Na začiatku každého kalendárneho roka si zvykneme dávať predsavzatia. My, ženy väčšinou ohľadom nášho zdravia a krásy.

Podobne aj ja som sa rozhodla, že budem žiť tento rok zdravšie a lepšie. Jedna z vecí, ktorá má už dlhodobejšie zdravotne trápi, je zápcha. Jej pravdepodobnou príčinou bude asi to, že nestíham piť dostatočné množstvo tekutín, prípadne málo športujem a s jedením ovocia či zeleniny to tiež nepreháňam.

Povedala som si však, že stačí. Veď „vypestovať si zlatú žilu,“ či iný zdravotný problém, nie je žiadna zábava. Prvé čo som zmenila na svojom spôsobe života bolo, že som začala jesť primerané množstvo ovocia a zeleniny. Ako sa mi to podarilo? Mojím hlavným pomocníkom je mixér na smoothie. Vďaka nemu zjem primerané množstvo ovocia (lekári odporúčajú zjesť približne 5 kúskov ovocia a zeleniny denne). Stal sa mojím pomocníkom a inšpiráciou zároveň, vždy sa teším na to, aký ovocný nápoj si vďaka nemu spravím. A vždy si nájdem čas na prípravu tejto zdravej pochúťky. 

Moje rady pre tých, ktorých trápi tiež zápcha:

• Kúpte si niečo, čo vás bude motivovať jesť ovocie a zeleninu (pre mňa to bol práve mixér na smoothie).
• Veľa vlákniny, ktorá je zodpovedná za naše rýchle trávenie obsahujú napríklad jablká. Môžete kupovať tie naše slovenské, tie sú zdravšie.  Prípadne si pozrite zeleninu a ovocie obsahujúce vlákninu na internete, aby ste jedli to čo vám chutí.
• Keď viete, že nebudete mať čas sa napiť počas dňa, skúste to ráno.
• Ak máte málo času na pohyb, chodievajte do práce autobusom. Tak zaručene prejdete aspoň kúsok cesty peši zo zastávky a na zástavku.
• Nájdite si  čas na pohyb aspoň cez víkend, stačí prechádzka s rodinou či s domácim miláčikom.
• Robte veci s radosťou, stres neprospieva nášmu zdraviu a ani našej tráviacej sústave.
• Ak máte so zápchou vážnejšie problémy, určite navštívte lekára.

Pri konzumácií smoothie nápojov a pokrmov s najväčšou pravdepodobnosťou i schudnite, vaše telo bude totiž obohatené o vitamíny, stopové prvky. Tým pádom bude pravdepodobne rýchlejšie spaľovať kalórie.

..."mami ako Cactuuus"...

Tretie auto na koštovku od Citroën - C3 sme si nevyzdvihli v hlavnom meste Slovenska ale hravá mentolka zaparkovala rovno pod našimi oknami...decká netajili obrovskú radosť a zvedavosť.

...ako vo fotelke

Interiér parádny hoci navonok to tak nevyzeralo. Kožený poťah na volante, veľmi príjemné na dotyk. Komfortné sedadlá vyvolávajú pocit, že sedíte doma v obývačke. Príjemné sedadlá s funkciou vyhrievania, no jednoducho balzam, len vhupnete,sadnete a vyhreje sa raz-dva. Decká mali vzadu dostatok miesta, možnosť pre 2x isofix. Zadné sklá mali tmavú fóliu, slnečné lúče neotravovali, čo sa deťom veľmi páčilo.

...šoférujem ako profík

V deň prevzatia som hneď otestovala riadenie a parkovanie a maturovala som z technologií konkrétne dotyková obrazovka. Handsfree je možnosť pohodlne telefonovať počas jazdy.Každé ráno sme museli "povinne" zavolať starkému na ceste do školy.Inak bol krik a rev...

Nikdy sa netreba zahrávať s citmi ľudí, lebo môže to potom zle dopadnúť. Ak to prekročí isté medze, treba počítať s krutou odplatou.

Boli sme dve najlepšie kamarátky, priateľky, spolužiačky a hlavne dôverníčky. Krásnych 17 rokov, život nám pripadal ako krásna farebná gombička. Na svet sme hľadeli ružovými okuliarmi a verili, že láska a všetko ostatné bude ako z románu. Tak sa začal písať príbeh jednej lásky.

Máj 

"Jani, asi som našla svojho princa" s radosťou v hlase mi oznamovala kamarátka.

"Čože? Kedy sa to stalo? Kde ste sa spoznali? Rozprávaj!" nedočkavo som čakala na odpovede, ani som nedýchala.

"Stretli sme sa v meste a prihovoril sa mi. Chcel vedieť, koľko je hodín."

Viete, čo je u nás nové? Máme karanténu! Nedávno nás totiž navštívil zákerný vírus varicella-zoster, takže máme plnú domácnosť bodkovaných detí. Ešteže sú len dve! Vždy si poviem, aké by bolo super mať aj tri, či štyri (deti), ale keď ochorejú, je to nočná mora aj pri dvoch.

Ale k veci. Áno, máme kiahne. Nefalšované ovčie kiahne.

Začalo to pred troma týždňami, keď som si domov zo škôlky priniesla umrnčané a mrzuté decko, ktorému sa záhadne nechcelo tristý raz vyliezť na kopec a pustiť sa na boboch dole, ako to za bežných okolností bývalo zvykom. Doma som mu vyzliekla spotené tričko a, kde sa vzali - tu sa vzali, žmurkali tam na mňa tri červené vodnaté bodečky a na brušku ďalších päť.

                                                       Zdroj: microbewiki.kenyon.edu

Staršia Drnda zvreskla a na pol dňa sa zabarikádovala v izbe, lebo "Fúj, mami, on ma nakazí!" Veru nakazí, drahá moja, a tou barikádou už teraz zmôžeš tak ničovaté nič, lebo kiahne sú infekčné už 48 hodín pred výsypom.

Tak sa u nás začala kiahňová tortúra. Prvé dva dni len pomaličky pribúdali nové ďobky, Junior však bol živý a veselý. Ani ho nič nesvrbelo, a tak som sa predčasne tešila bezproblémovému priebehu ochorenia. Kríza nastala na tretí deň. Dieťa sopľavé, umrnčané, podvečer už aj zimnica a teplota. A ako bonus plné ústa kiahní. Na jazyku, na ďasnách, prisahala by som, že aj na zuboch. Nič nejedol, nechcel piť, nerozprával. Celé zle. Trvalo to ešte tri dni, potom sa už prestali vyhadzovať nové vyrážky, robili sa chrastičky, teplota klesla a my sme si vydýchli.

