moje ďalšie dieťa.. Kniha.. Alebo keď si začneš plniť svoje sny.. 

Aj keď ešte nemám svoju obľúbenú knihu, možno ju v budúcnosti nájdem. Veď je ešte veľa kníh, ktoré som neprečítala. A keď aj tak nenájdem tú naj knihu, možno zoberiem pero do ruky a napíšem ju sama.

A takto to vlastne začalo.. a nedávno sme privítali symbolicky do života moju druhú knihu. 

Napísať vlastnú knihu je snom nejedného človeka. Pre blogerov je to zároveň prestíž a ďalší spôsob monetizácie.

Písanie kníh je náročná a zároveň naplňujúca práca. Či už chcete napísať jednu knihu, alebo sa písaniu venovať profesionálne celý život, dôvody, prečo si sadnúť za klávesnicu, môžu byť rôzne. Prečo napísať knihu? Napísať knihu je dlhodobý projekt, počas ktorého sa zbláznite minimálne dvakrát do týždňa. Pri písaní každej knihy som mala momenty, kedy som mala chuť vyhodiť notebook von oknom. Práve motivácia mi pomohla to neurobiť.

A to sa už pracuje na tretej, celkovo je v pláne päť dielov plus bonus sľúbený "život s Belmondom" . (prezývka môjho manžela Chorváta) 

Znenie článku

A je to tu! Zdravotní klauni pre vás pripravili novú reláciu P. R. D. - Praktické Rady Doktorské. Odborníci s červeným nosom vám odhalia taje z oblasti medicíny, ľudského tela a zdravovedy. V prvom diely so sestričkou Endorfínou Skúmavou uvidíte, čo ste ešte nevideli. Téma je kurie oko.

Relácia P. R. D. je pre všetky deti, ale aj ich rodičov, ktorí si chcú zlepšiť náladu. Na ďalší diel za môžete tešiť o týždeň v piatok. 

Vonku sa blýskalo, bola tma a vietor narážal s dažďom o dom. Pozerali sme s manželom film, keď v tom prišla jeho osemročná dcéra a sťažovala sa, že nemôže spať. Nástojila, aby s ňou bol niekto v posteli, lebo sa bojí búrky. Ponúkla som sa, že ju naučím jednu fintu. 

Keď sme sedeli v jej posteli, spýtala som sa jej čoho sa bojí. "Počujem vonku zvuky, praskanie halúzok a predstavujem si, že je tam vonku nejaké strašidlo." odpovedala.  

Navrhla som jej. "Zavri oči a skús si predstaviť, že si vo vnútri veľkej bubliny, ktorá ťa ochraňuje. Máš tam všetko, čo chceš, je tam útulne a nič zlé sa tam nemôže dostať. Dobre, skúsim to, pritakala. “Ako sa cítiš v tejto bublinke?”, spýtala som sa. Príjemne, usmiala, sa, je tu fajn, páči sa mi, že tu mám veľa plyšákov.  

Keď sa prestala sústrediť na nekonečne veľký priestor vonku so strašidlami a miesto toho sa sústredila na malý bezpečný priestor s jasnými hranicami, prirodzene sa začala cítiť bezpečnejšie. O chvíľu v pokoji zaspala.

Čoho sa bojí vaše dieťa? Chceli by ste mu tiež pomôcť prekonať strach? 

Koncept bublinky bezpečia, resp. ochranného štítu som odpozorovala v praxi pri NLP cvičeniach. Je to mentálny zdroj, ktorí podvedome používajú aj dospelí na zvládanie náročných situácií.  V knihe "Som skvelé dieťa" je bublinke bezpečia venovaná jedna kapitola. Rozprávka vás uvedie do témy. Dieťa sa prirodzene naučí, ako si bublinku vybudovať. 

Urgentne potrebovali pomoc rodičia 12 ročnej slečny, ktorá odmietala chodiť do školy. Dlhodobejšie trpí úzkostnými stavmi. Prežíva strachy z búrky, vetra, smrti a postupne sa začala báť všetkého. V škole nemá kamarátky, je uzavretá a nedôveruje si. Učí sa zle, nevie sa učiť, je lenivá. Matka, ktorá to všetko úzkostlivo prežíva, uviedla – „akoby som videla seba, a všetko to prežívam s ňou“. V priebehu konzultácie sa však objavujú u dcéry aj problémy so spánkom, trvajúce od útleho veku a problémom boli aj jej nočné desy. V čase pred spaním dievča sa neustále zaoberá témou smrti, ako to bude ak zomrie, kedy zomrú rodičia a čo bude robiť ona.

