Keď Tomáš šoféroval auto naspäť do hotela, Zuzka si všimla, koľká únava mu sadla na tvár. A tak ihneď ako vošli do izby, trvala na tom, aby si Tomáš ľahol a pospal si. Aj napriek tomu, že spočiatku nechcel, nakoniec sa jej podarilo presvedčiť ho. Zaspal takmer okamžite, ako si ho privinula k sebe a nežne ho začala hladiť vo vlasoch. Tesne predtým, ako zatvoril oči, stihol ešte s jemným úsmevom šepnúť:

"Moja jemná víla, teba sa nedá odmietnuť."

Zuzka ho s úsmevom ľahko pobozkala na líce a potichu sa vytratila z izby. Posadila sa na terasu. Páčil sa jej výhľad, ktorý sa tu rozprestieral. Po chvíli ticha sa rozhodla zavolať Patrikovi. Ten jej v tichu šepol, že mama sa má dobre a teraz oddychuje. To ju presvedčilo, že ich už viac rušiť nebude. Utvrdila sa, že mama je v Patrikovej prítomnosti v bezpečí. Po pár minútach jej zazvonil mobil a ona prekvapene zdvihla. Bola to Veronika.

"Ahoj Zuzi, neruším?" spýtala sa nevinne.

"Ahoj. Nie, nerušíš. Čo si potrebovala?" Zuzka sa zhlboka nadýchla a spokojne sa usmiala. Okolo sa rozprestierala samá zeleň a to jej v srdci vytvorilo nádherný pokoj.

"Chcela by som ísť na drink, ale nemám parťáčku. Nešla by si? Potrebujem zresetovať hlavu. Vďaka Bohu, že riaditeľka sa v pondelok vracia. Normálne som mala už chuť začať si písať výpoveď. Ten človek je stroj na ničenie ľudskej dôstojnosti. S ničím nikdy nie je spokojný. Je si Tomáš istý, že je jeho synom?" vyslovila s úškrnom. Zuzka ticho pokrútila hlavou.

„Mamííííí, ja chcem tie zebrové!" „Ja tieeeeež!" „Tak ja tie mackové!" „Aj jaaaa!"

Typickí súrodenci, čo má jeden, chce aj druhý. Ešteže nám Sedita ponúkla dosť zo všetkého. A o čo sme sa u nás doma takmer pobili? 

Dôvodom našich svárov boli piškótky Seditky vo veselých zvieratkových obaloch. A tie nielen lákajú zvieracími obrázkami, ale tiež chutia! A ako? No presne tak, ako si ich pamätáme z detstva! 

Priznám sa, moje deti sú, rovnako ako ja, odchované na piškótkach. Áno, aj v dobe, kedy mnohé mamičky zatracujú lepok a deťom cukor odopierajú snáď do puberty, moje deti v kočiariku „žužľali" piškóty. A moja mamina ich naučila na tie najmenšie mini piškótky. O to väčšia bola moja radosť, keď som zistila, že mini piškóty Seditky sú v regáloch aj v praktických mini baleniach. A tak spolu s fľašou s vodou nikdy nechýbajú v našej výletovacej výbave!

A áno, Seditky obsahujú cukor aj pšeničnú múku. Avšak k tomu už len vajíčko a nič viac. Takže si stále myslím, že piškótky pre detičky nie sú vôbec zlo. Naopak, aj dospelým zaženú chuť na sladké. Ja osobne ich milujem s čiernym čajom. Namáčať si. 🙂 

A čo ma prekvapilo je, že dlhé seditky sú bez cukrového posypu. Osobne mi tie s posypom nechutia, ale tieto bez neho v nedeľnom pudingu sú mňam!

Ahooje poraďte fakt dobrú autoškolu Bratislava ďakujem 🙂

Dovoľte mi podeliť sa s vami o moju osobnú skúsenosť. 

Syn sa mi narodil v 35 týždni. Mal bežné problémy predčasne narodeného dieťaťa. Nemocnicu sme opúšťali po dva a pol týždni. Pani doktorka mi vtedy povedala pamätnú vetu: "Nebojte sa, bude v poriadku, oni (predčasniatka) sú deti ako všetky iné, len je o nich možno trochu viac počuť keď podrastú". Pravdivosť tejto vety si overujem v praxi dodnes...

Od začiatku som mala pocit, že je mimoriadne aktívny, pohyblivý, vnímavý. Porovnávala som ho s jeho staršou sestrou (porovnávať sa vraj nemá, ale ruku na srdce, kto z nás sa tomu dokáže dôsledne vyhnúť ?). A hoci je zväčša každé dieťa iné, niektoré rozdiely boli u tých mojich markantné, bez zjavného dôvodu. Tak napríklad kuriózny úraz môjho syna, keď sa ako päť mesačný rozhojdal pripútaný vo "vajíčku", prevrátil ho silou vlastnej váhy a tvárou dopadol na zem. Z výšky kuchynského stola. Viem, je to moja chyba. Nemala som ho klásť na stôl a nemala som ho spúšťať z očí. Ani na chvíľu. Keď som na pohotovosti vystrašená, zahanbená, s pocitom nesmiernej viny vysvetľovala, že som ho len chcela mať vo výške očí, kým som varila, a stratila som zo zreteľa jeho pohyblivosť, doktor len krútil nesúhlasne hlavou. Potom ležiacemu bábätku podal prst. Syn ihneď zareagoval, pevne ho chytil, pritiahol k sebe a švihom sa posadil. Doktor aj so sestrou otvorili doširoka oči a pozreli na mňa spýtavo. "Veď som vám hovorila", hlesla som rozpačito. 

Podobných príhod, a aj úrazových, sme mali žiaľ viac aj neskôr. Nieže by sme na neho nedávali pozor. Syn bol mimoriadne vynaliezavý. Nemal ani dva roky, keď si vedel pomocou príborového nožíka vybrať zo zásuvky bezpečnostnú poistku. Bolo potrebné mať oči aj na zadku, ako sa hovorí. Samozrejme, to sa vždy nedá. Aj preto tie rozbité kolená, odreté čelo, škrabance a modriny. Pocity viny a strachu u nás rodičov, no a popravde, potom už aj zvyk a konštatovanie, že náš chlapec je proste taký...

 Bol manuálne veľmi zručný, čo mu ostalo dodnes. Vo veku osem rokov dokáže sám rozložiť oheň, zapojiť čerpadlo a prečerpať vodu, rozumie princípom murovania, betónovania, klampiarskym prácam, vie, čo sú elektrické obvody, ako fungujú žľaby, odtoky, kanalizácia. Otcovu sadu náradia má dávno preskúmanú, zväčša s ňou vie aj narábať.  Baví ho práca s drevom. Všetci obdivujú jeho technické myslenie a schopnosti. Je toho veľa a zároveň je to všetko. Všetko v tom zmysle, že nič iné ho už nezaujíma. A to doslova.