Myslím, že dnes je ideálny deň na zverejnenie mojej recenzie #test_dermablend . Určite neupratujete, nevaríte, nesankujete sa s deťmi a tak budete mat minútku nato, aby ste si ju prečitali 😉 To, že som mala to šťastie a vybrali si ma na testovanie Vichy Dermablend [3D korekcia] bolá skvelá správa.

Lenže zákon schválnosti zariadil, že spolu s testovacím balíčkom k nám dorazila aj chrípka. Takže moje predstavy, ako sa denno-denne krásne vyhrám s make-upom a vyberieme sa so synčekom tam aj tam, aby sme mali perfektné fotky z exterieru, bola pasé. 

S komplikáciami, ale predsa, pustila som sa do skúšania, ovoniavania, obzerania.

Make-up je zabalený v čiernej elegantnej škatuľke, v ktorej je tuba s make-upom. Balenie je praktické, dobre sa použiva, vedela som vždy vytlačiť potrebné množstvo make-upu. Konzistencia je krémovo-penová.

Odtieň Opal 15 je svetlý, teraz v zimnom období mi úplne vyhovoval. Použitie bolo veľmi príjemné vďaka vôni a konzistencii. Stačilo skutočne malinké množstvo make-upu na prekrytie všetkých nedokonalostí: akné, rozširené póry, kruhy pod očami, pigmentové škvrny, lokálne začervenanie i pehy.

Potešil ma aj rozsiahlý "návod na použitie", ktorý bol pribalený v krabičke, avšak len v cudzích jazykoch. Slovenský spotrebiteľ si musí vystačiť s popisom na krabičke, alebo si uchmatnúť leták v lekárni 😉 

Ak patríte medzi mamičky, ktoré majú možnosť, chuť a priestor pracovať v zamestnaní, tak tento článok je pre vás. Dozviete sa, čo všetko môžete, aby ste o svoje materské alebo rodičovský príspevok neprišli. 

Možno to niekoho prekvapí, ale aj popri materskej či rodičovskej  je možné byť zamestnaný, či už u svojho pôvodného zamestnávateľa alebo u nového zamestnávateľa. 

A teraz už k veci🙂

Práca pre pôvodného zamestnávateľa

Popri materskej dovolenke je možné uzatvoriť pracovný pomer so svojím pôvodným zamestnávateľom. Dôležité však je, aby bol uzatvorený nový pracovný pomer. Z toho pôvodného, z ktorého bolo platené nemocenské poistenie, je momentálne vyplácané materské. A teda, aby ste neprišli o materské, nesmiete z tejto zmluvy platiť nemocenské poistenie.

Pôvodná zmluva ostáva, z nej ste na materskej. Uzatvorí sa nová zmluva na nový pracovnú pozíciu. A môžete pracovať.

Zrušiť zasnúbenie a natrvalo sa rozísť s priateľom je lepšie riešenie, ako ľutovať celý svoj život. Viem,  zažila som to.  Začnem ale pekne od začiatku...

Mala som krásnych sedemnásť a žiaden priateľ na obzore. Prišlo leto, dni som si krátila obľúbenou činnosťou - bicyklovaním. Najprv menšie trasy, postupne som pridávala viac kilometrov, až sa na konci leta denný pohyb vyšplhal na 100 kilometrov.

A vtedy som ho spoznala. Žiaden krásavec. Na prvý pohľad nesympatický, so značnou nadváhou, viezol sa na babete. Obehol ma, potom sa otočil a zase sa vliekol za mnou. Bolo mi to dosť nepríjemné. Hneď si to aj všimol. Prerušil mlčanie rozhovorom, samozrejme všetko za jazdy. Išiel vedľa mňa. Rozprávali sme sa o škole, o záľubách. Za každú cenu bol odhodlaný odprevadiť ma až domov. Nedovolila som mu to. Nechcela som. Rozlúčili sme sa ešte za jazdy a ja som dúfala, že už ho nikdy v živote neuvidím.

O pár dní neskôr sa konal v meste jarmok. Babka prišla do izby a hovorí : "Janka, vonku pred bránkou ťa čaká nejaký chlapec." Videla,  že so mnou to ani nehlo, veď aký chlapec? Žiadneho som nemala, nikto za mnou nechodil. "Choď pozrieť!" dostala som rozkazom. Pomaličky som sa obula a nakukla som von. Uvidela som ho. V hlave mi vírilo veľa otázok : "Čo tu ten chce? Ako vie, kde bývam? Sledoval ma až domov? Načo prišiel?" Jedna otázka predbiehala druhú. 

"Ahoj, doniesol som ti čokoládu. Bol som na jarmoku, tak som to mal po ceste."

"Ďakujem, ako vieš, kde bývam?"

Už počas tehotenstva som rozmýšľala o tom, čo všetko si zaobstarám - či už pre seba alebo pre svoje bábätko, aby sa nám “zjednodušil” alebo len spríjemnil náš spoločný život. Jednoducho, čím by som potrebovala doplniť domácnosť.  Tých vecí je mnoho. Veď už len bábätko treba obliecť, okúpať, nakŕmiť a to sa častokrát bez nových vecí, ktoré doteraz v domácnosti neboli, nezaobíde.

Tiež som stále premýšľala, ako bude vyzerať detská izbička a do čoho sa oplatí investovať, alebo čoho je lepšie sa vzdať, lebo to nie je až taká dôležitá vec. Ale ešte pred narodením dcérky som prišla na to, že s utrácaním peňazí to nebude až také ťažké… 

Mne sa podarilo počas tehotenstva pribrať skoro 17 kíl a skoro všetko to išlo do bruška, ktoré bolo už v 4. mesiaci celkom pekne vidieť. Taktiež som bola zvyknutá nosiť obtiahnuté veci, či blúzky alebo kabáty a nosiť vyššie opätky. Takže prvé investície išli do oblečenia ako nohavice, tričká, svetre, podprsenky, pyžamo, ale aj pohodlné topánky na zimu, aby som sa čo najskôr a najpohodlnejšie mohla obuť bez pomoci druhých.

