidlom a kňaz kázajúci po latinsky, ale s gréckym prízvukom, sa modlil k nášmu Bohu, kým jeho rodičia ešte celkom nezabudli na staré rímske božstvá.
A možno je tu niekde zakopaný poklad, alebo aj dva. Mince strateného sveta, či drahocenné sakrálne predmety. A ak sa dobre započúvaš, v šume mora a vetra budeš počuť spev mníchov a smiech vojakov.
O svoje dojmy som sa podelila s Tomicom a on to okomentoval slovami: „Teraz mi totálne pripomínaš Atillu. Vieš, toho hosťa zo Szombathely, čo nám vybozkával všetky figovníky a hovoril, že jeho obľúbená zábavka je chodiť objímať staré kamene do hradov... To bol tiež dejepisár, pamätáš? Keď som vás vtedy počul rozprávať sa, skrsla mi v hlave otázka. Aby si si dal prihlášku na dejiny, už musíš byť tak trochu divný, alebo sa to vyvinie až počas štúdia?“ 😀 😀 😀
Ja neviem, Tomičko...ale výlet to bol krásny. Niekedy máš kúsok raja kilometer od záhrady, ale trvá ti skoro desaťročie, aby si sa tam aj dostal.

Suseda sa rozhodla, že využije karenténu na to, aby sa zbavila vecí po bývalom a ponúkla nám, či nechceme kúpiť dvojročnú spálňovú sadu za 500 kuna (cca 70 euro). Neviem, či by niekto takej ponuke odolal, ale my sme po nej skočili sťa po údenom 😀 Ráno Tomica odišiel na druhý koniec dediny a autom doviezol hŕbu dosiek, šróbov a záhadných železných častí.
Po krátkej úvahe sme sa zhodli, že svokrova izba potrebuje upgrade a tá ošarpaná garnitúra z čias Titovej mladosti si už ozaj zaslúži výlet na smetisko. Náklad sme teda vyložili tam.
Nábytok prišiel bez návodu, no suseda povedala, že ak by sme to nevedeli zložiť, pošle nám známeho na pomoc. Môj muž má však svoju hrdosť a tak sme oprášili naše hlboko skryté technické talenty a vrhli sme sa do roboty. Ako prvé – posteľ.
Začala som rozkladať skrutky podľa veľkosti a počtu (nech to vieme zladiť s dierami), no Tomica nemal nervy na moju Monkovinu a usúdil, že štýl pokus-omyl je znakom superiórneho majstra. Čoskoro prišiel radami pomáhať aj barba svokor a nevinná praktická záležitosť sa zmenila na celorodinnú spoločenskú hru.
Keďže sa to rýchlo zvrhávalo, zaviedla som pravidlá. Každý kto bude vzývať p*čku materinu, alebo posielať spoluhráčov do reprodukčných a análnych otvorov, musí si dať za pohárik vína. Nikto nemal chuť piť a celkom sme sa držali. Tomica ako chirurg rozkazoval, čo mu máme podať a kde zasvietiť a šróboval jednu za druhou (aby o chvíľku zase odšrobovával, lebo prišiel na to, že to má isť inde.)
Harmóniu nám však nečakane narušila záludná neslýchanosť: tzv. stolárske skrutky. Funguje to tak, že pootočením sa otvoria, vtedy treba do nich zaháknuť také kovové L-ká a potom sa zas pootočením zatvoria.) Kým sme na to prišli, dve hodiny boli preč a vyslopali sme viac vína ako Cersei v siedmej epizóde GoT. Zistili sme, že zrazu nám je jedno, či posteľ aj zložíme, alebo nie 😀 No na druhej strane, barba nám zaspieval hity Juhoslávie 60tych rokov, nostalgicky si spomenul na detstvo a škodoradostne sme sa nasmiali, keď si Tomica pustil najväčší šrobovák na necht palca na nohe a obšťastnil nás vyberanými perličkami jeho materčiny.
Po dlhom a úmornom boji, posteľ je hotová a my príliš veselí na to, aby sme skladali aj skrine. Tak hádam zajtra.
Hešteg-tip na celorodinnú karanténnu zábavku – skladaj si nábytok bez návodu 😀.

