pokračovanie...

KDE získavame energiu?

Prirodzenou schopnosťou človeka je absorbovať energiu zo svojho prostredia – nabiť sa ňou. Naše existenčné prostredie je dané RODINOU, RODOM, NÁRODOM, PRÍRODOU. Všetky sú pre nás zdrojom energie a vzájomne sa posilňujú. Rodina je súčasťou rodu, identita, ktorá je daná národom. Každý národ dostal svoje miesto na tejto planéte, ktoré predurčuje aj naše fyzické dispozície k prežitiu. A vždy sme súčasťou väčšieho celku, nášho celku.

Základným zdrojom energie je príroda, predovšetkým aktívne živly – voda, vzduch, oheň a zem, každý z nich má svoju špecifickú energiu. Ako sa s ňou spojiť? V tomto rôznorodom prostredí sú to hry, aktivity, šport a záľuby – splavovanie v divokej vode, potápanie, lezenie po skalách, lietanie, plachtenie, prekonávanie rôznych prekážok. Nezabúdajme na kontakt so zvieratami, ktoré žijú v súlade s prírodou.

Zanedbaným zdrojom energie je národ a rod s jedinečnou históriou, s národnými a rodovými tradíciami, ktoré nám dávajú istotu a miesto kam patríme, predurčujú našu identitu, spolupatričnosť a tým aj energiu pre život.

Rod,to je biologický magnet držiaci pokope generácie predkov, ktorým vďačíme za svoj život. Predstavte si svoj rod (ale aj národ) ako rieku života – môže byť čistá alebo plná odpadu z množstva hnevu, nenávisti, obviňovania, až sa v nej tok čistej vody a čistej energie zastaví. A my potom chceme inú rieku, chceme žiť v inej krajine namiesto toho, aby sme si vyčistili rieku a postavili maličkú elektráreň využívajúcu silu čistej rodovej vody.

"Malý motorkár = veľký pohodár!" tak znie heslo pre toto odrážadlo od Zopy.

Pre nás a teda hlavne pre Viktora bol toto druhý "motor" na vozenie od tejto značky.
O tom prvom, o Zope Easy Way, si môžeš viac prečítať tu. 

Poďme ale naspäť k aktuálne testovanému odážadlu - Racer a povedzme si o ňom dnes trochu viac z technickej stránky.

Za nás takmer absolútna spokojnosť.🙂 

Pohodlné vozenie musí v prvom rade zabezpečiť pohodlné sedenie a v prípade Racera ide o mäkké výškovo nastaviteľné sedadlo.

Ďalším bonusom sú gumové úchyty na riadidlách, ktoré navyše chránia ruky pred prípadným pádom.

Energia nám dáva silu prejaviť to, čím sme a robiť to, čo chceme. Dáva nám silu brániť sa, bojovať a byť zdraví.

„Prosím, chcela by som poradiť. Trápi ma neustála únava, bolesti svalov. Mám 30 rokov a musím sa premáhať, aby som vládala žiť. Snažím sa cvičiť, bicyklujem. Všetko však pomôže iba na chvíľu. Pripisujem to tomu, že som neustále s deťmi, mám ten istý kolobeh, nemám skoro žiadny čas na seba. Beriem vitamíny, chodím na slnko, pohybu mám dosť. Už neviem, ako sa vzchopiť, aby som bola ako predtým. Ráno sa zobudím a už som unavená. Môžem spať 6, 8 aj 10 hodín a výsledok je vždy rovnaký…“

Čo signalizujú podobné prosby o pomoc na sociálnych sieťach, ale aj v psychologických ambulanciách? Prečo sme vyčerpaní, chronicky unavení, vyhorení ?

Sme síce stvorení z hmoty, ale žijeme vďaka životnej energii. Život začína aj končí energiou. Sme malou továrňou na životnú energiu, ktorú potrebujeme na to, aby sme sa mohli pohybovať, pracovať, regenerovať, myslieť, tvoriť, cítiť, vychovávať a predovšetkým byť zdraví.

Dostatok energie sa prejavuje aktivitou, nadšením, tvorivosťou, vytrvalosťou, cieľavedomosťou, ale aj určitým pokojom a pozitívnym emočným ladením, pretože máme energiu na korigovanie negatívnych emócií. Dostatok energie ovplyvňuje imunitu, zdravie a vitalitu organizmu.

Deficit energie sa prejavuje únavou, poklesom vitality a oslabením imunity organizmu. Vzniká určité napätie prejavujúce sa nepokojom, hyperaktivitou, netrpezlivosťou, nesústredenosťou. Emócie sú negatívne ladené, ťažšie ovládané, skôr depresívne. Hrubá motorika je neobratná, chýba stabilita, to sa prejavuje častými pádmi.

Po tom, čo Veronika so Zuzkou skončila a pomohla jej, spolu s Alenkou, obliecť si jej svadobné šaty, upravila sa aj ona. 

Ďalšie dve hodinky strávili potom spoločne pri jej čerešni, kde za nimi napokon prišli aj Patrik s Alenkou a zabavili sa pri tom, že si spravili niekoľko milých spomienkových fotografií. Zuzkine srdce prekypovalo vďačnosťou, že jej Boh podaroval, okrem nádherného počasia, aj blízkosť jej najvernejších. Keď sa Veronika družne zhovárala s Alenkou, Zuzka v tichu vošla medzi svoje kvety a s láskou ich pohladila. Zaujato sa zahľadela na kopce pred sebou. 

"Začína nová etapa môjho života. Neviem, čo ma čaká, ale toto miesto bude pre mňa vždy výnimočné. Prežila som tu krásne detstvo a nadprirodzené chvíle s Tebou. Vďaka." ticho šepla, privrela oči, zdvihla hlavu k nebu a zhlboka sa nadýchla. Pohladil ju ľahký jemný vánok, akoby jej Boh chcel odpovedať. Zuzka sa jemne usmiala. 

"Musíme ísť." zaznel naliehavý Veronikin hlas. "Nevesta nesmie meškať. Tomáš by sa už na mňa tak pekne neusmieval, keby to dopustím." dodala pobavene. Zuzka sa k nej otočila a veselo sa na ňu usmiala. Veronika toho využila a rýchlo jej urobila ešte jeden záber. Potom sa všetci štyria rýchlo pobrali naspäť. 

Zuzka zasnene sledovala svoj rodičovský dom, keď sedela na zadnom sedadle Patrikovho auta. Pomaly sa jej strácal z dohľadu a v jej vnútri sa vytvorila zvláštna tieseň z toho, že opúšťa starý život. Ticho si vzdychla. Po chvíli sa jej však v mysli objavili okamihy s Tomášom. Cítila sa pri ňom tak krásne, že sa musela zamilovane usmiať, keď si predstavila, že za malý okamih bude stáť vedľa neho a budú si hovoriť spoločné sľuby. Viem, že si mi ho vybral, môj dobrý Bože. Už v tých začiatkoch. A ja, zahľadená tým nesprávnym smerom, som vtedy Tvoj dar prijala nesprávne. Teraz ho však príjmam s pokorou, úctou a vďakou. Môj budúci manžel je môj a ja budem jeho. Poveď nás. Buď našim stredom. Udaj nám to správne tempo a zdokonaľ náš krok, aby vždy, nech sa udeje čokoľvek, sme hľadeli skrze Tvoju vôľu. Viem, že vtedy bude mať náš vzťah tú správnu hĺbku. V Ježišovi nás poúčaj a skúmaj naše srdcia, aby sme sa milovali navzájom s takou odovzdanosťou, ako Ty miluješ nás. Jej myseľ bola tak zahĺbená do jej tichej modlitby, že si pri privretých očiach vôbec nevšimla, že Patrik už zastal na mieste. 