V tomto článku ale nechcem písať o všetkých veciach, ktoré mamička môže využiť, resp. ktoré potrebuje, (vanička na kúpanie, postieľka…) ale chcem sa sústrediť skôr na veci, pri ktorých kúpe som zvažovala, či danú vec budem využívať, alebo či pôjde len o môj rozmar. A keďže má dcérka 8 mesiacov, zatiaľ neviem, aké veci sa zídu pre väčšie bábätko. 🙂 

Prvou vecou, ktorej kúpu vôbec neľutujem, je tehotenský vankúš s dutým vláknom. Najprv som si hovorila, že je to zbytočnosť alebo že si kúpim nejaký lacnejší vankúš, lebo vyhodiť len 30 euro za vankúš sa mi zdalo veľa. Nakoniec som to dostala ako darček od rodičov, ale rozhodne neboli ich peniaze vyhodené do vzduchu. V tehotenstve som mala už asi od 4. mesiaca problémy s chrbticou a dosť ťažko sa mi spalo až do pôrodu. Vďaka tomuto vankúšu  sa to dalo prežívať príjemnejšie. Dokonca aj manžel lepšie spával, lebo som si konečne počas spánku prestala na neho vykladať nohy.

Po pôrode sa vankúš stal mojím veľkým pomocníkom počas dojčenia a používam ho tak dodnes (dcérka má 8 mesiacov). Musím podotknúť, že som mala možnosť vyskúšať aj vankúš vyplnený guľôčkami, ale to bola jedna veľká katastrofa. Poťah na vankúš bol elastický a keď som naň položila bábätko, guľôčky sa jednoducho rozostúpili a dieťatko bolo položené vlastne len na poťahu - bez výplne, a teda vôbec nebolo vyvýšené, aby bolo bližšie k prsníku.

Zimné obdobie je ako stvorené na hry s deťmi. Nakoľko vonku sa rýchlo stmieva a v chladnom sychravom počasí trávime voľné chvíle často doma, Telekom pre Vás pripravil obrovské podujatie, kde sa zabaví celá rodina. Pozrieť a zabaviť deti príde Neposlušník – Miro Jaroš, kohútik ŤUKI, šašo Ľuboš, kúzelník Šesták či Anna a Elsa z ľadového kráľovstva. Okrem celodenného programu na hlavnom pódiu sa môžete tešiť na zónu zdravia, interaktívneho vzdelávania, športu, zónu zážitkov, bezpečnej cestnej premávky a samozrejme zónu zábavy.

Popri pestrom a bohatom programe budú mať rodičia možnosť získať množstvo zaujímavých informácií. Práve Vy rodičia ste rozhodujúcim artiklom v živote dieťaťa, vy totiž rozhodujete či smerujete svoje deti k tomu či budú športovať, ako sa budú stravovať, aký bude ich denný režim, ako dlho sa budú hrať s počítačom či tabletom a rovnako tak ste rozhodujúcim faktorom aj pri samotnom vzdelávaní dieťaťa. Dozviete sa tiež ako reagovať pri zdravotných komplikáciách detí. Všetky tieto otázky si budete môcť zodpovedať priamo na podujatí v špeciálnych edukačných, zdravotných a zábavných zónach.

Poďme ale späť k úžasnému programu pripravenému pre všetky deti:

10:00-10:05 Di Hagerová - Otvorenie podujatia
10:05-10:25  Rozcvička so Sport Kids Academy alebo čo všetko môže ovplyvniť správny pohyb u detí
10:30-11:0 KOZMIX – škola 21. storočia
11:00 -11:10 Športová súťaž so Sport Kids Academy
11:15-12:05 Rozprávkový muzikál Ľadové Kráľovstvo
12:10-12:35 Zdravá strava s Mirkou Luberdovou
12:40-13:05 Poobedná siesta - krajina rozprávok ŤUKI a jeho dobrodružstvá
13:05-13-15 Športová súťaž s Be Cool Sport Kids Academy
13:17- 13:40 ŠAŠO Luboš a jeho svet bláznovstiev
13:40- 14:00 ŠAŠO Luboš a Denisa Mertl - Má šašo správnu obuv? Alebo ako sa starať o detské nohy
14:05-14:35 Kúzelník Šesták a jeho magická šou
14:40-15:05 KOZMIX – škola 21. storočia
15:10-15:25 Športová súťaž so Sport Kids Academy
15:30-16:05 Krajina rozprávok ŤUKI a jeho dobrodružstvá
16:05-16.40 Tanečné vystúpenie River Park Dance School
16:45-17:45 Neposlušník naživo s Mirom Jarošom a ŤUKI TV
17:55-18:50 Vyhlásenie tomboly + autogramiáda hokejistov HC SLOVAN a Mira Jaroša
19:00 Záver podujatia

Okrem programu na hlavnom pódiu budú pripravené spomínané zóny plné zábavy, hier či vzdelávania. Čo v nich nájdete?

V Chill out zóne rozprávok s ŤUKI TV čaká na Vás oddych a čítanie rozprávok z knižky ŤUKI a jeho dobrodužstvá, kreatívne dielne na tému prečítanej rozprávky, súťaže s maskotom ŤUKIM.

V Zóne športu s Be Cool Sport Kids Academy a sieťou fitnescentier Golem vás čakajú:

Ako krásne dokáže osud zamiešať karty! Teraz už viem, že láska na prvý pohľad naozaj existuje. Zažila som ju v najkrajšej podobe.

Zoznámili sme sa v roku 2001 dosť netradične - cez teletext. Moja sestra sa rozišla so svojím priateľom a ja som jej chcela sprostredkovať stretnutie. Dohodla som jej hodinu aj miesto, kde mala mať rande. Do izby prišla sestra a povedala, že sa jej bývalý priateľ ozval a že sa s ňou chce stretnúť. Nechcela som sklamať neznámeho chlapca, tak som išla namiesto nej. Pritom som už priateľa mala.

Mali sme sa stretnúť v meste pri zmrzline na bicykli. Bola som tam prvá. Každého, kto prešiel, som si hneď očami premerala. Zrazu doslova preletel na bicykli fešák. Vysoký, štíhly, čiernovlasý, presne taký, akého som od detstva videla v mojom sne. Nezastavil sa, v duchu som si vravela - škoda. Odrazu sa mi prihovoril spoza chrbta. Bola to láska na prvý pohľad.

Zoznámili sme sa, dali sme si na líca pusu a navrhol, že sa pôjdeme trochu prevetrať na prímestskú oblasť Zemplínskej šíravy. Rozprávali sme sa o živote, o plánoch do budúcnosti, ale svoje sympatie sme tajili. Obloha sa strašne zatiahla. Ja som zmokla iba trochu, no kamarát zmokol do nitky. Hneď som referovala sestre, o aký zážitok prišla. A sestrine stretnutie? Naspäť sa už dokopy nedali.