Počítať, písať a čítať sú tri veľké problémy. Presne v tomto poradí ako som ich vymenovala, od najmenej, po najviac závažný. V čítaní je na úrovni prváka, stále sa boríme so  slabikovaním. Ak aj technicky text prečíta správne, nerozumie jeho významu. Príbehy pritom zbožňuje. Nejeden večer trávime pri knižke. Predčítavam ale ja. On je poslucháč. Píše ako počuje, nevníma rozlišovacie znamienka, písmo sa pohybuje niekde na úrovni (ne)čitateľnosti. Krasopis je pre nás veľká neznáma. Málokedy počuje na konci vety otáznik, alebo výkričník. Všetky vety sú pre neho oznamovacie. Nevie, kde má veta začiatok a kde koniec, napriek tomu, že každá začína veľkým písmenom a končí interpunkčným znamienkom. Aby som nezabudla na podstatnú informáciu - syn je druhák na klasickej základnej škole. 

Tentokrát sme testovali Petite&Mars Royal, a to vynovenú verziu 2021 v limitovanej farebnej kolekcii Heritage Voda. Námornícky 'vodný' farby, kvapkový vzor spodnej časti striešky, ako aj pásikavú podložku doplnila “kvapková” sklenená fľaša zdarma ku kočíku. Okrem podložky Royal v balení obsahuje prebaľovaciu tašku pre maminu, ako aj nánožník, teda je komplet vybavený aj na obdobie jeseň/zima. Čím ešte prekvapil a potešil? A čo by ešte mohlo byť lepšie? Čítajte vo veľkej, podrobnej recenzii športového kočiarika P&M Royal nižšie.

V KRÁTKOSTI

Plusy a mínusy kočíka Petite&Mars Royal 2021:

+ obrovská XXXL strieška s pridaným magnetickým okienkom

+ dlhé sedadlo s vysokou, 25kg nosnosťou priestranné aj pre štvorročné dieťa

+ mnohé mamičky poteší skladanie sedadlom dovnútra (podobné napr. modelu Valco Snap)

ÚZKOSŤ má svoju minulosť ale aj budúcnosť. Jej budúcnosť a pokračovanie zabezpečujú deti. Deti dedia celý archív rodu, narodia sa s úzkosťou a vlastne ani nepoznajú stav bez nej.

Podľa štatistík sa úzkostná porucha vyvinie u každého ôsmeho dieťaťa. Ak sa nezačne liečiť hneď v začiatkoch, jej negatívne dôsledky sa začnú prejavovať rôznymi spôsobmi.

Neliečená úzkostná porucha dieťaťa, pomalé a ďalej nabaľujúce sa emócie strachu, hnevu, smútku a vyčerpania sa môžu prejaviť v jeho zhoršených študijných výsledkoch, oneskorenom vývoji, dieťa nedokáže rozvíjať svoj potenciál. To vyvoláva pocity menejcennosti, neistoty a všetko to môže smerovať k poruchám správania, prípadne rôznym závislostiam.

Ako sa prejavuje strach či úzkosť u detí:

• utlmením spontánnych prejavov, uzatvárajú sa do seba, sú pasívnejšie, unavené, spavé,
• alebo naopak trpia výraznejším nepokojom, nervozitou, hyperaktivitou spôsobenou napätím, ktoré potrebujú uvoľniť,
• typické je plytké dýchanie ovplyvňujúce pozornosť s následným ADHD, poruchami učenia, trémou,
• poruchami príjmu jedla – prejedaním sa alebo naopak nechutenstvom, komplikovanejšími prejavmi sú bulímia a anorexia,
• poruchami spánku, problémy so zaspávaním, ktoré sú časté už u malých detí – nočné desy a nočné mory, spojené s pomočovaním, ale aj problémy s kakaním.
• zdravotnými prejavmi – bolesť hlavy a bruška, ktoré sa môžu častejšie prejavovať ráno pred odchodom do školy, počas stresových situácií a bezprostredne po nich,
• často sa objavia zlozvyky, ktorými sa dieťa upokojuje a uvoľňuje – napr. cmúľanie palca, obhrýzanie nechtov či vytrhávanie vlasov,
• zvláštne spôsoby vyrovnávania sa s psychickou záťažou, ktoré možno považovať za sebapoškodzovanie – hryzenie rúk, škrabanie sa po celom tele, rôzne motorické a zvukové prejavy či rituály,
• vznikom závislosti na návykových látkach, ktoré im umožnia prežívať iné stavy – alkohol, drogy, sex, ale aj sladkosti,
• snažia sa vyhýbať istým ľuďom, miestam, situáciám, kde sa necítia dobre a chcú radšej zostať doma,
• nechcú ostať bez rodičov, majú veľké obavy o to, či ich majú dosť radi, či sa vrátia,
• následne strácajú sociálne zručnosti v nadväzovaní a udržiavaní vzťahov s rovesníkmi,
• objavuje sa strach z tmy, duchov, nepríjemných postáv, boja sa, že niekto príde do ich izby a ukradne ich,
• potrebujú opakované uisťovanie a opakujú sa rôzne somatické ťažkosti,
• neustále sa za niečo ospravedlňujú,
• nepredvídateľne psychicky zlyhávajú aj pri jednoduchších úlohách a aktivitách,
• obdobie puberty a dospievania je problematické,
• extrémny perfekcionizmus, nie sú spokojné so svojimi výkonmi, obávajú sa urobiť aj najmenšiu chybu,
• majú vtieravé myšlienky a kompulzívne správanie kedy musia niečo urobiť, majú určité rituály – musí sa otočiť, robiť pohyby s rukami alebo nohami, niekoľkokrát vstať, obísť niečo,
• trpia fóbiami (zo psov, pavúkov, múch apod.) a svoje strachy preháňa (napríklad že príde živelná pohroma a pod.).

Mnohé tieto prejavy detských úzkostí obvykle nie sú jeho okolím akceptované, dieťa je za ne kritizované, dokonca aj trestané, čím sa pôvodné pocity úzkosti ešte viac prehlbujú. Problémom je, že dieťa nevie pomenovať čoho sa bojí, prečo to cíti alebo z čoho má úzkosť a rodičia mu často práve preto nedôverujú.  

"Milujem ťa, Tomáš." šepla, keď tiež privrela oči a vychutnávala si tichú chvíľku, ktorá patrila iba im dvom. Po chvíli začuli tiché klopanie na ich dvere. Tomáš ešte raz na ňu zamilovane pozrel a pobozkal ju na líce. Potom išiel otvoriť. Zuzka medzitým vošla na terasu a s hlbokým nádychom si vychutnávala nádherný pocit plnosti. 

