Moja túžba nakoniec ostala iba v predstavách. Sama som sa do domu neodvážila ísť a Mikael rozhodol, aby som načas bývala u Davida a Noemi. Každý deň za mnou chodieval a posilňoval ma v dôvere k Ježišovi. Nechcela som ho zaťažovať. Videla som s akým odhodlaním sa venoval celému prípadu, nielen s Vilom, ale aj jeho otcom. Jeho tvár bola zakaždým pokojná, ale čoraz viac unavená. A ja som každý deň vstávala s rovnakou bolesťou v srdci a neistotami. Hoci najavo som to nedávala, myseľ som mala presiaknutú čiernymi myšlienkami. Nad vodou ma držalo iba malé zrnko viery, že Boh sa stará, aj keď ja nič nevidím. Hoci som slepá a hluchá voči Jeho pôsobeniu. Nedokázala som spať, normálne jesť ani piť. Každé ráno bolo rovnaké. Vstala som s odhodlaním, že sa niečo zmenilo a všetko ostávalo rovnaké. Joelov stav sa nemenil. Ostával v bezvedomí. Najhoršie na tom všetkom bolo, že som ho nemohla vidieť. Už celých desať dní som bola bez neho. Bez jeho modrých zamilovaných očí, jemných dotykov a nádherného úsmevu. Prvé dni som sa bála, ale potom som sa začala nasycovať spoločnými fotkami v mobile. Nepomáhalo to však, skôr mi to rozjatrovalo ranu. Každý deň, keď som sedela v nemocnici som bojovala rovnaký boj. Myšlienky verzus viera. Viseli nado mnou kruté slová doktora a na druhej strane ma hladili jasné prisľúbenie Ježiša. Čo som mohla robiť? Bola som ako v začarovanom kruhu. Nikto nechápal, čo prežívam. A vlastne nikomu som o tom ani nehovorila. Vždy som svoju bolesť vykričala iba vnútri, potajme, keď som v tichu zaspávala. Inak som to nevedela. Túžila som po zmene. 

Jedenásty deň bol prelomový. Už ráno v nemocnici, keď som čakala na nové správy a neprichádzali, som sa rozhodla navštíviť náš domov sama. Bojovala som s tou túžbou celý deň. Keď som podvečer volala taxík, Davidovi a Noemi som povedala, že chcem navštíviť Saru. Mrzelo ma, že som im musela klamať, ale túžila som byť sama tam, kde môžem Joelovu prítomnosť cítiť v plnosti. Vedela som, že keby im poviem pravdu, nenechali by ma ísť samú. Spočiatku sa David navrhol, že ma odvezie autom. Presvedčila som ho však, že budem rada, keď ostane spolu s Noemi, aby sa necítila smutne. Súhlasil.

Keď som nastupovala do taxíka a ozrejmila mu adresu, cítila som sa zvláštne. Tupo som sa zahľadela na nemocnicu, ktorá mizla v diaľke. Pocit však zmizol, keď som konečne uvidela náš dom. Privrela som oči a zhlboka sa nadýchla. Chvíľu som iba mlčky sedela a sledovala dvere. Vyrušil ma taxikár, ktorý si odkašľal a čakal, kedy zaplatím. Podala som mu peniaze a nesmelo vystúpila von. Auto ihneď odišlo. Zahľadela som sa dookola. Bolo to tu presne také isté, ako keď som odtiaľto naposledy odchádzala spolu s ním. Snažila som sa prehltnúť hrču, ktorá sa mi v hrdle vytvorila. Urobila som prvé nesmelé kroky k dverám a vytiahla kľúč. Keď som sa dostala dnu, prešla mnou nostalgia a smútok. Zahľadela som sa na klavír, ktorý ma zaujal ihneď ako som vošla. Predstavila som si, ako pri ňom Joel sedí a hrá. Vydýchla som a pokračovala ďalej. Podišla som k svojej vtáčej orchidei. Pohladila som ju jedným prstom. Opäť ma zaplavili spomienky. Do srdca mi vošla tupá bolesť. Zaťala som zuby a odhodlala sa vyjsť hore. Prvé dvere, pri ktorých som zastala, viedli do spálne. Oprela som sa o ne a zrýchlene dýchala. Moje vnútro mi nedovoľovalo, aby som vošla. Pomaly mi začali stekať slzy po tvári. Rýchlymi krokmi som prešla úplne dozadu a otvorila dvere mojej knižnice. Na stole bol položený biely list papiera. Privrela som oči a posadila sa na moje obľúbené kreslo. Chvíľu som len tak ticho sedela a utrieďovala si myšlienky. Nešlo to ľahko, ale aspoň moje srdce na malý okamih pocítilo pokoj. Odhodlala som sa otvoriť oči a opäť sa pozrela na stôl. List, ktorý tam svietil nahlodával moju zvedavosť. Postavila som sa. Na chvíľu sa mi zatmelo pred očami a do podbruška mi vošla ostrá bolesť. To ma prinútilo, opäť si sadnúť. Zhlboka som dýchala. Bolesť pomaly ustupovala. Odhodlala som sa a posadila sa na stoličku za stôl. List bol preložený napoly. Chvíľu som naň mlčky hľadela. Vedela som, kto ho písal. Odvážila som sa otvoriť ho.

Moja drahá,

našla si ho. List, v ktorom ti chcem opísať, aký neskonale šťastný pri tebe som. Moje srdce sa aj vďaka tebe stáva slobodnejšie. Každý jeden nádych, ktorý pri tebe urobím, je vzácny. Ty si vzácna. Ohromuješ ma každým dňom stále viac a viac. To, ako všade a vo všetkom hľadáš Boha a prestieraš to aj do nášho vzťahu ma nadchýňa. Milujem, keď skúmaš moju tvár. To, ako sa na mňa pozeráš mi rozochvieva srdce. Každý jeden deň je pre mňa darom, keď sa smiem pri tebe zobúdzať. Chcem, aby si vedela, že nič a nikto mi to nedokáže vziať. Tú lásku, ktorú k tebe cítim. A túžim len po tom, aby si bola šťastná. Urobím pre to všetko. Nikdy sa neprestaň usmievať, dobre? Ak by sa stalo, že sa taký deň objaví, nezabudni. Nezabudni na tie láskavé dotyky, ktorými ťa Boh k sebe doviedol. Iba ty sama najlepšie vieš ako dokonalo v tvojom srdci tvoril. Neutíchajúco a bez akýchkoľvek tvojich zásahov. On vedel, kto si, keď si to ešte ty sama ani len netušila. Táto Pravda, nech ťa vyslobodí z každej beznádeje, ktorou budeš prechádzať. A ešte nezabudni. Ja ťa milujem a vždy budem.

