Usmiala som sa na neho a pokývala hlavou. Bibliu som odložila na stolík.

"Čo to máš? Zase nejaký román? Na román je tá knižka dosť malá." pousmial sa a ukázal na miesto, kde som ju odložila.

"Nie, nie je to román." zvážnela som, ale nepokračovala. On sa ďalej nepýtal.

"Ako sa máš, sestrička moja? Nemali sme vôbec čas byť spolu. Ani sa porozprávať." pousmial sa a objal ma okolo pliec. Dobre mi to padlo. Bola som rada za jeho blízkosť.

"Dobre Max. Som šťastná, že si zdravý. Veľmi ďakujem Bohu, že spravil zázrak v tvojom živote."

"Tvoj život sa asi trošku zmenil oproti nášmu poslednému stretnutiu." 

O chvíľu to vypukne! Alebo to už vypuklo? ;) Čas vianočný, ktorý zahreje srdcia a rozžiari oči. Spríjemnite si spolu s nami čakanie na Štedrý deň. Dajte tento rok zbohom stresu a povinnostiam, ktoré vám neprinášajú radosť. Poďte sa zabaviť, oddýchnuť si, dozvedieť sa niečo nové, inšpirovať sa a vyhrať krásne ceny nielen pre seba, ale aj pre svojich blízkych. Pretože vianočný maratón našich Ambasádoriek práve začína! A bude presne taký, ako má byť – inšpirujúci, veselý a v neposlednom rade štedrý.

Či máte doma bábätko, malého nezbedníka, pubertiaka či na svoj poklad ešte len čakáte, určite si prídete na svoje. Výhry budú skutočne pestré, od drobností až po hodnotné výhry. Šťastie treba skúšať neustále, preto nepremeškajte šancu vyhrať. Ak sa vám však nepodarí vyhrať nič materiálne, nič to. Môžem vás uistiť, že si odnesiete niečo viac - množstvo inšpirácie, tipov a veselej nálady. A to je, veru, na nezaplatenie, súhlasíte? Sledujte od 1.12. do 12.12.2020 hashtag #vianoce_s_ambasadorkami.

Ako budú dni s Ambasádorkami prebiehať? 

Ako sme spomínali vyššie, čaká vás skutočne „všehochuť“ výhier. A ako to bude fungovať? Veľmi jednoducho. Každý deň sa môžete tešiť na článok na vianočnú tému od jednej z Ambasádoriek.

Tak pozorne sledujte, lajkujte a komentuje. Dobu trvania súťaže a jej podrobné pravidlá sa dozviete priamo v článku.

A kde súťaže a články hľadať? Sledujte blogy našich Ambasádoriek:

Čítať a počítať sa síce deti učia až v prvom ročníku, no poznať niektoré písmenká a čísla už pred nástupom do školy bude pre deti minimálne výhodou. Najlepšie na tom je, že s predškolákmi sa to nemusíte striktne učiť, ale osvojiť písmenká a čísla si spoločne dokážete aj vďaka hrám a hračkám. Vybrali sme pre vás tie najlepšie. 

Hneď na úvod musíme, samozrejme, zdôrazniť, že každé dieťa sa vyvíja svojím vlastným tempom. Niektoré deti už v predškolskom veku zvládnu čítať samy, iné písmenká a čísla spoznávajú až v škole. Učiť predškolákov čítať či počítať, keď sa na to ešte samy necítia, bude skôr kontraproduktívne. To však neznamená, že by ste ich nemali k spoznávaniu sveta písmen a číslic nemali viesť. Využite pri tom to, čo je pre deti prirodzené – ich zvedavosť a hry.

Písmenká už od malička

Nie je ničím novým, že deti sú veľmi vnímavé a reagujú na to, kedy a ako sa im venujeme, ako s nimi trávime čas. Ak ich už od malička obklopíte vnímavými hračkami, určite sa to podpíše na ich záujme o veci okolo seba. Ak sa napríklad budete so svojim drobčekom hrať na penovom puzzle s písmenkami alebo číslami, ukazovať mu jednotlivé písmenká a priraďovať k nim slová na to isté začiatočné písmeno, dieťa to začne vnímať a písmenká si bude podvedome všímať aj inde. Rovnako sa môžete zabávať napríklad s kockami s písmenkami či obľúbenými magnetickými písmenkami, s ktorými môžete spoločne skladať slová na magnetickej tabuli či na chladničke – poskladať meno dieťatka je vždy tá najzábavnejšia činnosť. 