Ako postupovať?

V prvom rade by som upozornila rodičov na „akútnosť „problému, ktorý v mnohých prípadoch nie je možné zvládnuť zo dňa na deň. Psychické problémy majú vždy svoju históriu a nie je možné riešiť ich rýchle a účinne.

Ak sú akútne problémy dieťaťa už dlhodobejšie stávajú sa chronickými aj ich riešenie je už potom dlhodobejšie. Čím dlhšie trvá neriešenie problémového správania dieťaťa, tým hlbšie sa fixuje v jeho psychike a tým zložitejšie je aj jeho riešenie.

Akútnu stresujúcu situáciu dieťaťa je potrebné riešiť rýchlejšie psychofarmakami, predovšetkým ak ide o sebapoškodzovanie a situácie ohrozujúce život dieťaťa, ale aj rôzne zdravotné komplikácie.

V danom prípade, okrem akútnej situácii – nechodenie do školy – bola evidentná aj chronická situácia a to boli úzkosť a problémy so spánkom, neriešené nočné desy, fixovanie na tému smrti, ktoré siahali až do jej ranného detstva.

Dosahujete orgazmus pri sexe? Mnoho žien priznáva, že nedokáže vyvrcholiť s partnerom alebo orgazmus nezažili nikdy. Sex je krásny spôsob, ako sa s partnerom fyzicky a emocionálne zblížiť. Ale bez orgazmu a potešenia môže byť milovanie menej uspokojivé a často sa z neho stáva len povinnosť pre pokoj v rodine. Prečo si ženy neužívajú sex rovnako ako muži? Dá sa orgazmus naučiť a prečo je uspokojivý sex pre šťastný vzťah taký dôležitý?

Orgazmická priepasť

Až 95% mužov dosahuje pri sexe orgazmus, ale len 65% žien vyvrcholí pri pohlavnom styku, a to nie pravidelne. Tento jav sa nazýva orgazmická priepasť. Problém s dosahovaním orgazmu znepokojuje ženy po celom svete a často im zasahuje aj do vzťahu s partnerom.

A prečo je to tak? Dôvodom je, že ženský orgazmus je omnoho komplikovanejší než mužský. Ženské telo jednoducho nevyvrcholí „narážaním dvoch tiel do seba“. Naša hlavná erotogénna zóna totiž nie je vagína, ale klitoris.

Klitoris, výstupok kože nad malými pyskami, je zodpovedný za ženskú rozkoš a orgazmy. A práve toto miestečko je pri sexe často zanedbávané. Dobrá správa je, že drvivá väčšina žien je schopná sa naučiť správne stimulovať klitoris. A rovnako tak aj dosahovanie orgazmu pri sexe.

Čo je to orgazmus a prečo je dôležité ho mať?

Volám sa Katka, bývam v bytovke v jednej doline na strednom Slovensku spolu s rodičmi a s dvomi mladšími súrodencami a chodím do štvrtej triedy. 

Bytovka je super. Podľa mňa sú tie byty dosť malé, lebo mame všetci traja spoločnú detskú izbu...A taká Lívia vo vedľajšom vchode ju má celú pre seba. Ale zasa, stačí zakričať pod ktorýkoľvek oknom a hneď vylezie parťák na hranie. A že ich je tu dosť, v každom byte aspoň jeden, niekde aj dvaja, rovnako starí lotri ako my, a v ostatných bytovkách rovnako tak. Je to také naše mini sídlisko, s preliezkami a obrovskou lúkou a poľom,  kde sa dá fakt do sýtosti vyblázniť. A na kuse asfaltovej plochy pred bytovkou zasa hrať basketbal či vybíjanú. A keď sa zotmie a rozsvietia sa prvé lampy, naše mamy len vykuknú z okna a zakričia: Domoooooov!

Brat je mladší o tri roky. Je to s ním katastrofa. Je to totálny blb (našťastie zatiaľ slabší, takže ho v pohode prebijem). Neznášam, keď potom reve a dostanem za to vždy aj ja. Prečo ja musím byť vždy tá "staršia a rozumnejšia"? Prečo musím naňho dávať pozor, vždy keď nás pustia von? Je to otrava...už nech môže chodiť von sám!

