Potrebujú deti hranice? Potrebuje rodina hranice? Majú mať aj rodičia hranice? Mnohým dospelým určenie hraníc a pravidiel robí problém.

Otázka je načo ich potrebujeme; ako ich tvoriť ale aj rešpektovať; aký je ich zmysel a účel.

Všetci potrebujeme hranice, potrebujeme mať mantinely, ktoré tvoria priestor aj mnohým športom! Hranice vymedzujú priestor, sú orientačnými bodmi, poskytujú istotu a bezpečie, zároveň však provokujú, pretože sú značkami s označením STOP.

Deti aj v súčasnosti potrebujú hranice, deti chcú hranice a pravidlá, chcú mať jasno. Ak určujete deťom primeraným spôsobom hranice, vedia že sa o nich zaujímate, že sú pre vás dôležité. Cítia, že si dáte tú námahu a venujete im čas na vytvorenie hraníc.

Hranice vymedzujú priestor, obsah a čas, v ktorom sa dieťa môže bezpečne pohybovať. Hranice sú pre deti orientačnými bodmi vo voľnom priestore, kde sa môžu prejavovať sa a vytvárať väzby voči iným ľudom. Postupným zvnútornením vonkajších hraníc vznikajú ich osobné hranice, ktoré si vedia brániť a tým aj chrániť svoj vnútorný priestor. A hlavne deti potom dokážu rešpektovať aj osobné hranice iných.

Aké hranice máme k dispozícii?

V strede vyučovacej hodiny vstúpila do triedy najobávanejšia učiteľka. Dúfala som, že tam nie je kvôli mne, ale mýlila som sa. 

V ten deň som našla vonku stravné lístky a napadlo mi, že ich budem predávať. Mala som len osem rokov, tak som ešte nepoznala etiku zarábania. Správa o ponuke lístkov sa rozšírila. Prišiel za mnou spolužiak, ktorý si svoj zabudol doma. Jeden som mu teda veľkoryso dala. V jedálni si však kuchárky hneď všimli, že má inú farbu. Zisťovali odkiaľ ho má. Chlapec prstom ukázal na mňa: “Tá v tej červenej sukni predáva obedové lístky.” Neďaleko stála obávaná učiteľka a nútila nejakého chlapca, aby dojedol obed z taniera, do ktorého sa práve povracal. Kuchárky ju privolali a ukazovali mojim smerom. Zbledla som. Rýchlo som dojedla a upaľovala preč. Myslela som si, že najhoršie je za mnou. Ale kdeže!

Učiteľka sa najprv obrátila na triedu s otázkou.“Čo spravíme, keď si niekto zabudne lístok?” Deti zborovo odpovedali: “Vypýtame si v jedálni náhradný.” V tom ukázala prstom na mňa a hrozivo zarevala. Alebo si ho kúpite od Michali! Že sa nehanbíš! A okamžite poď sem a dones tie lístky. Všetky zraky padli na mňa, najradšej by som bola zmizla. Roztrasene som ich vybrala z krabičky a prišla pred tabuľu. Učiteľka mi ich vytrhla z ruky. Kým som sa stihla otočiť, hlásil sa spolužiak. Pani súdružka, ona má ešte dva v krabičke, pozrite! Súdružka sa ešte viac rozčúlila. Bránila som sa tým, že posledné dva sú moje, ale zobrala mi aj tie. 

Cítila som sa ako zbitý pes. Celá trieda bola proti mne, a ten nevďačník, ktorému som lístok dala zadarmo ma ešte nabonzoval, že som neodovzdala všetky. Neskutočne som sa hanbila, pretože som si myslela, že som spravila tú najhoršiu vec na svete. Preto som nikdy o tom rodičom nepovedala.

Nikoho nezaujímalo, že som týždeň pred tým korektne odovzdala peňaženku, ktorú niekto stratil. Nezobrala som z nej ani korunu. Jednalo sa totiž o situáciu, s ktorou som bola oboznámená, ako sa má riešiť. 

Vďaka tejto pedagogičke, som uverila, že som nehodná a všetci sú proti mne. Tieto presvedčenia ďalej rástli a tak nebolo prekvapením, že som bola hanblivá a osamelá. Kedysi som do školy chodila rada, ale po tejto príhode mi spolužiaci začali hovoriť nepekne prezývky. Postupom času som prišla o všetkých priateľov. Keď v piatom ročníku prišla príležitosť prestúpiť na inú školu, neváhala som. Nemala som čo stratiť. 

Celý rok 2020 sa niesol v duchu zdravia a jeho ochrany. Nevyhnú sa tomu už ani najodolnejší z nás, preto je dobré začať sa o seba naozaj starať a posilniť svoj organizmus a jeho prirodzenú obranyschopnosť. Najlepšou obranou voči akýmkoľvek vírusom sú prevencia a dobrá imunita, ktorú môžete posilňovať rôznymi spôsobmi. Jedným z nich je správny jedálniček.

Obdobie po Novom roku až do jari sa obvykle spája s detoxom. Ten má odľahčiť trávenie po sviatkoch, keď sme to preháňali - čo sa týka množstva, ale aj kombinácií jedál. Detox pre posilnenie organizmu je však dobrý aj pre tých, ktorí sa vo všeobecnosti nestravujú zle, a mal by byť bežnou súčasťou životosprávy. 