J.

Keď som otvorila dvere, pridržiavala som sa steny. Stále som sa necítila dobre a nohy sa mi podlamovali. Náhle sa otvorili dvere od izby a vyšiel odtiaľ Mikael. Prekvapene sa na mňa pozrel a zachytil moju ruku. Pomaly mi pomohol dostať sa naspäť k posteli a posadiť sa. Zo stolíka vzal fľašu vody a ponúkol mi, aby som sa napila. Prinútila som sa dostať do seba pár glgov. 

"Prosím ťa, bol by som rád, keby si za tejto situácie nikam nechodila sama. Sľúbil som Joelovi, že ak by sa mu niečo stalo, postarám sa o teba... " jeho hlas sa náhle zlomil a uvedomil si, čo povedal. Zastavil sa a mlčal. Neveriacky som na neho upierala pohľad. 

"Prečo a kedy ťa o to požiadal?" zjavila sa moja otázka a hneď som ju položila nahlas. Neodpovedal. "Prosím, Mikael, odpovedz." naliehala som. 

"Keď som sem prišiel. Priznal sa mi o výhražných listoch, ktoré mu chodili do práce. Nechcel ti o tom povedať, aby ťa nevystrašil." povedal smutne. 

"Priznal sa mi, ale nechcela som vedieť, čo sa tam nachádza. Verila som, že sa nič zlé nestane." stíchla som a zahľadela sa na svoje prsty. Mikael otvoril náruč a ponúkol mi útechu. Bez slov a zbytočných rečí. Prijala som a opäť sa upokojila. Cez okno som zazrela ako tmu pomaly nahrádza svetlo. Nový deň, nová nádej. Pošepla som si v duchu. Premohla ma únava. Privrela som oči. 

Bežala som. Nevedela som kam a ani pred čím. Iba môj inštinkt ma to nútil robiť automaticky. Hrdlo ma pálilo od ostrého vzduchu, ktorý mnou prenikal. Postupne sa moje nohy spomalili. Beh sa nahradil v rýchlu chôdzu, až som nakoniec úplne zastala. Nikde nič. Iba ticho a zvláštny pocit prázdna.

Ako vyzerá príšera z hlbokého lesa? Čo fajnové si pribaliť ako desiatu? Akú nátierku si vybrať? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

* * * * *

Velkáčky sa hrajú na školu.
Vyzerá to ako klasika. Jedna učiteľka, druhá žiačka... ale... Iná doba.
Jedna sedí v jednej izbe, druhá v druhej a cez videohovor si robia online hodinu.

* * * * *

Načo sa obťažovať s výpočtami? Syn tretiak:
 

* * * * *

Janko ma rýchlo zachytil a pomohol mi posadiť sa. Začula som Sarin hlas, ako sa pýta, koľko máme času. Sestrička odpovedala, hodinu. Dvere sa zatvorili a ja som sa na oboch pozrela zdesene. Janko ráznym hlasom povedal, že sa ide spýtať Davida. Nemo som hľadela na svoje krvavé prsty. Keby som mohla, darovala by som mu toľko krvi, koľko by potreboval. Nemala som však rovnakú skupinu. Pomalými krokmi ku mne pristúpil Mikael. Prekvapene sa pozrel na Saru a spýtal sa, či je niečo nové. Všetko mu vysvetlila. Pokojným pohybom si ku mne prisadol a ticho pošepol:

"Lívia, ja mám rovnakú krvnú skupinu." jeho hlas ma vytrhol z letargie. Nadšene som mu pozerala do očí. Zrazu pribehol Janko s Davidom. David smutne pokýval hlavou, že on takú krv nemá a ani Noemi. Vydýchla som. O pár minút sa otvorili opäť dvere. Ja s Mikaelom sme pristúpili ku sestričke a objasnili sme jej situáciu. Tá Mikaelovi, rýchlym tempom v hlase, všetko vysvetlila. Pokojne prikývol a nasledoval ju do miestnosti na odber. Bola som nesmierne vďačná Bohu, že ho k nám poslal a malými krokmi som prijímala Jeho nadprirodzené vedenie situácie. Opäť som sa v tichu usadila a trpezlivo sa snažila čakať, čo sa bude diať. Tentokrát som hypnotizovala dvere, kde vošiel Mikael. David si ku mne sadol. Pohladil ma po ruke. Nesmelým pohľadom som sa mu snažila poďakovať. Nedokázala som rozprávať. Bála som sa, že by sa môj hlas zlomil a ja celá by som sa zosypala. Nech som sa snažila byť akokoľvek silná, tušila som, že moje vnútro je celé zničené. Po chvíli vyšla sestrička a jemne sa na mňa usmiala. Sledovala som ju, až kým sa nezatvorili dvere do sály. Po pol hodine vyšiel Mikael. Usadil sa hneď vedľa Davida. Naliehavo som sa mu pozerala do očí, aby mi povedal nejakú informáciu. 

"Je to v poriadku, môžu ju použiť pre Joela." pokojne mi opätoval pohľad. Vydýchla som úľavou a opäť sa zahľadela na displej nad dverami do sály. Mlčala som. Sara ku mne bola veľmi láskavá a trpezlivá. Pýtala sa, či niečo nepotrebujem. Zakaždým som pokývala hlavou, že nie. Avšak jediné, čo moje telo a duša potrebovali, bol Joelov pohľad. Roztápal sa v ňom všetok môj strach. Myšlienky sa na mňa sypali ako prach popola. Začierňovali moju dušu. "Zostaň v mojej láske." ozvalo sa v celom tom mojom chaose. Ako? Ako Ježiš? Ukáž mi, ako? Nevládzem. Bolí ma každý nádych, ktorý urobím pri myšlienke na neho. Moje srdce je také slabé, Bože. Duša je unavená, až na smrť. Nedokážem žiť bez neho. Neviem a nechcem si to predstaviť. Prosím, zachráň ma z tohto trýznenia. "Ak uveríš, uvidíš Božiu Slávu." (Biblia, Jn 11:40) Tentokrát bol hlas naliehavejší a jasnejší, ako predtým. Áno! Chcem. Chcem, Ježiš. Odpovedala som vo svojom vnútri. Srdce sa mi upokojilo a v tichosti som čakala na to, kedy sa otvoria dvere zo sály. Netrvalo to dlho a von vyšiel doktor spolu so sestričkou, ktorá doprevádzala Mikaela. Náhle som sa k nim postavila a ticho počúvala verdikt, ktorý vyšiel z doktorových úst. Mikael stál po mojej pravici, vedľa David s Jankom a Sarou. Doktorova tvár bola unavená a zdržanlivá.