Dni ubiehali. Predošlý vzťah stále trval, ale nebolo to ono. Jemu stačilo, keď sme mohli byť spolu v práci. Vtedy som to ešte vôbec neriešila. Bol piatok. V sobotu mali byť krstiny v ich rodine, tak odišiel z práce domov skôr. Keď som končila smenu neskoro večer, za vrátnicou ma čakal "ON". Strašná náhoda to bola. Keby priateľ neodišiel z práce domov, dozvedel by sa, že už niekoho mám. Odprevadil ma na autobus, darmo som mu dohovárala, že netreba. Bol milý a pozorný. Začal plánovať ďalšie dni, ako ich budeme spolu tráviť. Pochopila som, že mu nie som ľahostajná a povedala som mu: "Prepáč, už niekoho mám." Nechcela som ho vodiť za nos.
Dni ubiehali, predošlý vzťah sa nemenil. Ja som chcela vzťah, nie také "ručičkovanie" do práce a z práce. Priateľ mi navrhol, že o dva týždne pôjdeme spolu von na celý deň na Vinianske jazero sa okúpať. Bolo leto. Tešila som sa, konečne niekde spolu von, len my dvaja. Kúpila som si nové plavky, osušku. V aute ma informoval o zmene plánu, musí ešte odniesť veci kamarátovi, no mali sme to po ceste. Zdržali sme sa nekonečné tri hodiny. Pri nástupe do auta mi oznámil, že musí ísť domov, lebo auto potrebuje jeho otec do práce. Zaklincoval to pusou na líce. V tom momente som si povedala dosť, mňa nikto za nos vodiť nebude. Nestojím o taký vzťah. Za polrok chodenia dostať desať bozkov na líce? Bolo mi s toho všetkého do plaču, potom len do smiechu, aká som hlupaňa. Naďalej sme sa stretávali v práci, nikdy som mu už nenavrhla stretnutie. Myslel si, že všetko je ako má byť. Tie slová "Nehnevaj sa" mám aj po rokoch v pamäti. 

Sms mi pípla neskoro večer, bol to ON. Bol zvedavý, ako sa mám, dlho sme sa nevideli a nepočuli. Dohodli sme si stretnutie, medzi nami vzbĺkla fakľa. Predošlý vzťah som rázne ukončila. Dlho nemal žiadnu známosť a dnes už je šťastne rozvedený a aj znovu ženatý. 

Život je ako obrovské jablko, no len málokto sa môže pochváliť zdravým, šťavnatým plodom.
Mnohí doň zahryzli, keď bolo ešte nezrelé, a pretože bolo kyslé, nedojedli ho.
Iným sa podarilo dopestovať pekný zrelý plod, no boli naň takí pyšní, že si ho dali na skriňu, kde po čase zhnilo. Ďalší ho neuchránili pred krupobitím, a tak na plode zostali odtlačky, ktoré ho znehodnotili.
Na niektorých sa vytvoril pre nevhodné prostredie uskladnenia malý kaz, no keďže sa zdalo bolestivé vykrojiť ho, zdĺhavé váhanie spôsobilo hnilobu celého plodu.
Zopár starostlivých chránilo svoju úrodu pred škodcami, no len raz sa pozabudli a škodca rozhlodal krásne jablká.
Boli aj takí, ktorým niekto krutý vzal nôž, pokrájal jablko na tenké plátky a jednoducho ich tak nechal na slnku. Cítili krivdu a bolesť z neprávosti, no odpustili...

Po čase bolo z týchto plátkov chutné sušené ovocie a stalo sa úžasným občerstvení v zimnom čase.

Text a foto: Andrea Ággová

Veľmi často sa tu vyskytuje otázka: manžel bude žiadať o ročné zúčtovanie, môže si na mňa uplatniť nezdaniteľnú čiastku?

Rovnako je to aj pre tie z vás, ktoré o tejto možnosti nevedia, aby ste o svoje peniažky neprišli.

Takže ako to vlastne je?

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku je pre rok 2016 suma 3803,33 €. Túto sumu si môže manžel odpočítať od svojho základu dane, a tým pádom zaplatí nižšiu daň. Uplatňuje sa len z tzv. aktívnych príjmov, teda napr. zamestnanie alebo živnosť.

Kedy si môže manžel uplatniť nezdaniteľnú časť na manželku?

Manželka musí žiť s manželom v spoločnej domácnosti a zároveň musí splniť niektorú z podmienok:

Od svojich osemnástich som vždy niekde pracovala. Prvú prácu som mala už cez prázdniny na strednej škole. Pracovala som aj popri výške a rovnako aj popri zamestnaní 🙂 No a keď sa mi pred rokom a pol narodil synček, pracovala som aj popri materskej „dovolenke“. A teraz, keď som na rodičovskej „dovolenke“, pracujem naďalej.

Mám veľké šťastie, že moja práca je aj moja záľuba. Venujem sa totiž účtovníctvu. Venujem sa mu už vyše 10 rokov. Áno, možno pre niekoho nuda, ale mňa to fakt baví. Narodením môjho synčeka začala vo mne rásť túžba byť pánom svojho času aj po skončení tej takzvanej dovolenky. Chcem sa venovať svojmu milovanému účtovníctvu a popritom by som sa chcela zrozumiteľne vysvetlovať veci z tejto oblasti. Tak držte palce 🙂

Časom som sa dostala aj do kontaktu s niektorými mamičkami, ktoré chcú začať zarábať. Majú skvelé nápady, ale nevedia sa vymotať z tých našich zákonov. Nevedia, čo môžu a čo nie. Nevedia, čo kam zahlásiť, prihlásiť, na aký úrad ísť... Budem sa tomu postupne venovať a pevne verím, že sa mi to podarí zrozumiteľnou cestou. Ak však čakáš, že ti poviem, čo máš robiť, tak ťa sklamem. S nápadom musíš prísť sama, ale tých máš určite kopec, posnažím sa však byť nápomocná po tej „technickej“ stránke.

Dôvod, prečo som sa rozhodla stále pracovať, je jasný. Bola to moja potreba realizovať sa, ostať informovaná a mala stále pocit nezávislosti a samostatnosti. A momentálne mám veľkú potrebu pomáhať ;). Dôvodov existuje určite množstvo. Aký je ten tvoj?