"Naša krásna nevesta, si pripravená vidieť svojho ženícha?" spýtal sa Patrik s veselým pohľadom, keď sa otočil k Zuzke. Alenka urobila rovnako a dojato sa na Zuzku usmiala. Zuzka pomaly otvorila oči a zahľadela sa na miesto, kde ju pred pár dňami Tomáš požiadal o ruku. Vtedy ešte netušila, do akého dobrodružstva sa podujme. Zhlboka sa nadýchla a nadšene prikývla. Tým, že sa tu tentokrát ocitla za denného svetla sa jej to zdalo ešte krajšie. Spomenula si na príbeh o Adriane a Albertovi, ktorý jej Tomáš rozprával a zasnene sa usmiala. Keď jej Patrik otvoril dvere, pomaly vystúpila a rozhliadla sa okolo. Cítila sa ako v nebi. Znova privrela oči a zhlboka sa nadýchla. Opäť pocítila rovnakú sladkú vôňu kvetov ako predtým. Tentokrát sa však na tú krásu mohla aj pozerať. Zamyslene sa zahľadela na cestičku, ktorá viedla ku kaštieľu. Po chvíli otočila zrak do lesíka. 

Tomuto článku predchádzal jeden síce nepríjemný, ale zároveň vtipný zážitok.

Ako každé ráno som doslova trielila so synom do škôlky. Neviem, ako to robíme, ale napriek tomu, že sa snažíme byť v škôlke prví, (každý z nás má na to samozrejme svoj dôvod a motiváciu 🙂) VŽDY prídeme medzi poslednými. Tiež to tak doma máte alebo len my sme motáci?

V jedno pekné ráno sme opäť zas raz nestíhali a tak som naplnila synovu fľašu vodou, do ruky mu vtisla banán prvej pomoci a raňajky so sebou boli vybavené. Matka roka, čo vám poviem...

Synček si spokojne jedol banán, ja som ho ťahala a po stoprvýkrát ho prosila, aby sa pohyboval aspoň o čosi rýchlejšie, veď aj ten okolo-lezúci slimák nás už začal predbiehať...

Synovu tašku som mala na chrbte samozrejme ja.
"Mamina, ty mi ju vezmi, je straaašne ťažká, nevládzem...", citujem môjho potomka.

A v tom mi zrazu začal cícerkom stekať pot po chrbte. Uf, no, deň sa ani nezačal a ja už som mokrá až na zadku, pomyslela som si. No tričko na chrbte som mala premočené kvalitne a ako som následne zistila, ruksak tiež.

Ráno sa Zuzka zobudila s jemnou nervozitou v podbrušku. Na skrini viseli jej svadobné šaty. Nadšene sa usmiala. Dnes sa stane Tomášovou ženou. S divoko bijúcim srdcom sa priblížila k šatám, odopla obal a ľahko ich pohladila. "Môj drahý, môj milovaný manžel." šepla so zasneným pohľadom. Zrazu jej zaznel zvuk smsky v mobile. 

U riaditeľky som všetko vybavil. Dnešný deň patrí iba tebe, moja drahá, moja milovaná. Máš už pre mňa pripravenú hádanku, aby som mohol splniť úlohu, ktorou si získam ruku svojej princeznej? 🙂 

Zuzka sa veselo zasmiala. Premýšľala nad odpoveďou. Po chvíli sa opäť pobavene usmiala, keď sa jej na displeji objavila ďalšia správa od neho:

Alebo môžem splniť aj inú úlohu, ak by si chcela. Napríklad putovať cez sedem dolín a sedem riek a priniesť ti kvet, ktorý ešte nikto nikdy nevidel. 

Zasnene sa zamyslela a po pár sekundách napísala odpoveď:

Boj o moje srdce si vybojoval už dávno, môj vzácny princ. 🙂 Svojou múdrosťou, zbožnosťou, húževnatosťou, nezlomným duchom a neskonalou láskou. Nepotrebujem nič viac iba, aby si stál po mojom boku a spoločne sme náš manželský zväzok stavali na pevných základoch viery v Ježiša. 

Nemusíte byť spirituálnej povahy, aby ste mali svojho kandidáta na Roma Spirit 2021. Ak ho ešte nemáte, skúste sa poobzerať vo svojom okolí a popremýšľať. Rómovia, aj Nerómovia – týka sa to všetkých. Alebo to nie je tak?

Slovo spirit, má  v angličtine niekoľko desiatok významov. Najčastejšie sa prekladá ako duch, alebo duša. Potom slovné spojenie Roma Spirit môžeme voľne preložiť ako Rómska duša, alebo Rómsky duch. V širšom význame je to aj živosť, podstata, bytie, alebo vitálny princíp - a práve život, alebo bytie vo svojej podstate, sa nemôže týkať len jedinca, pretože ho ďaleko presahuje, či už je to Róm,-  alebo Neróm. Inými slovami: napriek tomu, že sme každý iný a rozdielny, zároveň sme jedným organizmom, -  zvaným spoločnosť. Preto by sme mali svoju pozornosť a zodpovednosť upriamovať aj voči ľuďom a situáciám, ktoré sa nás bezprostredne netýkajú, ale spoluvytvárajú náš spoločný ľudský časopriestor. 

Otázok, čo trápi rómske komunity na Slovensku je veľmi veľa. Zasahujú oblasť vzdelávania, trhu práce a zamestnanosti, množstvo sociálnych a kultúrnych aspektov. Neexistujú izolovane a teda nie sú odčlenené od väčšinovej spoločnosti, ale naopak, navzájom sa prelínajú, aj podmieňujú. Aj preto sa nikdy nemôžu týkať len Rómov samotných. Projekt Roma Spirit reflektuje túto skutočnosť a vyhľadáva široké spektrum ľudí, jednotlivcov, aj subjekty, inštitúcie, podniky a platformy, ktoré zlepšujú podmienky spolunažívania na Slovensku. 

Projekt je zameraný na oceňovanie tých, ktorí pomáhajú v rôznych oblastiach života, vytvárajú pozitívne vzory a medzikultúrny dialóg, lebo len ten môže viesť k porozumeniu, tolerancii a vzájomnej pomoci. Ak aj Vy máte svojho kandidáta na Roma Spirit, neváhajte ho nominovať. 

Roma Spirit je projektom Asociácie pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC). Do aktuálneho 13. ročníka môžete nominovať  svojho favorita do 31.8.2021 vyplnením on-line prihlášky. Spomedzi všetkých prihlásených vyberie Prípravný výbor 21 finálových nominácií a o 7 laureátoch bude v jednotlivých kategóriách rozhodovať medzinárodná Odborná porota a Porota čin roka. Záznam zo slávnostného odovzdávania ocenení odvysiela RTVS 9. decembra 2021, pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudských práv. Záštitu nad podujatím prevzala prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová a verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Bližšie informácie nájdete na webovej stránke www.romaspirit.sk.

Katarína Harvanová

"Záleží od toho, ako sa na to pozrieš." vyslovila vážne. Peter sa celý otočil jej smerom a prezeral si jej oči. Nebol si istý, či to bolo tým, že sa cítil smutný, ale niečím ho priťahovala. Zrazu sa Veronika zvrtla a pomalým krokom začala kráčať naspäť na terasu. 