"Stav vášho manžela je veľmi vážny. Utrpel silný úraz hlavy, ktorý spôsobil krvácanie do lebky a silný opuch mozgu. Taktiež ma poškodenú krčnú chrbticu, zatiaľ nevieme v akom rozsahu. Počas vyberania guľky z oblasti brucha, stratil veľké množstvo krvi a raz nám skolaboval. Jeho stav budeme naďalej monitorovať, je v bezvedomí. Nemôžem povedať, že je stabilizovaný. Mozog je veľmi špecifický orgán. Pripravte sa na to najhoršie." doktorove posledné slová zneli veľmi chladno. Keď odišiel, zatmelo sa mi pred očami. Neviem, čo sa stalo. Iba na malý okamih som stratila vedomie a pocítila som príjemné teplo. Ticho a pokoj mnou prešli rovnako ako letný dážď, keď sme s Joelom utekali cez lúku pri našom spoločnom výlete. Spomenula som si na ten pocit, tak oslobodzujúci. Pocítila som ostré svetlo a pomaly pootvorila oči. Nado mňa sa skláňal doktor. Do srdca mi vošla tupá bolesť. Uvedomila som si, kde som a hlavne prečo. Joel. Zaznel bolestný hlas v mojom srdci. 

"Mladá pani, ako sa cítite?" spýtal sa pokojne a skúmal moje zreničky. 

"Dobre." odpovedala som zachrípnuto. Za doktorom na mňa hľadeli dva páry očí. Bol to David a Mikael. Smutne som oči opäť privrela a nadýchla sa. Naplnila ma nová sila. Snažila som sa posadiť. V ruke som zacítila ostrú bolesť. Všimla som si infúziu, ktorá mi kvapkala do žily. Vydýchla som. 

Zdesene som sa pozerala na ich profesionálne pohyby. Všetko, čo robili bolo rýchle. Stále som nedokázala rozumovo pochopiť vážnosť situácie. Strhla som sa, keď ho napojili na prístroj, založili mu krčný límec a zafixovali na nosítkach. 

"Chcem ísť s vami." naliehavo som na nich zvolala. Otočil sa jeden z nich a poprosil ma, aby som išla zvlášť. Prikývla som. Srdce mi divoko bilo strachom, keď som videla ako sanitka odchádza preč. 

"Je tam Noemi." začula som krik Janka. Zdesene som sa na neho pozrela a utekala za ním. Pri vchode do budovy sedela Noemi a dezorientovane pozerala raz na mňa a raz na Janka. 

"Noemi, čo sa stalo?" spýtala som sa zdesene. Nevyzerala byť zranená. 

"Ja vlastne ani neviem. Zrazu som sa tu ocitla, mala som zviazané ruky a nohy. Potom prišiel Joel, pomohol mi a utekal hore." na chvíľu sa odmlčala a so strachom v očiach sa na mňa zahľadela. "Kde je Joel?" Pohladila som ju po tvári, pozrela na Janka, a šepla mu, aby ju rýchlo vzal do nemocnice. 

Zrazu dnu pribehol Mikael. Zhrozene som sa na neho pozrela, keď sa s neveriacim pohľadom pozeral na krvavý fľak na zemi. Rozbehol sa a utekal hore. Po chvíli sa však vrátil a pokrútil hlavou. 

S touto otázkou prichádzajú často ženy, ktoré sa zmierili s tým, že mať deti je pre nich ukončená téma. Je to nejaký ich posledný pokus. Neplodnosť ako psychologický problém je pre mnohých nepochopiteľná téma.

Môže byť neplodnosť okrem hormonálnych, genetických a iných fyzických, niekedy nevysvetliteľných faktorov, spôsobená aj psychikou? Môže byť nevedomý, emocionálny stres príčinou toho, že žena nemôže otehotnieť? Môže byť neplodnosť považovaná za psychosomatický obranný mechanizmus?

Klasickou odpoveďou je presvedčenie, že neplodnosť má vždy základnú fyzickú príčinu.

Moja otázka je – „ak neplodnosť má fyzickú príčinu, čo sa stalo a čo spôsobuje, že fyzično prestalo „fungovať“ ?“

Prešlo niekoľko krásnych týždňov v manželstve. Zvykla som si na pokoj, ktorý som s Joelom každý deň prežívala. Všetko okolo Vila utíchlo. Tak sa Joel dohodol s Mikaelom, že už ochranu pri dome nepotrebujeme. Chceli sme súkromie. 

Pomaly sa približovali dni, kedy malo začať súdne pojednávanie s Vilovým otcom. Bola som práve v práci a chystala som sa zatvárať, keď mi zazvonil telefón. Bolo to neznáme číslo. Prekvapene som sa zamračila na displej. 

"Prosím?" spýtala som sa vážne. 

"Lívia, to som ja, Lukáš. Prosím, teraz ma dobre počúvaj. Nie je čas na vysvetľovanie. Rýchlo vyhľadaj Joela a zabráň mu, aby sa stretol s tým, kým má. Je to pasca od Vila. Musíš konať rýchlo, inak sa môže stať niečo hrozné." jeho hlas bol naliehavý a vystrašený. Nechápala som, čo tým sleduje. 

"Lukáš, prečo by som ti mala veriť po tom, čo si urobil?" spýtala som sa podozrievavo.

"To teraz nie je dôležité. Prosím, choď a nájdi Joela." povedal rázne a zložil. Chvíľu som sa mlčky pozerala na telefón. Do srdca mi vbehla tieseň. Ak ma chcel vystrašiť, tak práve sa mu to podarilo. Rýchlo som vytočila Joelove číslo. Chcela som sa presvedčiť, že je v poriadku. Nedvíhal. Tieseň sa začala zvyšovať. Zavolala som opäť. Zdvihol to Janko. 

Po dlhej chvíli, keď sa utíšili naše hlasy a spoločne sme hľadeli rovnakým smerom, sa Joel postavil a skúmavo sa zahľadel na ľavú stranu. Rýchlo skryl gitaru do puzdra a prehodil si veci na chrbát. Vyhľadal moje oči a ticho povedal:

"Strávil by som tu s tebou aj celý deň. Tieto okamihy sú pre mňa veľmi vzácne, ale obávam sa, že sa blíži búrka." chytil ma za ruku a rýchlo viedol dole. Prekvapene som sa pozrela dohora. Na nebi síce bolo zopár oblakov, ale nezdalo sa mi to až také vážne. Aj napriek tomu som ho však nasledovala.