Sestra je ešte bábätko. S tou je aspoň sranda, teda, pokiaľ mi niečo nepokazí. So sesternicou ju vozievame v kočíku po dedine a cítime sa ako ozajstné veľkáčky. Teda...nehovorte mame, že sme ju minule vysypali...🤦‍♀️😂 dosť sa na nás hnevá, že sme naposledy doviezli kočík plný gaštanov, že jej len hlava trčala. No ale kam sme ich mali akože dat? Naspodku je len drôtený kôš, odtiaľ vypadávali. A potrebujeme ich do školy. Máme si priniesť na výtvarnú.

Hm. Škola. Robí mi trošku starosti. Doteraz som vždy mala samé jednotky. Baví ma to tam. Fakt. Chodím aj na hudobnú, aj na hádzanú a stíham všetko ľavou zadnou. O úlohách mama ani nevie, väčšinou ich stihnem spraviť ešte na hodine, kým si spolužiaci upracú veci z lavice. A teraz si naši zmysleli, že ma dajú do nejakej novej školy. Vraj triedna povedala. Bola som na prijímačkách. Povedali mi, že si pôjdem napísať dve písomky a potom pôjdeme do cukrárne. Písomky mi nevadia. Baví ma riešiť úlohy. Tak som šla. Bolo to úplne ľahké, neviem, čo tam ostatným toľko trvalo...

Neviem, či chcem ísť do novej školy. Ale mama vraví, že mi tam bude lepšie. Triedna nám aj tak odchádza, čiže nových učiteľov by som mala tak či tak. A autobusom aj tak už chodím na hudobnú, takže je rozhodnuté. Asi mi budu chýbať spolužiaci. Za 4 roky som si na nich dosť zvykla. Nemôžem síce povedať, že by som v triede mala kamošku na život a na smrť, ale už ich aspoň poznám...

Ak máš rád šťastné konce, alebo lepšie povedané, šťastné začiatky, si tu správne .

Toto je príbeh o nádeji, láske, a zázrakoch, aké sa stávajú len raz za tisíc rokov. Príbeh, ktorý sa začal písať pred mnohými rokmi. Príbeh, ktorý chcem spísať a dať raz čítať naším deťom, keď budú v časoch najťažšej puberty, aby pochopili,  ako veľa nám do života priniesli. Príbeh o mojej ceste a premene z dievčatka na ženu a matku. Pripomienka toho, čo ma formovalo a aká som dnes. 

V tomto príbehu bude veľa spomienok. A veľa sĺz. Veľa bolesti aj veľa radosti. Veľa smútku aj veľa vďačnosti.

Urob si teplým čaj, pohodlne sa usaď, daj si tri hlboké nádychy a vypni vonkajší svet.

Pripravený?

Začíname.

💦💞No čo dievčatá moje💋 dáme si kúpeľ s novým kamošom? 🐷🧽✨💦🛁 Tak chalanov som 🛁 skôr a potom prišiel rad na dievčatá s kamošom 🐷🛁🙂 

Dievčatá si 🛁 s 🐷 a umývacim gélom užili a voňavučke zaspinkali🌙

Aj keď pri kúpaní je sranda, tak napriek tomu som šťastná, že je už po a všetci spia 💪🏻💪🏻😅 

S pozdravom naše dvojičkovo a prasiatko 🐷💞🌙

Mohla som si vybrať len jednu vec spomedzi nádherných nálepiek a odznakov. Pri nástupe do základnej školy nás uvítala učiteľka zbierkou vecičiek. Oči mi žiarili a preskakovali medzi lákavými možnosťami. Veľmi sa mi páčila nálepka s mackom, ale z nejakého záhadného dôvodu som si nakoniec vybrala odznak s pionierskou hviezdou. Bol síce pekný, ale celý deň som bola nespokojná, že to nie je celkom ono. 

Sama som nechápala prečo som si nevybrala to najlepšie, keď som mala príležitosť. Niekde v hĺbke duše som bola presvedčená, že nemôžem mať to, čo chcem. Vôbec som netušila, že už vo mne pracovali podvedomé programy, ktoré spochybňovali, či mám na to právo a či si to zaslúžim. Takéto seba sabotujúce pohnútky odkláňajú dieťa od naplnenia jeho cieľov a znižujú sebavedomie. 

Keby išlo len o výber nálepky, tak sa nič také dramatické nestalo, ale ako sa môže takýto podvedomý program prejaviť neskôr v živote? A odkiaľ sa vôbec nabral?

