Trošku oneskorený darček ku dňu matiek. 😀 

Pekné čítanie 

Stála som vo dverách knihovne a obdivovala rozsvietený vianočný stromček. Prešiel mesiac  a zem za oknami pokrýval len mierny snehový poprašok, vzduch bol chladný až sa chlad zarýval pod kožu, no tu však bolo príjemne teplučko. 

Na chvíľu som sa v spomienkach vrátila v čase. Do doby keď som bola ešte malým dievčatkom a tak ako teraz, prišli Vianoce. 

U nás na Orave, bolo vždy snehu vyše kolien. A ten sneh sa častokrát zdržal až takmer do mája. Kým inde mali detská chrípkové prázdniny, u nás vládli snehové. A najkrajšie na tom boli práve Vianoce. Vtedy vládol taký pokoj a ticho, žeby človek počul padať z neba snehovú vločku. Nehádali sme a neškriepili, len sme si užívali spoločné chvíle. 

Ako jedináčik som si toho mohla vypýtať veľa a takmer vždy som to dostala, len jedinú vec mi Ježiško nikdy nedal. Navždy som ostala sama... Nikto predsa nechce byť celkom sám, no ja som bola. Napriek tomu, že to boli vždy najkrajšie sviatky v roku, predsa len sa z nich stali najsmutnejšie.   

Každá mama chce pre svoje dieťa to najlepšie. To je jasné! Inak tomu nie je ani u nás 🙂 Keď sa mi narodil prvý syn, bolo to niečo fantastické. Tie pocity určite poznáš, tiež si mama. No radosti niekedy vystriedajú aj starosti. Tak to bolo práve aj v okamihu, keď som si uvedomila, že je pred nami prvá veľká výzva a životný míľnik - PRÍKRMY.

Asi ako každá matka, a hlavne teda prvomatka, som hľadala len to naj. NAJlepšie, NAJzdravšie, s NAJviac vitamínmi, NAJmenej postrekované (alebo ideálne vôbec), bez dusičnanov, pesticídov a neviem ešte čoho všetkého. Zháňala som zeleninu, ovocie, vajíčka, mäso a kopec ďalšieho od lokálnych pestovateľov a chovateľov… Aby toho nebolo málo, hodiny a hodiny (a to skutočne neklamem) som zabíjala hľadaním toho najlepšieho parného hrnca, mixéra, variča, zavárača… ideálne takého, ktorý by mi za tú cenu aj upratal, povysával a uvaril kávu :D Nakoniec som si však ako zanietená matka povedala: „Moja mama odkŕmila štyri deti bez takýchto vymožeností (verím, že neraz aj bez kávy), dokážem to aj ja!”.  

Keď som však po nekonečnom čase strávenom v kuchyni, s patričnou hrdosťou na seba samú, pripravila prvé príkrmy, ten malý človiečik to na mňa vybalil v plnej kráse. Vo väčšine prípadov, mi ich “hodil” rovno do tváre… Človek mal na stotinu sekundy chuť sa na to všetko vykašľať a nechať ho hladovať :D Priznám sa, nie raz som zúfalo sedela za počítačom a hľadala, ako to robia iné ženy a kde robím chybu ja. Čo do príkrmu pridať, aby chutil... Veď sa chcem tomu drobcovi venovať na 100%, všetko pre neho robiť s láskou…

A potom… o dva roky neskôr, presne v tom istom čase, si rovnakou fázou prvých príkrmov prechádzam opäť. Tento raz s dcérou Ester. Ono je to všetko milé a pekné, pripravovať doma zeleninové či mäsové príkrmy, plniť si znovu uzatvárateľné kapsičky domácimi kulinárskymi výtvormi, piecť rôzne sušienky, keksíky, müsli tyčinky, sušiť ovocie… Áno, obdivujem všetky ženy, ktoré sú tomuto tvorivému procesu oddané. A naozaj, vzdávam poklonu každej jednej, ktorá má k dispozícii nielen vlastnú záhradu s ovocnými stromami, zeleninou, ale i statok so zvieratami a hlavne, má na to čas. 

Aj ja ho mám. Alebo aj nie. Lebo pri dvoch deťoch ho už nie je toľko, čo pri jednom :D V každom prípade, rozhodla som sa tentokrát ušetriť si “starosti a trápenia” s prvými príkrmami a naháňaním sa za biosurovinami. A tak sme s mojou malou láskou siahli po zeleninových príkrmoch od značky HiPP a ušetrený čas venujeme oveľa zábavnejším aktivitám. 

Ak si ich niekedy vyskúšala, potom vieš, že chuť mrkvy v ich príkrme chutí naozaj ako mrkva, tekvica ako tekvica a brokolica ako brokolica. 🙂 Príkrmy od HiPP sú vyrobené z naozaj starostlivo kontrolovaných BIO potravín. Nemusíš sa vôbec báť, všetka zelenina dozrieva do plnej chuti na poliach vzdialených ďaleko od cestných komunikácií. Kým som sa o HiPP nezačala zaujímať viac, netušila som, že dokonca pravidelne testujú aj pôdu, na ktorej pestujú. Držia sa totiž hesla: “Zdravá pôda = zdravá rastlina = zdravé zviera či zdravý človek”.

Ahojte žienky z Malaciek mam otázku hlavne aktuálnu. Pýta pepco v meste Malacky negatívny test? Lebo zevraj by sa už nemalo. Ďakuje krásne za odpoveď. 

Ak ide o maškrtné jazýčky našich detí, určite sa zhodneme, že sú často prieberčivé a ulahodiť im je niekedy fuška. Každá mamička musí mať v zálohe svoju tajnú zbraň, ktorá chutí každému, avšak zároveň chce deťom ponúknuť nielen chutné, ale aj poctivé výrobky z kvalitných surovín. Presne také sú piškóty Seditky¹⁰, ktoré sa pečú iba z múky, cukru a vajíčok. Tak ako sa pečie doma. Tri prísady, štyri minúty pečenia a dokonalá dobrota je na svete - piškóty Seditky. 

Čo budeme testovať?