A, samozrejme, nesmieme zabúdať na spoločné čítanie kníh. Kreslené rozprávky či audiorozprávky môžu deti zaujať, no skutočné čítanie knihy mu dá omnoho viac. Vyberte si knižku s veľkými písmenkami a zaujímavými ilustráciami a pri tom, ako budete deťom čítať prstom ukazujte na jednotlivé slová (tak ako prváčikovia, keď sa učia čítať). Zvizualizujete im tak počuté a možno sa o písmenká a čítanie začnú zaujímať o trochu viac.

A čo čísla?

V prvom rade chcem veľmi pekne poďakovať za možnosť ochutnať tieto jogurty a hlavne v tejto dobe sme za podporovanie domácich podnikateľov. Prišlo nám kopec jogurtov a musím povedať, že mali u nás veľký úspech. 

Moje deti ovocné jogurty moc nemuseli, ale na prekvapenie, tieto si sami pýtali. Sú to smotanové jogurty, ktoré zrejú priamo v skle, doplnené sú ovocným pyré. Mali sme možnosť vyskúšať banánové, jablkové, hručškové, jahodové a klasický biely. Deťom chutili všetky, ale naj bol jablkový. To čo mi dali ochutnať, to bolo akurát, keď som vyškrabala prázdny pohárik, tak boli veľmi chutné. Sú to jogurty bez konzervantov a cítiť, že ovocné pyré má vysoký podiel ovocia.

Biely jogurt zjedli dospelí s vločkami a ovocím.

Chválim balenie jogurtov. Sú to sklenené nádobky, ktoré u nás našli aj ďalšie využitie. Do jednej sme zasadili fazuľku lásky, do ďalších sme dali ceruzky. Chystáme sa z pár vyrobiť svietniky na čajové sviečky.

Jogurty sú vážne výborné a myslím, že ostanú súčasťou našej rodiny. Jedine malé mínus je, že je to malé balenie pre moju hladošku a zvládne dva na posedenie.

Ešte raz ďakujeme a určite sa jogurty budú u nás kupovať.

"Čo ja viem, tak odišiel niekam na Nový Zéland. Je niekde, kde nie je žiadny signál. Janko mal ísť s ním, ale keďže má mňa, tak sa rozhodol ostať. Išiel so svojím starým otcom. Sú si veľmi blízki, ale viac neviem."

"A jeho otec?" spýtala som sa náhlivo.

"Úplne presne neviem. Raz som počula, keď bol Joel u Janka, že nemajú veľmi blízky vzťah. Hoci by veľmi chcel. Je niekde v zahraničí." pousmiala sa Sára a odchlipla si z čaju.

"Chápem. Ja ti tiež dám svoje číslo a budem rada, keď sa mi ty alebo Janko kedykoľvek ozvete." povedala som so záujmom a podala jej lístok s mojím číslom. Potešila sa ako malé dievčatko.

"Ďakujem. Veľmi ma teší tvoj záujem. Vieš, ja som sa sem prisťahovala za Jankom a kvôli štúdiu. Skoro nikoho tu nepoznám. Budem rada, keď získam v tebe skutočnú priateľku. Modlila som sa za to a som presvedčená, že ty si odpoveďou na moje modlitby." povedala s úsmevom a opäť mi vzala moju ruku a pohladila ju. Veľmi ma to dojalo. Cítila som, že aj ona bude pre moju dušu príjemným balzamom a sestrou, po ktorej som vždy túžila.

Rozlúčili sme sa s prísľubom, že sa čoskoro stretneme. Keď som prišla domov mama a ocko sedeli na sedačke a rozprávali sa. Max ešte stále nebol doma. Prisadla som si k rodičom a s radosťou sledovala ich doťahovanie. Boli veselí a spokojní. Tešila ma ich bezstarostnosť. 

Ahojte,

narodeniny sú u nás významným sviatkom a celý narodeninový deň venujeme oslávencovi. Nechýba torta, či koláč a program dňa prispôsobíme záľubám oslávenca. Dvojičky sú zatiaľ malé, ale Zojka nikdy nezabúda na spolužiakov v škôlke. Každý rok sa im snažíme niečo pekné vyrobiť, čo by ich potešilo.

Takže, ak ste podobne hyperaktívne ako ja, a aj keď doma neviete, čo skôr, predsa len sa pustíte do vyrábania 20 ks darčekov do škôlky, tento článok je presne pre Vás 😅.