Celé mi to začalo dávať zmysel až o 30 rokov neskôr. Objasním vám to na príbehu Martiny. Prišla za mnou na NLP koučing. Sťažovala sa, že v živote nikdy nemôže mať, to čo skutočne chce. Vždy má len nejakú alternatívu B, či už sa jedná o vzťahy alebo kariéru. Pre Martinu to znamenalo to aj to, že sa nikdy nevydala a nemala deti. Keď si uvedomila, čo všetko v živote zmeškala, rozplakala sa. 

Postupne sme sa dostali do ohniska problému. Jej dominantným pocitom v detstve bola osamelosť, pocit nedôležitosti a zahanbenia. Hoci Martina vyrastala v normálnej rodine a rodičia ju mali radi, väčšinou na ňu nikto nemal čas. Zdanlivé maličkosti, ako napríklad, že si z nej široká rodina uťahovala na oslavách a nikto sa jej nezastal, v nej postupne budovali presvedčenie, že nie je dôležitá. Nezáleží na jej pocitoch, ani na tom, čo by chcela. Rokmi skúseností sa utvrdzovala v týchto presvedčeniach. Pri našej práci identifikovala, čo by bola potrebovala v tých detských situáciách. Jej rodičia to však nemohli vedieť a ona ako dieťa nevedela o to požiadať. 

Keby vaše dieťa vedelo vyjadriť svoje emocionálne potreby ako dospelák, o čo by vás požiadalo? 

https://www.postoj.sk/70916/nezijete-vo-vztahu-ale-v-hre-narcis-je-parazit-nevie-konat-inak 

Ahojte mám strach zo zajtrajšku idu mi vyvolavat pôrod kvôli prenášaniu som už 41tt + 1 deň 

Viem že ten vyvolaný pôrod je horší ako normálny musíte pritom lezat v bolestiach žiadna sprcha žiadne prechádzanie zmena polohy nič .... bojím sa že sa neotvorim ani potom lebo som iba na prst a budem musieť ísť na cisársky čo nechcem 🤯 modlim  sa aby som išla ešte dneska same od seba keby to prišlo 🤔🤔🤔 

No konečne je večer a deti už spia, alebo sa len, tak tvária. 🙃Hlavná vec je, že mám teraz čas pre seba.
Dnes nám doručili balík na ktorý sme sa tešili. Keď som sa zapojila do súťaže o testovanie výrobkov Dm drogeria a babylove, tak som si nemyslela, že si nás výberu. Keď mi prišla správa, že si nás vybrali, tak som sa veľmi potešila. Beriem to aj ako spestrenie dni niečim novým.✨

Tak sme nezáhaľali a sme sa pustili do testovania.💋

Keďže sa blížil čas obeda, tak som siahla po oleji. Olej som do jedla pridala na koniec. Má peknú farbu a v jedle ho necítiť a plus obsahuje Omega-3. Dievčatá, sú veľké hladošky a samozrejme im chutilo❣️Tak ako jedlo bolo v brušku, tak bolo aj na tvári a naokolo. No a ako správne slečny, sme sa poutierali vlhčenými obrúskami. Obrúsky sú v plastovej krabičke ktorej výhoda je aj to, že nevytiahnem viac obruskov naraz. A ďalšia výhoda, že systém otvárania krabičky sa zapáčil chlapcom. Obrúsky sú veľmi jemné a mäkké.💞

Do testovania sa zapojili aj chlapci. Šli sa zahrať von, tak som siahla po kréme Dm babylove. Krém používame vždy keď ideme von aj z dôvodu, že keď boli maličký bojovali sme s ekzémom. A k tomu je stále vonku zima a  pokožka potrebuje ochranu. Krém má hustú konzistenciu a príjemnú vôňu. Aj chlapcom sa páčila vôňa a chodili za mnou, že maminka ovoňaj ma. ❤️💋

A zazvonil zvonec, a na dnes je testovaniu koniec.  🌙

Ďakujem ❣️

Ahojte baby neviem či to sem patrí ale potrebujem sa spýtať , použili ste niekedy niektorá tabletku po?(escapelle)! ? Potrebujem vedieť ake su vedľajšie účinky viete niekto? Dakujem 

Boli pohádaní, stáli na zastávke MHD a každý sa díval inam. Nechápala som prečo je to tak, mala som len tri roky. Ale jedno som vedela úplne presne. Chcela som, aby sa moji rodičia mali radi, aby boli spolu, aby som mala rodinu, kde patrím a kde sa cítim v bezpečí. A tak som ich ako malý špunt začala tlačiť k sebe, natáčať smerom jeden na druhého. Keď už konečne stáli tvárou v tvár, zobrala som ich ruky a spojila ich, aby sa držali. Nakoniec im to prišlo vtipné a napätá atmosféra sa uvolnila. Bola som spokojná, že som si spravila rodinu, aká vyhovovala mojej detskej predstave lásky a bezpečia. Moja túžba a detská viera, že môžem dosiahnuť, čo chcem, rozjasnila v ten deň život celej rodine.