Od najjemnejšieho cesta pripraveného podľa tradičnej receptúry, až po balenie, sú piškóty Seditky ako stvorené pre našich najmenších. No nielen pre nich. Sú jemné a nadýchané. V zložení nenájdete žiadne kypridlá ani iné nežiadúce a nepotrebné prímesi či dochucovadlá. Vďaka hravému obalu si ich zamiluje každé detské srdiečko. 

Seditky mini piškóty 120 g boli prvým produktom predávaným pod značkou Seditky, určenou pre detičky a ich mamičky. Hravé mini piškóty deti milujú. Neprehliadnuteľný obal s roztomilou zebrou ulahodí oku a delikátne mini piškótky zase jazýčku. Ak ich raz objavíte, stanú sa stálicou na vašom nákupnom zozname. Novinkou je aj ich 35g mini balenie, ktoré je ideálne do školy či na výlet, do vrecka, do ruksaku ale aj prebaľovacej tašky. A deti si ich rady prihodia aj do jogurtu, pudingu či krupicovej kaše.

Seditky dlhé piškóty 2x110 g sú jednoducho ideálne do každej detskej ručičky. Na rozdiel od konkurencie sú bez cukrovej posýpky, aby si ich mohol vychutnať naozaj každý drobec Samozrejme, ako aj ostatné piškóty Seditky, aj tie dlhé sú rovnako jemné a nadýchané. Vyrábané sú podľa stáročiami overenej receptúry. Detičky ocenia hravé balenie s rozkošným tučniakom a mamičky, že sa v ňom nachádzajú dve samostatné vrecká piškót po 110 g, vďaka čomu vydržia dlhšie čerstvé. 

Značka Seditky je pomerne mladou značkou, no so zárukou kvality značky Sedita s takmer 70-ročnou tradíciou. Seditky je značka určená pre detičky a ich mamičky, ktorá zastrešuje mini piškóty, klasické okrúhle piškóty, dlhé piškóty bez cukrovej posýpky ale aj jemné máčané perníčky.

Pozerať sa na svoje dieťatko, keď sa trápi, je jedna z najťažších skúšok rodičovstva. Niet nič horšie, ako pocit bezmocnosti, ak mu nedokážeme pomôcť. Často je prvou skúsenosťou s uboleným a nepokojným dieťatkom práve obdobie prerezávania zúbkov. Našťastie aj v tomto prípade dokážeme dostať situáciu pod kontrolu. Vysokokvalitný homeopatický liek Camilia od spoločnosti Boiron⁶³ pomôžete zbaviť sa nepríjemných sprievodných ťažkostí, medzi ktoré patria bolesti pri prerezávaní zubov, podráždenosť, červené líca, či hnačka. A vy ho budete môcť onedlho s nami testovať.

Čo budeme testovať

Prerezávanie zúbkov obvykle prebieha pokojne, no môže byť spojené s mnohými nepríjemnými príznakmi. Neprejavuje sa len v mieste prerezávania, kde môžeme objaviť modrinu, či podliatinku, ale má vplyv na celý organizmus. Bolestivý opuch a zápal ďasienka tak môže byť sprevádzaný zvýšeným slinením, nepokojom, podráždenosťou a hnačkami, výnimkou nie sú ani bezsenné noci plné plaču.

Už naše staré mamy pomáhali dieťatku pri prerezávaní zúbkov rôznymi metódami ľudového liečiteľstva. Dnes si môžeme vyberať z mnohých alternatív, od prírodných až po chemické gély, ktoré je potrebné natrieť priamo na boľavé ďasienko a pôsobia iba lokálne, s cieľom krátkodobého znecitlivenia. Určite nezanedbateľnou informáciou tiež je, že väčšina zubných gélov obsahuje anestetiká ako lidokaín, ktoré môžu so sebou prinášať negatívne účinky.

Voľnopredajný homeopatický liek Camilia spoľahlivo pôsobí na bolesť nielen lokálne, ale aj na sprievodné príznaky prerezávania zúbkov bez akýchkoľvek vedľajších účinkov. Navyše tento liek netreba aplikovať priamo na boľavé ďasno a ešte viac ho dráždiť. Je v revolučnej liekovej forme jednorazovej plastovej ampulky. Stačí, ak dieťa jednoducho prehltne jej obsah.  Balenie je hygienické a sterilné, môžete ho mať stále po ruke a prerezávanie zúbkov vás tak neprekvapí ani na prechádzke, či pri cestovaní.  

Koho hľadáme

Každá z nás chce pre svoje dieťatko len to najlepšie. Zriekneme sa preň svojho pohodlia i posledných zbytkov voľného času. Keď dôjde na prvé príkrmy, v dobrej viere nakúpime tie najlepšie suroviny a varíme, paríme, dusíme,... Vnútorný hlas starostlivej mamy nám našepkáva, že nákupom hotového príkrmu v skle by sme našich drobčekov o niečo pripravili. O tom, že opak je pravdou vás možno presvedčia poklady v sklíčku – hotové zeleninové príkrmy HiPP BIO z radu „Prvá lyžička“, ktoré budete mať možnosť s nami testovať.

Čo budeme testovať

Ak si zvolíte pre svojich drobcov príkrmy v skle HiPP BIO²⁷, výčitky svedomia, že pre svoje dieťatko nerobíte to najlepšie, nie sú na mieste! Práve naopak. Kvalitu zeleniny, ovocia, či mäsa, ak nemáme vlastné hospodárstvo, len veľmi ťažko overíte. Aj zdanlivo krásna jarná zelenina kúpená na trhu môže obsahovať množstvo dusičnanov či pesticídov. Z tej najlepšej vôle tak namiesto zdravej stravy môžete dieťatku podávať doslova chemický kokteil. 

Zeleninové príkrmy HiPP BIO z radu "Prvá lyžička" sú preto hotový poklad v sklíčku. Vyrábajú sa zo starostlivo kontrolovaných BIO surovín. Zelenina, pestovaná bez pesticídov a syntetizovaných hnojív, dozrela do plnej chuti na poliach ďaleko od ciest. Sú jednoducho ideálne pre začiatok s prikrmovaniam, kedy deti ešte len spoznávajú nové chute a spočiatku spapajú naozaj iba pár lyžičiek.  Preto určite oceníte balenie v malých sklenených pohárikoch s hmotnosťou len 125g, ktoré je „pre prvé lyžičky“ ako stvorené. 