"Dám si vodu." vyslovila tesne predtým, než zašla z kuchyne do obývačky. Peter nechápavo hľadel za ňou. Letmo sa usmial a pozrel na kvety na stole. Po chvíľke otvoril skrinku, vybral odtiaľ pohár a napustil ho vodou. Sebaistým krokom potom prešiel naspäť na terasu a položil pohár na stôl, bližšie k Veronike. Uprene sa začal sústrediť na jej tvár. 

"Som rád, že si tu ostala." vyslovil túžobným hlasom. Veronika sa oprela o kreslo, privrela oči a zhlboka sa nadýchla. 

"Ostala som aj kvôli sebe. Toto miesto sa mi zdalo vhodné na to, aby som si mohla oddýchnuť." uškrnula sa. 

"Iste." dodal pobavene a zahľadel sa do diaľky. "Takže, poznáte sa so Zuzkou dobre?" spýtal sa prvú otázku, ktorá ho napadla. Veronika sa strhla a vážne sa na neho pozrela. "Nie, neboj sa, nehodlám už Zuzku obťažovať. Pochopil som, respektíve snažím sa chápať tomu, že už nemám šancu." vyslovil smutne. 

"A čo ti bráni v tom, pochopiť to úplne? Nie je náhodou priamou podstatou lásky to, že tomu druhému prenecháš slobodu v tom, aby bol šťastný?" spýtala sa vnímavo Veronika. Peter sa zamyslel. 

"Ak sa chceš rozprávať Peter, je potrebné, aby si aj počúval a nehovoril iba o tom, čo chceš ty. Nie je pravda, že sme sa neporozprávali a nie je ani pravda, že som sa ti vzďaľovala z vlastnej vôle. Ty si mi nedal na výber. Prídeš si po mnohých rokoch a očakávaš, že všetko bude rovnaké. Ale to nie je možné. Aspoň pre mňa nie. Vieš prečo?" vyslovila sebaisto. Peter na ňu uprel hlboký pohľad. 

"Prečo?" bolestne stiahol obočie. 

"Ja už nie som rovnaká. A tak je to správne. Keby to tak nebolo, moje srdce by to nezvládlo. Ty si myslíš, že život sa točí len okolo teba a mňa, ale nie je to tak. Sú v našich životoch aj iní ľudia a práve ich si Boh používa k tomu, aby nás formoval. A s nimi mení aj naše pocity. Môže použiť smútok k tomu, aby radosť, ktorá nás pri najbližšej zákrute čaká, nadobudla to správne svetlo. Môže použiť sklamanie, aby láska, ktorá nás neskôr postretne, vykvitla v omnoho väčšej kráse. Môže použiť nenaplnené predstavy, aby nám vytvoril budúcnosť, ktorú v našich predstavách nedokážeme obsiahnuť. A keď sa cez to suché územie brodíš príliš dlho, stratíš smer. Bez viery v Ježiša bude tvoje srdce kričať, že sa to nedá, že to nedokážeš zvládnuť. Ak však na okamih zastaneš, dostatočne otvoríš oči a necháš to malé zrniečko, ktoré sa tak úpenlivo snaží zakoreniť, aby našlo svoje miesto v Božích rukách, pochopíš. Zo suchej skaly vytriskne voda života. Nejde tu ani tak o teba a o mňa alebo o mňa a Tomáša. Je tu niečo viac. Obeta Ježiša Krista, ktorá je pre teba dôležitá len preto, aby si sa ku mne priblížil, ti dá omnoho viac. Nedokážem ti to dať ani ja, ani žiadna iná žena v tvojom živote. Je to tvoj večný život. V plnosti, pokoji, prijatí a dostatočnosti."

"Ak nejde o teba a Tomáša, prečo sa chcete tak rýchlo brať? Prečo nemôžeš počkať, kým sa mi podarí nájsť to, o čom rozprávaš a až potom sa nerozhodneš?" spýtal sa zmätene. Zuzkina tvár zjemnela. Srdce sa jej úplne upokojilo. 

"Ak sa to stane a ja verím, že si veľmi blízko, aby si to prijal, zistíš, že moja osoba pre teba už nebude taká dôležitá v tomto smere ako teraz." priateľsky sa usmiala. Peter sa zamračil a rázne pokrútil hlavou. 

"To sa nestane. Vždy budeš tá, ktorú budem milovať najviac na svete. Nezmení to ani Ježiš." rázne dodal. Zuzka sa odmlčala a opäť sa v tichu zahľadela na stromy. 

Zuzka sa zamilovane usmiala a privoňala si ku kvetom. Veronika práve vychádzala von a všimla si ako Zuzka s úsmevom sedí na zadnom sedadle čierneho elegantného auta. Nechápavo sledovala ako mizne v diaľke. Snáď zabudla? Okamžite vytiahla mobil a snažila sa jej dovolať. Zuzka zdvihla pri druhom zazvonení. 

"Ahoj Veronika, prepáč, viem, že som ti sľúbila, že sa dnes porozprávame, ale Tomáš pre mňa pripravil nečakané prekvapenie. Sľubujem, že hneď ako to bude možné, všetko ti vysvetlím." povedala Zuzka ospravedlňujúco. Veronika sa priateľsky usmiala. 

"Len si to užite." vzdychla si. Zuzka sa poďakovala a zložila. S myšlienkami na Tomáša jemne pohladila kvety a s úsmevom sledovala cestu. Šofér bol celý čas tichý a takmer nereagoval na žiadnu z jej otázok. Keď odbočil na štrkovú cestu, ocitli sa na mieste, ktoré bolo z bočných strán hlboko posiate stromami. Zuzka sa nadšene usmiala. Tomáš presne vedel, čo má rada. Šofér zastal, vystúpil von a otvoril Zuzke dvere. Keď vystúpila, pred ňou sa vynímal obrovský, jemne osvetlený dom s nádhernou terasou, na ktorej bol bazén, hojdačka a dve hojdacie kreslá. 

"Váš hostiteľ vás čaká vo vnútri. Príjemný večer." dodal mladík. Nastúpil naspäť do auta a odišiel preč. Zuzka sa za ním prekvapene pozrela. Začínala mať z toho všetkého zvláštny pocit. Tomáš bol vždy osobný, už dávno by jej išiel naproti a skryl by ju v objatí. Pomalými krokmi pristúpila k dverám a neisto stlačila kľučku. 

Veronika sa stretla ešte s jednou kolegyňou a spolu strávili niekoľko minút v priateľskom rozhovore. Práve pristupovala k svojmu autu, keď ju dobehol Tomáš. Nechápavo na neho upierala oči. 

"Tomáš? Čo tu robíš, mal si byť predsa so Zuzkou." zarazene pootvorila ústa a naspäť privrela dvere od svojho auta. Tomáš sa na ňu zamračil a hlasno si vzdychol. 