Po akej atmosfére túži vaše dieťa? Aké potreby by sa mu tým naplnili? Vaša rodinná situácia nemusí byť dokonalá, dokonca to nemusí byť ani úplná rodina a napriek tomu je možné podporiť naplnenie emocionálnych potrieb dieťaťa. Pre dieťa je podstatné, že niekam patrí, že ho niekto má rád a že je v bezpečí. Tým sa posilňuje aj jeho sebavedomie.

Aj týmito témami vás vo forme rozprávky prevedie malý zajko. Doplňujúce námety pre rodičov prirodzene otvoria rozhovor s vašim dieťaťom a zistite, kde pripadne potrebuje viac uistenia. 

Nabudúce sa dozviete príbeh ako to môže vyzerať, keď dieťaťu nenápadne začne ubúdať zo sebavedomia a ako môžete taký neželaný vývoj zavčasu odhaliť.

Viac o mojich projektoch na www.sebavedomie.com

Neviete niekto koľko ľudí dá hľadí na toto gymnázium s jak ťažké je sa tam dostať alebo iné detaily prosím ?

Hernia disku (platničky)

Je to proces, pri ktorom sa pôsobením preťažovania a mikrotraumatickými pohybmi obal medzistavcovej platničky začne trhať alebo praskne. Ak nastane vyklenutie jadra s neporušením obalov ide o protrúziu platničky. V prípade prieniku jadra do miechového kanála ide o extrúziu platničky. Situácia keď sa jadro oddelí ide o sequestráciu.

Skolióza

Vykrivenie chrbtice ( spojené aj s rotáciou) do tvaru C alebo S.

Do 10° Ccoba normálny stav.

Od 10°do 20° sledovanie stavu

Tento príbeh som začala písať cca pred dvomi rokmi. (s niekoľko mesačnými odmlkami) Mojim úmyslom bolo, napísať ho iba pre seba. Čisto román bez nejakých silných dramatických prvkov. Potom však vo svete nastala ťažká situácia. A mňa Boh začal viesť ešte hlbšie, kde hlavná hrdinka zažíva bolesť, smútok, strach a dokonca beznádej. Možno sa v týchto pocitoch nájde nejedna z nás. Ja vám, aj prostredníctvom príbehu, ponúkam nádej, ktorá presahuje všetky tieto pocity. Je ňou Ježiš Kristus. Ten, ktorý sa rozhodol opustiť Kráľovstvo svojho Otca a uponížiť sa ako jeden z nás. Z tejto Nádeje môžete načrieť a v plnosti čerpať. Nič tým nestratíte, iba získate. Svoju novú identitu, v ktorej zistíte, že život, ktorý vám doteraz zjavoval beznádej, sa mení na nebeské výšiny, v ktorých vládne istota a pokoj. (sám Boh istoty a vernosti) 

Prečo som sa rozhodla práve pre tému, ktorá možno ľudí rozdeľuje, pretože každý má na Boha iný pohľad? Lebo pred niekoľkými rokmi som zistila, že všetko, čo Boh tvorí je dôležité. Aj to najmenšie zrniečko raz vyrastie v nádherný strom, ktorý bude prinášať dobré ovocie. Nie však sám od seba. Ale iba vtedy, keď sa jeho Záhradníkom stane Ježiš.

Ďakujem za vašu priazeň a chuť čítať. Hlavne za trpezlivosť, s ktorou ste veľakrát bojovali. Aj cez vás mi Boh vytvoril plodné prostredie pre to, aby môj príbeh mohol byť dokončený. Dokonca ste mi v srdci nakreslili obrysy odvahy, aby som tento príbeh posunula ďalej a on tak možno raz mohol vyjsť aj knižne. Každé jedno slovo, ktoré ste mi napísali, bolo pre mňa kvapkou k tomu, aby som ako pisateľka vyrástla o niečo vyššie. Ani neviete, aké vzácne to pre mňa bolo. 