Správna výživa je kľúčovým faktorom udržania zdravého imunitného systému. Očista organizmu nemusí vôbec prebiehať drasticky formou hladovky alebo špeciálnej diéty, ktorá väčšinu ľudí odradí svojím zložením a chuťou. Jednoduchý spôsob, ako si byť istý, že má Vaša imunita dostatok antioxidantov, vitamínov a minerálov, je „jesť dúhu“. Znamená to konzumovať ovocie a zeleninu rôznych farieb: červenej (jablká, paradajky, čerešne), oranžovej (tekvice, mango), zelenej (kivi, brokolica, olivy, limetky, hrozno, kapusta, kel), žltej (jablká, hrušky, banány, ananás), modrej (čučoriedky, slivky), bielej (karfiol, kokos) aj hnedej (orechy). Čím viac druhov ovocia a zeleniny zjete každý deň, tým má Vaše telo širšie spektrum výživných látok, ktoré môže použiť na posilnenie imunitného systému.

Najlepším spôsobom, ako prijať z ovocia, zeleniny a semiačok maximum živín, je extrakcia. Keďže s narastajúcim vekom tela sa znižuje jeho schopnosť tráviť a spracovať živiny, môžete mu trochu pomôcť. Podľa štatistík dokáže človek s každými desiatimi rokmi života vstrebať o 10 % menej živín z jedla - a každým rokom sa toto percento zvyšuje. Extraktor živín, akým je napríklad NutriBullet, dokáže rozmixovať aj tie najtvrdšie časti ovocia a zeleniny - šupky, zrniečka či koreňové časti - a zmeniť ich konzistenciu na lahodnú a krémovú. Tieto inak nestráviteľné kúsky obsahujú najviac antioxidantov a živín, preto je škoda ich vyhadzovať. Správnou kombináciou rôznych druhov ovocia, zeleniny a semiačok získate výživný nápoj – smoothie, ktorý posilní Vaše zdravie a imunitu a pomôže Vám dostať do tela všetko, čo potrebujete, príjemným spôsobom.

Keďže bežný mixér nemá dosť silný motor ani vhodné čepele, nedokáže tieto tvrdé suroviny spracovať. Super mixér NutriBullet si s nimi bez problémov za pár sekúnd poradí. Pokiaľ máte malé deti, chorého člena domácnosti alebo starších príbuzných, ktorí už nemôžu konzumovať isté potraviny – extraktor NutriBullet oceníte ešte viac. Deti často odmietajú jesť zeleninu a väčšinu druhov ovocia. Ohŕňajú nosom nad všetkým, čo je zelené a podobne. Vo forme smoothie do nich dostanete bez problémov aj špenát či brokolicu. Ani si nevšimnú, čo to vlastne vypili. Rozmixujte za hrsť špenátu, jablko, banán a oriešky a máte nutrične vyvážené raňajky. NutriBullet je ideálny na prípravu detských kašičiek, výživy, raňajkových smoothie, chutných polievok či zdravého cesta na palacinky.

A, samozrejme, je toho viac: NutriBullet je malý a kompaktný, ľahko sa čistí a k tomu má silný 600-wattový motor, inovatívne patentované extrakčné čepele a cyklónový chod. Postará sa o to, aby Vaše telo dostalo všetky dôležité vitamíny a živiny, ktoré potrebujete pre zdravší a šťastnejší štart do nového roka. Aktuálne si môžete tohto pomocníka v novom čiernom prevedení objednať za najlepšiu cenu.

Ahojte viete mi poradiť kde ich kúpim

Akútna leukémia, dlhotrvajúce chemoterapie, deti ležiace na onkologickom oddelení, lekár zomierajúci na onkologické ochorenie… Šokujúce správy vyvolávajúce strach a otázky.

Kde vziať istotu? Ako to ovplyvniť? A nakoniec otázka “prečo”?

Rekapitulujeme – žili sme zdravo, nefajčili sme, chodili na preventívne prehliadky, nikto v rodine nemal onkologické ochorenie …
… a predsa je tu. Obávaná rakovina.

Mám veľkú výhodu, poznala som ju a vďaka otázke – “prečo majú malé deti onkologické ochorenie, predsa nefajčili, nestresovali sa, nedýchali tento vzduch”, som pochopila, že za ochorením je aj niečo iné.

Telo je chemická továreň, a to je akceptované aj vo vedeckých kruhoch. Každá emócia je chemická reakcia. Emócie to nie sú iba navonok viditeľné prejavy, ktoré sa strácajú v priestore. Emócie predovšetkým zanechávajú hlboké chemické zmeny v ľudskom tele.

Aj onkologické ochorenie je spôsobené stresom, ale stresom opakujúcim sa niekoľko generácií. Ak v troch generáciách za sebou sa prežíva hnev, nenávisť, smútok, bolesť, závisť, ale aj poslušnosť, ľudské telo sa postupne znečisťuje odpadom z toxických emócií. Dostávame orgány oslabené a znečistené emóciami čo v kombinácii z vonkajším znečistením vytvára základ pre rôzne ochorenia.