Drahé pravoslávne ženice, požehnanú Veľkú Noc!
Hristos voskrese!

Ženice, pre tie, ktoré to zaujíma, mám nový chorvátsky korona-update:
Budúci týždeň sa začína pomaly popúšťať od totálnej izolácie. (Šak chvala Bohu, už som mesiac nevyšla z domu. Našťastie, program máme pestrý a každý deň sa povadíme na inú tému 😂 Ale aj tak. 😂 )
Ako prvé plánujú znova dovoliť občanom pohyb medzi mestami. To, čo bolo na Slovensku cez Veľkú Noc, my máme od marca vkuse. Všetci sa teda tešíme.

No hlavná správa je, že sa chystajú otvárať hranice pre turistov. Cestovať sa bude zatiaľ dať iba autami (žiadna medzinárodná hromadná doprava). Neviem, či budú pýtať nejaké potvrdenie, že hostia nemajú koronu, ale hovorili, že nemajú v pláne vytvárať zápchy.
Vyzerá to, že už onedlho sa budú otvárať kempy pre karavany s vlastnými kúpelňami, chaty a prírodné destinácie, súkromný nautický turizmus a krátko potom aj privátne apartmány. O hoteloch zatiaľ nebola reč.

Od budúceho týždňa tiež pomaly plánujú otvárať kaviarne s vonkajšími terasami, kaderníctva, súdy, obchody s elektronikou, knižnice...Stále budú nejaké miery bezpečnosti - napr. rúška, stoly usporiadané v dostatočnej vzdialenosti atď.

Náš minister zdravotníctva s premiérom tvrdili, že sezóna toho roku isto bude, aj keď možno nie celá. Ale už teraz je to na drobrej ceste 🙂

Ako dieťa som vyzerala zvláštne. Našťastie, už som z toho vyrástla. 😂 Či? 😅😅
(alias rovnako pripečený výraz aj po 27 rokoch 😀)

Dávno pradávno, keď sa ešte piesok lial a voda sypala...keď sa ľudia snažili vynájsť elixír nesmrteľnosti a v Byzancií vypukla módna vlna húnskych účesov... no dobre, možno preháňam...Ale v r. 2014 to bolo isto.
Nasadila som na záhrade dva kríčky s poetickým názvom Nevestin závoj. Môj láskavý svokor ma pri tom pozoroval a posmeloval ma v robote svojimi vľúdnymi komentármi. Vraj jama je plytko vykopaná, takejto rastline sa nebude dariť v tvrdej pažskej zemi, zbytočne som plytvala peniazmi, vidno, že sa nevyznám ...a záverom dodal, že: "Skorej nevesta do rodiny zapadne, než ten krík kvetom zarodí."
Hold, barba...kupuj dary a chystaj uvítaciu oslavu, lebo prvé púčiky sú tu. 😂

Drahé ženice,
Nech nám víťazstvo Božieho syna nad smrťou, ako večný lúč nádeje, osvetľuje temnotu a pomáha víťaziť v našich vlastných bojoch.
Nech sa strach a úzkosť rozplývajú, až kým nezmiznú.
Nech sa z dnešných problémov a trápení zajtra zrodí nový, krajší život. A nech pretrvá.

Lebo dnes si pripomíname, že ľudstvo je predurčené na spásu. Želám nám teda, nech všetky naše príbehy majú iba šťastné konce a nech žiadna noc netrvá dlhšie ako tri dni.
Požehnané sviatky.