"Poznáte sa s novým primárom vášho oddelenia?" spýtala sa Veronika radostne a otočila sa naspäť k Petrovi. Hneď ako zazrela Petrov pohľad na Tomáša, nechápavo sa obrátila naspäť k Zuzke. Spytujúco na ňu zdvihla obočie. Tá smutne sklonila hlavu a keď sa otvorili dvere výťahu, pomaly doň nastúpila. Veronika ju nasledovala a ticho sa jej spýtala: "Čo má Peter s Tomášom?" Nechápavo sa opäť pozrela na Petra, ktorý stále nepriateľsky hľadel na Tomáša. Po chvíli sa Tomáš otočil a so stále pokojnou tvárou odkráčal k Zuzke. Peter zaťal obe päste a nastúpil potichu tiež. Veronika sa cítila nepríjemne. Mala pocit, že vzduch vo výťahu zhustol a keby tam Veronika ani Zuzka neboli, strhla by sa dnu búrka. Aspoň z Petrovej strany. Keď sa dvere od výťahu opäť otvorili ako prvý vystúpil Peter a bez slova zmizol tak rýchlo, že to Veronika takmer nezaregistrovala. Tomáš so Zuzkou tiež vystúpili na chodbu a Veronika ich nasledovala s nechápavým výrazom. Zuzka sa zhlboka nadýchla a neistým pohľadom pozrela do Tomášových očí. 

"Zuzka? Vieš mi vysvetliť, čo to malo znamenať?" nahla sa k nej Veronika z druhej strany. 

"Ak budeš chcieť, vieš kde ma nájdeš." nahol sa Tomáš k Zuzke a letmo ju pobozkal do vlasov. Veroniku ticho pozdravil a odišiel k svojim dverám. 

"Veronika? Ten muž, o ktorom si mi hovorila, je Peter?" vnímavo sa na ňu zahľadela svojim modrým pohľadom. Veronike sa zatajil dych a ticho prikývla hlavou. 

"Vy sa poznáte?" spýtala sa vážne. Zuzka si ticho vzdychla. 

"Je to veľmi dlhý príbeh. Sľubujem, že ti ho dnes večer porozprávam. Dobre?" snažila sa odpovedať pokojne. Veronika na ňu uprela ešte frustrovanejší pohľad. 

Keď Tomáš zastavil pri aute, vypol motor a zamilovane si v tichu prehliadal Zuzkinu tvár. Tá sa nežne usmiala a pohladila ho po tvári. 

"Prečo sa tak na mňa pozeráš?" spýtala sa napokon, keď tak zotrvával aj naďalej. 

"To je tak nádherný pocit, vedieť, že sa onedlho staneš mojou manželkou." šepol zasnene. Zuzka sa k nemu nahla a pobozkala ho na pery. Tomáš privrel oči a prekvapene zdvihol pohľad. Keď sa odtiahla, obaja sa na seba usmiali.

"To bolo začo?" spýtal sa Tomáš zvedavo. Zuzka pokrčila plecami. 

"Len tak. Chcem ťa občas prekvapiť aj ja." usmiala sa veselo. Tomáš ju nežne pohladil a úsmev jej opätoval. 

"Niečo som ti vlastne zabudol povedať. Dnes som telefonoval so svojou sestrou a rozhodla sa, nečakane, prísť aj so svojou rodinkou. Dozvedela sa, totiž, že mama sa má dobre a prepustia ju. A dohodla sa, spolu s ňou, že jej pomôže s výstavou jej obrazov." Zuzka pri všetkých tých informáciách pootvorila ústa, jemne nadvihla obočie a ľahko sa usmiala. 

Vlhčené obrúsky sú pre rodičov objav storočia. My mamy ich dokážeme použiť skutočne na všetko. Od detského zadočku, cez „rýchlu sprchu“ na stanovačke, až po palubovku v aute. Tie z vás, ktoré sa však trošku viac zaujímate o ekológiu, často trápi dopad používania týchto pomocníkov na prírodu - a tie, čo chcú to najlepšie pre dieťatko, zasa pri používaní vlhčených obrúskov trpia výčitkami svedomia, že by predsa radšej mali umývať zadoček čistou vodou. Máme riešenie, ktoré uľaví vášmu svedomiu - 100% biologicky odbúrateľné obrúsky 100% bez chémie. A vy ich budete môcť onedlho testovať.

Rodičia si už nemusia vyberať medzi tým, čo je najlepšie pre pokožku dieťaťa, a tým, čo je lepšie pre našu planétu. Obrúsky WaterWipes Bio³⁹  sa biologicky rozložia do 12 týždňov a poskytujú tú najjemnejšiu starostlivosť o pokožku vášho bábätka, keďže obsahujú iba dve zložky. Vďaka patentovanej technológii sterilizácie vody tak okrem vody a kvapky ovocného extraktu ako jediné na svete neobsahujú vôbec nič. Veď si len spočítajte zložky vlhčených utierok, ktoré kupujete 😉

Čo budeme testovať

WaterWipes Bio vlhčené obrúsky (60 ks) prinášajú 100% prírodnú starostlivosť absolútne bez chémie. Obsahujú iba dve prírodné ingrediencie - 99,9% sterilnej vody (čistenej patentovanou technológiou) a kvapku ovocného extraktu z grapefruitu, ktorý na pokožku pôsobí ako jemný kondicionér, pomáha udržiavať jej celistvosť a zmierňuje akékoľvek zápalové reakcie na pokožke. WaterWipes Bio pokožku zároveň hydratujú aj čistia, a sú preukázateľne čistejšie ako prevarená voda na vatovom tampóniku.

WaterWipes Bio sú z viskózy vyrobenej z rastlinných vlákien, neobsahujú plasty, alkohol, mydlo či parfumy, čím znižujú riziko vysušenia pokožky a potenciálny rozvoj kontaktnej dermatitídy. Dokonca neobsahujú žiadne chemické konzervanty, čím sú skutočne unikátne a svetovo jedinečné. 

Obrúsky sú vhodné pre citlivú pokožku novorodencov, ekzematickú pokožku, i pre tú najjemnejšiu pokožku predčasne narodených detí. Aj preto sú preferovanými obrúskami mnohých jednotiek intenzívnej starostlivosti novorodencov v Írsku (kde sú vyrábané), ale aj v Británii či Austrálii. Ich čistotu deklarujú aj klinické štúdie*, ktoré potvrdzujú, že oproti iným značkám znižujú riziko kontaktnej dermatitídy (zaparenín) a ak dieťatko vyrážkou trpí, čas problematickej pokožky sa oproti používaniu iných vlhčených obrúskov zníži až o polovicu.

Dnes je nedeľa, tretí deň našej karantény. 

Na úvod by som rada vysvetlila, čo sa vlastne dialo, ako reakcia na komentáre v predchádzajúcich dňoch. Celé to začalo v pondelok, ráno vyšiel svokre pozitívny AG test. Hneď sme išli na testy aj my. Pre istotu sme kontaktovali ruvz, kde nám pani potvrdila, že keďže máme na 5ty deň od kontaktu test negatívny tak sme v poriadku a môžme fungovať normalne. To ze dcérka dostala teplotu mohlo byť z čohokoľvek, ved test bol negatívny, ani nie 12 hodín sme mali po testovaní. Manžel chodil do práce, veď sme mali potvrdene z ruvz, že môže a mali sme negatívny test. Ja ako matka, vždy keď sú deti choré, tak som s tým dieťaťom doma, v karantene. Tak sme boli aj teraz, od utorka. Objednali sme na na PCR test, ten bol až v piatok, a zvyšok už viete. Úprimne, človek už nevie čomu má veriť, čo má robiť, z každej strany sú iné informácie, presne preto sa dá zavolať na ruvz kde to vedia, a podľa toho som sa riadila. Je mi ľúto, že nás všetkých nechytili priznaky hneď a dovolili sme si fungovať normálne. Verte mi, keby sme to vedeli skôr, tak sa k tomu zodpovedne postavíme hneď. Momentálne je to tak ako to je. Neprajem nikomu niečo také riešiť a rozmýšľať s kým bol, kde bol, s kým sa videl, rozprával vo výťahu, s vedomím ze je negatívny pričom to tak uz nemuselo byť. 