Už štyristo rokov pred naším letopočtom o takzvanej „soulmate“(soulmejt) písal Platón. Vysvetľoval, že dávni ľudia mali pôvodne štyri paže, štyri nohy a hlavu s dvoma tvárami. Boh ich rozpolil, aby zasvätili život hľadaniu – ČOHOSI, čo nedokážu pomenovať, ale čo vycítia, keď TO stretnú.  Nevycítia to však bežnými zmyslami. Zrakom, sluchom, čuchom, chuťou ani hmatom. Musia zapojiť to, čo v normálnom živote používať zabúdajú – dušu. Tým Bohovia, podľa Platóna, zaistili, aby ľudia nikdy nepohrdli svojou dušou – životným radarom, ktorý budú potrebovať nielen v láske

Prečo sa niektoré manželstvá i napriek prvotnej láske rozpadajú a stávajú sa skôr bojiskom a prečo iné v bojisku života vytrvajú a časom rozkvitnú do prekrásnej, milujúcej a empatickej spolupatričnosti?

Upútali ma krásne nostalgické spomienky známej herečky: “U herca je dôležité aj zázemie súkromného života. S manželom sme mali šťastie, že sme sa našli. Lebo sú aj prípady, keď si niekoho nájdete, milujete sa a zrazu zistíte, že ste si cudzí. Že ste si už všetko povedali. My sme sa s Mirkom mali stále o čom rozprávať.“ Vo svojom byte umelkyňa dodnes cíti manželovu prítomnosť, aj keď je už dávno po smrti. “Byt je ním stále naplnený. Mám jeho knihy, spisy aj myšlienky. S Mirkom sa tam vždy porozprávam, poradím. Verím, že človek úplne neodchádza. Volá sa to, tuším, život večný. Niečo z človeka musí byť predsa niekde zachované,“ uvažuje na záver národom milovaná umelkyňa.

Duša ide vždy za láskou a ak ju nenachádza vo vzťahu, hľadá ju a ide ďalej. Ak máte to správne spojenie duší, tak nemusíte hľadať, ale ani žiarliť, kontrolovať, sledovať, čítať partnerove správy. Jednoducho dôverujete a ani sa nezamýšľate nad tým, prečo je to tak. Počujete sa, aj keď si nič nehovoríte. Rozumiete si, aj keď mlčíte. A svoju krásu vnímate aj bez prikrášľovania.

Poznanie založené iba na vonkajšej kráse, na hmotnom, viditeľnom a okázalom môže byť aj v pozadí rozpadu mnohých manželstiev. Svadba s pravým spojením srdca, duše a rozumu je v súčasnej dobe čoraz vzácnejšia.

Ako dosiahnuť vo vzťahu spojenie na úrovni duší?

Ak spomalíme, oddychujeme, regenerujeme – predchádzame vyčerpaniu a ochoreniam, ktoré nás práve v zime prenasledujú. To je pôvodný zámer múdrej prírody a pomôže to  aj „zimným depresiám“. 

Jeseň a zima sú typicky smutné ročné obdobia a všetci cítime ich vplyv. Niekto viac, niekto menej. O dlhých zimných večeroch, tme, daždivom počasí sa hovorí v súvislosti so zvýšením depresívnych stavov u ľudí. A depresie nás ťažia.

Múdra príroda to však myslela inak. Všetko živé na našej planéte reaguje na existenciu svetla a tmy.

Leto plné svetla, nám dáva energiu a dobrú náladu. Dostatok svetla znamená energiu na rôzne aktivity. Mozog a telo reagujú na svetlo produkovaním takých látok ako sú serotonín, dopamín, oxytocínu, vďaka ktorým sa cítime príjemne a šťastne.

Zima a nedostatok svetla nás oslabuje. Akonáhle sa vonku zotmie, začne mozog uvoľňovať melatonín, ktorý je považovaný za hormón tmy a je spúšťačom nočného cyklu odpočinku.

Človek sa jednoducho začne cítiť prirodzene unavený. Mozog je vplyvom nedostatku slnečného svetla naprogramovaný na odpočinok.

Pre farbené vlasy

Proces farbenia vlasov je dosť nejednoznačný. Na jednej strane je pôsobenie farbiva chemická reakcia, ktorá vedie k zhoršeniu stavu vlasov. Na druhej strane zloženie moderných farbív obsahuje redukčné látky, ktoré majú pozitívny vplyv na štruktúru vlasov a vypĺňajú dutiny umelými farebnými pigmentmi.

Po farbení sú vlasy suché a oslabené. Na umývanie takýchto vlasov používajte šampón na farbené vlasy. Chránia pigment pred vymytím a zvyšujú lesk. Takéto výrobky obsahujú látky, ktoré súčasne vyživujú vlasy a zachovávajú ich farbu. Medzi zložkami môžu byť glycerín, keratín, bielkoviny, pšeničný extrakt.

Pre dlhé vlasy

Hlavným problémom dlhých vlasov je rôzna kvalita vlasov po celej dĺžke. Končeky sú suché a matné a korene sú mastné. Majitelia dlhých vlasov si musia zvoliť šampóny na hĺbkové čistenie a šampón na rast vlasov. Ako doplňujúca starostlivosť sú vhodné regeneračné a výživné balzamy a masky.