Pokiaľ prijmete myšlienku, že vaša kvalita, ako matky, sa nemeria časom stráveným pri sporáku zistíte, že hotové príkrmy sú jednoducho praktické – vždy po ruke, bez nutnosti skladovania v chlade, v stálej kvalite a širokej škále chutí. 

BIO Prvá biela mrkva – Prvé lyžičky príkrmov majú superschopnosť skončiť skôr na oblečení, ako v ústočkách bábätka. Vyskúšajte Hipp bielu mrkvu, je chuťovo jemnejšie ako oranžová a nerobí škvrny! Je plná minerálov, vlákniny a vitamínov B a C. Tepelná úprava mrkvy je ideálna, živiny sa lepšie vstrebú a naviac sa ľahko trávia – dokonca aj u detí s alergiou. 

Dám vám jednoduchú otázku, uvidíme či aj hľadanie odpovedí bude jednoduché. 🙂

Otázka znie: Kto je to?

Indície:

1. 

2. 

3. 

Boli práve pár krokov od Alexovho salaša, keď sa Tomáš k nej otočil. Odvtedy, čo odišli od vodopádov sa medzi nimi vytvorilo ticho. Za iných okolností by mu to nevadilo, lebo ticho medzi nimi bolo vždy príjemné. Teraz mal však pocit, že v Zuzke sa odohráva nejaký zvláštny boj. Chytil ju za ruku a prinútil ju tak zastaviť. Chvíľu hľadela do zeme a potom sa zahľadela na jeho ruku. Prsty si prekrížil s jej a palcom ju chcel upokojiť jemnými pohladeniami. 

"Čo sa deje?" snažil sa vyhľadať jej oči. Druhú ruku vystrel k jej lícu a jemne sa jej dotkol prstami. Zuzka sa mlčky na neho pozrela. Vnútrom jej začal preletovať zvláštny pocit. Čo bude s nimi ďalej? Keď sa odtiaľto vrátia do bežného života, do nemocnice, čo sa stane s ich vzťahom? Nevedela, ako správne by mu to mala vysvetliť. Tomáš si prehliadal jej oči. Veľmi intenzívne sa mu nimi snažila niečo povedať. Tomáš sa priblížil bližšie k jej tvári. Boli len kúsok od toho, aby sa dotkli nosami. Tomášovi znežneli oči. "Máš pochybnosti, moje nežné vtáča?" šepol jej s hlbokým pohľadom. V okamihu, ako pocítila jeho dych na svojich perách, zvláštny pocit sa vytratil a nahradil ho iba on sám. S istotou a bezpečím. Sladko sa na ňu usmial, keď uvidel zmenu v jej očiach.

"Ako to robíš? Stačí jeden tvoj pohľad a úplne ma odzbrojíš." vyznala sa so zrýchleným dychom. Tomáš sa túžobne usmial a z očí sa jej zahľadel na pery.

"Tvoje pery so mnou robia to isté." zvážnel a pár sekúnd len tak, mlčky, skúmal celú jej tvár. Potom jej prstami vošiel do vlasov a perami sa dotkol jej spánkov, pomaly prešiel na líce a nakoniec vyhľadal jej pery. Zuzka jemne vzdychla, keď pocítila, ako na jej tiché pochybnosti odpovedal sebaistými dotykmi a láskyplnými bozkami. Uvoľnene sa obtočila rukami okolo jeho krku a nechala sa unášať jeho láskou.

Keď sa posadili na terasu, kde boli aj včera, Tomáš zo svojho ruksaku vytiahol tablet a položil ho na stôl. Mladá čašníčka pristúpila k nim a položila na stôl pred nich tanier s dobrotami, ktoré pre nich opäť pripravil Alex. Zuzka sa nadšene usmiala. Tomáš sa zase usmial, keď uvidel jej spokojnú tvár. 

"Máme ešte pol hodinu, kým sa pripojí náš malý bádateľ. Chcel by som ti niečo povedať." vyslovil sebaisto. Zuzka na neho skúmavo vzhliadla. Pri druhej vete zaznel jeho hlas vážne.

Milé mamičky, nech vám pri všetkých každodenných radostiach a starostiach nechýba zmysel pre humor.  🙂

Zuzka otvorila oči a nadšene si užívala, ako jej tvár pohládzajú posledné slnečné lúče, ktoré sa strácali za horizontom. Mala pocit, že to šťastie, ktoré k nej práve v tento moment prúdilo, je hmatateľné a môže si z neho nabrať koľko jej srdce vládze. Už dlho túžila po niečom takomto. A Boh to vedel. Presne poznal, ako má pristúpiť, aby dokonale obsiahol to, čo potrebovala. Keď Tomáš dohral a položil gitaru na stojan, usmial sa s privretými očami k oknu. Ticho šepol vďaku k Bohu a otočil sa k Zuzke. Nemo ho sledovala. 

"Je obdivuhodné, čo si za taký krátky čas, s Božím pôsobením, dokázal urobiť s mojim srdcom. A hoci mám tendenciu byť stále opatrná, chcem ti priznať, že si veľmi vzácny muž v mojom živote. A chcela by som.." odmlčala sa, lebo nevedela nájsť tie správne slová, akými by vyjadrila svoju lásku k nemu. Neisto sklopila pohľad a pozerala na slová piesne, ktoré pred chvíľou spievala. 