Včera tak intenzívne svietil mesiac, že aj v strede noci sa dalo vidieť ďaleko pred seba. Sedela som teda na terase a pozerala, ako sa v mori odráža strieborná žiara. Bolo teplo, iba sem tam zafúkal chladný vietor. Aké krásne, inšpirujúce počasie. Zrazu som si spomenula, ako mi v detstve prababka a dedo rozprávali o svetlonosoch, vodníkoch, bosorkách a iných magických bytostiach.
Kedysi bol svet inakší. Plný čiar, nadpozemského a nepoznaného. Dnes je všetko také racionálne obyčajné. Ale chvala Bohu za to. Muselo byť desivé žiť v dobe, kedy čerti tancujúci v búrke na komínoch boli holá realita 😅

Tak mi napadlo, ženice, či si dnes večer nespravíme také internetové posedenie "pri drápaní peria". A ako klebetné baby sa podelíme o povedačky starého sveta, ktoré nám predali generácie pred nami a na ktoré sa možno už zabúda? 🙂

Začnem ja: Môj dedo tvrdil, že v našej dedine žila tetka, ktorá sa vedela meniť na žabu a v takej podobe chodila susedovým kravám piť mlieko. Bol o tom celkom presvedčený. Nikto jej to ale nemohol dokázať, lebo ju nikto neprichytil pri čine a neprepichol vidlami. (čo ju malo akože premeniť naspäť do ľudskej podoby.) 😅

Moja prababka zase verila, že keď sa budeš dívať v noci z okna, uvidíš svetlonosa ako na teba máva svojim lampášom. Ak sa za ním vydáš, zláka ťa do močiara (potoku, jazera) a už ťa nikto nikdy viac neuvidí.

Zahajenie kúpacej sezóny? Ani náhodou. Oproboval labkou, otočil sa a išiel sa ďalej opalovať. Náš fajnšmeker nemáča svoje urodzené psie telo v ničom, čo má menej ako 20 stupňov. 😂

Dnes sa mi snívalo, že som si išla robiť fotku ako má Kim Kardashian. Viete, tú, kde má na zadnici pohár od šampanského. Akurát v mojom sne som nemala na riti pohár, ale vystavenú celú Hildesheimskú kolekciu rímskeho striebra. (Rozumej 70 kusov jedálenského setu vrátane tácni a polievkových mís.) 😂😂😂

Myslím, že podvedomie sa mi snaží naznačiť, že je čas na nejakú samoizolačnú zumbu. Ale trochu to dramatizuje 😀

Barba si rozkázal na večeru polievku. Vraj takú, čo mu bude zdraviu osožná, ale aby do nej nešla paprika.
Spravila som teda cesnačku.
Teraz sa rozčuľuje, že z tej žieraviny mu isto vypáli bachory, lebo už len vôňa mu vohnala slzy do očí a vypudila všetkých upírov až po Karlovac.
Niektorým ľuďom sa nezavďačíš...
Oh a ešte taká otázka: Sú tri hlavy cesnaku ozaj tak veľa na cca 5 litrový hrniec?

Celonárodné zaracha- týždeň druhý:
Moja "najobľúbenejšia" z mužovych sesterníc musí byť fakt frustrovaná a znudená, lebo mi dnes pol hodinu volala, aby mi porozprávala, ako robila krémeše a nepodarili sa jej. 😂

Je to pozoruhodné z dvoch dôvodov: 1. Inak so mnou len nerada komunikuje, lebo mám vraj "proletárske" názory, nepáčia sa mi jej kúpeľňové Versace obkladačky a obliekam sa bez štipky vkusu.
a po druhé: Ona nie je ten typ, ktorej sa niečo nepodarí. Aj keby jej rovno zhoreli koláče na uhlie, "presne tak to malo byť". joy:

Záver: Ak to takto pôjde ďalej, do mája budeme naj kamky 😂😂 Ten pocit, keď ťa izolujú od sveta a zrazu zistíš, že máš rodinu...😅😂

Tomica sa pýta, čo robím. Hovorím, že pulírujem zábradlie na sezónu. Čím skôr začnem, tým to môžem dôkladnejšie spraviť.
Potom sa pýta starého, čo robí on. Vraj ráta, koľko gramov ryže môžeme zjesť na deň, aby nám zásoby vydržali čo najdlhšie. Pre prípad apokalypsy...
A Tomica na to: Bože, vy ste ako média! Každý si točí o svojom a človek nevie, komu má veriť!
😂😂😂

O tom, ako ukázať "charakter" v turbulentných časoch.