Pre suché vlasy

O pomoc ma požiadala rodina s pubertálnou dcérou, u ktorej došlo k silnému odmietaniu, ignorovaniu až zlostným prejavom voči otcovi. Sama uviedla – „nemôžem ho cítiť, fyzicky ho nemôžem cítiť. Neviem čo sa stalo ale jednoducho to prišlo a mám pocit, že to tak ľahko neprejde. S matkou mám normálny vzťah. Viem, že sa kvôli mne trápi“.

Podľa údajov rodičov dcéra bola bezproblémové dieťa s normálnymi vzťahmi k obom rodičom. Učí sa veľmi dobre, chce ísť študovať ďalej. Teraz ale rieši kde odísť, či ku starým rodičom alebo na internát. Doma nechce zostať, aj keď jej je to ľúto.

Puberta je sociálny pôrod, kedy dieťa odchádza od rodiny a ide do sveta. Spojenie – pupočnú šnúru s rodinou – si musí prestrihnúť ono. Aby to vôbec mohlo urobiť musí si vás negovať, kritizovať, obviňovať. V opačnom prípade, ak vás dieťa obdivuje, miluje, nedokáže to prerušiť a odpútať sa. Utkvela mi jedna myšlienka – matka, ktorá má konflikty s dcérou, ktorá jej odvráva, si môže povedať -„dobre som ju vychovala“.

Brať veci s nadhľadom a nie osobne, neurážať sa, nekritizovať, využiť silu mlčania a spomenúť si na svoju pubertu – je znakom toho, že ako rodičia dospievate do svojej múdrosti.

Dvere do sveta otvára deťom otec. Je to otec, ktorý dcéru učí vnímať svet mužov. A matka, má skôr tendenciu držať dieťa doma a preto býva vzťah detí s matkou konfliktnejší. Vzdor pubertálneho dieťaťa býva ale orientovaný na všetko. V tomto prípade, to bol hnev dcéry silne a neprimerane orientovaný na otca.

Dcéra tému otca vytesňovala, sama si uvedomovala svoju bezmocnosť riešiť to, nechápala to, a nevedela čo s tým.

Tým, že som vysadila antikoncepciu som ešte stále mala ako tak pravidelnú menštruáciu. Niekedy prišla skôr, inokedy o pár dní neskôr.

    Tentokrát mi moje dni meškali a popri tom ma dosť bolelo brucho akoby už taká predzvesť menštruácie. Tá však neprišla ani na 4tý deň a tak som si spravila test. Ten mi vyšiel negatívny.  

Nasledujúce 3 dni som stále mala bolesti v brušku a neustále som myslela na to , že čo ak. Mala som doma ešte jeden test a na jednej strane si vravím, zbytočne ho použijem keď mi aj tak vyšiel ten pred 3 dňami negatívny, ale na strane druhej mi to stále vŕtalo v hlave . 

    Ako som si tak premýšľala rozhodla som sa, že si spravím ešte jeden test a aspoň už nebudem nad tým stále premýšľať.  Zahájila som testovaciu fázu a chytila do ruky telefón s tým, že si natočím svoju reakciu . Predtým som to tiež raz urobila- len to bolo s negatívnym výsledkom. 

        Kým čakáte na výsledok búria sa vo vás všelijaké pocity ale keď vidíte 2 čiarky máte pocit ako v inej dimenzii. Mne sa vtedy podlomili kolená a cítila som akúsi slabosť v celom tele. 

POKRAČOVANIE TU

Prosím vás čo s týmto zub rastie takto krivo stretol sa s týmto niekto? Ďakujem

Predstavte si nasledovnú situáciu: Vaše dieťa pri hre uhryzne iné dieťa, ktoré potom začne plakať. Čo urobíte?

Mnohí rodičia reagujú: „Ospravedlň sa a povedz, že ti to je ľúto!“ Ale dieťa to tak nemusí cítiť, môže mať pocit, že bolo jemu ublížené a nemusí vedieť, čo naozaj slová ospravedlnenia znamenajú? Deti nútené do neochotného zamrmlania slova “prepáčte“ sa stanú majstrami povrchného ospravedlňovania s mnohými výhovorkami.

Priblížim vám dva rozdielne prístupy ako učiť deti ospravedlniť sa, s úplne odlišným efektom.

• Predstavte si problémové dieťa navštevujúce školu pre emočne náročné deti. Potrebovalo pomoc pre pretrvávajúce bolesti hlavy. Emočne bolo impulzívnejšie a svoje správanie korigovalo ťažšie. Začiatok školského dňa bol vždy taký, že deti sedeli v kruhu a ten, kto niekomu ublížil sa mu mal pred všetkými ospravedlniť a sľúbiť, že …. Postupne došlo u chlapca k potláčaniu jeho emócii, čo sa uňho následne prejavilo bolesťami hlavy.
• Dávnejšie som čítala o škôlke, kde neučia deti hovoriť „prepáč“, ak niekomu ublížia. Namiesto toho sa má dieťaťa spýtať či je v poriadku a na znak svojho súcitu, mu prinesie pohár vody, obrúsok na slzičky, možno na potešenie mu niečo daruje. Aj ostatné deti, ktoré boli svedkom udalosti, sú povzbudzované v tom, aby zranenému dieťaťu niečo priniesli. Tu sa deti učia, že ak niekomu ublížia je potrebné urobiť praktické kroky a nie zašomrať falošné „prepáč“.