"Môj Pane, taký si úžasný. Úžasný Boh. Zakaždým, keď mám pocit, že padám do tmy, nečakane ma chytíš svojou mocnou pravicou a vtiahneš ma naspäť do svojho svetla. Nevzdáš sa toho, čo vo mne tvoríš, však? Tvoja vernosť je neopísateľná. Tvoja milosť bezhraničná. Obdivne skláňal svoju dušu v tichu a túžim ti darovať svoje srdce. Tak slabé a neisté. Lebo v Tebe som celistvá. Ty mi tam, kde Ťa nachádzam, dávaš to, čo moje srdce potrebuje." vyznávala sa tichým hlasom, opretá o zábradlie, s pohľadom upretým do nebies. Obloha bola úplne jasná, akoby dostávala odpoveď na slová, ktoré pred chvíľou vyslovila s toľkou odovzdanosťou, pokorou a úctou. 

"V tieni mojich poloprávd ma presvetlila tá skutočná, Pravda právd. Tá, ktorá nesie to najkrajšie meno. Môžu ju ukrižovať a Ona vstane o tri dni v ešte silnejšom svetle. Lebo sama je Svetlom. Áno, je s nami, je v nás, preniká cez naše vedomie. Ak necháme, stane sa ohňom. Pulzujúcim a stravujúcim. Strhne našu malovernosť a pretaví sa do hĺbky srdca. V celej šírke, dĺžke a výške, ktorú sami nedokážeme obsiahnuť. Ježiš, si Pravdou vo mne. A ja viem, že spolu s Otcom tvoríte tú časť mňa, ktorá ničí moju slabosť. Nádherné majstrovské dielo v rukách skutočného Umelca. Adonai Ahuvi. (môj milovaný Pán)" pridal sa Tomáš s hlbokým hlasom, tesne blízko nej s rovnakou odovzdanosťou ako ona sama pred chvíľou. Zuzka sa otočila k nemu a nežne sa usmiala. Nadšene sledovala jeho pokojnú tvár, ktorú zdvíhal k slnku a ticho vyslovila:

"Amen." potom natočila tvár na rovnakú stranu ako on a v tichu si vychutnávala blízkosť muža, ktorý presne chápal, pri čom jej srdce i duša kvitnú. 

Tomáš so Zuzkou si vychutnávali obed na terase. Pocit čerstvého vzduchu z rozpreztietajúcej sa prírody im v chuti do jedla pomáhal. Dopriali si aj dezert. Keď Tomáš dojedol, zaujato sa zahľadel na Zuzkine oči, ako s nadšením behali sem a tam. Bolo zjavné, že sa začala cítiť veľmi dobre a to Tomáša tešilo. 

"Pamätám si, ako si mi kedysi hovorila, že by si sa rada dostala na úplný vrchol jedného z kopcov na tvojom mieste. Teší ma, keď ti môžem plniť želania. Rozprával som sa s recepčným a prezradil mi jednu túru na miesto, kde je krásny výhľad. Čo ty na to?" so širokým úsmevom čakal na jej odpoveď. Zuzke sa zaleskli oči očakávaním. 

Zaujali ma dotazy, úvahy a komentáre mamičiek o krásnych prejavoch lásky od svojich detí. Nie všetko čo je krásne pre matky, je zdravé aj pre deti.

Dotaz: Je normálna vec… „3,5 ročný syn – Vejmi ťa jubim mamka, si moja… Ďakujem mamka, jubim ťa…“. V škôlke po 1,5 mesiaci bol zúfalo smutný za mnou… Malý je na mne zavesený od rána do večera, ešte aj v noci sa mi nasáčkuje do postele a ľúbi ma a som jeho  nehovoriac o tom, že sa v noci zobudím na to, ako ma hladká a pusinkuje. Jaj milujem to, užívam si to, o chvíľku z toho vyrastú.

Čo je rizikom:

• V škôlke po 1,5 mesiaci bol zúfalo smutný za mnou,
• je na „mne zavesený“ od rána do večera,
• v noci ma „hladká a pusinkuje ..“.

– Je to v poriadku, keď to robí aj 9 ročne dieťa? A má veľkú potrebu sa objímať, lúčiť, a pod. ? Viedla som ho k takému vnímavému postoju, dojčila do 3.r., nosila, spal pri nás…len tiež sa niekedy nad tým zamýšľam, či aj v tomto veku je to ok.

Čo je rizikom:

Ráno vstupujeme do budovy škôlky. Rutinne vojdeme do šatne, malá sa posadí na lavičku, prezuje si topánočky za papučky. Dáme si pusinku, poprajeme si pekný deň. Kým stihnem zatvoriť dvere, vyskočí na mňa pani učiteľka s tlačivom, či máme záujem o škôlku počas prvého mesiaca letných prázdnin. V duchu si odpovedám, že nie, veď leto, prázdniny, voda, kúpanie, hry, jašenie sa,... A potom mi to dopne. Nás čaká prvé spoločné „pracovné“ leto. Pri staršej dcére som si to nikdy neuvedomila. Po jej nástupe do škôlky som bola doma s jej mladšou sestričkou, a tak bolo leto automaticky vyriešené. 

Kombinatorika, logika, štatistika a aj zdravý rozum v priebehu chvíle vyhodnotili, že či sa mi to páči alebo nie, do škôlky ísť musia. A tak som, s hrčou v krku, podpísala, čo bolo treba a spravila ortieľ nad našim spoločným letom. To isté sa odohralo o triedu vedľa, kam chodí staršia dcéra. A o dve triedy vedľa, kam chodia deti mojej sestry. So zasnenou hlavou sme so sestrou premýšľali, ako deťom spraviť leto, nekoledovať si o výpoveď v práci, a pritom sa nezblázniť. A tak nám skrsla spásonosná myšlienka. Doobedia v škôlke, deti si prevezmeme napapané, a potom pekne k jednej alebo k druhej do záhrady, kde si spravíme taký externý zdieľaný home-office. 

Ja sama som panelákové dieťa. O to viac si cením možnosť len tak vypustiť deti do záhrady. Od neskorej jari do skorej jesene môžu pobehovať bosé, lebo sa nemusím báť skla, ihiel či zvieracích suvenírov, ktoré si neodpracú nezodpovední majitelia. Sem-tam aj holé, lebo nemusím mať strach, že budú sústom pre nepovolané lačné oči. Jediný nepriateľ, ktorého sa bojím, je slnko. Časy môjho detstva, kedy nám stačil „Nubian dvojka", sú nenávratne preč a s citáciou zo známeho českého filmu Dědičství na perách: „Víš, jaké je slnko sviňa, víš, jaké sú tam díry?“, mastím vždy svoje deti ostošesť.