Tak poďme na to, žiaľ nedá sa tomu vyhnúť, čaká nás trochu teórie.

Pred pôrodom nastupujeme na materskú dovolenku, počas ktorej poberáme materské. Zvyčajne nasleduje rodičovská dovolenka počas ktorej dostávame rodičovský príspevok. Materskú a rodičovskú dovolenku definuje Zákonník práce. Takže sa týka len tých, čo sú zamestnané. Mamičky podnikateľky si dovolenku nemajú brať od koho. Majú však nárok (po splnení podmienok) na materské aj rodičovský príspevok.

Malá Zuzka celú noc konečne prespala bez jediného zobudenia. Paráda, hádam jej to už vydrží a ja sa konečne vyspím "doružova". Vytešujem sa, len nech mi to vydrží aspoň do večera. Medzitým dcérka je pripravená na cestu. "Idete do škôlky na sánkach?" pýtam sa svojho. "Nie, veď sa nedá sánkovať. Chodníky miestami odhrabané. Ideme autom." Po odchode pripravím pre nás raňajky, nech máme sily. Raňajky, základ života predsa.

Nakuknem cez okno, vidím ženu tmavšej pleti, ako pri kontajneroch vykonáva hygienu a následne inventúru obsahu smetiaka. Začína odlepovať plienky. Nie su hnedé ale iba žlté, tak si ich berie domov. Zajtra príde po druhé. Super začiatok dňa. Rýchlo sa snažím túto udalosť vymazať z hlavy... Nadobro...!

Uvarím čaj, očistím jablko a zapínam Spievankovo. Zuzanka trochu popozerá a ja si v pohode navarím. Spev počujem až do kuchyne. Po piatich minútach si uvedomujem, že nejako ticho v obývačke je, spev nepočuť. Odkladám veci z rúk a idem pozrieť. "Zuzanka, kde si?" Malá natešená kričí :"Tu som, kesím!" Otvorím dvere do izbičky a malá kreslí po stene fixami. Krásne, len nedávno sme tam maľovali. V duchu rozmýšľam, ako to zamaskovať, aby si to nik     nevšimol. Dá sa to? Maľba na jeden meter. Zuzka sa teší, aký výtvor nakreslila. Ja sa "teším" tiež. Moje nadané dvojročné dieťa.

Obed navarený, môžeme sadať k stolu.

"Necem toto", ukazuje na mrkvu a hrášok v polievke. Po pár lyžičkách to vzdáva: "Mama, kmiť!" Neposlušné rezance padajú naspäť do taniera. "Tači," a odchádza od stola. Nestíham za ňou dojesť, už má ťahá za ruku: "Spinkať, didu." Na hodinách práve 12 hodín a vraj deti nevedia určiť čas na hodinkách. Každý deň v rovnaký čas. Po kojení malá zaspáva na posteli, hodinku mám na upratanie. Alebo radšej vlasy umyť? Dilema.

"Mamí!" ozýva sa z izby. Úsmev od ucha k uchu. Nieje nič krajšie, ako keď sa dieťa vyspí doružova. Trošku sa zahráme a pôjdeme do škôlky po staršiu dcérku. 

Konečne je tu víkend. Čas kedy môžeme vypnúť telefóny, počítače, vyvetrať hlavu od pracovných povinností a byť tu pre našich drobcov na 100%. Tí sú tiež radi, že školské povinnosti či krúžky na chvíľu idú bokom a môžu si nadiktovať čo by radi robili.
Popravde im stačilo naznačiť, že v Bory Mall je podujatie pre deti a o programe bolo rozhodnuté.

BORCI, tak sa toto pravidelné podujatie pre deti v Bory Mall volá, je aktivitou, ktorú robia deti spoločne s rodičmi a vždy má inú nosnú tému. Tentokrát je ňou zima a radovánky s ňou spojené. Mňa teší, že radovánky s deťmi zase spojím s nákupom potrebných vecí na víkend a vlk je sýty aj ovca celá, respektíve deti šťastné a mama dokonalá, tak by som túto mamičkovskú disciplínu nazvala🙂
Ak by ste mali pochybnosti o tom, či je cesta do nákupného centra s deťmi vhodnou voľbou víkendového programu, dovoľte aby som Vás bližšie zoznámila s našimi dojmami. Podujatie Borci si nás získalo už v minulosti, kedy sme vďaka nemu napríklad spoznali také osobnosti ako Tomiho KIDA Kovácsa, majstra sveta v boxe, s ktorým si náš Andrejko zaboxoval. Filip Polc, majster Slovenska v horskej cyklistike zase učil naše deti bicyklovať. Okrem zaujímavých aktivít či osobností sa počas absolvovania stanovíšť s úlohami dozviete všeličo zaujímavé. A to nielen deti ale i rodičia. Opakovanie je predsa matkou múdrosti a veru rozpoznať stromy podľa listov mi už robilo trochu problémy.

V tento víkend sa Borci zahrajú nielen vnútri ale aj vonku na klzisku. Do parády nás na klzisku zobrala čarovná krasokorčuliarka, ktorá poskytla poskužitočné rady a predviedla čo všetko sa na korčuliach dá naučiť. Vyskúšali sme si stavbu ľadových sôch či guľovačku na presnosť. Naučili sme sa dva základné horolezecké uzle čo bolo vždy mojim snom. Spoznávanie stôp zvierat v snehu zanechalo na našich borcoch taký dojem, že pri najbližšej prechádzke lesom už viem, že nás čaká skúška pamäte a pozornosti. Pre nás je vždy bonusom disciplína v Mestečku povolaní, kde sa malí stávajú veľkými a skúšajú si povolania dospelých. Tu zabúdame na čas a pri odchode vždy protestujeme. Aby ste však drobcov dostali aj domov, Bory Mall pripravilo pre každého kto absolvuje všetky disciplíny darček. Týmto sa oficiálne stanete rodičom, ktorý urobil svojim deťom ten najlepší program na víkend. Už teraz sa tešíme na ďalších Borcov s novou témou.

Program nájdete v Bory Mall počas víkendu 21.-22.1.2017 od 10.-18.hod
Všetky potrebné informácie polu s mapami získate na infopulte uprostred centra.