Ak má dieťa pochopiť prečo má niečo ľutovať, malo by aj ono poznať a precítiť pocity – byť zranený, zahanbený, smutný, vystrašený. Ľudská bytosť potrebuje zažiť určitý stupeň bolesti, aby sa u nej mohol rozvinúť súcit.

Každé dieťa jednoducho potrebuje padnúť občas na kolená, zažiť sklamanie, poníženie, cítiť smútok, pretože práve z týchto skúseností  sa učí byť vnímavejším voči svetu a to je základ empatie. Ak deti pred negatívnymi zážitkami chránite, nenaučia sa vnímať utrpenie iných. Človek s nižšou empatiou nehľadí na následky svojich činov, rozhodnutí a ospravedlniť sa nevie.

Nie každá zmena je pozitívna. Ako napríklad tá, ktorú nám na jar priniesla pandémia koronavírusu. Zo dňa na deň sme museli zmeniť svoje zvyky aj povinnosti. Asi najviac to zasiahlo naše deti. Nemohli chodiť do školy či škôlky, na záujmové krúžky, von s kamarátmi. Zrazu sú 24 hodín denne s rodičmi, ktorých predtým videli dve či tri hodiny pred spaním.

 A rodič už nie je len rodič. Stala sa z neho i pani učiteľka, najlepší kamarát Kubo, teta kuchárka alebo Katka, ktorá vedie záujmový krúžok.

 Áno, bohužiaľ, je to tak. Aj keď sa nám to nepáči, motto momentálnej situácie znie ,,buď zodpovedný a seď doma“. Vidíme to všade, kam sa len pozrieme: koronavírus... stres... rúška... panika... zdravenie sa lakťami… karanténa... Ono by sa to dalo nazvať aj novým sociálnym experimentom, pri ktorom zistíme, že 4 steny a pár rodinných príslušníkov dokážu byť celkom výzva. 

 Napríklad aj také predvianočné obdobie. Ach, ako sme sa všetci chceli postretať na námestiach pri pohári vareného vínka. A čo by sme teraz dali za to, aby sme mohli povedať vetu: “Ideme na kávu do mesta?“ alebo "poďme do kina!" Ale nedá sa... Ako to zvládnuť a nezblázniť sa z toho?

 Skúsme si to spolu užiť! 

 Tak a teraz vidím, ako ste všetky zdvihli pochybovačne obočie 😃 Áno, ja viem, ľahko sa to píše, ťažšie realizuje. Tiež mám doma tri malé deti a manžela, ktorý sa snaží pracovať z domu, no občas je to celkom slušná psychiatria. No spomeňte si, koľkokrát ste hovorili, že ste s deťmi stále v zhone. Že sa stále niekam musíte ponáhľať. Skúste sa na súčasnú situáciu pozrieť ako na jedinečnú šancu spomaliť a žiť len tu a teraz. Pokúste sa myslieť na to, že deti rýchlo vyrastú a na čas, keď boli malé, budeme neskôr nostalgicky spomínať. A že hoci celkom nerozumejú tomu, čo sa vo svete teraz deje, zostanú tieto času navždy v ich spomienkach ako niečo výnimočné – tak, ako niektorí z nás spomíname na snehovú kalamitu či naši rodičia na uhoľné prázdniny. Neznamená to, že neprídu ponorkové krízy a ťažké dni, ale väčšinou môže byť vaše spolunažívanie oveľa príjemnejšie a menej stresujúce, než sú vaše predstavy.

Nová škola je hrozná. 

Nikoho tu nepoznám. Každú hodinu máme s niekým iným a niekde inde. Učia nás profky z "veľkého" (4 ročného) gympla a chcú od nás aby sme vedeli pomaly to, čo "veľkí" gymnazisti a správali sa ako"elita", ako nás všetci zhodne nazývajú ...A pritom spolužiaci riešia veci ako prvá menštruácia, kto komu ukradol nové Tamagoči, alebo kto koho (ne)pozval na narodeninovú oslavu. S nikým si tu nerozumiem. Každý tu niekoho má, z každej dediny sú tam po traja - štyria, len z našej som celkom sama. Povedala som mame, že tu nechcem byť. Každý večer zaspávam s plačom a vravím, že chcem ísť naspäť, lebo tu nemám žiadnych kamarátov a chcem ísť naspäť za mojimi. Mama tvrdí, že prestup je možný až na polroka, a sľubuje mi, že ak si do polročného vysvedčenia nenájdem žiadnych kamarátov, vrátia ma nazad na základku k mojim spolužiakom. Vydržím to. Polrok sa blíži. A mne hrozí prvá dvojka na vysvedčení. Od triednej. Z matiky. Och...mne, čo vždy všetko viem? S tou ženskou si naozaj neviem rady...neviem kresliť na tabuľu a počítať koľko outfitov si Anička môže obliecť, ak má tri sukne a dve tričká, som nikdy nevedela....

Polrok. Triedna nám dáva dotazníky, čo sa nám zatiaľ na našej triede páči a nepáči. 

V kolónke MÁM RADA, píšem: výtvarnú, informatiku a spolužiakov 

V kolónke NEMÁM RADA, píšem jedno priezvisko: K.....