Spolu s prvým zubatým slniečkom, ktoré nás núti vymeniť tričká za tielka a legíny za kraťasy, viedli moje kroky do drogérie, s cieľom kúpiť opaľovací krém. Predstava letnej verzie S tebou mě baví svět, ktorú sme si spolu so sestrou dohodli, mi zdvíha kútiky úst do letmého úsmevu.

Stojac pred plným regálom, čítajúc drobné písmenká na zadnej strane výrobkov, lamentujem a nie som schopná zvoliť si ten naj. Pri výbere kozmetiky pre seba nie som až natoľko zdržanlivá. No pri deťoch mám latku stanovenú naozaj vysoko. 

Premýšľam a v duchu si vymenovávam kritériá, ktoré by mal spĺňať. Do reality ma vráti hlas predavačky, ktorá sa mi snaží doplňujúcimi otázkami pomôcť vo výbere. Fúú, to vám poviem, že výber opaľovacieho krému znie miestami zložitejšie, ako jadrová fyzika. Aký ochranný faktor? Má obsahovať UVA filtre? Aké ochranné filtre by mal krém mať, chemické či fyzikálne? Aká odolnosť voči svetlu, teplu, vode? 

Horúce slnečné lúče, vysoké teploty, pohoda pri bazéne alebo pri mori, zmrzlina...To všetko sa s letom neodmysliteľne spája. Aj uplynulé dni nás nabádajú k tomu, aby sme vytiahli zo skrine plavky, opaľovacie krémy, napustili vodu do bazénov alebo narýchlo hľadali dovolenku. Nie každému však „letné radovánky“ spríjemňujú život. Nástrahy počas leta číhajú najmä na detičky s citlivou pokožkou. My to máme v rodine „pekne“ podelené. Staršia, štvorročná, dcéra zdedila alergiu po otcovi a mladšia, takmer ročná, atopický ekzém po mne. Ale inak zdedili aj to lepšie z nás 🙂 

S atopickým ekzémom sa musí bojovať s menšími prestávkami počas celého roka. Neviem, ktoré obdobie nám vyhovuje najlepšie. Možno jar alebo jeseň, keď je mierne počasie aj teploty. V zime nás páli mráz, pokožku vysušuje aj zapnuté vykurovanie v dome. V lete nás zase všetko štípe, pot s ekzémom tiež nie je kamarát. Vysoké teploty v kombinácii s chlórovou vodou už radšej ani nespomínam. Aby sme si spoločne leto užili, musíme si dávať pozor hneď na niekoľko „letných nástrah“. Cenné rady sme dostali nielen od pediatričky, ale aj od kožnej lekárky, ktorú pravidelne navštevujeme.

Pozor na bazény

Ekzém sa v lete zvykne vďaka teplejšiemu počasiu zlepšovať, no pokožka je zároveň vystavená viacerým vplyvom, ktoré môžu vyvolať nepríjemnú reakciu alebo zhoršiť jej stav. Veľkým lákadlom je počas leta nepochybne voda. Ako sme si však viackrát vypočuli a už aj otestovali, pre atopikov je balzamom na dušu more. Jeho účinky sú aj u mňa, ako dospelej, naozaj úžasné. Keď sa nám podarila dovolenka pri mori, mala som od ekzému pokoj aj trištvrte roka. Na druhej strane, počas pandemických opatrení je cestovanie o poznanie náročnejšie a viacerí uprednostnia domácu terasu, záhradu alebo bazén. Pre atopikov je najväčším postrachom chlór, ktorý dokáže jemnú a citlivú pokožku oslabiť a vysušiť. Šarapatu vedia narobiť aj prírodné kúpaliská, ktorých vodu nekontroluje Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Aj preto nám kožná lekárka poradila radšej napustiť malý bazénik čistou vodou, ktorú treba pravidelne meniť. Krátky pobyt v ňom našej malej neškodí, nevyhnutnou je však po každom kúpaní sprcha a následné nakrémovanie pokožky.

S priamym slnkom opatrne, nezabudnite na kvalitné oblečenie 

Tých najmenších neodporúčajú pediatri vystavovať priamemu slnku vo všeobecnosti. O to viac to platí u detí s citlivou pokožkou. Neoddeliteľnou súčasťou našej výbavy sú preto počas leta opaľovacie krémy, klobúčiky či okuliare. Deti sa snažím pri hrách udržať v tieni alebo polotieni, čo je však takmer vždy problém a lezú kade tade. Mimoriadne dôležitý je počas horúčav aj výber oblečenia. Ja sa snažím po kúpaní pokožku ihneď osušiť a dievčatám dať jemné, priedušné kúsky, najlepšie z biobavlny. Osvedčili sa nám voľné strihy a svetlé farby. Okrem ekzému totiž naša najmenšia často bojuje so zapareninami pod kolienkami či krčkom. Aj preto sa snažím vyberať kvalitné oblečenie, najlepšie z certifikovanej biobavlny.

Na maminých pleciach je toho denne naloženého až-až.

Poznáme to každá. 😉

Vstaneš a kolotoč činností začína... 

Raňajky deťom, manželovi, sebe. Ten chce to, ten zas tamto, tá nechce toto… a podobne. 🤦

Niekde medzitým si stihneš odpiť z kávy. 

Umyješ zuby, prebalíš, naložíš práčku, vyložíš umývačku, nadojčíš, opäť prebalíš, dávaš odgrgnúť… a tak ďalej.

Dlho avizovaná súťaž je  konečne tu! 😀 

A o čo budeme s #fisherprice súťažiť? 

Môžete vyhrať Farmu

Lietadlo

Školský autobus

a Hasičské auto

Bolo skoro ráno a Vilma sedela v izbe primára. Snažila sa ho presvedčiť, že chce svojho syna previezť do domáceho liečenia. Ten bol spočiatku trochu proti, keď ho však Vilma ubezpečila, že sa postará, aby na neho dohliadol ten najlepší neurochirurg, akého pozná, súhlasil. Matúškov stav bol veľmi dobrý a každý deň sa cítil čoraz silnejší a plný energie. Milan sľúbil, že jej pomôže počas dňa, aby sa ona mohla opäť, podľa potreby, vrátiť naspäť na svoje miesto. Bola totiž v kontakte s Veronikou a tá jej nepodávala pozitívne správy, čo sa týkalo nového riaditeľa. Jediné, čo ju mrzelo bol fakt, že Sebastiana opustí. Ak však chcela konečne nájsť ich dcéru, musela to urobiť. Keby to bolo na nej, každú svoju sekundu by venovala tomu, aby mu bola nablízku. Tak veľmi túžila opäť vidieť jeho oči a láskavý úsmev. Sľub, ktorý mu dala ju hnal v tom, aby neupadala. 