Žehnám vám pokoj Ježiša Krista, ktorý je tak potrebný v každej rodine(nielen teraz, ale vždy), aby sme mohli rásť tak ako to Otec s nami naplánoval. A teším sa, keď vám čoskoro budem môcť priniesť nový príbeh, ktorý dúfam, bude pre vás rovnako čitateľný ako tento.

Budem rada, ak mi necháte komentár, v ktorom opíšete vaše pocity a dojmy, ktoré vo vás príbeh zanechal. A čo na vás najviac zapôsobilo.

Ďakujem 

"Už?" spýtal sa mierne v šoku. Prikývla som so zaťatými zubami. Rýchlo utekal do pracovne. Keď sa vrátil ku mne, v ruke držal moju tašku a pomohol mi pomalými krokmi dostať sa von. Všetkým ešte stihol zakričať, že sa mu onedlho narodí syn. 

Bol nádherný jarný deň a ja som v rukách držala malé klbko našej zhmotnenej lásky. Nechápala som ako. Aj to bol pre mňa jeden z nádherných Božích tajov. Joel mi zamilovane bozkával ruku a so slzami v očiach sa díval do Simeonovej malej tváričky. Naklonil k nemu ruku a položil mu ju na hlavičku. 

"Žehnám ti, môj drahý synček. Môj najdrahší poklad. Nech si vždy vedený po Božích cestách. Nech ti Pán podaruje veľa pokoja a odhodlania do tvojho, ešte teraz, malého srdiečka. Nech stále vieš, kto si v Ježišovi a svietiš všade, kde sa objavíš. Milujem ťa, aj spolu s tvojou mamičkou. Ste pre mňa to najvzácnejšie, čo som do života od Boha mohol dostať. Môj Simeon." 

Keď to hovoril, kotúľali sa mi slzy po lícach. Táto chvíľa bola tak intímna, tak vzácna, že som dokázala iba mlčať a vychutnávať si ju srdcom. V plnosti. Vďaka. Bože, mám k tebe nahromadenej toľko vďačnosti, že neviem sformulovať tie správne slová. Ty si hoden všetkej chvály, tu na zemi i hore v nebi. Nikdy nebudem schopná darovať Ti dar, ktorý by dokázal obkolesiť Tvoju majestnátnosť. Vďaka. Vydýchla som a privrela oči. 

Prešli tri mesiace. Ja som sedela na terase a sledovala ako zapadá slnko. Naklonila som pohľad doprava, v kolíske pokojne spinkal náš malý chlapček. Jeho tvár bola taká nádherná, akoby som sledovala ruku Majstra pri tvorbe umeleckého diela. 

Začula som jemné buchnutie dverí a Joelovu pokojnú chôdzu. Rozpoznala som ju už na diaľku. Usmiala som sa, keď sa ku mne naklonil, odhrnul mi vlasy a nežne ma pobozkal na krk. 

Po pár dňoch, keď som mala už dostatok síl postaviť sa, rozhodla som sa navštíviť Joela počas rehabilitácie. Môj ošetrujúci lekár, doktor "Víchrica", ako ho nazval Joel potom, čo nám nečakane oznámil, že som tehotná, mi v tom pomohol. Nakoniec sme sa s ním, spolu s Joelom, zblížili natoľko, že sa z nás stali priatelia. 

Keď som prišla na fyziatricko-rehabilitačné oddelenie Joelovi práve pomáhali zdvihnúť sa z vozíka. Mal dostatočne silné ruky, takže s ním nemali veľa roboty. Bol mi otočený chrbtom a ja som so záujmom sledovala ako sa veľmi snaží urobiť prvé kroky. Stálo ho to veľmi veľa námahy, videla som to na jeho napnutom chrbáte. Keď sa otočil, aby zmenil trasu ešte stále sa sústredil na svoje nohy. Mal privreté oči a silne zovretú tvár. Do srdca mi vošiel obdiv k nemu. Bol cieľavedomý a húževnatý. A prejavovalo sa to aj teraz. Niekoľkokrát prešiel tam a späť. Keď zdvihol pohľad jeho tvár bola zamračená bolesťou. Ihneď však ako sa zahľadel mojim smerom, jeho oči zjemneli. Usmial sa. Pristúpila som pomaly k nemu a pozdravila zdravotníkov, ktorí tam boli. Pohladila som ho po chrbáte a naklonila sa k nemu. 