Po pol hodine, keď sme prechádzali cez lúku na mňa dopadla prvá kvapka. Bola príjemne teplá a ja som sa usmiala. Chýbalo nám asi pätnásť minút, kým by sme sa dostali k autu. Potom padla ďalšia a ďalšia. Spustil sa silný lejak a my sme sa nemali kde ukryť, tak sme sa rozbehli. Po chvíli sme však boli úplne mokrí. Spočiatku to bolo nepríjemné, ale napokon, keď dážď neprestával, sme sa na tom začali spoločne smiať. Bolo to oslobodzujúce. Joel sa zastavil a otočil sa mojim smerom. Po tvári mu stekali malé kvapôčky vody. Dotýkali sa jeho líc a zastavili sa na pere. Na okamih sa mi zastavil dych. Dlaňou si uhladil vlasy a pobavene naklonil hlavu doboku. Usmiala som sa.

"Si nádherná ešte aj v daždi." pošepol mi. Zrazu nad nami vyšlo slnko. Dážď pomaly zoslabol. Už iba jemne mrholilo. Z mojich očí sa zahľadel do diaľky a zo široka sa usmial. Prekvapene som zažmurkala a otočila sa jeho smerom. Nad kopcom, kde sme predtým boli a s odovzdanosťou vzdávali chválu a vďaku Bohu, sa objavila nádherná, farebná dúha. Joel sa ku mne naklonil a ticho šepol:

"Mohli by sme to brať ako dôkaz toho, že nás počuje a daruje nám prisľúbenie o pokoji medzi nami. Čo viac nám treba, ak máme toto?"

Jeho otázka bola zároveň aj odpoveďou. Pre mňa určite.

Ahojte mamicky či tehulky🙂 už druhý deň mám po termíne poraďte niečo čo by pomohlo termín som mala včera 25.1. a stále nič .. zajtra mám ísť do nemocnice no pojdem až vo štvrtok veď aj tak so mnou nebudú robit nič ten jeden deň ešte to mozem ležať aj doma🤔 už má to unavuje take čakanie je to na nevydržanie .... skúšala som taktiež všeličo ale nepomáha níc .... myslim že mi ho budú vyvolávať no bojím sa trosku som prvorodicka 

V každom z nás je potenciál mužskej a ženskej energie zdedený od svojej matky a svojho otca. Má to hlboký biologický základ, daný mužskými a ženskými hormónmi. Táto biologická danosť sa odráža nielen v našom fyzickom tele ale aj v našej psychike.

Prečo zjednotiť mužskú a ženskú polaritu

Zjednotenie týchto polarít dá našej osobnosti pocit celistvosti a úplnosti a naše telo uvíta hormonálnu rovnováhu, dôležitú aj pre naše zdravie.

Žena so slabou mužskou energiou – nevie povedať „nie“, je nerozhodná, neistá, nedokáže sa presadiť a povedať si svoj názor. Zo strachu aby nebola odmietnutá, súhlasí so všetkým. Sníva o princovi, ktorý jej život vezme do svojich rúk a bude rozhodovať za oboch. Jej ženskej vášni chýba sila a odvaha.

Keď sme vyšli na úplný vrchol, naplnila ma nádherná sloboda. Dýchalo sa mi ľahšie a aj myseľ sa mi očistila. Hore rástli maličké stromčeky a vial tam príjemný, osviežujúci vánok. Srdce sa mi zachvelo radosťou, že sa mi podarilo dostať tam, kde nevládne žiaden chaos. Iba ticho a harmónia. Sadla som si na kameň, kde som mala nádherný výhľad na krajinu dole. Joel si sadol vedľa mna. Zložil si veci a obdivne sa zahľadel do diaľky. Prešli mnou rovnaké pocity, ako jemu hrali na tvári. Celý ten výhľad, ktorý sa nám naskytol, hovoril iba o jednom. Nič nie je také veľké ako sa na prvý pohľad zdá. Záleží len od toho, odkiaľ sa na to pozeráš. Všetko dole bolo maličké. Joel sa nadýchol, oprel sa dozadu a privrel oči. Slnko mu hladilo tvár. Ticho sa usmieval a užíval si to.

"Chodievam na takéto miesta, keď mám pocit, že na mňa dopadá nespravodlivosť tohto sveta. Duša potrebuje cítiť svojho Utešiteľa a tu môžem zažívať Jeho pôsobenie v plnosti. Kedykoľvek sa cítim smutný alebo zranený, spievam Mu. Moje srdce vie, že je to správne." jeho hlas znel vyrovnane a pokojne. Do srdca mi vošla ich hĺbka.

"Preto si sem chcel ísť spolu so mnou?" spýtala som sa a pohladila ho po tvári. Otočil sa a pokojne prikývol.

"Chcem, aby si pocítila, že On nie je ďaleko. To len my si svojimi problémami vytvárame hradby, ktorými Mu bránime, aby nás navštívil a uhasil ten smäd, ktorý v našom vnútri vládne." usmial sa. Opäť sa otočil a privrel oči. Mlčky som nechala, nech ma tieto slová naplnia a moja duša v plnosti pochopí, čo je potrebné. Tiež som privrela oči a nechávala svoje zmysly, aby pocítili to, čo som tak potrebovala. Začula som ako Joel niečo rozopol. Po chvíli zaznel jemný zvuk gitary. Otvorila som oči a zvedavo sa na neho zahľadela. Mal pokojnú tvár a jeho prsty ladne prechádzali po strunách. Potom sa vystrel a vážne sa zahľadel do diaľky. Jeho pohľad bol istý a jemný. Zrazu zaznel jeho nežný hlas:

Vyšiel som na vrch hory, 

tam, kde už smútok nemá síl, 

"Sme na mieste. Môžeme sa tu občerstviť a ďalej už pôjdeme pešo." povedal, vystúpil a podišiel k mojim dverám. Galantne ich otvoril. Obzrela som sa dozadu a uvidela obrovskú horu. Preplietol si so mnou prsty a viedol ma dnu. Vo vnútri to bolo všetko zariadené vo zvláštnom drevenom retro štýle. Pôsobilo to útulne a ja som sa cítila veľmi príjemne. Hneď na prvý moment sa mi tam zapáčilo. Sadli sme si vedľa seba k oknu s výhľadom na prírodu. Ihneď k nám pristúpil čašník, podal nám jedálne lístky a pýtal sa, čo si dáme na pitie. Odpovedali  sme a ja som sa skúmavo zahľadela do menu.

"Nie som veľmi hladná." povedala som po chvíli. Joel sa na mňa zahľadel a hlboko vydýchol.

"Čaká nás dlhšia cesta, mala by si sa posilniť. Ja tu síce mám jedlo, ale niečo malé na začiatok, by si si mohla dať." povzbudil ma.