Hej. Je tu jeden chalan. Drzý, pekný, so šibalskými očami, občas slušný a galantný, ale mám pocit, že mi stále robí zle. Drgne do mňa, zhukne mi do ucha, otravný je. Hnusne píše a slovenčinárka ho neznáša. Na jazykoch je však oveľa lepší ako ja, čo je divné, lebo ja som vo všetkom dobrá. Ale zas, drží babám dvere a odnesie, keď máme niečo ťažké. A asi je športovec, vyzerá, že hráva futbal  alebo čo, ale v podstate vôbec nevieme, čo robieva cez víkend. Zo školy chodí rovno na autobus domov a vôbec sa nezapája do našich poškolských chvíľou (s cigaretou za kríčkami alebo len tak na potulkách mestom...).

Pekný deň prajem nájde sa niekto kto má skúsenosti z ad ARKETIS 20mg nigdi som nič také nebrala a mám strach no predpísali ho kôli úzkosti stresu a tak tiež mávam návaly záchvatov paniky z ktorých som už vyčerpaná 😔od októbra má liečili ataraxom no aj tak bol môj život utrpením v strachu že raz len odpadnem a nevstanem.Dnes na kontrole mi dala moja psichiatrička prvé ad uvedené vyššie mám strach z toho či to nebude horšie a ako skončím 😟

Vopred ďakujem za akúkoľvek radu skúsenosť i ponaučenie 🙂

moje ďalšie dieťa.. Kniha.. Alebo keď si začneš plniť svoje sny.. 

Aj keď ešte nemám svoju obľúbenú knihu, možno ju v budúcnosti nájdem. Veď je ešte veľa kníh, ktoré som neprečítala. A keď aj tak nenájdem tú naj knihu, možno zoberiem pero do ruky a napíšem ju sama.

A takto to vlastne začalo.. a nedávno sme privítali symbolicky do života moju druhú knihu. 

Napísať vlastnú knihu je snom nejedného človeka. Pre blogerov je to zároveň prestíž a ďalší spôsob monetizácie.

Písanie kníh je náročná a zároveň naplňujúca práca. Či už chcete napísať jednu knihu, alebo sa písaniu venovať profesionálne celý život, dôvody, prečo si sadnúť za klávesnicu, môžu byť rôzne. Prečo napísať knihu? Napísať knihu je dlhodobý projekt, počas ktorého sa zbláznite minimálne dvakrát do týždňa. Pri písaní každej knihy som mala momenty, kedy som mala chuť vyhodiť notebook von oknom. Práve motivácia mi pomohla to neurobiť.

A to sa už pracuje na tretej, celkovo je v pláne päť dielov plus bonus sľúbený "život s Belmondom" . (prezývka môjho manžela Chorváta) 

Znenie článku

A je to tu! Zdravotní klauni pre vás pripravili novú reláciu P. R. D. - Praktické Rady Doktorské. Odborníci s červeným nosom vám odhalia taje z oblasti medicíny, ľudského tela a zdravovedy. V prvom diely so sestričkou Endorfínou Skúmavou uvidíte, čo ste ešte nevideli. Téma je kurie oko.

Relácia P. R. D. je pre všetky deti, ale aj ich rodičov, ktorí si chcú zlepšiť náladu. Na ďalší diel za môžete tešiť o týždeň v piatok. 

Vonku sa blýskalo, bola tma a vietor narážal s dažďom o dom. Pozerali sme s manželom film, keď v tom prišla jeho osemročná dcéra a sťažovala sa, že nemôže spať. Nástojila, aby s ňou bol niekto v posteli, lebo sa bojí búrky. Ponúkla som sa, že ju naučím jednu fintu. 

Keď sme sedeli v jej posteli, spýtala som sa jej čoho sa bojí. "Počujem vonku zvuky, praskanie halúzok a predstavujem si, že je tam vonku nejaké strašidlo." odpovedala.  

Navrhla som jej. "Zavri oči a skús si predstaviť, že si vo vnútri veľkej bubliny, ktorá ťa ochraňuje. Máš tam všetko, čo chceš, je tam útulne a nič zlé sa tam nemôže dostať. Dobre, skúsim to, pritakala. “Ako sa cítiš v tejto bublinke?”, spýtala som sa. Príjemne, usmiala, sa, je tu fajn, páči sa mi, že tu mám veľa plyšákov.  

Keď sa prestala sústrediť na nekonečne veľký priestor vonku so strašidlami a miesto toho sa sústredila na malý bezpečný priestor s jasnými hranicami, prirodzene sa začala cítiť bezpečnejšie. O chvíľu v pokoji zaspala.

Čoho sa bojí vaše dieťa? Chceli by ste mu tiež pomôcť prekonať strach? 

Koncept bublinky bezpečia, resp. ochranného štítu som odpozorovala v praxi pri NLP cvičeniach. Je to mentálny zdroj, ktorí podvedome používajú aj dospelí na zvládanie náročných situácií.  V knihe "Som skvelé dieťa" je bublinke bezpečia venovaná jedna kapitola. Rozprávka vás uvedie do témy. Dieťa sa prirodzene naučí, ako si bublinku vybudovať. 