Pred necelými dvoma rokmi sa k nám do dediny prisťahovala jedna suseda. Napriek tomu, že je tu nováčik, všetci ju poznajú. Ešte totiž ani poriadne nevybalila kufre, začala robiť “poriadky”.

Nepáčilo sa jej, kto zastupuje dedinu na zasadaniach s primátorom Novalje - podľa nej, mala by to byť ona sama, lebo je určite schopnejšia. Ďalej bola nespokojná s míňaním miestnych financií a nepáčil sa jej ani zaužívaný systém hlasovania… Šťažovala sa tiež, že je maximálne nespravodlivé, aby starousadlíci mali lepšie pozemky a teda domy hneď pri mori, zatiaľ, čo ona býva na kopčeku a musí chodiť 5 minút k vode. Aby to bolo fér, mala by sa dovoliť používať len verejná pláž! A keď sme už pri tom, ani tá verejná pláž sa jej nepáči. Ona bývala 40 rokov v Austrálií a tam sú teda iné pláže! Chápe, že sme neschopní a sto rokov za opicami, ale viac sa nemusíme báť. Ona je tu a ukáže nám, ako sa to robí v civilizovanom svete! (Toľko na tému: osoba s komplexom zahraničného Chorváta.)

Nemusím hovoriť, že svojim arogantným, povýšeneckým a požadovačným prístupom si získala presne nula sympatizantov. Po dedine ju volajú “Kráľovná Vidalića”, no ona nepochopila iróniu a vždy sa brala za samoprehlásenú spasiteľku ostrova. Eeeh..a teraz do toho prišla kríza s vírusom. Hoci situácia nie je ani zďaleka taká dramatická, ako by si suseda priala, zaňuchala príležitosť "dostať sa k moci" a začala spisovať petíciu, aby okamžite zatvorili most a nedostal sa sem nikto z "infikovaných" pridošelcov. Pag je pre Pažanov a ona tu nikoho nechce! Ona bude na čele "ochranného odboru", ktorý má za úlohu boj s vírusom. 🙄

Neviem si predstaviť jej sklamanie, keď minister z izolačných dovodov dal zatvoriť všetky ostrovy a tým ju vyradil "z veľkej hry". Ale nešťastie nechodí samé a Záhreb postihlo zemetrasenie. Teraz osoby s poškodenými bytmi získali povolenie odísť do svojich nehnuteľností na pobreží. Vrátane Pagu. Presne toto "kráľovná" potrebovala. S guštom začala aktívne rozsievať paniku a strach, že Záhrebčania sem donesú pliagu a treba sa vzbúriť proti ich príchodu. Písala na spoločnú Fb stránku ostrova, nech sa nikto neopováži dotrepať. Ale viete si predstaviť rodičov s deťmi, ktorí bývajú na 7mom poschodí bytovky stále neskontrolovanej statikom, ako nepôjdu do svojich letných domov, lebo nejaká krava z Vidalića im to zakázala…

Na jej ďalšie činy neexistuje ospravedlnenie. Polícia na moste nepúšťa ani chorých, ani ľudí bez povolenia. A všetci, čo prídu, musia byť dva týždne v povinnej karanténe doma. Suseda to vie. Ale nestačilo jej. Podarilo sa jej zorganizovať “spontánny výbor”, skladajúci sa z nejakých 2 neznámych týpkov (patetické 😅 ). Tí chodili v rúškach po domoch novodošelcov a z diaľky sa vypytovali sugestívnym spôsobom, či sú si istí, že polícia o nich vie, či majú NAOZAJ povolenie?! Môjho svokra zastihli zametať parking. Spoza brány naňho začali tlačiť, nech sa prizná, kto z nás tu nemá právo byť, aby ho mohli nahlásiť kráľovnej.
Svoje strašenie si mohli pichnúť do análnych otvorov. Oficiálne sme zaregistrovaní. (A keďže polícia kontroluje most, verím, že "na čierno" nie je vo svojom dome nikto.) No svokor, nevyznajúci sa v momentálnej chaotickej situácií, nevedel, či nevydali nejaké nové nariadenie, na základe ktorého by mohli "nepažanov" poslať domov a začal sa brániť. On je narodený na Pagu, kde má inde ísť? Spolu s ním je len syn, ktorého potrebuje pre každodenný život...
S Tomicom sme začuli zvyky diskusie a akurát v tej chvíli sme sa vyšli pozrieť von, čo to je.
Chlap na mňa ukázal prstom a víťazoslávne zvolal: “Ahá! Tá blondýna je kto?!?”
Svokor vydesený: “To…je moja dcérka.”
“Nie je nejaká bledá na Pažanku?!”
Starý sa od strachu viditeľne triasol, ale povedal: “Mám ju so slovinskou ženou!”