1. Mimoni

Keď mala Zojka 4 roky, do škôlky sme sa rozhodli priniesť namiesto sladkostí ovocie. A aby to nebola taká "nuda", rozhodli sme sa banány trošku vylepšiť. Postup je úplne jednoduchý a efekt obrovský. Deti aj pani učiteľky boli nadšené.

Čo potrebujem? 

Mám rada ľudí, ktorí sú adaptabilní. Najviac sú podľa mňa adaptabilné ženy (nič proti mužom). 

Keď som bola na materskej, stále som pracovala. Mnohí mi to vyčítali.

Ja som si ale išla svoje. Nevedela som si predstaviť, že budem iba v kolobehu dieťa, plienky a dojčenie...

Keď som stretla Barboru Kočišovú, ktorá začala podnikať práve na materskej, pochopila som, že nezastaviť sa a ísť za snami má naozaj význam.

Barbora je talentovaná šperkárka. Myslela som si, že len tak, pre krátenie času na materskej začala tvoriť. Ona to však aj vyštudovala. Takže odchod z korporátu na materskú a návrat k tvorbe.

Tepá, pomeďuje, robí šperky, ktoré už sú kade tade po celom svete.

ℒℴνℯ❤

❤ Pleja Světlo Krystal ❤

ℒℴνℯ❤  

❤ Ramana ❤

❤ Většina lidí na tomto světě není schopna žít v souladu a harmonii s druhými. Neustále se snaží na ostatních najít chyby, na základě kterých je mohou považovat za horší, než jsou oni sami.

❤ Na světě tak neexistuje jediný člověk, který by nebyl očerňován druhými. Ať se snažíme sebevíc, nikdy nemůžeme být v očích těch druhých dokonalejšími, než jsou oni sami.

❤ Lidská bytost má totiž jednu pozoruhodnou vlastnost – chce být lepší, než všichni ostatní.

❤ A tak, ať se srovnáváme s jakkoli dokonalým člověkem, vždy se nám na něm podaří najít něco, za co si zaslouží být svržen ze svého trůnu a stát se tak jedním z těch, které jsme se sebou porovnali a jako vždy jsme nad nimi zvítězili.

"Dobre." pousmiala som sa a očami som hľadala obsluhu.

"Nepýtam sa ťa to kvôli tomu, aby si mi odpovedala zaužívanú odpoveď. Zaujíma ma skutočne ako sa máš."

Prekvapene som sa na ňu zahľadela. Zabudla som, že toto dievča je iné ako ostatní. Sklopila som zrak a potom sa odhodlala opäť na ňu pozrieť. Jej pohľad bol plný porozumenia a priateľstva.

"Všetko v mojom živote je hore nohami. Neviem, kde začať."

"Je jedným z dôvodov tvojho smútku v očiach Joel?" spýtala sa priamo.

Zakašlala som a zahľadela sa na ňu prekvapene. Ako vedela? 

Dnes je prvá adventná nedeľa a s ňou sa začína napĺňať predsviatočný zoznam. Možno aj niekoľko zoznamov: čo treba nakúpiť, čo treba upratať, čo treba ozdobiť, kedy napísať list Ježiškovi atď.. Niekedy sa nám zdajú nekonečne dlhé, ale čo už s nami mamičkami, keď chceme, aby boli sviatky naozaj rozprávkové. 

Ja si vždy hovorím, že sa nebudem naháňať a musím si dopriať aj chvíľku pre seba. Od kedy som matka, tak jediný čas pre seba mám večer pred spaním v kúpeľni. Preto si ho chcem spríjemniť tým, čo mám skutočne rada.

Myslím si, že kozmetiku značky Dove pozná každá z nás. Ich portfólio je široké. Každá si príde na svoje či už typom produktu, alebo vôňou, ktorá je s ním spájaná. Napriek tomu, že vonku už primŕza sa vďaka Dove prenesiem na exotickú dovolenku. Tá by mi pri mojej dvojročnej nezastaviteľnej strele padla vhod. Začínam hydratačným sprchovým gélom s aloe vera a brezovou vodou, ktorý sa skvelo postará o suchú pokožku. Dopraje jej hydratáciu, jemnosť a čistotu.