A k dnešnému dňu, takže sme psíka odovzdali sestre, doniesli nám fajný kotlikovy guláš, nejakú drogériu, hlavne plienky 🙈. Počasie je aké je tak sme si dali oddychový deň 🤣 asi aby sme nevyšli z cviku sme si to tak nazvali. Pozreli sme si rozprávky, najedli sme sa, obedňajši spánok a opäť nejaké upratovanie. Co iné sa dá robiť 🤷‍♀️ Akurát sa s dcérkou chystame na spoločenské hry, vysoko na stole nech nám ich drobec neberie 🙈. 

Čo sa týka príznakov dnes: dcérka úplne ok, drobec ráno slabý kašeľ, ja som prišla o čuch (skúška octom to potvrdila) a manžel úplne ok. Verím, že to rýchlo prejde a budeme komplet ok. 

Krásny deň vám prajem a užívajte si, hlavne bezpečne a podla všetkého, neverte testom 🙈🤣🤣🤣 ani tetam na ruvz 🙈🤦‍♀️

Dnes je Sobota, druhý deň karantény.

Zatiaľ to u nás vyzerá dobre. Kamarátka chodi o 8, 13, 19 venčiť psíka. Stále si dám rukavice, dezinfekciu, vydenzifikujem popruhy, vôdzku a s respirátorom ho prestrčím cez  dvere. Teším sa, že máme takú skvelú kamošku, neviem si predstaviť ako by sme toto zvládli, kým pôjde k sestre. Nákup prišiel, krásne pred dvere, bez akejkoľvek možnosti nakazenia sa. A začal sa náš klasický deň, raňajky, kávička na balkóne, nejaké pranie, hry s deťmi, obedňajši spánok a varenie. Potom sme umyli posledné okno čo mi ešte zostalo. Všetko išlo tak nejak samo, hladko, prirodzene. Ani sme sa nenazdali a bolo 18hod, takže kúpať deti, večera, a nočný spánok. S manželom sme si dali pohár vínka, trošku romantiky, máme na seba čas tak prečo nie 😉 a najlepšie na tom je, že sme o 22hej už boli v posteli a išli sme spať. 

Čo za týka príznakov, tak dcérka sa sťažovala,  že ju bolia nohy, aj keď to môže byť tým,  že nechcela upratovať hracky 🙈 synček mal iba kašeľ, aj to iba ráno keď vstal si asi tri krát odkašľal a bolo dobre. Mne sa večer pustila nádcha, upchane dutiny trošku. Manžel nič. 

Druhý deň za nami, už len 12 🤦‍♀️

Podľa informácií na korona.gov sa karanténa začína dňom odberu vzorky, u nás teda v piatok. Manžel bol po nočnej, takže pol dňa prespal. Ja som študovala všetky podmienky a povinnosti osoby pozitívne testovanej. Termín sme mali o 16tej, takže dovtedy sme sa snažili vybaviť všetko potrebné na 14 dní izolácie. Nemuseli sme čakať na výsledok PCR keďže testy z lekárne vyšli pozitívne. Ako prvé sme zavolali všetkým známym, s ktorými sme boli posledný týždeň. Vraj stačí dva dni, no ale nevieme odkedy sme covidka mali, takže radšej celý týždeň. Objednali sme si potraviny domov, s poznámkou karanténa. To bol asi taký základ. Keď sme sa vrátili z testu PCR, vybavili sme si venčenie psíka. V nedeľu ho zoberie sestra k sebe, dovtedy bude chodiť kamarátka. Našťastie máme super priateľov a susedov. 

Večer sme si s manželom sadli a začali sme riešiť čo budeme robiť 14 dní doma s dvoma deťmi. Hlavne ma zaujímalo, čo sa bude variť 🤦‍♀️ každodenný boj a hlavne keď si neviem odbehnúť do obchodu. Keď nad tým tak uvažujem, je to pre nás taky malý sociálny experiment. Uvidíme čo to spraví s naším vzťahom, s deťmi, s každým z nás. Verím nám a verím, že to zvládneme na 1*. 

Prvý deň karantény je za nami. Už len 13 🙈

Aj keď sme sa snažili a maximálne sme si dávali pozor, covidko bol šikovnejší a prišiel k nám🤦‍♀️ Celá táto situácia začala u nás obyčajným obedom. Tak ako vždy pravidelne chodíme, isli sme aj teraz k babke (mojej svokre) na obed, deti sme zobrali na ihrisko, užívali sme si pekné počasie. Na druhý deň dostala babka teplotu, nevedela sa dostať k doktorovi, keďže nevládala robiť nič. Na štvrtý deň, keď chcela ísť k doktorovi, keď už vládala chodiť, vlastne vstať vôbec, isla najprv na AG test. Ten jej vyšiel pozitívny. 🥺Po jej telefonáte sme sa aj my štyria išli otestovať s negatívnym výsledkom. Potešilo nás to. Fungovali sme normálne, negatívny test na piaty deň od návštevy, tak sme sa spoliehali, že sme ok. V deň testu, vlastne v noci dostala dcérka (7r) vysoké teploty, ktoré pretrvávali tri dni. Maximálne mala 39,1 inak okolo 37,6. Hneď, keď začali teploty som nám nasadila dobrovoľnú karanténu. Jedine manžel chodil do práce, veď sme negatívny. Keďže nám to nedalo, kúpila som testy v lekárni a objednali sme sa na PCR test. Testy z lekárne vyšli pozitívne a aj PCR vyšiel pozitívny. Traja zo štyroch máme na návšteve covidka a náš najmenší je bez neho. Takto sa nejak začala naša karanténa. Tu som sa rozhodla opisovať naše dní, niečo ako denník. Držím nám palce a snáď sa nezbláznime 🙈

Aká je to zlá mucha? Ako používať ružovú vodu? Ako ťažko sa zarábajú eurá? Čítajte ďalej,  všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Vybavili sme synátorovi (16 r.) brigádu, roznáša letáky. Vravím mu: „Keď roznesieš po celom sídlisku, máš 80€.“
Vyškerený, že ako ľahko zarobené prachy... Už 2 dni šľape po sídlisku a narieka, ako ho nohy bolia, že to zas také ľahké nie je... No hold synček, zvykaj si, eurá sa nie vždy ľahko zarábajú.

* * * * *

Syn (4 r.) mi ukázal veľkú muchu na skrini, tak hovorím: „Och, veľká mucha, zlá!“
On: „Mama? Ona je zlá, lebo bije iné muchy?“

* * * * *

Zrak nám sprostredkováva až 80 % všetkých zmyslových vnemov z okolitého sveta. Je preto zvláštne, možno až poľutovaniahodné, aké množstvo z nás absolútne zanedbáva starostlivosť o svoje oči. Niet divu, oči predsa, aj keď trpia nejakým ochorením, väčšinou nebolia, a tak nás často do ambulancie očného lekára privedie až fakt, že už vážne „nevidíme”. Farby stratia jas, tvary kontúry a my vieme, že je zle. Neberme preto zdravé oči ako samozrejmosť. Ponúkame vám niekoľko jednoduchých tipov, ktoré vám môžu pomôcť udržať oči v dobrej kondícii.