#borymall #borci #kamsdetmi #tipnavikend #blogujem #mk_blog_academy

Keď k nám prídete prvýkrát na návštevu, pravdepodobne sa vám nebude niečo pozdávať. Niečo nie je v poriadku. Niečo tu chýba. Pohľadom blúdite po stenách obývačky. A zrazu vám to dopne. Nasleduje otázka s podtónom prekvapenia, pobúrenia, možno štipky obdivu: „Vy nemáte telku?!“

"Ale áno!" odpovedám a ukazujem na dve francúzske okná do záhrady. To je naša Jednotka a Dvojka. Vždy priamy prenos.

Sme jednoduchá rodina. Žijeme na dedine, obklopení zvieratami, počnúc sliepkami, kozami, psami, občas nejakej mačky „obecnej“ až po akváriové rybičky a papagája – ten však u nás len zimuje a v lete sa vráti k pôvodným majiteľom. Od jari, keď zmizne posledný sneh, až pokým sa tam v neskorej jeseni opäť objaví, sa hrabeme v našej zeleninovo-bylinkovej záhradke.

S deťmi sa hráme. Mladší toho ešte veľa nepotrebuje – väčšinou si vystačí s vlastnými končatinami, alebo niečím, čo sa dá ožužlávať. Starší toho potrebuje viac, ale nie veľa. Často sa hráme hru na „akože“. V nej sa morský had kamaráti s poníkom, cez Jasovskú jaskyňu sa dá dostať do Austrálie a vtáčikovi kvezalovi postavíme hniezdo s fontánkou a tobogánom. (Sľubujem, že neužívame nijaké omamné a psychotropné látky.)

Keď sme zariaďovali dom, jednoducho som navrhla mužovi, aby sme zatiaľ telku nekupovali. (Čo bolo za tým rozhodnutím je na ďalšiu úvahu.) A zatiaľ sme tu osem rokov bez tohto elektrospotrebiča.

Pred Vianocami sme boli na návšteve u mojich rodičov. Telka tam tvorí podmaz každej aktivity či konverzácie. Večer, keď sme ležali v posteli, sa ku mne starší syn pritúlil a dôverne sa ma spýtal: „Mamka, a ochutnala si už novinku od ...?“ (píííp - nasleduje meno spoločnosti na výrobu cukroviniek). „Nie“ odpovedala som, na čo mi on vysvetlil, že v telke povedali, že túto novinku musíme ochutnať, lebo je sladká a chrumkavá a poliata lahodnou čokoládou. Popri vysvetľovaní, že až tak nemusíme, som uvažovala nad tým, aké je to skvelé, že doma nám nikto nehovorí, čo musíme ochutnať, mať, zažiť, alebo že za to stojíme len keď používame značkovú dekoratívnu kozmetiku.

V odľahlej uličke mesta sa skrýval malý obchodík. Bolo jesenné popoludnie a vonku šero, každú chvíľu vyzeralo, že sa z oblohy spustí dážď, ktorý pokropí dlaždice úzkeho chodníka a prilepí naň suché lístie. Ak by ste sa rozhodli zavítať dovnútra a otvorili by ste staré vŕzgajúce dvere, zbadali by ste pri sliepňajúcej lampe akéhosi starca. Sedí v pohodlnom, ošúchanom kresle a oči vpíja do starých predmetov. Podchvíľou nejaký zoberie do ruky, starostlivo ho poobracia, utrie z neho prach a s láskou ho opäť vráti na pôvodné miesto. Je to starinár. Obklopuje sa spomienkami, ktoré navodzujú dojem, že tu zastal čas. Kupujúcich má málo. Ľudia sa obklopujú modernými a štýlovými vecami, ktoré tu nenájdu. Občas sem zablúdi nejaký náhodný chodec, ktorý sem vojde skôr zo zvedavosti ako s plánom niečo si kúpiť. Zo susediacich domov sa sem-tam ozývajú tlmené hlasy a miesto sa opäť ponára do úplného ticha.

Dnešok však bude iný. Navždy zanechá stopy v pokojne plynúcom živote ospalého mestečka.

Zrazu sa rozospieval zvonec na dverách, ktorý oznámil príchod zákazníka. Starec sa z miesta nepohol, zvyčajne nereaguje, lebo prípadnú návštevu považuje za omyl. Väčšinou sa ľudia zvrtnú už vo dverách a vypochodujú von. Tentoraz sa však ťažké kroky priblížili. Návštevník sa skúmavo poobzeral po miestnosti preplnenej “haraburdami”, až kým nespočinul pohľadom na starcovi. S pohŕdaním sa na starca zahľadel. Prišelec má asi tak 18 - 20 rokov, oblečený je do tmavého odevu, na nohách má ťažké kanady. Vyholená hlava a prázdny pohľad naznačujú, že ide o tvrdého mládenca. Nenávistne sa ešte raz poobzeral a začal kopať do vecí navôkol. Starec bez pohnutia zostal sedieť. Keď sa chlapec trochu upokojil, položil mu otázku: “Môžem ti nejako pomôcť?”

Chlapec len zasyčal a odfŕkol hlasným: “Pch.” Medzi nimi akoby stále bola nepriehľadná stena, ktorá mu nedovoľovala priblížiť sa a ukázať majiteľovi, kto je pánom okamihu. Mohla za to skriňa, čo stála v ceste. Pri jeho vyčíňaní sa otvorila a nastavila mu zrkadlo. Zbadal sa v ňom. Všimol si aj svoj nepríčetný pohľad a to ho na čas vytrhlo z agresie.

Starec si všimol chlapcovo zaváhanie. Teraz nastal správny čas na reakciu. Vie, kto je tento mladý muž. Vie, na čo sem prišiel. Takých už pozná. Starec sa postavil, no mladík urobil rázne gesto, aby ho varoval: „Židák, zostaň tam, kde si!” zavrčal a pohľad mu stvrdol. Z očí mu vyšľahli blesky, každý pór pokožky jeho tela zaplavila nenávisť. Ruky mal zovreté v päste a čakal len na zámienku. Dnes je to jeho deň, skúška odvahy. Ak sa osvedčí, bude jedným z nich. Po ničom inom tak netúži, ako stať sa jedným z nich. Bude tým, ku komu budú vzhliadať a bratsky ho potľapkávať po pleci. Často podobné akcie sledoval. Na ulici, v dopravných prostriedkoch. Vždy chodili viacerí. Našli si bezbrannú obeť, ktorá vykúkala z davu. Mohol to byť chalan s dlhšími vlasmi. Alebo cigánča. Rovnako ľahkým terčom boli utečenci s tmavšou pleťou. Takí zraniteľní! A Židia, to je predsa jasné. Aké je jednoduché zaútočiť! Okoloidúci sa zväčša tvária, že nič nevidia a nepočujú. Starajú sa len o seba. Nemo akceptujú vyčíňanie niekoľkých výrastkov, predĺžia a zrýchlia svoj krok a odrazu zmiznú ako gáfor. Obeť zostáva, je sama, obkolesená vyholenými lebkami s nožmi alebo baseballovými palicami v rukách, vydaná im napospas. Nech sa majú na pozore! Oni sa s nimi porátajú. Ak by však predsa len niekto z náhodných chodcov mal chuť zapliesť sa s nimi, hravo si s ním poradia. O jednu prekážku viac, ale zanedbateľnú.