"To je v poriadku, moje nežné vtáča. Ak si opatrná a nie si si istá, ako vyjadriť svoje pocity ku mne." vošiel jej prstami do vlasov a naklonil sa ku nej. Chvíľu sledoval jej tvár a potom sa úplne ľahko dotkol jej pier. Privrela oči. Celé jej vnútro sa striaslo. Bol taký vnímavý, že presne vedel, čo potrebuje. Pocítila jeho úsmev, keď pomaly prešiel z pier po líci až na kľúčnu kosť. Potom sa na malý okamih odtiahol a snažil sa vpísať si do pamäte jej nežnú krásu. Keď uvidel, že sa jej mihalnice začali hýbať, lebo chcela otvoriť oči, náhle ju opäť pobozkal. Po dotykoch, ktoré jej pri bozku venoval, už viac nepotrebovala nič hovoriť. Všetko bolo jasné a zrejmé. On patrí k nej a ona? Ona sa cíti konečne nájdená. Boh jej to ticho šepkal do srdca. 

Na ďalší deň, keď sa zobudila, Tomáš opäť nebol vedľa nej. Noci s ním boli krásne. Sám ju k ničomu netlačil a venoval jej to potrebné, aby sa cítila milovaná a v bezpečí. Začala si zvykať na jeho mohutné ramená a pokojné náručie. Aj práve teraz by sa najradšej k nemu schúlila. Keď vyšla zo spálne, nepočula žiadne zvuky a tak pomaly zišla dole. Nikde nevidela ani Barrasa. Pozrela z okna von. Videla, ako veselo sa Tomáš hrá so svojím psím spoločníkom. V mysli sa jej vytvorila prestava, aký úžasný by bol ako manžel a otec. Usmiala sa, keď uvidela, ako sa narovnal a v očiach mu hrala chlapčenská radosť. Vzala si bundu a vyšla von. Ovanul ju svieži ranný vánok. Zhlboka sa nadýchla a započúvala sa do zvuku prírody. Ticho poďakovala Bohu za to, čím ju obdarovával. Keď otvorila oči, Barras utekal s veselým krútením chvosta k jej nohám. Tomáš z diaľky zvolal:

"Hej, kamarát, to nie je fér. Takéto podpásovky mi nerob." zdvihol loptu, ktorú Barrasovi hodil a pokrútil pobavene hlavou, keď zaregistroval, že v okamžiku ako zacítil Zuzku, úplne stratil záujem o hru. Tomáš vítal Zuzku so širokým úsmevom, keď sa k nej približoval. Zuzke podskočilo srdce. Urobila k nemu tiež niekoľko pomalých krokov a keď boli blízko seba, objala ho. Tomáš to nečakal, reagoval však okamžite a ochranársky si ju privinul k hrudi.

"Dobré ráno, moja drahá." šepol a pobozkal ju do vlasov. "Ako si sa vyspala?"

Vedeli ste,

že nielen pri chudnutí ale aj z pohľadu celkového zdravia je obvod pásu dôležitejším údajom ako vaša hmotnosť?

Chceli by ste vedieť, aký je váš optimálny obvod pásu?

Výpočet je veľmi jednoduchý:
Jednoducho si odmerajte svoj obvod pása a vydeľte svojou výškou.

Ideálne je ak sa dostanete na číslo 0,5 alebo menej.

Ak je obvod pása menej ako polovica vašej výšky, nemáte rizikové množstvo nadbytočného tuku, ktoré by mohlo skrátiť dĺžku alebo zhoršiť kvalitu vášho života.

V okolí Alexovho salaša strávili Zuzka s Tomášom čas skoro až do večera. Už pomaly slnko zapadlo, keď Tomášovi zazvonil telefón. Miesto pri Alexovom dome bolo jediné, kde bol aký taký signál. Tomáš sa neochotne odtiahol od Zuzky a vytiahol mobil z vrecka bundy. Na displeji svietilo Sebastianove číslo.

"Áno Sebastian, počúvam vás." keď Zuzka začula jeho meno, okamžite spozornela. Skúmala každé jedno slovo, ktoré Tomáš vyslovil. Ich rozhovor nebol dlhý a po ich vzájomnom rozlúčení sa Tomáš chvíľu zamyslel.

"Prosím, povedz, že je Matúško v poriadku." nástojčivo hľadela do jeho tváre. Tomáš zdvihol pohľad k nej. Oči mu žiarili dojatím.

"Boh je skvelý. Postaral sa o všetko. Nádor, ktorý Matúškovi vyoperovali bol nezhubný." povedal s výdychom a nadšene sa na ňu usmial. Zuzka chvíľu na neho neveriacky hľadela a potom sa mu vrhla do náručia. Tomáš ju zdvihol a veselo sa s ňou zatočil.

"To je úžasná správa. Vďaka Bohu. Vďaka Ti, môj starostlivý Otec." veselo zvolala, keď ju pomaly spustil na zem. Z objatia ju však nepúšťal. Keď sa im oči stretli, pocit radosti a vzájomnej úľavy Tomáša pritiahli k tomu, že Zuzku náhle pobozkal. Intenzívnejšie ju chytil okolo pása a s chuťou si užíval jej sladkú chuť.

Sebastian práve sedel v lekárskej izbe svojho kolegu i priateľa, kde mu na tvári hral spokojný úsmev. Bol vďačný Bohu za to, aké výsledky držal v rukách. Po poslednom stretnutí s Vilmou, keď tak nečakane od neho odišla, celý večer trávil v modlitbe, aby jej mohol priniesť dobré správy. Práve otváral dvere, aby za ňou išiel, keď sa ocitol tesne oproti jej tvári. Vilma zmätene zažmurkala. Sebastian sa uhol o pár krokov dozadu a ukázal jej rukou, aby vošla dnu. Poslúchla a posadila sa na pohodlné kreslo. Sebastian si sadol kúsok od nej a mlčky ju sledoval.

VEK 0-4 mesiace – dojčenie materským mliekom /  umelé mlieko

Dieťatku nepodávame nič iné okrem materského resp. umelého mlieka – žiadna voda, čaj, tekutiny. Pri vysokých horúčkach, hnačkách a riziku dehydratácie je možné podávať dojčenskú vodu. Iné tekutiny dieťatko nepotrebuje. 