Návšteva očnej ambulancie

Áno, preventívne prehliadky v očnej ambulancii nie sú len mýtus. Naozaj existujú a sú vhodné pre všetkých. Malých, veľkých, starých, mladých…

Očný lekár totiž nielen predpisuje správne dioptrie, ale tiež pomáha váš zrak chrániť a môže včas odhaliť ochorenia očí, ktoré nemajú žiadne príznaky. A aj pri očiach platí, že včasná diagnostika a ľahšia liečba, či miernejší priebeh, idú ruka v ruke.

Union zdravotná poisťovňa to vie a prináša preto svojim poistencom komplexný Očný balík pre každého v hodnote až 100 eur. Súčasťou balíka je komplexné očné vyšetrenie v hodnote 50 eur, optická koherentná tomografia (OCT) vo výške 30 eur, príspevok na okuliarové rámy pre deti v sume 20 eur a rôzne zľavy v najväčšej online optike eyerim. Využiť príspevok môžu naozaj všetci - muži, ženy i deti a to aj v prípade, že nepociťujú žiadne akútne problémy so zrakom. Len tak - preventívne.

Oči máme len jedny, preto si ich chráňme. Udržujme si ich v dobrej kondícii, aby sme mohli život nasávať plnými dúškami a na 100 % všetkými zmyslami.

Papučky pre prvé krôčiky dieťatka sú veľmi dôležitá vec. Musia byť hlavne pevné, aby fixovali nôžku a s anatomicky tvarovaným klenkom, aby sa predišlo takzvaným plochým nohám. Čím je dieťa staršie a aktívnejšie, tým je správny výber papúč dôležitejší. Pri nástupe do materskej škôlky sú prezuvky dokonca nevyhnutnosť. Preto Vám odporúčam nenechať si ich nákup na posledné dni letných prázdnin, pretože vtedy je najväčší dopyt. Zadovážte si ich týždeň - dva pred nástupom do škôlky, vyhnete sa tak tlačenici v obuvi a budete mať široký výber. Ideálne je kupovať ich v kamennej predajni, kde si dieťa obuv vyskúša. Keď sa však rozhodnete predsa len pre eshop, objednávajte v dostatočnom predstihu, aby ste stihli papuče reklamovať a vymeniť za inú veľkosť.

Papučky sandálkové s uzavretou špicou RAK čierno žlté

Papučky výrobcu RAK sú správne anatomicky tvarované, priedušné a zo savého materiálu, aby absorbovali pot. Na výber je široké spektrum farebných prevedení a motívov pre chlapcov i dievčatá, ale aj pre maličké, či staršie deti. Pri najmenších škôlkaroch nie je vhodné kupovať papučky na zaväzovanie alebo remienky. Deti sú hrdé, keď sú samostatné a nechceme ich predsa stresovať pri prezúvaní sa. Ideálne sú papuče na suchý zips alebo gumu, dieťa si ich rýchlo samostatne obuje. Sandálkové papučky sú dobré najmä v lete aby sa nožička príliš nepotila, ale vhodná je plná špica ktorá bráni nepríjemnému zakopnutiu a boľavým prštekom.

Detské sandále so zdravotnými prvkami T98

Spoločnosť Protetika je celkovo zameraná na zdravotnícke a ortopedické pomôcky, čo znamená, že aj papučky tejto značky nesú prvky, ktoré sú prevenciou pre zdravý vývoj detských nôh. V prípade, že sa u Vášho dieťatka už objavuje plochonohosť, či iná deformácia dolných končatín, Protetika ponúka aj rehabilitačné sandále alebo individuálne ortopedické prezuvky na mieru. Tie sú však cenovo drahšie. Nevýhodou je menšia ponuka na stránke výrobcu https://eshop.protetika.sk/. Spoločnosť má však širokú sieť kamenných predajní po celom Slovensku.

Dámske a pánske sandále so zdravotnými prvkami Protetika T13

Kto má doma staršie dieťa určite vie, aký problém je kúpiť mu oblečenie, prípadne obuv, ktorá sa mu bude páčiť. To isté platí aj pri prezúvkach. Starší školáci často nosia v škole rôzne penové šľapky alebo crocsy. Táto obuv je ale označovaná ako letná plážová obuv a nie je vhodná ako prezúvky. Študenti trávia v škole denne dlhé hodiny a samé vieme, milé mamičky, ako veľmi trpia naše nohy obuté v nepohodlnej obuvi príliš dlhý čas. Ak chcete aby sa Vaše dieťa vyhlo bolestiam nôh, zlému držaniu tela či dokonca návštevám u ortopéda, zvoľte ortopedické šľapky, prípadne aspoň obuv, ktorá je označovaná ako Domáca obuv.

Ahojte maminky,

Ak máte doma malú parádnicu, určite sa stretávate s večným problémom stratených sponiek a gumičiek, alebo naopak, váľajú sa všade po dome. S tým už bude koniec! Poďte si s nami vyrobiť balónový sponkovník.

Chcela som vytvoriť niečo, čo by sa dcérke páčilo a motivovalo ju k ukladaniu sponiek, keďže žiadne dózy, kufríky ani krabičky u nás nefungovali. 

Čo budeme potrebovať?

Umelé kvety 

Machovú guľu (môže byť aj polystyrénová)

Uvedomujem si, že touto témou sa dostávam do nekomfortnej zóny a idem, ako sa hovorí, s kožou na trh. Aj preto som sa rozhodla pod článok podpísať svojim skutočným menom. Aby som takpovediac úplne prevzala zodpovednosť za svoje názory, hoci ide o veľmi citlivú tému, ktorá tieto dni polarizuje našu spoločnosť. 

K napísaniu článku ma včera inšpirovala moja pätnásťročná dcéra. Len pre poriadok, ona aj my, jej rodičia, sme zaočkovaní už oboma dávkami vakcíny proti Covid-19. Mali by sme byť teda relatívne vysmiati, keďže veríme, že vakcína nás pred ochorením ochráni. Lenže nie sme...

Keď som prišla domov z práce, dcéra sedela v detskej izbe a prázdno pozerala do plafóna. Popravde, trochu som sa vyľakala, týmto nevídaným úkazom u mladej tinedžerky, ktorá zvykne po byte neustále hopsať a čosi švitoriť. Spýtala som sa jej, čo sa stalo. Vraj čítala správy a ohlasujú tretiu vlnu pandémie. „Veď si zaočkovaná“, chcela som ju povzbudiť. „Ale čo ak sa v septembri zase zavrú školy?“, vrhla na mňa spýtavý pohľad plný obáv. Žiaľ, nevedela som jej garantovať, že sa tak určite nestane...