Sprchový gél rada striedam s (pre mňa) objavom tohto roka - sprchovou penou s kokosovým olejom Shower Mousse. Je mäkučká, jemná a najradšej by som sa ňou obalila celá. Milujem kokos a všetko, čo po ňom vonia. Vôňu je na pokožke cítiť aj po osprchovaní, takže pri zaspávaní som zmyslami ešte stále niekde na dovolenke pod kokosovou palmou. Inak táto pena sa dá použiť aj pri holení 😉

Ktoré ovocie vám pripomína exotiku? Mne kivi! A vďaka tomu som si úplne zamilovala exfoliačný telový peeling s jadierkami z kivi a s osviežujúcou vôňou aloe vera. Tento peeling je k pokožke úplne jemnučký, nedráždi ju a zanecháva jú hebkú na dotyk. Pri pravidelnom používaní zjemní drsnú pokožku na lakťoch, alebo kolenách.

Na záver mojej "dovolenky" doprajem mojej pokožke ešte dalšiu dávku hydrátacie a rozjasnenia v podobe telového mlieka DermaSpa goodness. Obsahuje zmes olejov, vďaka ktorým je pokožka rozjasnená s takým efektom, ako keď si na dovolenke po opalovaní nanesiete na pokožku mlieko a krásne sa leskne.

Zajtra je prvá adventná nedeľa... A nedá mi to.. Aj v dnešnej uponáhľanej dobe mám vnútorne pocit, že chcem viac.. Našla som zmysluplný článok, ktorý ma zaujal, keďže moje deti majú už svoj vek (15,9.5 a 8r) a dá sa s nimi diskutovať.. 

5 tipov, ako prežiť advent s deťmi zmysluplne

Môj plán je 24 lístočkov v sklenenej guli a každý deň pri večeri jeden vybrať a diskutovať... A hlavne počúvať ušami aj srdcom... 

Chýbali mi však otázky... A tak som brázdila internet a šila (teda písala) na mieru... 

Možno pomôžu aj Vám... 

1. Keby si mal(a) možnosť niečo napraviť vo svojom živote, čo by si chcel(a) napraviť?
2. Keď si chceš urobiť radosť, aké tri veci urobíš ako prvé?
3. Čo bolo najväčšie dobrodružstvo tvojho života?
4. Kedy si spokojný(á) sám(sama) so sebou?
5. Kto alebo čo ti dáva pocit istoty a bezpečia (a ako)?
6. Existuje závislosť na internete? Ako sa tomu dá zabrániť?
7. Čo si myslíš, kedy sa deťom žije ťažko?
8. Čo si myslíte o trestoch a odmenách?
9. Vieš, čo je to sebaúcta? Čo si pod tým predstavuješ?
10. Kedy sa cítiš byť podceňovaný(á)?
11. Čo by si chcel(a) dokázať najbližší mesiac/dva?
12. Ak sa ti niečo nepáči, nauč sa povedať to úctivo. Ako sa to dá?
13. Čo si myslíš, že má byť zmyslom Vianoc?
14. Ako radi trávite čas okrem internetu?
15. Kam by ste sa chceli raz pozrieť?
16. Ak by ste si mohli zmeniť meno, aké by to bolo?
17. Ako by mal vyzerať tvoj ideálny deň?
18. Aká je tvoja obľúbená spomienka?
19. Ktorá vlastnosť ti najviac prekáža na iných ľuďoch?
20. Je zlé byť iný ako ostatní?
21. Čo môže každý jeden z nás urobiť, aby sme boli k sebe milší?
22. Komu by sme mohli pomôcť mimo našej rodiny a ako?
23. Čo vaši rodičia vo vašom veku ešte nemohli robiť a vy máte už príležitosť? Aké problémy dne musíte riešiť vy, ale oni ešte nemuseli?
24. Ako si predstavuješ svoju izbu v podkroví?

"Urobíme Vám ešte nejaké vyšetrenia, ale silne sa domnievam, že aj tie budú v poriadku. Potom sa Vás budeme snažiť postaviť na nohy a uvidíme ako budeme pokračovať ďalej." povedal a pozeral pri tom na rodičov, ktorí prikývli a doktorovi poďakovali. Bolo vidno, že ešte stále sa z toho nemohol spamätať a nevedel to vedecky vysvetliť. Doktor sa rozlúčil a odišiel. 