Materské mlieko je pre dojča najprirodzenejší a najideálnejší spôsob výživy. Okrem toho, že je energeticky úplne postačujúce počas prvých 6.mesiacov ako "jedlo aj pitie" (až na zopár výnimiek spomenutých vyššie), obsahuje protilátky (čím chráni dieťa pred viacerými infekciami najmä hnačkovými, ale aj dýchacích ciest), biologicky aktívne látky, probiotiká, sú štúdie, ktoré dokazujú, že plne dojčené deti majú nižšie riziko cukrovky, obezity, vysokého krvného tlaku, a dosahujú lepšie výsledky v IQ testoch

Ak dieťatko nemôže byť dojčené, umelé mliečko zarábame v tomto veku z dojčenskej vody. 

Čaje neodporúčam, ani pri bolestiach bruška, ani pri zápche (v nasledujúcich článkoch sa dočítate, čo odporúčam). 

U detičiek na umelom mliečku začíname s prikrmovaním ukončeným 4. mesiacom. To je deň, keď fotíme: Dnes mám 4 mesiace. (Dieťatko narodené 1.1.2021 má ukončené 4.mesiace 1.5.2021).U detí na umelom mliečku je žiaduce znížiť mliečne dávky skorej ako u dojčených. Ak plne dojčené dieťatko prosperuje, priberá, je spokojné tak pokojne začíname až od ukončeného 6.teho mesiaca. 

                                        !! PRIKRMOVANIE NIE JE VEDA !!

Keď sa dostávate k tomuto článku, ste v jednej krásnej etape s bábätkami, kedy sa z dojčiat závislých na mliečnych dávkach stávajú dojčatá, ktoré postupne budú prechádzať na bežnú rodinnú stravu. 

Táto cesta nie je vôbec taká náročná, ako sa na prvý pohľad zdá. Stačí dodržať zopár základných pravidiel a Vaše dieťatko ňou prevediete bez ujmy na zdraví a najmä, bez ujmy Vášho zdravia a komfortu. Na tomto blogu budú postupne pribúdať všetky momentálne platné pravidlá prikrmovania (nie tie, ktoré platili pred 30timi rokmi) a uvidíte, že to naozaj je oveľa jednoduchšie a príjemnejšie... 

Prvých 1000 dní je v živote dieťatka veľmi dôležitých. Pre vývoj vzťahov, záľub, základov výchovy ale aj stravovacích návykov. Práve zložením jedálneho lístka môžeme do budúcnosti výrazne ovplyvniť zdravotný stav dieťatka. 

Na dnes by som Vám dala pár základných pravidiel pre rodiča pri začatí prikrmovania:

1. Bezpečnosť - dieťatko nikdy nekŕmte v ľahu. Ak nie je sediace, uložte ho na tento čas do kresielka alebo autosedačky (pre riziko dusenia). Venujte sa iba kŕmeniu, dieťatko nenechávajte samo v stoličke. 

Dostala som otázku: „ Prečo sa chlapovi dokáže doslova zrútiť svet vo chvíli, keď prehrá jeho športový tím a či mu naozaj môže pri takomto prežívaní hroziť infarkt“.

Muž svojou podstatou je orientovaný na boj, dobíjanie, čo je viazané na evolúciu prežitia  – čiže lov mamutov, boj o územie v záujme zachovania života celého rodu.

Postupne sa to formovalo do bojových taktík, do vzťahu ku zbraniam, do dobrodružstiev.

Predstavte si malých chlapcov, ich lásku ku zbraniam, ku dobrodružstvu, k víťazstvám, ktoré im dávajú pocit sily a tým aj sebavedomie.

Boj, výpravy, vojny tu boli celé stáročia a patria do mužského sveta. Mužská duša ich potrebuje, potrebuje prejaviť svoju sila, tak ako duša ženy potrebuje prejaviť svoju krásu. Krásou muža je jeho sila, silou ženy je jej krása.

Doba sa mení a menia sa aj výpravy, vojny a boj ako taký. Ak nemajú muži kde prejaviť svojho bojového ducha, svoju silu, hľadajú si náhradné formy ako sú počítačové hry, adrenalínové športy, bojové hry alebo aj alkoholické párty.

"Aj ja ťa rada spoznávam. Môžem sa spýtať, nehral si náhodou v kapele s Tomášom?" zvedavo sa spýtala. Tomáš na ňu uprel prekvapený pohľad. Alex sa usmial.

"Jasné. Určitý čas sme viedli chvály. Potom sa každý pobral za vlastnými povinnosťami. Ale bolo by fajn, keby sme si to niekedy zopakovali, nemyslíš?" spytujúco sa otočil na Tomáša. Ticho prikývol. "Nevieš ako sa má Matúš? Dlho som o ňom nič nepočul."

"Robí taxikára. Sme v občasnom kontakte." Zuzka si po Tomášovom dopovedaní spomenula na známu tvár taxikára. Teraz zistila, odkiaľ ho poznala. V mysli sa vytratila z rozhovoru Tomáša a Alexa. Vrátila sa jej spomienka, keď ich všetkých videla ako spievajú Bohu. Pocítila trpkosť v srdci, keď sa vrátila do času, keď bola s Petrom. Jeho reakcia ju vtedy úplne vykoľajila. Smutne sklonila hlavu a stratila sa vo vlastnom svete. Tomáš si toho všimol. Poprosil Alexa o raňajky a keď odišiel naspäť do kuchyne, s láskou začal skúmať jej zadumanú tvár. Trpezlivo čakal na to, kým sa opäť vrátila k jeho pohľadu. Neisto sa usmiala a opäť sa zahľadela mimo. 

"Zuzka?" šepol jej meno. "Odkiaľ vieš, že sme s Alexom mali kapelu?" vlastne ho táto otázka ani tak nezaujímala. Skôr bol zvedavý, prečo sa tak náhle do seba stiahla. Mal pocit, že to spolu súvisí. Zuzka sa nadýchla a zahľadela sa na jeho prsty, ktoré ju neprestajne hladili. Oči jej zjemneli, keď si uvedomila, kto pri nej sedí.