Tomica pár vetami zistil, čo sa deje a chlapov stručne a jasne poslal u p*čku materinu s upozornením, že ešte raz budú šikovanovať jeho otca, podá na nich trestné oznámenie a na kráľovnú tiež. Následne Tomi volal susede a schuti sa na ňu vyvrieskal. Potom ju upovedomil s tým, že ju všetci na ostrove svorne neznášajú a záverom dodal, že o jej protiprávnom, paniku šíriacom konaní upovedomí zodpovedných. No proste drama level Balkán. 😀 Stále nemôžem uveriť, aké pohnútky má osoba, ktorá považuje momentálne dianie za príležitosť dokazovať si svoju dôležitosť. Oooh, keby sa narodila počas druhej svetovej vojny, alebo by žila v starej Juhoslávií, určite by si prišla na svoje a s radosťou by udávala susedov. Na jej smolu, teraz jej to neprejde.
*
Na druhej strane, dnes som sa dozvedela, že keby išlo ozaj do tuhého, starý mi kryje chrbát. Nie je to milé zistenie? 😊
*
A krátky update na záver: V Chorvátsku pribúda chorých, ale situácia sa považuje za pod kontrolou. A máme už takmer 40 vyliečených.

😂😂😂 True story 😀

Starý: Nevesta, kde máš luk?
Ja: Nechala som ho v Záhrebe.
Starý: To nemyslíš vážne!
Ja: Šak máme sedieť doma, na čo by mi bol luk?
Starý: A keď príde do najhoršieho, ako nám zaobstaráš jedlo?
Ja: Čože??
Starý: No, rátal som s tým, že ak sa minie v obchodoch potrava, budeš po ostrove loviť bažanty.
ja: (facepalm)
Starý: Bože dragi, všetci zhynieme hladom, lebo nevesta je zábudlivá!
(Už som sa zľakla, že svokor prepasie príležitosť panikáriť.)

Ráno si ešte pospávam, ružolíca, spokojná...keď vidím: volala mama, sestra, suseda...a domovníčka. 😲 Hneď som vedela, že je zle, lebo domovníčka mi nikdy nevoláva.

Aby Záhrebu nebola dosť epidémia, prišlo aj silné zemetrasenie. Nevyzerá to, že by niekto zomrel, ale škody sú ohromné. Odbilo aj kus katedrálnej veže, popadali časti budov, zničené sú autá...Ako to vyzerá v našom byte, netušíme. Suseda má síce od nás kľúče, ale očakávajú sa ďalšie otrasy a je zákaz vstupu do budov. Ľudia teraz musia trčať vonku na chlade a vetre, udržiavať hygienický odstup a čakať, kedy prejde nebezpečenstvo.

A tomuto všetkému sme my traja unikli iba preto, lebo ma na Pag nahnala predstava, že budem v karanténe so svokrom. 😅😔😢