"Ako dlhá?" spýtala som sa zvedavo. Pošúchal si bradu a prikývol.

"Bol som zvyknutý chodievať do hôr, aby som tam čerpal pokoj a ticho od ich Tvorcu. Teraz si aj ty mojou súčasťou a túžim po tom, aby sa tento môj zvyk stal našim spoločným." vyznal sa so zamilovaným pohľadom. Do srdca mi vošlo nadšenie.

"Je mi cťou. Poďme hneď." povedala som horlivo a on sa rozosmial.

Strečing pri bolestiach chrbtice, áno alebo nie?

Aj keď sa strečing všeobecne považuje za prospešný proti bolestiam chrbtice, je to zastaralý názor.
Neexistuje žiaden strečing prospešný pre všetkých pacientov, presne tak ako neexistuje jeden univerzálny zdroj bolestí chrbtice.
Každá bolesť chrbtice je iná, a preto musí byť každý strečingový cvik zvolený veľmi starostlivo a prispôsobený každému jednotlivcovi.
Fyziologicky vzaté, priťahovanie kolien ku hrudníku, alebo podobné naťahovacie cvičenie spúšťa tzv. "napínací reflex".
Je to neurologický fenomén, ktorý znižuje citlivosť na bolesť. Poskytne asi 15-20 min. úľavu od bolesti a pre niekoho prináša krátkodobé riešenie. Problém je, že keď uvediete chrbticu do tejto polohy, zaťažujete tým platničky a po dočasnom pocite úľavy sa vám bolesť vráti, často intenzívnejšia.
A takto sa dostávate do začarovaného kruhu bolestí a úľavy.
Miesto energie vydávanej na naťahovacie cvičenia, ktoré vašu chrbticu ohýbajú, sa sústreďte na jej stabilizáciu a kontrolované ovládanie. Keď budete udržiavať chrbticu dostatočne dlho v neutrálnej pozícii, vaše platničky budú menej zaťažované a začnú sa regenerovať.

JURAJ VOLF
masér/lektor metódy SPS
Liečebné a regeneračné štúdio BODYMAS Námestovo

Zdroj: Stuart McGill PhD/ Mechanika chrbtice
Foto: Juraj Volf

Keď bola dcérka bábätko a začali sa objavovať prvé suché miesta na pokožke lámala som si hlavu nad tým, čím bude vhodnejšie tento problém riešiť. Detský olejček, alebo telové mlieko? Na koníkovi som našla niekoľko diskusií aj s konkrétnými príkladmi. Kozmetika je síce individuálna záležitosť, ale diskusie a články mi pomohli rozšíriť si obzory a spoznať portfólio niektorých značiek.

Olejčeky sa u nej vôbec neujali a problém ešte zhoršili. Toto má asi po mne, keďže ani moja pokožka na tele aj tvári neznesie akékoľvek oleje. Čo po mne zdedila tiež je veľká obľuba v čvachtaní sa vo vode. Avšak tá pokožku vysušuje a to najmä v zime. Takže sme do našej večernej - pokúpacej - mojkacej rutiny zaviedli "masáž" s telovým mliekom. 

Vďaka #baby_dove si vieme prispôsobiť výber telového mlieka našim potrebám už od narodenia a počas celého roka. Viete, že značka baby Dove ponúka vašim deťom až štyri druhy telových mliek? 

Rada Rich Moisture

Telové mlieko z tejto rady je ideálne mať po ruke stále, keďže perfektne hydratuje pokožku a zabezpečí, aby bola stále hebká na dotyk.

Rada Sensitive Moisture

Ráno ma prebral spev vtákov. Ešte stále som mala privreté oči. Usmiala som sa a nahla sa na Joelovu stranu. Snažila som sa ho objať. Vankúš však bol prázdny. Mierne podráždene som otvorila oči a uvidela lístok s malou bielou sedmikráskou. Naplnila ma radosť. Vzala som kvietok a jemne si ním prešla po tvári. Zamilovane som sa usmiala. Potom som vzala lístok.

S tebou sa cítim úplný. Vždy, keď môžem cítiť tvoju dušu, keď mi patríš celá, chveje sa mi srdce. To ako túžobne čakáš, čo sa stane, ma strháva do divokých záhrad. Nechávaš ma, aby som mohol slobodne vdychovať tvoju nádhernú vôňu. A ja? Nikdy nechcem zabudnúť na to, aké je vzácne, byť súčasťou teba.

Čakám ťa dole.

Zachvela som sa pri každom jeho slove. Rýchlo som sa osprchovala, prezliekla a zopla si vlasy sponou. Dole som schádzala s túžbou a očakávaním, kedy uvidím jeho tvár. Zastavila som pri poslednom schode a otočila sa smerom ku kuchyni. Práve chystal raňajky. Na zemi bola položená gitara v koženom puzdre a väčší ruksak. Joel vyzeral inak. Mal na sebe športové oblečenie, ktoré ho robilo ešte príťažlivejším. Chvíľu som tam mlčky stála a pozorovala jeho cielené kroky. Keď sa skláňal nad stolom a ukladal naň poháre s džúsom, prekvapene na mňa zdvihol pohľad. Okamžite sa mu rozžiarila tvár. Vnútro sa mi zachvelo. Pomalými krokmi som podišla k nemu a zvedavo opäť pozrela na ruksak s gitarou.

"Dobré ráno, princezná." pristúpil ku mne a pobozkal ma na pery. Usmiala som sa.

"Dobré, môj milovaný." ruky som si ovinula okolo jeho krku. Jemne sa mu zdvihol kútik úst.

Život a výchova v nás spúšťa množstvo emócií, ktoré určujú naše správanie. Mnohé emócie v sebe potláčame, kontrolujeme, vzniká rozdiel v tom, čo prejavujeme navonok a čo potláčame. To ovplyvňuje, ako sme vnímaní – či sme pravdiví, alebo nevierohodní.

Príroda nás a naše deti vybavila radarom, ktorý citlivo signalizuje zmenu v dianí na vedomej i podvedomej úrovni. Tak vzniká rozdiel medzi tým, čo dieťa vidí a počuje a tým, čo cíti svojim radarom. Sú situácie, kedy mu budete hovoriť, že to tak nie je – „nie, nie som nahnevaná, nič ma netrápi“, alebo: „neboj sa, ani ja sa nebojím“, alebo: „my sme sa s ockom nehádali …“.

Rozdiel medzi vaším vonkajším správaním a vnútorným prežívaním, deti cítia a zneisťuje ich. Deti majú prirodzenú schopnosť rodičom dôverovať a veria všetkému, čo poviete.