"Pri jednom z výletov s Petrom, som sa počas toho, keď on viedol rozhovor s dekanom, rozhodla pre krátku prechádzku po okolí. Natrafila som na vás. Keď som počula váš spev a pieseň, ktorú ste spievali, úplne ma to vtiahlo. Tak veľmi mi chýbalo niečo také, že som na okamih zabudla, kde som. Potom za mnou prišiel Peter a uvidel tam teba. Nahneval sa. Keď sme ostali sami, nevedel mi vysvetliť, prečo tak reagoval." Zuzka vydýchla a opäť sa zahľadela mimo. "Niekoľko dní nato odišiel a nechal po sebe iba jeden list, ktorého zneniu dodnes nechápem." posledné slová, akoby povedala iba sama pre seba. Tomáš ju vnímavo počúval. Srdce mal stále pokojné. Keď sa Zuzka na neho otočila, uvidela, aký pokoj žiari z jeho tváre.

"Som rád, že si mi to povedala." hľadel na ňu s prijatím. Keď to hovorila, neuvedomovala si, že by to mohlo jeho srdcu ublížiť. Teraz však, keď na ňu pozeral s láskou a prijatím, uľavilo sa jej.

Zuzka sa práve ukladala do postele, keď Tomáš podišiel k dverám.

"Nepotrebuješ nič?" spýtal sa s úsmevom. Páčilo sa mu, že sa môže pozerať, ako má na sebe jeho tričko a ukladá sa na mieste, kde sa on vždy cítil bezpečne. Zuzka sa oprela o vankúš a usmiala sa tiež.

"A ty kde budeš spať?" zvedavo nahla hlavu mierne doboku.

"Hore na sedačke." hlboko sa na ňu zahľadel. Zuzka si prstami vošla do vlasov a chvíľu premýšľala. Tomáš sa už chystal na odchod, keď Zuzka zvolala:

"Tomáš?" 

Otočil sa na ňu a spytujúco zdvihol obočie.

Prebudenie po sekcii nie je prechádzka ružovou záhradou. Dostávate do žily niečo proti bolesti, pravidelne vás kontrolujú, stláčajú brucho, aby odišla prebytočná krv...Ale čo vám, mamám, budem hovoriť. Toto sú len hmlisté spomienky, na ktoré máme my, matky nejaké pomyselné tlačidlo „delete“. 

Po sekcii som sa trápila najmä tým, či budem kojiť. Na pooperačke som bola dva dni, malinkú mi nosili ale o nejakom pravidelnom prikladaní či prisatí sa nedá hovoriť. V náručí som si ju poriadne vychutnala až na tretí deň, keď ma previezli na izbu. Na moje prekvapenie sa nám postupné zoznamovanie (prso – pusinka) darilo, mliečko sa pomaly tvorilo. Úplné rozbehnutie kojenia sa nám podarilo približne na piaty deň a o ďalšie dva sme už išli domov. Spokojné – obe. 

Po príchode domov sa nám úplne zmenil svet – stala sa z nás trojčlenná rodina. Boli sme šťastím celý bez seba. Na moje „zlyhanie“ pri pôrode som veľmi rýchlo zabudla. No žiaľ, rovnako rýchlo som si na neho znovu spomenula. Pýtate sa prečo? Stačilo na to pár poznámok, otázok, konštatovaní, rád, múdrostí, poľutovaní od blízkych, známych aj menej známych. 

A nie je ti ľúto, že si nerodila normálne? / Prečo sa to skončilo sekciou, to museli?/ To by ma kleplo, keby musím ísť na sekciu. / Ty prespíš ešte aj pôrod. / To nevadí, čo si už mala robiť, niekto tú bolesť nezvládne proste / Neboj, ďalší pôrod isto zvládneš./ 

Možno sa divíte, čo to mám okolo seba za ľudí, ale oni to možno ani tak nemysleli. Ale ja som si postupne pripúšťala tieto „pravdy“ bližšie a bližšie k sebe. A tak sa nečudujte, keď napíšem, že vidina druhého pôrodu bola pre mňa niečo ako reparát. Ako druhá šanca, možnosť zahviezdiť, vydržať to, dať to, zvládnuť to, nesklamať...Koho? Tak to už dnes ani presne neviem povedať. 

Otehotnela som po dvoch rokoch a troch mesiacoch. Veľmi sme sa tešili a tehotenstvo som si opäť vychutnávala. Keď som bola v šiestom mesiaci, dozvedeli sme sa, že pravdepodobne čakáme druhé dievčatko. Veľmi sme si ho aj priali, akosi sme sa nastavili na dve dievčatká v našej rodine. 

Každá mama má svoje eso v rukáve, vďaka ktorému dokáže v kuchyni vykúzliť plnohodnotný chod, aj keď na prvý pohľad niet z čoho. Či už ide o akékoľvek natreté alebo obložené chlebíky a sendviče alebo je Rama tajnou ingredienciou pri varení špecialít, s Ramou budú všetky jedlá jednoducho dobré. A vy budete môcť onedlho testovať jej novú receptúru!

Čo budeme testovať

Rama margaríny¹⁰ sa perfektne hodia na každodennú prípravu výborného jedla bez konzervantov a umelých aróm. Skvele sa rozotierajú a po novom majú aj 100% prírodné zloženie. 

Rama Classic, Rama Slaná ale aj Rama maslová príchuť, ktoré budete môcť ochutnať v našom testovaní, obsahujú prírodné, jednoduché a známe prísady, ktoré sa dajú ľahko rozoznať. Starostlivo vybrané ingrediencie sú 100 % prírodné a zloženie je jasné pre spotrebiteľa. Za novou receptúrou sa skrýva snaha, v čo najväčšej miere obmedziť pridávanie chemických konzervantov, emulgátorov, farbív, či iných prídavných látok. Podiel tuku sa z doterajších 60% zvýšil na 75%, vďaka čomu majú ešte lepšiu, lahodnejšiu, vyváženejšiu a výraznejšiu chuť. 

Margaríny Rama po novom obsahujú aj repkový olej, ktorý je tiež cenným zdrojom vitamínov A a D.

Koho hľadáme

"Som veľmi šťastná a vďačná, že si ma sem vzal. Cítim sa ako v raji." pošepla popritom, ako sa stále pohrával s jej prstami. Opäť zdvihol pohľad k nej a usmial sa. 