Urgentne potrebovali pomoc rodičia 12 ročnej slečny, ktorá odmietala chodiť do školy. Dlhodobejšie trpí úzkostnými stavmi. Prežíva strachy z búrky, vetra, smrti a postupne sa začala báť všetkého. V škole nemá kamarátky, je uzavretá a nedôveruje si. Učí sa zle, nevie sa učiť, je lenivá. Matka, ktorá to všetko úzkostlivo prežíva, uviedla – „akoby som videla seba, a všetko to prežívam s ňou“. V priebehu konzultácie sa však objavujú u dcéry aj problémy so spánkom, trvajúce od útleho veku a problémom boli aj jej nočné desy. V čase pred spaním dievča sa neustále zaoberá témou smrti, ako to bude ak zomrie, kedy zomrú rodičia a čo bude robiť ona.

Ako postupovať?

V prvom rade by som upozornila rodičov na „akútnosť „problému, ktorý v mnohých prípadoch nie je možné zvládnuť zo dňa na deň. Psychické problémy majú vždy svoju históriu a nie je možné riešiť ich rýchle a účinne.

Ak sú akútne problémy dieťaťa už dlhodobejšie stávajú sa chronickými aj ich riešenie je už potom dlhodobejšie. Čím dlhšie trvá neriešenie problémového správania dieťaťa, tým hlbšie sa fixuje v jeho psychike a tým zložitejšie je aj jeho riešenie.

Akútnu stresujúcu situáciu dieťaťa je potrebné riešiť rýchlejšie psychofarmakami, predovšetkým ak ide o sebapoškodzovanie a situácie ohrozujúce život dieťaťa, ale aj rôzne zdravotné komplikácie.

V danom prípade, okrem akútnej situácii – nechodenie do školy – bola evidentná aj chronická situácia a to boli úzkosť a problémy so spánkom, neriešené nočné desy, fixovanie na tému smrti, ktoré siahali až do jej ranného detstva.

Dosahujete orgazmus pri sexe? Mnoho žien priznáva, že nedokáže vyvrcholiť s partnerom alebo orgazmus nezažili nikdy. Sex je krásny spôsob, ako sa s partnerom fyzicky a emocionálne zblížiť. Ale bez orgazmu a potešenia môže byť milovanie menej uspokojivé a často sa z neho stáva len povinnosť pre pokoj v rodine. Prečo si ženy neužívajú sex rovnako ako muži? Dá sa orgazmus naučiť a prečo je uspokojivý sex pre šťastný vzťah taký dôležitý?

Orgazmická priepasť

Až 95% mužov dosahuje pri sexe orgazmus, ale len 65% žien vyvrcholí pri pohlavnom styku, a to nie pravidelne. Tento jav sa nazýva orgazmická priepasť. Problém s dosahovaním orgazmu znepokojuje ženy po celom svete a často im zasahuje aj do vzťahu s partnerom.

A prečo je to tak? Dôvodom je, že ženský orgazmus je omnoho komplikovanejší než mužský. Ženské telo jednoducho nevyvrcholí „narážaním dvoch tiel do seba“. Naša hlavná erotogénna zóna totiž nie je vagína, ale klitoris.

Klitoris, výstupok kože nad malými pyskami, je zodpovedný za ženskú rozkoš a orgazmy. A práve toto miestečko je pri sexe často zanedbávané. Dobrá správa je, že drvivá väčšina žien je schopná sa naučiť správne stimulovať klitoris. A rovnako tak aj dosahovanie orgazmu pri sexe.

Čo je to orgazmus a prečo je dôležité ho mať?

Volám sa Katka, bývam v bytovke v jednej doline na strednom Slovensku spolu s rodičmi a s dvomi mladšími súrodencami a chodím do štvrtej triedy. 

Bytovka je super. Podľa mňa sú tie byty dosť malé, lebo mame všetci traja spoločnú detskú izbu...A taká Lívia vo vedľajšom vchode ju má celú pre seba. Ale zasa, stačí zakričať pod ktorýkoľvek oknom a hneď vylezie parťák na hranie. A že ich je tu dosť, v každom byte aspoň jeden, niekde aj dvaja, rovnako starí lotri ako my, a v ostatných bytovkách rovnako tak. Je to také naše mini sídlisko, s preliezkami a obrovskou lúkou a poľom,  kde sa dá fakt do sýtosti vyblázniť. A na kuse asfaltovej plochy pred bytovkou zasa hrať basketbal či vybíjanú. A keď sa zotmie a rozsvietia sa prvé lampy, naše mamy len vykuknú z okna a zakričia: Domoooooov!

Brat je mladší o tri roky. Je to s ním katastrofa. Je to totálny blb (našťastie zatiaľ slabší, takže ho v pohode prebijem). Neznášam, keď potom reve a dostanem za to vždy aj ja. Prečo ja musím byť vždy tá "staršia a rozumnejšia"? Prečo musím naňho dávať pozor, vždy keď nás pustia von? Je to otrava...už nech môže chodiť von sám!

Sestra je ešte bábätko. S tou je aspoň sranda, teda, pokiaľ mi niečo nepokazí. So sesternicou ju vozievame v kočíku po dedine a cítime sa ako ozajstné veľkáčky. Teda...nehovorte mame, že sme ju minule vysypali...🤦‍♀️😂 dosť sa na nás hnevá, že sme naposledy doviezli kočík plný gaštanov, že jej len hlava trčala. No ale kam sme ich mali akože dat? Naspodku je len drôtený kôš, odtiaľ vypadávali. A potrebujeme ich do školy. Máme si priniesť na výtvarnú.