Naučíte ich veriť slovám a deti prestávajú dôverovať sebe a svojmu cíteniu. Prestávajú vnímať rozdiel v tom, čo počujú a čo cítia. Zakrpatejú im radarové tykadlá a mozog znecitlivie voči druhej, skrytej realite. Uvedomte si, že aj psík vie rozlíšiť nebezpečných ľudí a bude na nich divo štekať. Táto „zvieracia inštinktívna časť mozgu“ dieťaťa zakrpatieva.

Potom sa môže stať, že do parku, kde sa vaše dieťa hrá, príde neznámy človek, možno pedofil a bude rozdávať sladkosti a bude sa s vaším dieťaťom pekne rozprávať a ono bude veriť jeho slovám. Ak mu ponúkne sladkosti ako bude dieťa reagovať. Čo asi urobí?

Alebo príde niekto, kto mu ponúkne drink a v ňom bude možno droga a vaše dieťa to nebude intuitívne vnímať. Môže sa stať, že vaše dieťa ako tínedžer pôjde podvečer domov parkom a svoj inštinkt, ktorý mu možno hovorí „nechoď tadiaľ“, už nevie počúvať a môže sa mu niečo stať.

Ahojte, mam vodičák od roku 2016  a za volantom som sedela mozno tak 30krat aj to stale len s chlapom a malou , ako sa osmelit aby som zacala jazdit sama? Ked som s chlapom tak sa spolieham nanho ze mi povie co mam robit .. ale velmi  by som chcela zobrat si auto a ist len tak na nakup sama 

Keď sme vychádzali von zo súdu, dobehol nás Mikael. Poprosil nás, aby sme mu venovali chvíľu času, lebo nám chce niečo povedať. Joel mu navrhol, aby sme všetci spoločne zašli na neskorý obed. Súhlasila som, hoci moje vnútro ešte stále zápasilo s tým, čoho bolo svedkom. 

Keď sme vošli do reštaurácie a prišiel čašník, objednala som si iba džús. Žalúdok som mala ešte stále stiahnutý a nedokázala som do seba nič dostať. Joel na mňa spytujúco zdvihol obočie. Napokon to nechal tak. 

"Prepáčte, že vás v tejto situácii oberám o čas, ale chcel by som vám niečo povedať." začal ako prvý Mikael. Jeho tvár bola vážna, ale priateľská. 

"Mikael, som vďačný za všetko, čo pre nás robíš. Neospravedlňuj sa prosím za niečo, čo nie je pravda." povedal Joel a ja som súhlasila. Hoci sme sa veľmi blízko nepoznali, tušila som, že keď je dôležitý pre Joela, bude aj pre mňa. Usmial sa. 

"Podarilo sa mi dostať bližšie k tomu, kto poslal Livii ten vyhrážný list. Nemám hmatateľné dôkazy, iba výpoveď jedného dozorcu z väznice, kde Vilo bol." povedal vecne a pozeral raz na mňa a raz na Joela. Zamračila som sa. 

"Z väznice, kde bol Vilo?" spýtavo som zdvihla hlas. Mikael prikývol. Joel si nervózne pošúchal bradu. 

10 mamičiek z Modrého koníka so svojimi drobcami malo možnosť otestovať Plasmakosmetiku na vlastnej pokožke. Prečítajte si ich úprimné dojmy a pocity z testovania.  ➡ Skúsenosti s dm - babylove

Pred pár dňami sme vkročili do nového roka. Ten otvára dvere nielen novým príležitostiam, ale aj dobrodružstvám a zážitkom. Ako rodiča vás určite čaká veľa krásnych a nezabudnuteľných chvíľ. Ale čo si budeme klamať, určite prídu aj chvíle, ktoré so sebou prinesú chaotické okamihy. Avšak práve v nich spočíva tá jedinečnosť materstva. Na pomoc však prichádzajú produkty zn. babylove, vďaka ktorým si so všetkými situáciami poradíte hladko a s úsmevom na perách. 

Čo budeme testovať

Každá mamička má plné ruky práce s tým, aby bolo jej dieťatko spokojné a šťastné. Preto pre vás dm drogerie markt pripravila tento praktický balíček produktov zn. babylove, ktoré ocení každá mamička. A čo sa bude skrývať v balíku, vďaka ktorému budú každodenné povinnosti jedným veselým dobrodružstvom?

babylove jednorazové utierky - poskytujú šetrnú starostlivosť o pokožku vášho dieťaťa. Utierky sú vyrobené z extra mäkkého, jemného materiálu, sú obzvlášť odolné proti roztrhnutiu a mimoriadne dobre sajú. Papierové utierky sú ideálne na každodenné jemné čistenie detskej pokožky od hlavy po päty, sú tiež vhodné aj na každodennú jemnú starostlivosť o pokožku dospelých.

babylove papierové utierky - sú ideálnym spoločníkom v každej detskej izbe. Sú mimoriadne mäkké, 3-vrstvové a poskytujú obzvlášť šetrnú starostlivosť o pokožku vášho dieťaťa. Zároveň sú extra veľké, jemné, pevné a dobre sajú, vďaka čomu sú ideálne na doma i na cesty. 

Nastal môj prepaľujúci deň. Ešte len teraz som mohla naplno preskúmať, či to, čo čítam o Bohu už dlhší čas, aj skutočne hlboko dokážem aplikovať v kritickej situácii. Už od rána som mala jemnú nervozitu. Hoci som ju nechcela, vôbec som sa jej nevedela zbaviť. Joel nič nehovoril. Iba sa ma snažil nasycovať jemnými láskyplnými dotykmi. Keď sme prišli k súdu a Joel mi otvoril dvere, nervozita ustúpila a srdce sa mi obalilo do nadprirodzeného pokoja. Nevedela som ako. Nič špeciálne som pre to neurobila. Joel ma stále držal za ruku a mlčky sme schodami vyšli na prvé poschodie. Peter nás tam už čakal a povzbudivo sa na mňa usmial. Vošli sme dnu. Vilo a ani jeho právnik tam ešte neboli. Prišlo mi to tam veľmi chladné. Sadla som si vedľa Petra a za nás si sadol Joel. Mlčky som sa na neho otočila. Pokojne sa na mňa usmial a očami ma pohladil. Po chvíli dnu vošiel Mikael. Prekvapene som zažmurkala. Nečakala som ho. Povzbudivo sa na mňa usmial a sadol si vedľa Joela. Peter, vedľa mňa si vytiahol niekoľko papierov a zaujato ich skúmal. Do miestnosti vošla Anetka a pokojne sa na mňa usmiala. Neviem, koľko času prešlo, mne to však prišlo ako večnosť, keď dnu vošiel Vilo s postarším mužom a dvomi policajtmi. Ich pohľady boli rovnaké. Okamžite som sa skryla za Petra a sústredila sa na to, čo mi včera povedal Joel. "Stačí ti Ježišova milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti." (Biblia, Druhý Korinťanom 12:9) Nadýchla som sa a snažila sa koncentrovať na to, že čoskoro toto všetko skončí. Je to len na malý čas. Otočila som sa k Petrovi a položila mu otázku:

"Bude vypovedať aj Lukáš?" spýtala som sa ticho. Keby on ako svedok dosvedčil, aký Vilo vlastne je, nepomohol by mu ani vymyslený svedok. 