"Mal som to naplánované od prvého momentu, ako som ťa v nemocnici uvidel." povedal hlbokým hlasom. Zuzka pozrela do jeho očí. 

"Naozaj? A ako si vedel, že budem súhlasiť?" so záujmom nahla hlavu doboku a usmiala sa. 

"Nevedel. Prosil som za to, aby nám Boh odsunul všetky prekážky, ktoré by mohli stáť v našej spoločnej ceste." opätoval jej úsmev. Zuzke vošiel do očí obdiv. Odtiahla sa od neho a čakala, kedy sa k nej posadí. Urobil tak a prekvapene pozeral, ako sa zahľadela do okna. Potom sa k nemu otočila, priblížila tvár k jeho, prstami mu vošla do vlasov a pobozkala ho. Bolo to prvýkrát, čo sama vyvinula záujem niečo také urobiť. A on bol spočiatku tak prekvapený, že chvíľu váhal. Potom sa však tiež vnoril do jej vlasov a užil si bozk s rovnakou chuťou ako ona. Nechápala, kde sa vzala tá vášeň, ktorá ju opantala. Bola však presvedčená, že to, čo v nej prúdi k Tomášovi, chce prijať plnými dúškami. 

Po pár nežných spoločných chvíľach, keď sa obaja upokojili a v tichosti si opäť užívali prítomnosť jeden druhého, sa Zuzka so záujmom zahľadela na plátno, ktoré bolo zakryté. 

"Čo sa nachádza pod tou plachtou?" spýtala sa zvedavo. Uvidela, ako sa Tomášovi napla tvár. Nevedela však identifikovať jeho pocity. 

Určite to poznáte...máte v ten deň skvelý pocit zo samej seba. Možno za to môže nový účes, možno úspech v práci, výdatný spánok, výnimočne poslušné deti alebo prekvapenie od manžela. Jednoducho sa cítite sebavedome, máte pocit, že toto je váš čas, že všetko je tak, ako má byť. A potom stačí jedna veta, jeden impulz, jedna poznámka a vy sa znova „zakuklíte“, začnete o sebe pochybovať, kladiete si otázku prečo, a čo keby...A vaše sebavedomie ako mávnutím čarovného prútika stratí sebavedomie. 

Časopisy, televízia, internet, sociálne siete a reklamy nám dennodenne posúvajú ideály. Ideály krásy, pracovného úspechu, rodinného šťastia, materiálneho zabezpečenia, vzťahov...A my porovnávame. S tými našimi ideálmi, ktoré tvárou v tvár s dokonalosťou strácajú na „kráse“. A tak často stačí nevinná veta: Predtým si mala tie vlasy lepšie, teraz vyzeráš staršie. / No neviem, či nepracuješ až príliš, staviaš kariéru na úkor detí a rodiny./ Veríš svojmu manželovi? Ja som čítala, že ak ti kupuje darčeky, má milenku./ A ty si dala malú do jaslí? / A ty si ju kojila len pol roka?/ Neviem, ako môžeš žiť takýto život. Ja by som bola nešťastná./ Ti po pôrode idú tie kilá ťažko dolu, čo?....a mohli by sme pokračovať a pokračovať.

Kde je vtedy naše sebavedomie? Áno, sú rôzne tipy žien. Niektoré sa neboja otvoriť ústa, biť sa za svoje ideály, presvedčenie. Mám ale pocit, že väčšina z nás si tieto hodnotenie od iných nosí dlhý čas v sebe. A riešime. Či to náhodou nie je pravda, či by som sa nemala zmeniť, či sú moje deti dostatočne vychované, či veľa nepracujem, či som pribrala, či mám dobrého manžela...Posudzovanie iných sa stalo novodobou zábavou sociálnych sietí. Každý je odborník, každý chce povedať svoj názor, každý má svoju pravdu. Smutné je, že sa vieme dourážať najmä my, ženy. My, empatické bytosti, matky, manželky, babky, nežnejšie pohlavie...

A tak by som vás týmto článkom chcela vyzvať, aby sme nepodkopávali druhým sebavedomie. Nikdy nevieme, čo má dotyčný za sebou, čo práve prežil... Buďme lepšie, nezáviďme, pochváľme. Buďme úprimné vtedy, keď vieme, že úprimnosť pomôže. A buďme ticho vtedy, keď vieme, že naše slová by zranili. Veď my, ženy, máme šiesty zmysel...

A prečo je v nadpise môjho článku spomenutá kozmetika DOVE? Lebo mi je na nej sympatická práve pridaná hodnota, ktorú v rámci svojich kampaní robí. Inšpiruje ženy po celom svete, aby sa vo svojom tele cítili dobre. Aby krása bola zdrojom ich sebavedomia. V ich reklamách nájdete skutočné ženy, nie modelky. Ženy rôzneho veku, výšky, váhy, farby vlasov či etnickej príslušnosti. DOVE nepredstavuje ideál krásy, niečo nedosiahnuteľného, dokonalého. Sebavedomie a sebadôveru pomáha budovať už u detí a mladých ľudí. Projektu DOVE o sebadôvere sa za desiatky rokov zúčastnili milióny mladých. A to je úžasné. Lebo budúce generácie by mali najskôr zmeniť pohľad na seba a následne aj pohľad na druhých.  

Mám doma tri dcéry a verte, že každý deň sa obávam, že ich niekto skôr či neskôr zraní. Že im ublíži hodnotením, zaškatuľkovaním, dokonalosťou. Môžem ich chrániť, ale najlepšie sa ochránia samy. Budem sa snažiť vychovať ich tak, aby si verili, aby si nenechali zlomiť krídla, boli hrdé, vyrovnané, láskavé a dobré. Aby ich sebavedomie bolo sebavedomé!

Rozmohl se nám tady takovej nešvár...

... príde, narobí rozruch – a potajomky si doma mydlí ruky, ako sa mu to zase podarilo!

Internetový troll.