Keď s Milanom prechádzali po chodbe naspäť do izby ich syna, obaja mlčali. Vilma bola zahĺbená do svojich myšlienok a Milan stále premýšľal nad ich posledným rozhovorom.

"Keď sa vrátiš domov, chceš pátrať po svojej dcére?" začal rozhovor s tichým hlasom. Vilma sa prekvapene otočila jeho stranou a mlčky pozorovala jeho vážnu tvár.

"Prečo sa ma to pýtaš?" smutne stiahla obočie. Tušila, že to všetko pre neho muselo byť veľmi ťažké.

"Chcel som ti navrhnúť, ak by ti to neprekážalo, že by som sa nasťahoval domov. Kvôli Matúškovi. Chcel by som s ním byť čo najviac. Samozrejme by som spal v hosťovskej izbe." trochu spomalil chôdzu a otočil k nej hlavu. Vilma zastala. Milan na ňu upieral sebaistý pohľad. Keď sa nad tým zamyslela, vlastne by to bol dobrý nápad. Predstavila si Matúškovu veselú tvár, keď sa dozvie, že jeho milovaný ocko bude opäť s ním. Ticho prikývla.

"Súhlasím. Kvôli Matúškovi. Bude sa tak cítiť lepšie. Vidím, aký je šťastný, keď si v jeho blízkosti." vyslovila tichým hlasom a zhlboka sa nadýchla. Milan sa usmial a ticho poďakoval. Keď vošli k Matúškovi a povedali mu novinky o jeho prepustení a o tom, že jeho ocko bude opäť bývať s nimi, takmer od radosti vyskočil z postele. Vilma po dlhej dobe konečne cítila radosť a úľavu, že je jej syn šťastný. Po chvíľke, keď podišla k oknu a do mysle sa jej opäť vrátil Sebastian, stíchla a uzavrela sa do seba.

Som otec a mávam svoje dni. Hnevám sa a bývam netrpezlivý, prísny, smutný a unavený. Ale potom si oblečiem klaunský kostým, stane sa zo mňa Quido Bublanina a v hlave zapnem podporné systémy smiechu, empatie, zábavy a humoru.

Z malej krabičky od cukríkov vyberiem červeno-červený nos na gumičke, a keď si ho nasadím, zhlboka sa nadýchnem. V očiach sa zaiskrí, telo sa napne, prsty začnú dirigovať melódiu, nohy netrpezlivo podupkávajú, hlas sa naladí do správnej tóniny. Som pripravený.

„Pripravený?“ zaklope na dvere nemocničnej izby môj klaunský kolega doktor Stresser.

Dnes Bublanina akosi nie je vo svojej koži. Je nervózny, trochu sa bojí, má trému a nos, ten vychýrený červený nos ho trochu páli. Vie, kto leží na posteli pod oknom. 

Neustále myslí na to, ako pred tromi dňami, keď jeho červený nos spal v krabičke od cukríkov, v rannom zhone nervózne zúril na dcéru.

„Alžbetka, nevymýšľaj a odchod do školy.“

Patrik oddane sledoval Alenkinu tvár a premýšľal nad stretnutím so Silviou. Alenka si toho všimla a jemne ho pohladila po tvári.

"Si smutný?" nežne vzhliadla k jeho očiam. Patrik sa ľahko usmial a pokrútil hlavou.

"Iba ma zaujíma, čo robila Silvia u teba?" spýtal sa potichu. Alenka si vzdychla. Keď si spomenula na sestrine kruté slová, pocítila ako jej na hruď padol ťažký kameň. Patrik ju povzbudivo pohladil po ruke, keď zazrel ako sa jej tvár mení v ťaživom pocite.

"Rozhovory s mojou sestrou sú vždy veľmi náročné. Tak ako som bola odhodlaná Zuzke povedať pravdu, po jej prítomnosti zo mňa tá odvaha nejak opadla." vzhliadla opäť k Patrikovým očiam a vydýchla, keď to vyslovila nahlas. Patrik sa prisunul bližšie k nej a s láskou si priložil čelo k jej.

"Jediné, čo teraz potrebuješ je oddych a pokoj. Nezaťažuj sa tým, čo bude. Som presvedčený o tom, že Boh ťa svojou múdrosťou povedie po tej správnej ceste. Ja sa o teba postarám. Keď ťa prepustia, vezmem ťa do jedného krásneho hotela v horách. Čerstvý vzduch a nové prostredie ti iba prospejú." zamilovane sa usmial a Alenka mu úsmev opätovala.

"Ďakujem, že si so mnou a si taký starostlivý a obetavý." Patrik si priložil jej ruku k svojmu lícu a chvíľu tak mlčky zotrval. Bol šťastný, že je Alenka v poriadku a môže si užívať jej prítomnosť. Potom jej ruku položil na posteľ a podal jej pohár s vodou, aby sa napila.

Úzkosť je mnohými ľuďmi vnímaná ako jeden z prejavov obyčajného strachu. Trpieť úzkosťou je však stav oveľa ťažší a komplexnejší. Úzkosť je v pozadí mnohých psychických i somatických ochorení.

Pocity klientky: „Nie som schopná žiť, cítim čudnú bolesť, nič ma nebolí a zároveň ma bolí všetko, bolí ma všetko okolo tela, nechce sa mi byť. Ak vás bolí zub, dáte si tabletku, ale tu neviete čo si dať…“

Prosba mladej ženy o radu: „Mám pocit, že som zomrela. Som tu, ale nie som. Som neprítomná žena, manželka i matka. Som zo seba sklamaná a smutná. Nemám sa k životu. Neviem, či je to nejaká depka alebo čo. Ešte som na materskej dovolenke, ale vôbec si ju neužívam. Chýba mi radosť, energia, život. Cítim len prázdno, ticho a smútok. Nič sa mi nedarí a som z toho nervózna a nahnevaná sama na seba. Čo to so mnou vlastne je a ako sa z toho vymotať?“

Úzkosť je nevysvetliteľná, neurčitá vystrašenosť, predtucha, skrytá obava z nejakého hrozného nešťastia. Pri riešení úzkostných stavov už nestačí iba rada, presviedčanie, povzbudenie. Takýto stav si vyžaduje odborné riešenie a liečbu.