"Nie." povedal Peter rázne. Prekvapene som zažmurkala. 

"Prečo? Pomohlo by nám to." snažila som sa udržať pokojný tón hlasu. 

"Dnes ráno som sa dozvedel, že zmizol. Niekto mu v tom pomohol." povedal Peter s pohľadom upretým na papiere. Do srdca mi vošli nepríjemné pocity. Prečo? Veď celý čas predsa čakal, kedy bude môcť svedčiť. Kvôli tomu chcel pomoc od Joela. Nechápavo som sklopila pohľad na svoje prsty. Takto to bude všetko neisté. Náhle dnu vošiel sudca a všetci sa postavili. Hoci som sa veľmi snažila, nedokázala som sa úplne sústrediť. Ako prvý svedok bola predvolaná Anetka. Do mysle sa mi neustále vkrádala myšlienka ako stojím na Anetkinom mieste ja a musím sa pozrieť do tváre môjmu nočnému desu. Peter bol veľmi flexibilný a dokázal sa zamerať na každú maličkosť, ktorú Vilov právnik chcel otočiť na svoju stranu. Sudca celý čas mlčal. Jeho pohľad bol neutrálny. Po vypočutí Joela som bola na rade ja. Pomalými krokmi som vyšla na svoje miesto. Prvotne som sklopila zrak a snažila sa sústrediť na svoje prsty. Strhla som sa, keď som začula Petrov láskavý hlas, v ktorom ma vyzýval, aby som opísala svoj vzťah k Vilovi. Odhodlala som sa pozrieť na Joela. Jeho oči ma kolísali svojou pokojnou modrou farbou. Nežne sa usmial a pohľadom sa mi snažil povedať, že je tu a nemusím sa ničoho báť. Presne tak, ako keď sme boli spolu u nás doma. Nakoniec som sa odhodlala a začala rozprávať. Vyslovila som nahlas všetko tak, ako som si to pamätala. Peter ma pohľadom nabádal, aby som pokračovala. Keď som sa dostala k podrobnostiam o prvom pokuse Vila znásilniť ma, Vilov právnik sa postavil a podal námietku. Prekvapene som sa strhla jeho smerom. Prvýkrát som uvidela Vilov pohľad, bol sebavedomý a zastrašujúci. Ihneď som sa otočila na jeho právnika. Podával sudcovi nejaký papier o tom, že Vilov kamarát Lukáš, napísal notársky overené vyhlásenie, že som od začiatku s Vilom flirtovala. On to bral ako náznak a k žiadnemu pokusu o znásilnenie nedošlo. Zdesene som otvorila ústa. Pozrela som najskôr na Petra a potom na Joela. Ten sa nakláňal k Mikaelovi a niečo si potichu hovorili. Vzápätí mi šepol, neboj sa. Vydýchla som a neveriacky pokrútila hlavou. To sa mi snáď všetko iba zdá. Po dlhšej odmlke som pokračovala o druhom pokuse o znásilnenie a skončila som rozprávaním o útoku v knižnici. Vilov právnik opäť vystúpil a sudcovi ozrejmil, že išlo o neúmyselné napadnutie, pri ktorom sa chcel Vilo brániť pred Joelom. Vonku vraj čakal svedok, ktorý to mal dosvedčiť. Opäť som sa pozrela Vilovým smerom. Mal na tvári nechutný úsmev a mne sa v žalúdku urobilo nevoľno. Vnútro mi zaťažil neviditeľný kameň absurdnosti. Naozaj som si myslela, že to nakoniec všetko dopadne dobre, ale začínala som nadobúdať dojem, že sa to obrátilo opačne. 

Keď som kráčala naspäť na svoje miesto, mala som pocit, že na svojich pleciach nesiem obrovský balvan nespravodlivosti. Sadla som si a pocítila na ramenách jemný dotyk. Obrátila som sa a Joelova tvár sa ku mne s láskou nahla. 

Keď sme s Joelom dorazili na letisko, rodinka už netrpezlivo sedela na stoličkách. Snažila som sa nedávať najavo to, čo ma zajtra čaká a užívala si ich spoločnosť. Chcela som, aby odišli s dobrou náladou a nie ustaraní. Joel stal celý čas pri mne a pokojne ma hladil po chrbte. Jeho dotyk ma upokojoval. Keď odchádzali do lietadla s láskou v očiach som im poslednýkrát zakývala. Je dobré, že idú, utešovala som sa v mysli. Otočila som sa k Joelovi, hľadel na mňa láskyplným pohľadom. Pomaly som sa k nemu pritúlila. Nežne mi vošiel rukou do vlasov a istý čas ma hladil upokojujúcim dotykom. Celé srdce sa mi napĺňalo nehou k nemu. Preplietla som si s ním prsty a spoločne sme napokon odišli domov. 

Ihneď ako Joel odomkol dvere a ja som vošla dnu, pohľad mi padol na môj neobyčajný kvet. Vnútro sa mi naplnilo pocitmi zo včerajšieho nádherného večera. Pristúpila som k nemu a chvíľu mlčky skúmala jeho vzácne biele holubice. Potom som ho jemne pohladila. Spomenula som si na dotyk motýľa. Usmiala som sa a otočila sa k Joelovi. 

"Tak ako sa cítiš?" spýtal sa Joel a posadil sa na barovú stoličku mojim smerom. Jeho oči ma skúmali. Vydýchla som a posadila sa oproti nemu. 

"Prečo sa ma to pýtaš?" spytujúco som zdvihla obočie. 

"Ráno si mi povedala, aby som sa ťa to skúsil spýtať večer." povedal vážne. Zasmiala som sa. V očiach sa mu zablysli veselé iskričky. Usmial sa a na lícach sa mu odkryli jamky. 

"Ďakujem, že si práve takýto." priblížila som sa k nemu a pohladila moju obľúbenú jamku. Zamilovane sa na mňa pozrel. 