V dnešný deň mal práve on dokázať, že je schopný urobiť niečo „veľké.” S týmto židákom to bude hračka. V zastrčenej chyži bez svedkov.

Kedysi som s mužom zvykla žartovať, že radšej porodiť, ako ísť k zubárovi. A tak mám namiesto ošetreného (ale udržiavaného 😀) chrupu štyri krásne deti.

Už desiaty rok som mama na plný úväzok a materstvo je pre mňa školou života, kde každý môj krok sledujú štyri páry očí, ktoré ma naučili, že...

1. Ak stíhaš vypiť rannú kávu doobeda, je to znamenie, že si máš dať ešte jednu
2. Aj prsia A+ dokážu zázraky 😀
3. Štyri deti sú samostatnejšie ako 1, opačne to bohužiaľ neplatí
4. Ak tlačíš v potravinách plný košík s jedlom, nechystáš sa na koniec sveta, len ide víkend 
5. Ak zvládneš obliecť v zime (!) škôlkara,  mladšie dieťa a novorodenca,dokážeš všetko na svete!
6. Nakupovať (čokoľvek) s deťmi v istom veku je ako vypustiť výbeh goríl do voľnej prírody
7. Neexistujú zlé deti, len málo kreatívni rodičia
8. Najmilšie dieťa je spiace dieťa 😀
9. Pani učiteľky v škôlke oslovuješ krstným menom, keďže tam chodí už tvoje tretie dieťa 😀
10. S otcom tvojich detí sa vzájomne dopĺňate: Ty v noci kojíš, pretože on nemôže a on v noci spí, pretože ty nemôžeš 

Dve čiarky...juchú, sú tam. Po troch mesiacov som si našla vytúžené čiarky na teste aj ja. S manželom sme sa spoločne tešili. Radosť bola nekonečná.

Krásnych deväť mesiacov tehotenstva sa blížilo ku koncu a ja som sa už nevedela dočkať svojej dcérky. Už počas školských čias my učarovalo meno Bianka, také výnimočné a jedinečné. Dátum pôrodu bol určený na 1. 4. 2011. Magický a bláznivý deň, no nakoniec nevyšiel. Na vyšetrenie som sa mala dostaviť 5. 4. ak dovtedy neporodím. Cítila som sa zvláštne. Nervozita, strach a obavy boli na mieste...Nevedela som, čo ma čaká. "Každá si tým prejde," utešovala som sa. Keďže som už mierne krvácala, mala som sa poobede do 15tej hlásiť v nemocnici na príjem. "Spravia vám vyšetrenia a budete pod kontrolou, keďže už máte po termíne a krvácate. Ráno porodíte nebojte sa," oznámila mi moja doktorka.

Po príjme som odišla do izby. Super,potešila som sa spolubývajúcej. Najviac som mala obavy, že budem na izbe sama a nebudem mať s kým sa porozprávať. Meno mamičky som si nezapamätala. Ráno odchádzala aj s dcérkou domov, ani sme sa nestihli rozlúčiť. Nemohla som večer spať. Posteľ nepohodlná, pri každom pohybe škrípala, len som podriemkávala.

02:00 

ma začalo pobolievať bruško. Idem za sestričkou so správou: "už sa to začalo..."Sestrička ma medzi dverami rýchlo uzemnila: "Choďte si ešte ľahnúť, príďte, keď budú kontrakcie každých 5minút." Také rýchle vyšetrenie som veru nečakala. Zaspať sa mi už nepodarilo.

04:00 

Do izby vletela mucha. Chvíľu sa popreháňala po miestnosti a keďže podľahla chvíľkovej únave, vybrala si za miesto na oddych líce zamysleného pána hodinára Helvétia.

Z jeho siahodlhej kontemplácie ho momentálne nevytrhla ani takáto, priam zanedbateľná skutočnosť. Jeho ruka, v ktorej držal pero, sa pohybovala po riadkoch zošita formátu A4, niekedy mimovoľne vydal zo seba neurčité zvuky a pokračoval ďalej.

Muche takéto pokojné miesto nesmierne vyhovovalo a ani nepomýšľala na odlet. Veď nakoniec – nemá sa kam ponáhľať. Myšlienky miestneho hodinára plynuli rýchlo a súvisle, v značnej miere mu pritom pomáhal jeho „trvajúci, ale oslabený pocit.“/viď pamäť/ Kompozíciu svojej práce mal už dávno dobre premyslenú a tak len kládol na papier svoje myšlienky, ktoré teraz kombinoval.

Čas plynul a muche sa odnechcelo sledovať čmáravé pohyby ruky po papieri. Preto rozprestrela krídelká a zdvihla svoje nožičky zo zarastenej tváre pána H. A urobila dobre, lebo práve v tomto okamihu Helvétia niečo nové napadlo a buchol sa do čela. Hoci by ju nezasiahol, predsa len by to bol pre ňu šok. Tým, že sa buchol, precitol a započul neúnavné bźźźźź, ktoré sa vznášalo nad jeho hlavou. Pozrel sa tým smerom a zbadal ju. Pocitovo sa mu javila ako veľké neodbytné bź. Áno, opäť nový vzruch. Aký je ten život zaujímavý!

Helvétius znovu sklonil hlavu a k svojej práci nakreslil nový typ hodiniek, ktoré narozdiel od iných, nebudú robiť monotóne tik-tak, tik-tak, tik-tak, ale ich zvuk bude identický s bzučaním muchy. To bola tá spásonosná myšlienka, pri ktorej sa buchol rukou do čela. Človek neustále potrebuje nové a nové vnemy, pretože pri stále rovnakom tik-tak sa oslabujú.