Medzinárodná klasifikácia chorôb poskytuje diagnostické vodítka pri sledovaní úzkostných symptómov. Sú to:

• úzkostné očakávania – obavy z budúceho nešťastia, pocity akoby na pokraji svojich síl, zhoršená koncentrácia pozornosti, strach,
• motorické napätie – nekľud, bolestivé napätie v hlave, tras, neschopnosť uvoľniť sa,
• vegetatívna hyperaktivita – točenie hlavy, potenie, tachykardia, nevoľnosť od žalúdka, závrate, sucho v ústach.

Prešlo niekoľko hodín. Zuzka s Patrikom sedeli vedľa Alenkinej posteli a s pokojnejším pocitom sa oddávali tichej modlitbe vďaky k Bohu. Previedol ich cez toto nečakané zatemnenie s takou ľahkosťou, že ešte teraz úplne nechápali, čo sa vlastne stalo. Nakoniec všetky výsledky dopadli v poriadku. Jedine krv ukázala jemnú dehydratáciu. Alenka poprosila Patrika, aby zbehol domov a doniesol jej nejaké osobné veci. On otočil pohľad na Zuzku, ktorá sa pobavene usmiala, keď uvidela jeho neistý pohľad. Tak navrhla, že sa o to postará radšej ona sama. Alenka sa jej poďakovala a chápavo pohladila Patrika očami. Ten veselo zdvihol ramená a ticho sa Zuzke poďakoval.

Keďže na oddelenie priviezli dva vážne stavy, Tomáš nemal čas venovať sa Zuzke a Alenke tak, ako by chcel. V miestnosti, kde sa nachádzali výťahy sa stretli práve, keď Tomáš prechádzal do svojej izby s nejakými papiermi.

"Odchádzaš?" spýtal sa so záujmom. Zuzka sa na neho usmiala a pohladila ho pohľadom. Veľmi ho chcela objať za všetko, čo pre mamu urobil, nechcela však zbytočne vyvolávať klebety.

"Idem mame doniesť nejaké veci, hneď sa vrátim. Inak ďakujem za všetku tvoju starostlivosť, ktorú si mame poskytol." vyslovila nežne a jemne sa usmiala. Tomáš jej venoval pohľad, ktorým dokázal rozochvieť jej srdce zakaždým tak, že niekedy zabúdala dýchať. Keď k nej pristúpil bližšie a ľahko sa dotkol jej prstov, zhlboka si vzdychla. Na malý okamih sa stratili jeden druhému v pohľade. Vyrušil ich zvuk otvorenia výťahových dverí. Zuzka sa neochotne od neho vzdialila a nastúpila dnu. S upretým pohľadom na Tomáša sa strácala za zavierajúcimi sa dverami. Tomáš na ňu v poslednej chvíli ešte túžobne žmurkol, čo jej vytvorilo hravé pocity v podbrušku. Úsmev jej na tvári pretrvával ešte aj vtedy, keď nasadala do taxíka.

Peter práve, keď prichádzal taxík k Zuzkinmu domu, vychádzal od rodičov a chystal sa nasadnúť do auta. Pohľad mu okamžite padol na ňu, keď sa skláňala k vodičovi, niečo mu hovorila a potom pomalým, pokojným krokom pristúpila k dverám. Pomaly zatvoril dvere auta a chvíľu si prezeral miesto, kde sa stratila. Pocítil obrovskú naliehavosť. Zdalo sa mu, že práve teraz je tá správna chvíľa, kedy sa s ňou môže stretnúť. Odhodlane prešiel po chodníku, ktorý si tak dobre pamätal. Ešte aj pocit v ňom bol rovnaký ako pred rokmi. Zdalo sa mu, že sa vôbec nič nezmenilo. Veľmi dúfal, že aj Zuzkin pohľad k nemu, bude taký istý ako predtým, než spravil tú najväčšiu chybu v živote. Podišiel k zadnej časti taxíka, ktorý tam na Zuzku čakal a so zamysleným pohľadom sa otočil smerom na cestičku k ich tajnému miestu. Zhlboka sa nadýchol a v mysli si premietal každú jednu spomienku, keď boli ešte spolu. Zaplavila ho nostalgia a s bolestným pohľadom sa otočil smerom k dverám domu. Čo ak už o neho nebude mať záujem? Rázne pokrútil hlavou a zamračil sa. Nie, to si nechce pripustiť. Ich láska bola výnimočná. Zuzka určite nezabudla. Zhlboka sa nadýchol a obišiel taxík. Ešte stále sa neodhodlal pristúpiť bližšie. Mlčky hľadel na dvere niekoľko minút, až kým sa neotvorili a Zuzka nevyšla von. Zrýchlil sa mu dych, keď Zuzka zamkla dvere a s hlavou otočnou na druhú stranu prichádzala k nemu. Po pár sekundách, keď pohľad uprela rovno, Peter zmeravel. Zuzka zastala a šokovane upierala pohľad na neho. Celá hruď sa jej zovrela a z rúk jej vypadla taška, ktorú zbalila pre svoju mamu. Peter na ňu upieral nežný pohľad. Jej oči ho úplne odzbrojili. Taký dlhý čas o nej sníval, že teraz, keď ju videl sa bál, či to stále nie je iba sen. Keď uhla svojim pohľadom a sklonila sa naspäť k spadnutej taške, odhodlal sa k nej spraviť niekoľko neistých krokov. Bol jej takmer na dosah ruky, keď sa opäť zdvihla a s vážnou tvárou zovrela pery. Do srdca ju bodol zvláštny pocit straty. Tvár sa jej stiahla bolesťou a do očí sa jej začali hromadiť slzy, ktoré sa snažila prehltnúť. Par sekúnd na seba mlčky hľadeli. Potom ho Zuzka rýchlym krokom obišla a naliehavo otvorila dvere od taxíka. Keď sa Peter otočil jej smerom, práve nasadala dovnútra. S vážnou tvárou sledoval, ako sa na neho opäť pozrela s tými hlbokými modrými očami, v ktorých vždy nachádzal útechu. Keď ju taxík odviezol preč z jeho pohľadu, ešte pár minút ostal stáť na svojom mieste. Niečo v jeho vnútri ho bolelo. Ale aspoň prvé stretnutie mali za sebou. Hoci si ho predstavoval inak, nevzdával sa. Nádejou mu bola istota, že sa mu podarí Zuzku získať naspäť.

Zuzka sedela v aute a snažila sa predýchať to, čo pred chvíľou zažila. Vidieť Petra v takej nečakanej situácii ňou otriaslo viac ako si predstavovala. Možno reagovala neprimerane, ale nebola pripravená na takú konfrontáciu. Z vrecka bundy si vytiahla kľúčik, ktorý dnes dostala od Tomáša a ticho poprosila šoféra, aby ju odviezol k reštaurácii pri jazere. Ten mlčky prikývol a zmenil smer jazdy.