Znenie článku

Zájazd mamičiek🏖🍸🍷💄👒👠🛍👙🏖

Ráno som sa prebrala a ešte so zavretými očami sa chrbtom pritisla k jeho telu. Ovinul si ruku okolo mňa a preplietol si so mnou prsty. Usmiala som sa. Nahol svoju tvár k mojim vlasom a pobozkal ma. 

"Dobré ráno, moja najdrahšia." šepol mi do ucha. Jeho hlas ma pošteklil. Pootvorila som oči a ospalo zažmurkala. Potom som sa narovnala a otočila tvár k nemu. Jeho oči žiarili láskou. Jemne sa usmieval. 

"Krásne ráno." vystrela som ruky a zhlboka sa nadýchla. Pobavene ma sledoval a prstami prešiel po mojom odhalenom podpazuší. Okamžite som stiahla ruky a rozosmiala sa. "Nie, to nerob." upozornila som ho. Oči mu potemneli. 

"Si šteklivá?" spýtal sa radostne. Zvedavo zdvihol obočie. Hravo som prikývla. Náhle sa na mňa vrhol a začal ma štekliť. Začala som sa smiať. Potom som ho v nečakanej chvíli pobozkala na pery. Prestal sa sústrediť a prekvapene sa na mňa pozrel. Obtočila som si nohy okolo neho a prehodila ho na druhú stranu tak, že ležal na chrbte on. Privrel oči a skúmavo sledoval moje pery. Vošla som prstami do jeho vlasov. Zavrel oči a vážne zovrel pery. Ruky si obtočil okolo môjho chrbta a jemne ma pohladil. Tiež som privrela oči a nežne ho pobozkala na čelo. Zamilovane vzdychol. Jemne som sa mu naklonila k uchu a on nežne pobozkal môj krk. 

"Ďakujem Bohu za to, že sa ťa smiem nadýchnuť. Milujem tvoju vôňu, vchádza mi  hlboko do zákutí môjho srdca.  Milujem tvoj skúmavý pohľad a úsmev, ktorý pohládza moju dušu. Nevedela som, že dokážem tak veľmi milovať, až kým si do môjho sveta nevošiel ty. So všetkým, čo v sebe nosíš a čo robíš. Horím láskou k tebe, každý deň viac a viac." zašepla som. Vošiel rukou do mojich vlasov a pritiahol si moje pery k svojim. Mocne ma pobozkal. Bola to jeho odpoveď na moje vyznanie. Potom sa pomaly odtiahol a pobozkal nežne miesto pod mojim uchom. Perami prechádzal cez moju sánku, líce a zastal pri kútiku mojich pier. Prešli mnou vlny vzrušenia. Zrazu zazvonil jeho mobil. Zamračil sa. Pomaly sa odtiahol. Na čele sa mu objavila vráska a otvoril oči. Potom zazvonil aj môj. Prekvapene som na neho zdvihla obočie a on sa zhlboka nadýchol. Neochotne som sa od neho odtiahla, stihol ma ešte pobozkať na krk. Prvý zdvihol on. Pomalými krokmi podišiel a k oknu. 

"Mikael? Počúvam ťa." potom sa otočil ku mne a jemne na mňa pokývol hlavou. Odišiel von, aby som mohla aj ja zdvihnúť. 

Keď sme vstupovali k nášmu domu, uvidela som opäť tých istých mužov, čo včera, ako sa prechádzajú okolo. Do srdca sa mi snažil vkradnúť strach. Pozrela som však na svoj nový dar v rukách a okamžite ho nahradila radosť. Pozrela som na Joelovu stranu. Vážne skúmal moju tvár. Usmiala som sa. Pohľad mu zjemnel a tiež sa usmial. Naklonila som sa k nemu a nežne ho pobozkala na pery. Strhol sa, pretože to nečakal. Ihneď sa však uvoľnil a poddal sa bozku. Keď bozk strácal na intenzite a my sme mali ešte stále spojené pery, jemne sa usmial. Odtiahla som sa a tiež som sa usmiala. Oči mu žiarili šťastím. 

"Ďakujem." povedala som ticho a sklopila zrak na môj kvet. Ešte stále som bola plná dojmov z toho, kde sme pred chvíľou boli. 

"Ak je odmenou za to tento bozk, tak to začnem robiť častejšie." usmial sa hravo. Pobavene som pokrútila hlavou. Vystúpil von a otvoril mi dvere. Potom ma chytil za ruku a viedol k dverám. Jeden z mužov, ktorý bol blízko, mu pokýval hlavou. Joel otvoril a ja som ticho vošla dnu. V rukách som zvierala svoj nový darček a sústredene naň upierala pohľad. Jemne som ho položila na parapetu k oknu, kde sme mali kuchyňu a obdivne sa rozplývala nad jeho krásou. Joel ku mne pristúpil odzadu a objal ma. Pritúlil sa k mojim vlasom a perami vyhľadal moje ucho. 

"Ty si krajšia." pošepol mi. Privrela som oči a nechala sa unášať jeho ľahkými dotykmi. 

"Zabúdam pri tebe na všetko." ticho som vyslovila, s ešte stále privretými očami. Zrazu začal zvoniť Joelov mobil. Pocítila som jeho dych na svojom krku. Zvonenie prestalo. Chytil ma za ruku a náhle ma otočil k sebe. 

"To je dobré, nie?" vyslovil pri mojich perách. Ticho som prikývla. Vážne sa zahľadel na moje pery. Zrýchlil sa mi dych.  Pomaly privrel oči a jemne sa ich dotkol. Opäť mu zazvonil telefón. Neochotne sa odtiahol a pošúchal si šiju. Oblizol si pery a smutne zdvihol pravé obočie. Pohladila som ho po líci a zamilovane sa usmiala. 

Ahojte žienky, mamičky.🙋‍♀️

Dievčatá moje , na základe písania s úžasnou mačičkou a kamarátkou @adulienka8  💋som prišla na nápad zorganizovať zájazd  pre mamičky ktoré si potrebujú oddýchnuť, vyresetovať a načerpať novú energiu. Trošku si oddýchnuť a dopriať si trošku času aj pre seba.To že sme matky, manželky a atď. Neznamená že nie sme ženy ktoré by si radi nedopriali trošku času pre seba.!!!👠🛍👙👒🍷⛱

Moja prvotná myšlienka!

Islo by o zájazd do Chorvátska .🏖

Zariadila by som dopravu autobusom🚌 , ubytovanie🛏,stravu ( pol penziu) 🍳🥗🍝, animatorky⚽️🎾🧸 pre mamičky ktoré nemajú kam dať svoje detičky aby si aj oni mohli trošku oddýchnuť .

Je to úplne nápad v rannóm rozkvete. Zaujímalo by ma ale či sa mám do toho púšťať či by o to bol vlastne záujem.🙂