"Ide ti to veľmi dobre." pošepla som hrdo. Oboma rukami sa oprel na moju stranu a zamilovane sa na mňa zahľadel. 

"Si nádherná." povedal tichým hlasom. Vôbec si nevšímal okolie. Nahol sa ku mne a nežne ma pobozkal. Rozbúšilo sa mi srdce. Prikryla som si pery rukou a ospravedlňujúco sa pozrela na personál. Veselo sa na nás usmievali. Po chvíli odišli so slovami, že si odbehnú na kávu. Joel na nich vďačne pokýval hlavou. 

"Čo mi to robíš? Privádzaš ma do rozpakov." veselo som sa na neho zamračila. Pobavene pokýval hlavou z jednej strany na druhú a znova ma pobozkal. Tentokrát vášnivejšie a dlhšie. Zachytila som sa rukami na rovnakom mieste ako on. Keď sa odtiahol, oči mu horeli láskou. 

"Chýbali mi tvoje pery." povedal zamilovane a čelo si oprel o moje. Pocítila som jeho vôňu zmiešanú s námahou, ktorú vynakladal. Prstami som mu pohladila napäté svaly na rukách. Jemne sa mu zdvihli kútiky do úsmevu. Potom ma pobozkal na čelo. 

"Si v poriadku?" spýtala som sa nadšene a snažila sa posadiť. Ticho ma skúmal. V očiach mal zvláštne tajomno. Prekvapene som si prehliadala celú jeho tvár. 

"Myslím, že to ešte chce trošku času, ale podstatné je, že som tu a môžem ťa vidieť. Milujem ťa." privinul si moju ruku k lícu a privrel oči. Nadšene mi podskočilo srdce. 

"Áno, to je to najkrajšie. Že si tu a môžem vidieť opäť tvoje nádherné oči. Veľmi si mi chýbal." pohladila som ho jemne po jeho strnisku na tvári. Usmial sa. Náhle sa otvorili dvere a dnu vošiel lekár. 

"Dobrý deň. Vidím, že už sa máte lepšie. Ako sa cítite?" podišiel ku mne a začal počúvať moje srdce. 

"Dobre." odpovedala som prekvapene a zahľadela sa na Joela. Pobavene na mňa žmurkol. Nadšene som sa usmiala. 

"Tak to rád počujem. Ste pre nás hotový zázrak. To, že ste vy, aj vaše dieťa prežili, ešte doteraz nedokážem spracovať." zaznel jeho hlas. Vyjavene som sa na neho pozrela a potom na Joela. Prekvapene sa pozeral raz na mňa a raz na doktora. 

"Ako sa má?" začula som mamkin tichý hlas. 

"Už konečne prestala krvácať." do uší mi vošiel nežný hlas Noemi. Pomaly som otvorila oči. Pozrela som sa okolo seba. Mamka sa usmiala a pozrela na Noemi. 

"Kde som to?" šepla som tichým, zachrípnutým hlasom. 

"Si v nemocnici. Už si v bezpečí, všetko je v poriadku." zaznel mamkin dojatý hlas. Pozrela som na Noemi. Usmievala sa s očami plnými sĺz. 

"Joel. Ako sa má Joel?" spýtala som sa naliehavo. Noemi mi nežne chytila ruku a pohladila ma po nej. 

"Drahá, oddýchni si. Si ešte veľmi slabá. Ešte sa pozhovárame." jej pokojný výraz tváre mi do srdca vniesol upokojenie. Strašne sa mi chcelo spať. Zavrela som oči. 

Dominik je náš dlhoročný kamarát z liečebného ústavu Marína. Každé leto si nenechal ujsť program Cirkus Paciento, počas ktorého sa od zdravotných klaunov naučil rôzne cirkusové triky. Dominik bol vždy jednou z hlavných hviezd programu. 🙂

Posledné leto však bolo iné - Cirkus Paciento bol v Maríne kvôli pandémii zrušený. Dominik bol sklamaný a nám bolo tiež ľúto, že sa neuvidíme. O to viac sme sa však potešili, keď Dominik využil možnosť našej online klauniády. A malo to úspech.

„Ďakujem Vám všetkým z celého môjho srdca," napísal nám Dominik po online stretnutí.