Čo vymysleli Sumeri? To je to sukničkár? Ako majú vyzerať didy kojacich (dooobre dooobre, tak dojčiacich) žien? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Moja 7 ročná: „Už sa teším, že budem druháčka, potom 3-čka, 4, 5, 6, 7, 8, 9 a potom stredná škola, veľká škola, robota a potom konečne dôchodok. A to už bude zábava!“

* * * * *

Dcérka mi hovorí: „Mami, Nelka nevie čo je sukničkár. Ona si myslela, že je to niekto, kto nosí sukne. A ja som jej vysvetlila, že je to ten, kto predáva sukne!“
Čisté duše 🙂

* * * * *

Tie najlepšie hračky by mali spĺňať niekoľko funkcií – mali by byť vyrobené z príjemného materiálu, ktorý nijako neškodí zdraviu. Mali by byť zábavné a zároveň praktické, v ideálnom prípade aj náučné. Našli sme najlepších spoločníkov na leto pre deti, ale aj pre dospelých. 

Vieme, že deti majú často problém zaspať a potme sa necítia v bezpečí. Obzvlášť u tých, ktoré už nespia s rodičmi, je veľmi dôležité nabudiť pocit bezpečia a istoty. S tým vedia pomôcť niektoré hračky. Najmä tie maznavé, jemné, ktoré sa dobre objímajú a pomôžu deťom uvoľniť sa.

Poznáte náladové sovy Hoo-Hoo od Dormeo? Sovičky zobrali svet útokom pred pár mesiacmi a už stihli uchvátiť srdcia tisícok detí aj dospelákov. Milujeme ich, pretože sú to skvelí jemnučkí a mäkučkí plyšoví kamaráti, vytvárajú pocit bezpečia, poslúžia aj prakticky - a navyše, pomáhajú drobcom s rozpoznávaním a spracovaním nálad a emócií.

Približne 30 cm vysoké plyšové sovy s milým výrazom, vyrobené z jemnučkého materiálu, v sebe ukrývajú rovnako príjemnú prikrývku, takže keď sa dieťa dohrá, môže sovu využiť ako vankúš a deku zároveň. A netreba sa za nič hanbiť, takýmto darčekom z lásky nepohrdnú ani dospelí. Kto by sa občas nerád pritúlil?

Súčasťou vývoja detí a učenia sa je aj správne chápanie ľudských emócií. Do rodiny Dormeo patrí niekoľko sov v rôznych farbách, ktoré pomôžu deťom naučiť sa rozpoznávať jednotlivé ľudské nálady a spracovať ich. Sovy pomáhajú dieťaťu preskúmať svet zábavným spôsobom a z bezpečného prostredia. Čo to znamená byť sebavedomý alebo hanblivý? A ako jednotlivé emócie spoznať? To všetko sa drobci naučia. Vyberte si sovu, ktorá Vaše dieťa najviac inšpiruje: vytešená, znudená, vystrašená, šťastná, nezbedná, smutná, múdra a hanblivá, alebo párik sov. Všetky sú vo veselých farbách, vyrobené z jemného flísu s výplňou z mikrovlákien Wellsleep, ktorá sa používa pri vankúšoch, a sú prateľné v práčke.

Najlepší spoločníci na leto

JENNY –  dramatický rodinný seriál, ktorý by nám mal otvoriť oči, ale aj srdcia. Požiadala ma o pomoc matka, ktorá tento seriál nemohla sledovať a nie je sama…

Vidieť možnú realitu je ťažké, ale zatvárať pred ňou oči nikomu nepomôže. Ak niečo nevidíme, dieťaťu nemôžeme pomôcť.

Vo svojej praxi sa každý psychológ stretáva so strachom rodičov o svoje deti. Všetci citlivo vnímame správy o úmrtiach detí, ktoré „informačný strach“ posilňuje.

Spracovávala som tému – ako detské správanie zrkadlí rodičovské problémy a zostala mi otázka: “

PREČO musia deti trpieť a zomierať? Nedýchali toľko znečisteného vzduchu, nejedli toľko nezdravých potravín, neprežívali toľko stresov aby to ohrozilo ich zdravie. A predsa ochorejú! 

Toto bola aj moja prvá myšlienka po mojom ochorení, ktorá ma nasmerovala hľadať riešenie niekde, úplne inde a nie iba v hmotnom, vonkajšom svete.

"Prepáčte, počúvam vás. Ako je na tom?" naliehavo čakal na odpoveď. Sestra sa pokojne usmiala a vyzvala ho, aby sa posadil. Patrik si vzdychol a počúvol ju.

"Pani Sabová už je pri vedomí. Komunikuje a dokonca sa pýtala domov." sestra sa povzbudivo usmiala. Patrik sa zhlboka nadýchol a vydýchol. Konečne mohol.

"Vďaka, Bože." povedal si pre seba a opäť sa pozrel smerom k sestre.

"Ešte jej urobíme nejaké vyšetrenia a potom ju prevezú na interné oddelenie. Neviete, či nezažila nejakú šokovú, stresovú situáciu?" spýtala sa sestra so záujmom.

"Neviem. Prišiel som vtedy, keď už ležala na zemi." Patrik sa zamyslel a rozostril si spomienky. Až teraz si uvedomil, že tam bola žena. Žena, ktorú stretli v parku vtedy, keď Zuzka išla na pohovor. Dobre si pamätal jej tvár. Alenkina sestra.

"Pani Sabová teraz potrebuje hlavne pokoj a kľud." vytrhol ho z premýšľania sestrin pokojný hlas. Patrik ticho prikývol.

Alenka vychádzala von na záhradu, keď začula ako prichádza auto na príjazdovú cestu k ich domu. Pomalými krokmi podišla k bránke. Čakala, že to bude Patrik. Ich svadba mala byť iba v kruhu Zuzky a Tomáša, tak si chceli dopriať ešte spoločný obed, predtým, než sa stanú manželmi. Prekvapene hľadela so stiahnutým pohľadom na strieborný mercedes, pri ktorom okamžite zistila, že to Patrik nebude. Ešte väčší šok zažila, keď von vyšla Silvia. Zalapala po dychu a rukou sa zachytila dverí od bránky. Silviina tvár bola vážna. Na malý okamih zastala a so záujmom si poprezerala okolie. Alenku zabolelo srdce. Okamžite sa jej vynorili spomienky, keď sa spolu videli naposledy na tomto mieste. Silvia sa otočila jej  smerom a sebaistým krokom podišla ku nej. Chvíľu si ju mlčky prehliadala a potom si vzdychla.