Hm. Škola. Robí mi trošku starosti. Doteraz som vždy mala samé jednotky. Baví ma to tam. Fakt. Chodím aj na hudobnú, aj na hádzanú a stíham všetko ľavou zadnou. O úlohách mama ani nevie, väčšinou ich stihnem spraviť ešte na hodine, kým si spolužiaci upracú veci z lavice. A teraz si naši zmysleli, že ma dajú do nejakej novej školy. Vraj triedna povedala. Bola som na prijímačkách. Povedali mi, že si pôjdem napísať dve písomky a potom pôjdeme do cukrárne. Písomky mi nevadia. Baví ma riešiť úlohy. Tak som šla. Bolo to úplne ľahké, neviem, čo tam ostatným toľko trvalo...

Neviem, či chcem ísť do novej školy. Ale mama vraví, že mi tam bude lepšie. Triedna nám aj tak odchádza, čiže nových učiteľov by som mala tak či tak. A autobusom aj tak už chodím na hudobnú, takže je rozhodnuté. Asi mi budu chýbať spolužiaci. Za 4 roky som si na nich dosť zvykla. Nemôžem síce povedať, že by som v triede mala kamošku na život a na smrť, ale už ich aspoň poznám...

Ak máš rád šťastné konce, alebo lepšie povedané, šťastné začiatky, si tu správne .

Toto je príbeh o nádeji, láske, a zázrakoch, aké sa stávajú len raz za tisíc rokov. Príbeh, ktorý sa začal písať pred mnohými rokmi. Príbeh, ktorý chcem spísať a dať raz čítať naším deťom, keď budú v časoch najťažšej puberty, aby pochopili,  ako veľa nám do života priniesli. Príbeh o mojej ceste a premene z dievčatka na ženu a matku. Pripomienka toho, čo ma formovalo a aká som dnes. 

V tomto príbehu bude veľa spomienok. A veľa sĺz. Veľa bolesti aj veľa radosti. Veľa smútku aj veľa vďačnosti.

Urob si teplým čaj, pohodlne sa usaď, daj si tri hlboké nádychy a vypni vonkajší svet.

Pripravený?

Začíname.

💦💞No čo dievčatá moje💋 dáme si kúpeľ s novým kamošom? 🐷🧽✨💦🛁 Tak chalanov som 🛁 skôr a potom prišiel rad na dievčatá s kamošom 🐷🛁🙂 

Dievčatá si 🛁 s 🐷 a umývacim gélom užili a voňavučke zaspinkali🌙

Aj keď pri kúpaní je sranda, tak napriek tomu som šťastná, že je už po a všetci spia 💪🏻💪🏻😅 

S pozdravom naše dvojičkovo a prasiatko 🐷💞🌙

Mohla som si vybrať len jednu vec spomedzi nádherných nálepiek a odznakov. Pri nástupe do základnej školy nás uvítala učiteľka zbierkou vecičiek. Oči mi žiarili a preskakovali medzi lákavými možnosťami. Veľmi sa mi páčila nálepka s mackom, ale z nejakého záhadného dôvodu som si nakoniec vybrala odznak s pionierskou hviezdou. Bol síce pekný, ale celý deň som bola nespokojná, že to nie je celkom ono. 

Sama som nechápala prečo som si nevybrala to najlepšie, keď som mala príležitosť. Niekde v hĺbke duše som bola presvedčená, že nemôžem mať to, čo chcem. Vôbec som netušila, že už vo mne pracovali podvedomé programy, ktoré spochybňovali, či mám na to právo a či si to zaslúžim. Takéto seba sabotujúce pohnútky odkláňajú dieťa od naplnenia jeho cieľov a znižujú sebavedomie. 

Keby išlo len o výber nálepky, tak sa nič také dramatické nestalo, ale ako sa môže takýto podvedomý program prejaviť neskôr v živote? A odkiaľ sa vôbec nabral?

Celé mi to začalo dávať zmysel až o 30 rokov neskôr. Objasním vám to na príbehu Martiny. Prišla za mnou na NLP koučing. Sťažovala sa, že v živote nikdy nemôže mať, to čo skutočne chce. Vždy má len nejakú alternatívu B, či už sa jedná o vzťahy alebo kariéru. Pre Martinu to znamenalo to aj to, že sa nikdy nevydala a nemala deti. Keď si uvedomila, čo všetko v živote zmeškala, rozplakala sa. 

Postupne sme sa dostali do ohniska problému. Jej dominantným pocitom v detstve bola osamelosť, pocit nedôležitosti a zahanbenia. Hoci Martina vyrastala v normálnej rodine a rodičia ju mali radi, väčšinou na ňu nikto nemal čas. Zdanlivé maličkosti, ako napríklad, že si z nej široká rodina uťahovala na oslavách a nikto sa jej nezastal, v nej postupne budovali presvedčenie, že nie je dôležitá. Nezáleží na jej pocitoch, ani na tom, čo by chcela. Rokmi skúseností sa utvrdzovala v týchto presvedčeniach. Pri našej práci identifikovala, čo by bola potrebovala v tých detských situáciách. Jej rodičia to však nemohli vedieť a ona ako dieťa nevedela o to požiadať. 

Keby vaše dieťa vedelo vyjadriť svoje emocionálne potreby ako dospelák, o čo by vás požiadalo?