Aj vy môžete pre vaše dieťa objednať zdravotných klaunov online - každý pracovný deň a zdarma. Stačí mať počítač, tablet alebo mobil, internetové pripojenie, funkčnú webkameru a mikrofón. Video-hovor trvá približne 20 minút a používame pri ňom aplikáciu Zoom. Určený je primárne pre detských pacientov. Či už sa liečite doma, alebo ste v nemocnici, sme tu pre vás, aby sme vám zlepšili deň.  

Tešíme sa na všetky deti, ktoré potrebujú zlepšiť náladu.

Viac info a termíny pre rezerváciu: https://bit.ly/3onZRWo

Dočítala som posledné slová a prešli mnou zimomriavky. Keď to písal, ani len netušil, ako veľmi to bude pre mňa dôležité. Už viem, prečo ma sem srdce viedlo. Všetko mi to dávalo zmysel. Vďaka, Bože. Ty si stále so mnou. Vedieš moje kroky a si verný. Aj keď ja nie som. Tvoja láska je tak bezhraničná, že čokoľvek sa stane a čokoľvek spravím, vždy si tu a trpezlivo čakáš s otvorenou náručou, ponúkať mi to, čo je tak potrebné. Zmierenie s Tebou, ktoré prináša tak nádherný pokoj. 

Boh všetkej milosti, ktorý vás v Kristovi Ježišovi povolal do svojej večnej slávy, vás po krátkom utrpení zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na pevný základ. (Biblia, Prvý Petrov 5:10) 

A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.(Biblia, Filipanom 4:7) 

Všetky tieto slová nahradili čierne myšlienky v mojej mysli. Až teraz sa dokázalo moje srdce úplne upokojiť. Zrazu mi zazvonil mobil. Neochotne som ho vybrala a pozrela naň.

"Prosím?" zaznel môj hlas. Ešte stále mi do srdca prúdila nová sila.

"Lívia, kde si?" zaznel Mikaelov vážny hlas. Vydýchla som.

Dnes sa s vami podelím s mojim príbehom o detských snoch a ako to súvisí so sebavedomím. Za hlbokého socializmu som sa ako trojročná hrala pred panelákom. Bolo leto. Behala som bosá po tráve pod rozstrekovačom vody spolu s ďalšími deťmi. Pišťali sme od radosti a naše mamy občas vykúkali z balkónov, či je všetko v poriadku. V horúčave som dostala chuť na zmrzlinu. Neďaleko bol stánok so zmrzlinou a tak sme sa tam s kamarátom vybrali. Ledva som dočiahla na predajný pult. 

Pozerala som do výšky na zmrzlinára a hovorím mu: Dobrý deň ujo, prosím si zmrzlinu, ale nemám peniažky, dáte mi jahodovú zmrzlinu prosím? Zmrzlinár pozeral na mňa prekvapene a hovorí: "Choď si vypýtať peniaze od mamy." Ja som s detskou nevinnosťou zahlásila: "Moja mama tiež nemá peniažky, ujo dáte mi jahodovú zmrzlinu prosím?" Hľadela som na neho s nezlomnou vierou, že zmrzlinu dostanem. A tak sa nado mnou zľutoval a podával mi kornútok, so slovami, ale nabudúce si už dones peniaze. "Ďakujem ujo, dovidenia!" Oči mi žiarili šťastím a hrdo som si vykračovala späť na ihrisko. Ani sekundu som nepochybovala, že uspejem. Bola som na seba hrdá a odmena bola naozaj sladká. Mojím snom bolo získať zmrzlinu a to sa mi aj podarilo.

Viete o čom práve sníva vaše dieťa? 

Deti vedia čo chcú, rodia sa už sebavedomé a preto asertívne robia všetko preto, aby dosiahli svoj cieľ. Ale časom niektoré o svoje zdravé sebavedomie prichádzajú. Isto by ste svojim deťom dopriali do života to najlepšie. Záleží teda na tom, aké presvedčenia im odovzdávate. Ako nazrieť do detskej duše, či náhodou dieťa neuverilo nejakým negatívnym presvedčeniam, ktoré uberajú z jeho sebavedomia?

Mojim zámerom je asistovať rodičom aby sa ľahšie priblížili dieťaťu a zistili po čom túži v 7 oblastiach, ktoré tvoria základné piliere sebavedomia. Rodičia si tak môžu skontrolovať aktuálne vnímanie dieťaťa. Zároveň si môžu uvedomiť akú informáciou dieťaťu odovzdávajú o ňom samom a tiež zistiť, kde by pripadne potrebovalo viac uistenia. 

Viac o mojich aktivitách na www.sebavedomie.com