"Ahoj." vyslovila vážne Silvia. Alenka na ňu upierala bolestný pohľad. "Nepozveš ma dnu?" spýtala sa neisto. Alenka zovrela pery a otvorila bránku.

"Prosím, poď ďalej." povedala s výdychom a pomalým krokom prešla až k drevenej lavičke, ktorú tam Patrik, prednedávnom, spravil spolu aj s drevenou terasou. Silvia zavrela dvierka a prešla po kameninovom chodníku až k Alenke. Vnímavo sa prehliadala okolo. Premýšľala, či je niekde nablízku aj Alenkina dcéra. Alenka sledovala jej tvár.

"Niekoho hľadáš?" spýtala sa pokojne. Silvia sa strhla a posadila sa oproti na stoličku.

"Si tu sama?" odpovedala jej otázkou a neisto čakala na odpoveď.

"Obávaš sa, že by si mohla natrafiť na Zuzku? Nie je tu teraz." vážne zovrela pery Alenka a čakala, kedy sa Silvia odhodlá priznať sa, prečo sem po takom dlhom čase prišla. Silvia si nervózne pretrela dlane a ticho prikývla.

Dobrý deň mám 9 mesačneho syna  uplne zie všetko. npr zemiakove pire, výživa ovocná. Polievky pudink. Piškoty, no proste všetko. Čo sa patrí u 9 mesačneho batolata. Ale mam problem. Z obycajnim mliekom kravske. Nechce piť a zvracia. Ake mlieko by , bolo prenho vhodne. baby love ties pil ani to nechce mal 3x vymenene mlieka napr. HIPP. Baby love a teras oby mlieko. Mohli by ste my poradit neake kvalitne chutne mlieko pre syna? Aby priberal. Ďakujem za radu 😉

Zuzka sa zamilovane usmiala, keď sa postavil a sledovala ho ako sa stráca v obývačke. Tomáš pomaly vošiel do kúpeľne. Keď začula zvuk sprchy, zhlboka sa nadýchla, šťastne vydýchla a jemne privrela oči. Tak veľmi sa jej páčilo zobúdzať sa pri ňom. Cítila sa úplná a milovaná. Srdce sa jej však zachvelo, keď si spomenula na to, čo jej Tomáš prezradil. Peter sa chce vrátiť a ešte k tomu sa uchádza o miesto primára tam, kde pracuje aj ona sama. A Tomáš. Hoci sa jej do toho, v tomto opojení lásky nechcelo, mala by začať hľadať spôsob ako to vyrieši. Nemôže na oddelení vytvoriť trojuholník zvláštnych vzťahov. A do toho Lenka. Nakoniec by to bol nekonečný kruh nedorozumení. Pocítila pri svojich nohách jemný dotyk Barrasovej labky. Otvorila oči a spokojne sa usmiala. Pohladila ho jemne pod krkom.

"Cítiš moje trápenie, však? Muž, ktorého milujem verzus muž, ktorý nechal otvorené dvere mojej minulosti. Čo mu poviem, keď sa stretneme? A chcem mu vlastne niečo povedať? Kiež by ostal tam, kde je, bolo by to jednoduchšie. Lenže jednoduchšie veci nie sú vždy tie najlepšie, však? Boh vždy vie, na ktorých miestach má odkryť to, čo sa nám zdá vyriešené. On ešte nepovedal posledné slovo a ja chcem prijať to, čo je v Jeho vôli správne pre mňa. Aj keby to malo spočiatku bolieť." vyslovovala potichu, hladiac Barrasa na rovnakom mieste. Jeho oddané psie oči ju vnímavo sledovali. Zdalo sa, akoby počúval a chápal. Keď si toho Zuzka všimla, ľahko sa usmiala a pohladila ho oboma rukami pri ušiach. "Ty môj verný psí priateľ. Dobre vidno, akého majiteľa máš. Ste si veľmi podobní." veselo k nemu šepla a potom sa postavila, aby sa mohla prezliecť. Keď Tomáš vyšiel z kúpeľne, letmo sa na ňu usmial pomaly prechádzajúc okolo sedačky, kde sedela. Venovala mu rovnaký úsmev a keď sa stratil v spálni, podišla do kúpeľne ona, aby sa mohla upraviť. Keď po dvadsiatich minútach vyšla von, Tomáš sedel pokojne na sedačke a sústredene hladil Barrasa tentokrát on. Trpezlivo čakal, kedy bude Zuzka hotová, aby mohli spoločne odísť na raňajky. Chvíľu oboch sledovala ticho od dverí kúpeľne a keď sa Tomášov pohľad stretol s jej, povzbudivo sa usmiala.

"Už som hotová, môžeme ísť." Tomáš prikývol, podišiel k nej a chytil ju za ruku. Vzal si svoje osobné veci, ktoré potreboval do práce a bez ďalšieho slova viedol Zuzku až k autu.

"Kam vlastne ideme?" spýtala sa so záujmom, keď si zapínala bezpečnostné pásy. Tomáš zapol rádio, naštartoval auto a sústredene vyšiel z garáže.

"Na naše spoločné miesto, moja drahá. Po ceste sa ešte zastavím za babičkou a nechám jej Barrasa na víkend." chytil jej ruku, ktorú mala položenú na stehne a nežne ju pobozkal. Zuzka sa zamilovane usmiala, prikývla a spokojne sa nadýchla. Pri ňom nedokázala myslieť na nič iné, iba na to, aké krásne okamihy v jeho blízkosti prežíva.

Keď Tomáš zaparkoval pri reštaurácii, okamžite spoznala miesto, kde prišli. Vystúpila von a spokojne sa zahľadela na jazero, ktoré sa rozprestieralo všade, kam dovidela. Potom sa otočila a pohľad jej padol na drevené schody. Opäť sa usmiala. Presne vedela, kam smerujú. Za ranného svetla to tu vyzeralo úplne inak, ako keď tu boli naposledy. Tomáš k nej podišiel a pohladil ju po chrbáte.

Naše sladké testovanie Seditiek 😋

Kto by už len nepoznal staré dobré piškótky... 

V obchode predávajú rôzne piškóty od rôznych výrobcov a my sme dostali možnosť testovať Seditky od firmy Sedita, tak sme s deťmi testovali.

Dorazila nám pekná nádielka Seditiek, aj s milým prekvapením pre deti. Prišli malé, veľké, dlhé... a hlavne veľa. 🙂 

Myslím, že piškóty už ochutnal hádam každý od útleho detstva, až po starších ľudí. 🙂 U nás ich máme radi a vždy máme nejaké v zásobe, keby sme dostali na ne chuť. 

Zloženie Sedita piškót je z múky, cukru a vajec. Žiadne Éčka ani palmový tuk. 👍