S istotou vie, že jeho misia bude splnená, pretože vždy vždy vždy sa niekto chytí. Niekto, kto odpíše, kto mu nahrá na smeč, kto ho nakŕmi. A troll rastie a rastie, je silnejší, sebavedomie narastá do nebeských výšin.

Určite ste ho tu už stretli.

A viete, ako ho poraziť? Predsa nekŕmiť ho.

"Chceš, aby som ťa previedol po svojom hrade, moja vzácna pani?" s úsmevom pobozkal jej ruku a sledoval jej reakciu. Zuzka sa šťastne zasmiala a prikývla. Pomalými krokmi kráčala za ním. Preplietla si s ním prsty a on jej venoval letmý zamilovaný pohľad, keď spoločne kráčali po drevenom schodisku hore. Keď vyšli posledný schod, Tomáš sa ku nej otočil a očami sa hlboko zahľadel do jej. Nežne sa na ňu usmial. Zuzka na neho uprela svoj pohľad. Páčilo sa jej, ako sa odrážala v jeho očiach. Mala pocit, že existuje len tento maličký kúsok sveta, tu s ním. Všetko nepríjemné sa v jeho prítomnosti strácalo. Čím bližšie mu bola, tým slobodnejšie sa cítila. Rozspomenula sa na to, keď o takejto láske snívala. Láska, ktorá jej dá priestor a ona bude môcť slobodne rásť.  To, čo svojimi nesprávnymi rozhodnutiami zatienila, sa teraz krôčik po krôčiku pri ňom odkrývalo. Tomáš sa prstami dotkol jej brady a pritiahol sa k jej perám. Skúmal, ako sa jej zatajil dych a privreli viečka. Pootvoril pery a pomalinky sa dotkol jej vrchnej pery. Prstami si ju prisunul ešte bližšie, aby si mohol ich bozk vychutnať ešte viac. Na pár sekúnd stratila pevnú pôdu pod nohami. Keby sa Tomáš neodtiahol, mala pocit, že by sa jej podlomili kolená. Nechápala, čo to s ňou robí, ale jej srdce našepkávalo, že sa konečne cíti úplná. Opäť ju chytil za ruku. Niekoľko minút jej ukazoval tri miestnosti, ktoré sa nachádzali na hornom poschodí. Potom zastal v strede chodby a natiahol ruku hore. Zvrchu sa spustil rebrík, ktorý viedol do podkrovia. Zuzka sa so záujmom zahľadela hore. Tomáš chytil jej ruku a nežne si ju pritiahol k sebe. Nahol sa k jej uchu.

"Táto izba je pre mňa najvzácnejšie. A vieš čo je úžasné?" šepol úplne potichu. Zuzka sa striasla, keď pocítila ľahký dotyk jeho pier.

"Neviem." šepla rovnakým tónom hlasu ako on.

"Že ti ju konečne môžem ukázať." odtiahol sa a tajomne sa usmial. Pomaly vyšiel hore a potom čakal s vystretou rukou, kedy vyjde aj ona. Už necítila vôbec žiadne závrate. Teda, keď odhliadla od toho, čo s ňou robili Tomášove bozky. Pomalými krokmi sa odhodlala vyjsť hore. Pri posledných troch schodoch jej pomohla Tomášova ruka. Ochranársky jej podoprel obe ruky a ona tak v bezpečí vyšla úplne hore. So záujmom sa rozhliadla dookola. Hneď oproti bolo veľké okno, ktoré túto izbu dostatočne presvecovalo. Blízko pri ňom mal položený stojan s plátnom, ktorý bol prekrytý plachtou. Vedľa neho stál ďalekohľad, ktorý smeroval do okna. Potom sa otočila. Pri stene mal opretých niekoľko skriniek a poličiek z masívu. Všimla si gramofón a niekoľko platní, ktoré boli úhľadne poukladané pod ním. Oproti gramofónu bola sedačka s jedným kreslom a obrovskou kožušinou v strede. Tomáš ju pomaly obišiel a pohodlne sa usadil do kresla. Jednu nohu si vyložil na druhú a pobavene sledoval jej zvedavý pohľad. Keď sa mu otočila chrbtom, zazrela malý stolík, nad ktorým bola zavesená nástenka. Pomalými krokmi podišla k nej. Letmo sa otočila na Tomáša, či smie. S úsmevom prikývol. A tak odhodlane pristúpila bližšie. Na stolíku mal položenú otvorenú Bibliu a na nástenke popripínaných niekoľko papierikov s odkazmi. Tie ju natoľko zaujali, že jeden z nich odopla a vnímavo ho očami začala študovať.

Poučím ťa a ukážem ti cestu, ktorou máš kráčať. Poradím ti a budem ťa mať na očiach. (Biblia, Žalmy 32:8)

Stratil som sa, môj Otec? Zdám sa niekedy v tom húfe ľudí taký stratený. Nemám otca, ani matku, ktorí by mi vo svojom živote ukázali, koľkokrát si ich poučil a aké osožné to bolo. Aj napriek tomu si mi toho daroval mnoho. Preto pouč mňa. Nauč ma, ako správne mám viesť svoje dni. Áno, som tá jedna z tvojho stáda, ktorá sa cíti stratená. Vezmi si ma na svoje plecia a ja budem iba mlčať a diviť sa Tvojim cestám. Ďakujem, že môžem k Tebe volať a mať istotu, že ma počuješ.

Názov knihy:   Kavárna v Kodani/Kaviareň v Kodani

Autor: Julie Caplin

Jazyk: český/ale existuje aj slovenský preklad

Kedy som ju čítala: apríl 2021 

Špeciálne znamenie: hygge

Hlavné postavy, bez ktorých to v knihe nejde: Ben, Katie a Eva

Názov knihy:   V tieni

Autor: Dominik Dán

Jazyk: slovenský

Kedy som ju čítala: marec 2021 

Špeciálne znamenie: medzi vydaním Beštie a V tieni, ktorá s touto knihou obsahovo súvisí, je 14 rokov

Hlavné postavy, bez ktorých to v knihe nejde: Krauz, Burger,... proste partia chalanov zo 141, Koloman