Ženice drahé, malá aktualizácia z Chorvátska:
Situácia u nás je taká, ako v mnohých krajinách. Momentálne máme okolo 205 chorých, no číslo sa stále mení (väčšinou smerom nahor). Chorváti sú prípravení. V Záhrebe najväčší koncertný štadión prerobili na nemocnicu vhodnú pre stovky akútnych prípadov. Chlap povedal, že do tisíc, to natiahnu, len na tom jednom mieste.
Čo sa týka kultúrneho vyžiti, máme zatvorené skoro všetko, čo nie je potrebné pre základné fungovanie (kaderníci, pedikúra, kaviarne, herne...) (Áno, budem musieť prečkať koronu s vlasmi ako súrodenci Hečkovci...). No obchody normálne fungujú a čo človek potrebuje, to kúpi. Aj rúška. Vďaka anonymnému saudsko-arabskému šejkovi a milovníkovi Chorvátska, ktorý nám podaroval 11 ton medicínskej pomoci a ochranného materiálu, máme aj týchto vecí dostatok.
Hoci máme relatívne málo chorých, aj to nie kriticky, od dneska sme v 4tom stupni epidémie. Čo znamená, že zatvorili mestá, zakázali verejnú dopravu a na ostrovy nepúšťajú nikoho, kto tam nemá trvalý pobyt. My sme z posledných, ktorí sa dnes dostali na Pag. Zvyšok celonárodnej karantény teda strávime v opustenom, morom voňavom prostredí (a hlavne v inom apartmáne, než svokor.)
...
Chorváti berú situáciu veľmi seriózne, no panika tu zatiaľ neprepukla. Hovorí sa, že vakcína je už skoro hotová..a že aj keď nebude, vírus sám vykape pri vyšších teplotách. Preto treba byť len ohľaduplný, dodržiavať pokyny a v teple domova prečkať zlé časy.

Viaceré sa ma pýtate, či máte zrušiť rezervácie na dovolenku u vášho domáceho. Odpoveď záleží od stornovacích podmienok vašej rezervácie. My napríklad toho roku vôbec nemáme časovú lehotu, do kedy treba dovolenku zrušiť. Budeme vracať peniaze aj dva dni pred termínom, ak bude treba. Jedná sa o objektívne dôvody a spád udalostí nikto z nás nevie predpokladať. Možno už v máji bude všetko tuti-fruti a sezóna s oneskorením, ale začne. A možno budeme čakať do júna, alebo do júla... Ktovie? ...Preto všetci Chorváti, čakajú, ako to dopadne. Som presvedčená, že ak bude v lete korona v plnom prúde, nikto nebude taký č*rák, že by nevrátil zálohu, lebo ste prekročili lehotu. Ak sa teda ženice pýtajú na môj názor, ja by som sa konzultovala s vašim prenajímateľom (alebo agentom), počkala by som mesiac-dva a ak by choroba neustupovala, potom zrušila dovolenku. Majitelia apartmánov sú tiež ľudia a nikto nechce kvôli sezóne ohrozovať zdravie svojich hostí, alebo svoje vlastné. Chorvátsko bude znova dostupné všetkým turistom vtedy, keď bude bezpečné. A ja verím, že to bude čím skôr, lebo sa neviem dočkať leta a mnohých mojich obľúbených hostí 🙂
...
Dávajme si na seba pozor ženice, ale nebojme sa. Sme potomkovia tých, čo prežili tisíce a tisíce rokov epidémií. Sme geneticky vyšľachtení a nastavení prežiť. Takže papučky na nohy a kto môže, nech si užíva čas s rodinkou. Lebo čoskoro korona prehrmí, tak ako prehmreli všetky choroby v dejinách, a my zas budeme pindať, že nemáme na nič čas. ❤