 Možno sa vám zdá, že tento prípad je banálny, ľudia majú ďaleko väčšie problémy ako sú zavreté školy. Ale premýšľajme spolu. Očkovanosť na Slovensku je nízka, stúpa počet pozitívnych, aj preto, že opatrenia sú uvoľnené, cestujeme, stretávame sa v kaviarňach, či na festivaloch. Rúško nosíme zväčša len tam, kde musíme. Ináč si ich väčšina z nás dobrovoľne a preventívne nenasadzuje. Je to normálne, je leto a ľudia majú korony po krk. Chcú normálne žiť. Avšak tá nezaočkovanosť si pomaly ale isto vyberá svoju daň... Takže vráťme sa čisto hypoteticky k nie najlepšiemu scenáru, čo sa môže stať. Zavrú sa školy. Väčšina detí (ale nie všetky!) sú pripravené technicky, majú nachystané notebooky a posťahované aplikácie typu Zoom a Whatsapp. Aj učitelia už nie sú vo svete dištančného vzdelávania nováčikovia, budú sa vedieť poľahky prekonvertovať do virtuálneho módu vzdelávania. Ak sa teda začne znova učiť dištančne, všetci budú viac-menej vedieť, čo majú robiť. No dá sa na to pripraviť aj psychicky ? Iste, mohli by sme diskutovať, ale podľa mňa sa na niečo také pripraviť jednoducho nedá. Môžete presne vedieť čo vás čaká v teoretickej aj praktickej rovine, no pozor!  Frustrácie, úzkosti a depresie nie sú založené na racionálnom spracovaní príčinnosti. Práve naopak, sú obrazom našej bezmocnosti a nie kontroly nad situáciou a okolnosťami. Navyše, ak by to tak bolo, potom by po uvoľnení opatrení všetci depresívni zázračne vyzdraveli a vrátili sa k svojej pôvodnej psychickej rovnováhe. Avšak aj sama prezidentka Zuzana Čaputová nás pred pár dňami informovala o alarmujúcom náraste počtu detských pacientov na psychiatriách. A to aj v čase výrazného uvoľnenia opatrení,   času kaviarní, kúpalísk a festivalov, ako som spomenula vyššie. Takže nie, depresie a úzkosti neskončia sťaby mávnutím čarovného prútika, keď skončí pandémia alebo sa uvoľnia opatrenia. Je to niekedy problém aj na niekoľko rokov. Covid-19 a problém s ním ďaleko neuzatvára register chorôb, ktoré sa na ňom sťaby priživujú. Ak by sme aj vylúčili psychické ochorenia,  pre väčšinu z nás, rodičov, by zatvorenie škôl znamenalo reorganizáciu svojej každodennosti: vybaviť si v práci voľno, alebo home office a popri práci z domu pomáhať deťom s učením, pravidelne variť (keďže školské jedálne sú zavreté) a ešte dodržiavať určitú psychohygienu, to je neklesať na duchu.  Ak sú zavreté alebo obmedzené obchody, prevádzky a úrady, aj tomu sa treba prispôsobiť. Nezabúdajme na rodičov, ktorí majú menšie deti a home office v ich prípade nie je možný, pretože im to povaha ich práce nedovoľuje. Čo zo škôlkármi a malými školákmi, ktorí nemôžu ostať sami doma ? Ale neostávajme „len“ pri školách. 

Všimli ste si, ako prudko narástli ceny ? Čoho ? Predsa všetkého. Potravín, stavebného materiálu, športových potrieb, nábytku, záhradkárskych potrieb... Kamarátka, pracujúca v zahraničnej korporátnej firme podnikajúcej v oceliarskom priemysle mi povedala, že by aj vyrábali, pretože dopyt je obrovský, ale nemajú z čoho. Darmo, lietadlá skoro rok nelietali, v Európe chýbajú vstupné suroviny a materiály. Dopyt je vyšší a ponuka nižšia, čo je jednoduchá ekonomická axióma, ktorá vysvetľuje zvyšovanie cien na trhu. Mrzí ma, že aj v dôsledku útlmu výroby a produkcie vo všeobecnosti, prichádzajú ľudia o prácu. V dnešnej dobe, keď je takmer každá priemerná domácnosť zaťažená nejakou hypotékou alebo úverom to nie je sranda. Ale čo mi je ľúto najviac sú tí, ktorí na pandémiu doplatila absolútne, to je svojim životom. V mojej rodine sme viacerí prekonali Covid-19. Niekto s miernejším priebehom, niekto s ťažším. Ale všetci sme tu, sme nažive. Kamarátov otec to šťastie nemal. Mimochodom, patril medzi antivaxerov a práve ignorovanie pandemickej reality a neskôr bagatelizovanie svojho ochorenia (aj keď ho už mal diagnostikované!) spôsobili, že dnes už nie je medzi nami. Jeho syn, náš kamarát sa tak stal znenazdajky polosirotou a jeho deti prišli o dedka. Lenže je v poriadku uspokojiť sa len s ľútosťou nad tými, ktorí na Covid-19 škaredo doplatili ?

Včera som počúvala jeden podcast na celkom inú tému, ale ku koncu zabŕdol moderátor do konfliktu medzi prívržencami a odporcami vakcinácie. Spomenul, že odporcovia často krát používajú argument v znení: „nie som ovca“. Ovcou má byť ten, kto ide s nemysliacim davom. Pretože ovce nikdy nejdú samé, ale tvoria stádo, ide o beznázorovú masu väčšiny, ktorá sa nechá viesť, hoci aj na porážku len preto, že jej to akási pochybná autorita prikázala. Ja som sa zamyslela, či je možné pri súčasnej štatistickej realite – očkovanosť ani nie 40% populácie, označovať očkovaných za ovce, čiže beznázorovú väčšinu. Ale to len na okraj. V prvom rade, by som ľudí nenazývala ovcami, ani takých, ani onakých, ale ak sa už máme aj my priživiť na tejto analógii, potom je človek-ovca pre mňa vo všeobecnosti ten, kto pri racionálnych témach neuvažuje racionálne a ignoruje vedecké dôkazy (mimochodom, virológia, molekulárna biológia, biochémia a príbuzné vedy patria medzi exaktné vedy!). Danému človeku buď chýba, alebo odmieta kritický a analytický spôsob myslenia, schopnosť selektovať informácie v zmysle ich relevantnosti a legitímnosti. Je to často krát ale aj ten, kto je v názoroch a konaní motivovaný skôr strachom, alebo hnevom a teda jeho pohnútky sú často krát silne emocionálne podfarbené. Ako teda nebyť ovcou ? Pre mňa nebyť ovcou znamená byť v prvom rade zodpovedný. A to je podľa mňa tiež najvyšší princíp, ktorým by sme sa mali riadiť aj pri rozhodnutí, či sa dáme, alebo nedáme očkovať proti smrtiacemu vírusu. Takže, nech už sa rozhodnete akokoľvek, zvažujte veci racionálne, bez zbytočných emócií a buďte zodpovední. Nie len voči ostatným, ale najmä voči sebe samým, lebo každý z vás si to zaslúži!

Tak a mám to za sebou! Začiatkom júna som porodila svoju prvorodenú dcérku. Môjmu brušku sa podarilo "vyviaznuť" bez jedinej strie, v čo som ani nedúfala, keďže mojej mame aj babke po pôrode strie zostali. Lebo ako dobre vieme, tieto malé jazvičky sú do určitej miery ovplyvnené genetickou predispozíciou. No verím, že som sa im celkom vyhla aj vďaka niektorým zásadám, ktoré som dodržiavala. A ktoré to boli?

• Piť dostatok vody. Okrem iných benefitov pre telo je pokožka hydratovaná, jemnejšia a vláčnejšia. Strie tak majú menšiu šancu, než pri suchej koži.
• Prijímanie dostatku bielkovín a vitamínov. Vyvážená strava podporuje zdravie pokožky, a teda môže taktiež pomôcť predchádzať striám. Ďalším benefitom je väčšia šanca pozvoľného priberania na váhe, namiesto toho nárazového.
• No a na záver som mojej koži pomohla aj z vonka. Používala som oleje, ktoré svojím zložením udržali pokožku vláčnu a pružnú.