Na počesť zavŕšenia svojej práce rozhodol sa venovať svoju pozornosť aj takýmto malým užitočným tvorom, nositeľom myšlienok. A tak ku svojim predošlým rozpravám „Ozubené kolieska“, „ O strojci času“, ktoré napísal pri jednej zo svojich mnohých kontemplácií, pripísal ďalšie dielko. Nesie názov „Muchostroj“ a zakončuje trilógiu o senzualistickom poznávaní okolitej skutočnosti.

Nesie si v sebe naše gény,

po tebe uši - po mne vnemy.

Je naše.

Z teba a zo mňa

- to najlepšie z nás.

Len na určitý čas

Koľko málo stačí a stotina sekundy obráti život mladej rodinky o 180 stupňov. V tej chvíli nám nikto nevedel povedať, čo bude nasledovať...

Píše sa dátum 20.8.1990. Môj otec končí smenu v práci a vracia sa poobede autom domov. Skúsený šofér, otec dvoch dcér vo veku 7 a 5 rokov. Nezodpovedný vodič kamióna vytlačí otca z cesty a zbabelo uniká preč...

Moju mamku kolegovia z práce informujú, že manžel mal nehodu neďaleko práce a berú ju na miesto  činu. Medzitým prichádza sanitka a policajti. Bolo treba identifikovať aspoň auto. Naša škodovka bola na šrot. Záchranári ohlasujú, že pacient žije, ale nereaguje. Policajt, ktorý mal v čase nehody službu vysvetľuje mamke, že vodiča zachránilo to, že nebol pripútaný. Auto narazilo čelne do stromu a otca vyhodilo cez predné sklo von. Ak by to tak nebolo, nemal by žiadnu šancu na prežitie...

Sanitka odváža zraneného otca na oddelenie úrazovej chirurgie, kde sa podrobí všetkým vyšetreniam. Mamka čaká na chodbe. Službukonajúci lekár ju oboznamuje s výsledkami: "Manžel má poškodený mozog, mozoček, posunutý jazyk do strany, stlačené hrdlo, hltan, hrtan, stlačené pľúca, povrchové zranenia a navyše je v kóme. Kritické sú nasledujúce hodiny, treba čakať. Pri takom veľkom rozsahu poškodenia sa treba pripraviť na najhoršie. Alebo sa s tej kómy nedostane, alebo sa preberie, ale aké následky to zanechá, ukáže až čas."

V tom čase som mala 7 rokov a nechcem si ani len predstaviť tie pocity, keď človek nevie na čom je. Rozsah poškodenia bol veľmi veľký. Mamka chodila do nemocnice každý deň, no stále to bolo bez zmeny.

Podľa rozprávania mojej babky doktor, ktorý mal smenu skonštatoval, že nastala u neho klinická smrť a nepreberie sa už. Keď už ho viezli na patológiu a chceli mu priviazať na nohu štítok lekár zistil, že pacient sa potí a hneď ho previezli naspäť na izbu a napojili na prístroje. To mu zachránilo život.

...a ešte k tomu spraviť aj dobrý skutok. Dnes vám pripomeniem aktivitu, ktorou sme ako deti prešli asi všetci, ale možno ste na ňu už zabudli. Pozitívne je, že ňou zabavíte nielen menšie deti, ale aj tie väčšie. Ide o jednoduchú výrobu kŕmidla pre vtáky.

Čo budete potrebovať

Masť (alebo loj)

Vtáčí zob

Umelohmotný alebo papierový pohárik

Špagát

Možno si myslíte, že 7 mesačné miminko toho ešte veľa nedokáže. Tak teda čítajte, možno Vás presvedčím o opaku...

Nočník

Nie vždy, ale pomerne často ma mama po spaní alebo po papaní podrží nad nočníkom a ja sa - nie vždy, ale pomerne často - do neho vycikám. Mama je z toho nesmierne šťastná a vždy ma pochváli, vraj som ušetril 17 centov za plienku a že mi to bude odkladať na štúdium na Oxforde. Zatiaľ ju nechávam v tom, ale aj tak si potom radšej kúpim Harleyku. 

Rečový prejav

Okrem tradičných ááá (uspááávanka), ééé (chcem mliééko), ííí (som nahnevanííí) som rozšíril svoju slovnú zásobu o bláá, mééé, bááá, de. Vediem dlhé monológy, hoci naši mi asi veľmi nerozumejú a len sa chápavo usmievajú alebo sa ma snažia napodobniť. No čo už, zmierujem sa s tým, že som asi jediný intelektuál v tejto domácnosti.

Výlet

,,Táto diéta je zaručená a pomôže ti." Toto počúvam stále. Áno, aj ja mám ten problém schudnúť. Ako to? Veď som mladá, mám dieťa a tým pádom aj veľa pohybu. Toto všetko je pravda, ale nastupuje tu dedičnosť a metabolizmus.  A povedzme si narovinu, že popôrodné bruško ide zriedkakedy ľahko dolu.

V súčasnosti máme na výber veľké množstvo diét, avšak veľa z nich nemusí fungovať, alebo sú príliš drastické. Čo s tým ale robiť? Najprv si treba urobiť prieskum. 

Prieskum je podľa mňa najdôležitejší. Prečo? Pretože potom nebudem mať ,,nervy", koľko času som zasa premárnila!

Dievčatá do 18 rokov by podľa mňa nemali držať žiadne diéty. Len si zničia zdravie a "pocuchajú" nervy. Potom sa dostávajú do chorôb ako sú anorexia (odmietanie prijímať potravu) a bulímia (stav, kedy osoba potravu prijíma a nasledne vyvráti alebo použije preháňadlá). Ako si takéto niečo môžem dovoliť tvrdiť?

Predstavte si situáciu

Mladé dievča pozerá TV. Povedzme, že pozerá reláciu o modelkách. Vidí aké sú krásne, vysoké a štíhle. Samozrejme je v puberte a má pár kíl navyše. V tomto veku to nemusí byť nič nezvyčajné. Nemusí mať dokonca ani predispozíciu. Pozrie sa do zrkadla a povie si, že by mohla aspon pár kíl schudnúť. Ide na internet a hľadá. Nájde diéty, ktoré tvrdia, že ak nebude jesť NIČ, potom NIČ a ešte raz jedno veľké NIČ tak má výsledok zaručený. Pridá sa k tomu neúspech, stres a nervozita. Bingo! K anorexii či bulímií je to už len krôčik. Samozrejme, žienky, neberte ma doslovne. Takýto hororvý scenár sa vôbec nemusí stať. Ale uznajte, že nie je ani nereálny. Takže dávajte si pozor.