Svokor (snažiaci sa pohrúžiť do tajov DNA) analyzuje: ...Keď máme rovnakú tú haploskupinu ako Tesla, znamená to, že sme rodina?
Ja: Nie.
Svokor: Tak sme teda pôvodom Srbi??!!!
Ja: Možno.
Svokor: Čo tým myslíš?? Hovor, nešťastnica!
Ja: Haploskupina ukazuje z akého etnika prišli vaši pravekí predkovia. Európania majú len 12 tradičných haploskupín - čo nie je až také šokujúce, keďže väčšina obyvateľov je indo-európskeho pôvodu. V tomto ďalekom zmysle sme teda všetci určitým spôsobom rodina - aj vy s Teslom. Ale nie v duchu, že on bol bratranec vášho deda, alebo čo...
Svokor: Či som Srbin ma zaujíma!
Ja: R1a je skupina slovanská. Z toho môžeme usudzovať, že vaši dávni predkovia boli Slovania. V tom čase však ešte neexistoval "Srbin", alebo "Hrvat"... Z ktorej slovanskej vetvy potom prišli vaši pradedovia, sa už nedozvieme. Pokojne to mohli byť aj Srbi.
Svokor: Híííí!!!
Ja: No k tejto skupine patrilo tiež viacero ázijských nomádskych kmeňov. Napr. Skýti. ...a nositelia boli aj členovia dynastie Arpádovcov a osmanskí sultáni.
Starý: Som teda potomok sultánov!
Ja: Barba, teraz som vám vysvetlovala, že to tak nefung....
Starý: Synku, počul si?? Máme vznešenej krvi! Ja som to vedel! Keď tak nad tým rozmýšľam, aj na testoch nám vyšlo, že sme 1%tný Turek. Akurát z najfajnovejšej šľachty...To dá rozum! Nevesta a ty máš akú tú skupinu?
Ja: Dácko-Trácku.
Starý: To neboli sultáni?
Ja: Nie.
Starý: Aj som si myslel. Plebejci bez vznešeného rodu...
Ja: Vlastne...z tejto skupiny bol rod Besarab.
Starý: A to sú kto?
Ja: Napríklad Drakula- Turkobijec.
Starý: Draga majko Božja! (a mám s ním pokoj.) 😂😂

V telke: Prosíme občanov, aby sa nezhromažďovali na verejných priestoroch...
Starý (hluchý): Čo hovorili???
Tomica: Že bez ohľadu na to, ako veľmi momentálne túžim ísť do fitka chudnúť, musím zostať doma a hrať sa na počítači.
Starý: Správaš sa detinsky! S prístupom ako máš ty, by som prvý polystyrén v Juhoslávií nikdy nevyrobil! Ešte budem s tebou diskutovať o pracovnej produktivite!..a ty, nevesta, čo robíš??
Ja: (rýchlo zakrývam monitor a tvárim sa, že práve neučím svojich Simsov "expelliarmus") ...eeeeh...
Starý: Hľadáš mi tých predkov, však?
Ja: Áno, to...presne...
Starý: Tomica, ber si príklad z nevesty a rob aj ty niečo užitočné!
Ja: (škodoradostne) Počul si tatinka! Ber si príklad! 😂

(Chvala Bohu, pacientov na koronu je v Chorvátsku zatiaľ málo a všeobecný zákaz vychádzania ešte nezaviedli. Lebo, pri všetkej úcte k vírusu, predstava, že by som mala byť niekoľko týždňov vkuse zavretá v dvojizbáku s mojim vľúdnym svokríkom...ďakujem pekne. 😅)

Malá ukážka genetiky v praxi 🙂 Vďaka nahrabanému materiálu, som skompletizovala túto malú tabuľku a teraz rozmýšľam, na koho sa jedneho dňa bude podobať náš vytúžený potomok 🙂
Možno dostane do vienka naše prudko dedičné rímske nosátko a srstnaté obočie. 😀 Alebo Tomiho nehustú hrivu, sporovlivosť barbu Ivana, či vražebný pohľad babky Jelice. Alebo všetko zo spomenutého 😂 No už teraz presne viem, že nech bude akékoľvek, bude dokonalé, krásne a najmilovanejšie dieťa na svete. Len keby si už konečne dalo načas a prišlo. ❤

Ak niečo neznášam na Chorvátsku, je to zdravotníctvo. Áno, majú dobrú pohotovosť a vybavenie pre prípady núdze. Ale ak máš riešiť niečo neakútne..amen-tma. No akokoľvek sa tomu snažím vyhýbať, dnes som musela ísť dať krv na ženské hormóny. Gynekológ vypísal lístok zvaný "uputnica" a vraj: "Netreba vás objednávať. Krv sa berie v 1-4ty deň menštruácie a keďže mávate nepravidelné, počkajte len na cyklus a potom choďte na test."