Keďže je na trhu veľa produktov proti striám, či už vo forme oleja alebo krému, spravila som si menší prieskum tých najobľúbenejších. Sama som vyskúšala tri z nich. Poďme sa na to spolu pozrieť.

Tieto tri produkty som skúšala na sebe počas tehotenstva.

Bi-Oil PurCellin Oil

Olej má skutočne príjemnú a nevtieravú vôňu, čo je pri zvýšenej citlivosti na pachy v tehotenstve naozaj významný ukazovateľ. Nie je prehnane mastný, do pokožky sa vsiakne oproti iným olejom rýchlejšie, no zároveň ju udržiava dlhodobo hydratovanú. Ocenila som výber z troch objemovo rôznych balení, keďže som tento olej kupovala v poslednom mesiaci tehotenstva a stačil mi tak menší objem. Nakoniec som si ho však natoľko zamilovala, že si tento olej určite ešte kúpim a budem používať aj naďalej, práve pre jeho príjemnú vôňu. Pri tomto produkte som nenašla žiadne mínusy.

My, čo máme školopovinné deti s poruchami učenia vieme, aký ťažký bude opäť september a s ním spojený nástup do školy. Dá sa naň vôbec pripraviť ?

Aj keď bude reč o začiatku školského roka, vrátim sa na chvíľu ku koncu toho predchádzajúceho. V polovici mája, keď bolo treba pomaly začať opravovať známky, mi pani špeciálna pedagogička z Pedagogicko - psychologického centra jasne vysvetlila, že môj syn je už „vypnutý“ a nemôžem od neho, čo sa školy týka, čakať „žiadne zázraky“. Aj za cenu horších známok ho treba nechať oddychovať a príliš ho nevysiľovať učením. Keď som sa na ňu spýtavo pozrela štýlom „...to snáď nie, veď sa blížia koncoročné písomky!“, doplnila, že niektoré deti s poruchami učenia zvyknú v júni dokonca užívať tzv. sociálne voľno. Už sa skrátka neučia vôbec. V našom prípade sme zvolili zlatú strednú cestu a syn, hoci mal excelentnú dochádzku a v škole musel plniť všetky zadania, nedostával viac (po dohode s triednou učiteľkou) domáce úlohy. Každý deň som na ňom po škole badala výrazné znaky únavy, bol málo zhovorčivý, posedával, polihoval a vždy potreboval aspoň hodinku – dve na regeneráciu, aby bol schopný podvečer zájsť s loptou aspoň na dvor. A to má ADHD, takže pre nás dovtedy nezvyčajný úkaz ! Našťastie máme chápavú pani učiteľku, ktorá oceňovala, že počas vyučovania dokázal ešte prejaviť snahu, aj keď výsledky neboli dokonalé. A tak sme sa s vypätím všetkých síl prepracovali až k prázdninám. Celý júl ho nechávam oddychovať, na školu je uvalené z jeho strany prísne embargo. Nemôžeme sa o nej ani zmieniť, ak mu nechceme s manželom príliš dvihnúť tlak. Avšak syn vie, že čoskoro príde august a my pomaly a postupne začneme opakovať učivo a dostávať sa „do formy“. Lebo s týmito deťmi to skrátka nejde príliš zhurta.

Rozhodla som sa, že preskočíme čítanku, učebnice zo sloviny aj matiky a necháme na ne ďalej pozvoľne padať prach. Namiesto toho som si zadovážila (po konzultácii so špeciálnou pedagogičkou) iný typ učebníc, resp. špeciálnych pomôcok. Rada by som vám ich predstavila, pretože verím, že predstavujú účinný nástroj pomoci.

1. Čitateľské tabuľky, autor: Novák Jozef

Ako už názov uvádza, ide o tabuľky zostavené zo slabík a slov, určené pre nácvik čitateľských zručností u dyslektikov. Tabuľky sú usporiadané do menšej knihy formátu A5 v hrebeňovej väzbe. V úvode je používateľ poučený, ako správne s tabuľkami narábať. Samozrejme, slabiky, číslice a slová v knihe nie sú usporiadané len tak halabala, ale majú svoju štruktúru, zmysel a význam. Otvorené slabiky, keďže sú jednoduchšie na prečítanie a výslovnosť, majú prednosť pred zatvorenými slabikami. Nasledujú trojslabičné, štvorslabičné, päť a viac slabičné slová atď. Dôraz sa kladie aj na nácvik zrakového rozpätia, keďže deti s poruchami učenia, napríklad v kombinácii s ADHD majú tendenciu predbiehať text skôr, ako ho vôbec prečítajú. Oko je jednoducho rýchlejšie ako myšlienka a slová, bez toho, aby ich poriadne prečítali, si zvyknú potom domýšľať, alebo tipovať. Svoju rolu, okrem samotných slabík a slov zohráva aj ich grafické vyjadrenie (v riadkoch, stĺpcoch, do trojuholníka a pod.), veľkosť písma, sýto žltý podklad a absencia rušivých obrázkov a doplňujúcich textov. Myslím, že aj v prípade, že nemáte potvrdenú dyslexiu u svojho dieťaťa, môžete začať s tabuľkami pokojne pracovať. Určite mu neuškodia a možno vám pomôžu odhaliť problém, ktorý Vaše dieťa má.

1. Čítanie pre dyslektikov, autor: Horecká Mária

"Sebastian? Si v poriadku?" spýtal sa prekvapene Peter, keď videl jeho vážnu tvár. Ticho prikývol a ustarane sledoval Petrovu tvár. Niečo v jeho srdci sa zmenilo. Cítil obrovskú potrebu chrániť Zuzku. Tichý hlas v jeho vnútri mu však našepkával, aby bol opatrný a nesúdil veci príliš rýchlo. 

"Čo je medzi tebou a Zuzkou?" rozhodol sa po dlhšom tichu spýtať. Peter sa pri tóne jeho hlasu cítil zvláštne. 

"Prečo sa pýtaš?" nechápavo stiahol obočie. 

"Záleží mi na nej a nechcem, aby sa trápila pre niečo, čo sa zdá byť stratené." vyslovil Sebastian vážne. Peter sklonil hlavu a vošiel si prstami do vlasov. 

"Moja láska k nej je skutočná. Stratený som však ja a neviem ako to zmeniť. Túžim jej dať to, čo jej dáva niekto iný, ale tiež neviem ako." vyznal sa zlomene s tichým hlasom. Sebastianovi ho prišlo ľúto. Zrazu lepšie pochopil, čím si Zuzka prechádzala. Nahol sa bližšie k nemu a priateľsky sa ho snažil pohladiť po ruke. Otcovská láska, ktorá sa v ňom razovo zjavila, sa nepriečila dlhoročnému priateľstvu, ktoré medzi sebou mali. 

"Vieš, drahý priateľ, niekedy sa stane, že v živote spravíme zlé rozhodnutia, ktoré nás dovedú až do priepasti. Nad tou priepasťou sa však zakaždým objaví ruka nášho Záchrancu, aby nám ponúkol nový pohľad. A naviedol nás na tú správnu cestu. Ty môžeš byť niekde medzitým. Chýba ti však jedno." Sebastian sa odmlčal a čakal, kedy sa na neho Peter pozrie. Chvíľu mu to trvalo, ale potom tak urobil.