Prišiel onen deň D a vyrazila som. Samozrejme, nemocnica s labákom je na úplne inom mieste, než tá, kde bežne chodíme. Nie je to síce ďaleko, ale ja som osoba, čo sa dokáže stratiť aj v Ilave na jarmoku - vezmem si teda taxík. 7:30 som tam. Pri vchode stojí sestrička a že: "Dobrý deň, máte koronu?" 😅 Čo ja viem, hádam nemám... "Tak choďte...."

V čakárni si vezmem poradové číslo - 61. Otvárali síce len pred pol hodinou, no nejako ma stihlo predbehnúť 60 ľudí 😀 Vnútri je akurát číslo 8. Ešte dobre, že mám čas, pretože okrem ľudí s číslami, sa každú chvíľu niekto potrebuje "len niečo opýtať." a trčí tam večnosť. Medzitým, pacientov je všade kopec. Kúsok opodiaľ nejaký dedo tak vokálne klokotavo chrchle, až ma z toho miestami naťahuje. Alebo je to snáď z arómy, ktorú šíri tento, inak dobre vyzerajúci, mladík? Ľutujem ho, lebo zrejme má nejaký problém s inkontinenciou veľkého typu. No moja ľútosť čakanie vedľa neho nerobí o nič znesiteľnejším. Snažím sa otvoriť okno (a aj na chvíľku uspejem), no tu už na mňa gáni neznáma babka a oznamuje mi, že prievan je zabiják! Zavrela a mám po paráde. Hodina prešla ako nič.
Okrem poradovníka a predbiehačov, prednosť majú aj tehuľky. Je to pochopiteľné, ale už mám nervy na každého, kto mi naruší počítanie odbúdajúcich čísel. Konečne som na rade. Vojdem do miestnosti, dám papiere od gynekológa a ženská mi povie, že:
"No ale ja vás nemôžem vziať! Nie ste objednaná!"
"Akože nie som objednaná? Mám uputnicu aj poradové číslo a čakám tu už skoro dve hodiny!"
"To nespochybňujem, ale chýba vám objednávka."
"Doktor mi povedal, že ju pri nepravidelnej menštruácií nemusím mať."
"To vám povedal zle."
"A teraz čo??"
"Počkajte začiatok ďalšieho cyklu a v prvý deň sa objednajte."
"Vy mi práve hovoríte, že mám prísť O MESIAC???"
"To sa môžete poďakovať svojmu doktorovi, lebo vás zle informoval."

Vnútro mi zalial príval tepla...Cítila som, že aktiváciu môjho vnútorného Hulka už nemôžem ničím zastaviť....Pi*ujem strašne. Po krátkej ukážke slovenského temperamentu, sestrička hovorí: "No dobre, dobre, tak vás teda vezmeme aj bez objednávky! A vášmu gynekológovi vysvetlite situáciu!"

Keď sú formality za mnou, čakám vo fronte na odber. Štyria doktori pichajú pacientov. Trom to ide dobre. Mladá, zrejme študentka, bodá postaršiu pani už na desiaty pokus a nie a nie jej trafiť žilu. "jój, máte žilky ako pavučinové vlákienka," smeje sa nervózne, kým ju tetka vraždí pohľadom. Hádajte, kto nakoniec bral krv mne? Samozrejme, že učnica. Ráno som ani netušila, že "v cene" bude aj akupunktúra.

A teraz mi zostáva čakať na 21 deň cyklu, keď pôjdem testovať estrogén. 😅

Zo svokrovho archívu. Že jaký rozkošný malý Tomičko ❤❤❤

PS: Mali ste pravdu. Upratovať svokrov byt bola nervydrásajúca dráma 😀 Povadili sme sa o každú jednu mastnú igelitku, ktorú som chcela vyhodiť. Ale stálo to za to. Teraz preberám materiály, čo som za službu obdržala a sú tam pravé klenoty 🙂

Som dostala dve kytice. (Áno, ten jeden červený karafiát sa ráta akože za samostatnú kyticu).
Hovorím: Ale deň žien je až 8. marca. To ste mali zajtra kupovať.
A oni vraj: Čo si sa zbláznila? Zajtra budú kvetiny najmenej o 20% drahšie. 😂😂