"Synček, sme šťastní, že si v poriadku." povedala mamka a chytila ho za ruku. Stála som tam s nimi, ale v duchu som bola neprítomná. Premýšľala som. Ako Boh silno vošiel do môjho života. Nedá sa to ignorovať. Do srdca mi vchádzala silná túžba, aby som sa práve teraz rozhodla akou cestou chcem ísť. Snažila som sa tento pocit vtesnať do úzadia a sústrediť sa na brata. Táto túžba však neostala pochovaná a čakala na ten správny okamih.

Prešlo niekoľko týždňov a brat sa zotavoval veľmi rýchlo. Ako doktor predpovedal, ostatné vyšetrenia ukázali, že nemá žiadne následky a je úplne zdravý. Chodil na rehabilitácie a sila do nôh sa mu vďaka plávaniu vrátila naozaj rýchlo. Všetci sme žasli ako sa to všetko zmenilo k dobrému. Martin navštevoval Maxa pravidelne a vždy keď sme sa stretli mi pripomínal, že Lukáš má záujem sa so mnou stretnúť. Ja som však záujem nemala. Hoci nikto nevedel, moje srdce horelo túžbou spoznať Ježiša. Odvtedy ako mi brat rozprával o svojom sne a ja som mu chcela povedať, kto je pôvodcom jeho uzdravenia, sme nemali čas, aby sme sa porozprávali. Bol v neustálom kolobehu. Rehabilitácie, šport, stretnutia s Martinom. Raz večer, keď sme všetci sedeli spolu pri telke, dostal ocko skvelý nápad . Chcel, aby sme všetci išli na dovolenku do hôr. Jeho kolega mal vraj krásnu chatku, ktorú prenajíma. Ja som súhlasila. Príroda bude skvelá k tomu, aby som si ujasnila všetko, čo sa mi udialo. A možno budeme mať čas sa aj porozprávať konečne s bratom. Tak sme sa dohodli, že keď bratovi skončia rehabilitácie, zbalíme sa a pôjdeme. Moje srdce bolo ešte stále ubolené zo straty Joela. Nevedela som o ňom nič odvtedy, čo sme sa naposledy rozlúčili pri nemocnici. Pri každej spomienke na neho mi hlboko zvieralo celé vnútro. Neprichádzala žiadna nádej, že by som ho mohla opäť vidieť. Aj keby to bolo iba na pár chvíľ. 

Raz, keď som prichádzala z práce domov, išla oproti mne Sara. Bola som naozaj šťastná, že ju vidím, tak sme sa rozhodli, že si spolu zájdeme do najbližšej kaviarne, aby sme sa porozprávali. Jej tvár žiarila šťastím, keď ma uvidela a privítala ma hlbokým objatím. Sadli sme si oproti sebe a ona sa na mňa zahľadela vnímavým pohľadom.

"Lívia, ako sa máš?"

Kde sa vzali, tu sa vzali, jedného hmlistého večera sa k nám nasťahovali Ňuňáskovia od Malého Gazdu. Deti najskôr nechápali, potom sa radovali. A ďalšie dva týždne poctivo testovali, čo im sily stačili (a mama dovolila, ha!), aby vám dnes mohli povedať, že kupujte ženy, ak sa dá. Koniec.

Srandy bokom. Toto testovanie nebolo len o tom, aby sme vám dnes mohli napísať o jedinečnej chuti. Ale aj o tom, ako si tento smotanový jogurt, ktorý naozaj na slovenskom trhu nemá obdobu, našiel miesto nie len v našej kuchyni, ale aj v našom živote.

O chuti

Lebo je ozaj výnimočná. Už viac krát som písala, že jogurty si doma vyrábame. Lebo je to win-win (win win win). Šetríme prírodu, peňaženku, nezaberie to veľa času a v neposlednom rade mám istotu, čo tam dávam. Kto ale vyrába jogurty doma vie, že je ťažké (priam až nemožné) dosiahnuť v domácich podmienkach hustú krémovú textúru. A niekedy predsa máme chuť na taký ten poriadny jogurt, kedy si poviem 'MŇAM'. A tam už som pristupovala ku kompromisom. Vždy mi niečo nevyhovovalo. Buď to, že hustota bola dosiahnutá sušeným mliekom alebo bol dovážaný z iných krajín, alebo bol proste v plastovom kelímku. Klasik by povedal 'Furt čosi!'. A potom prišiel tento Ňuňu pišišvor a ja som si povedala, že to je presne ono. Hustý, smotanový jogurt, ktorý dozrel v skle na našej rodnej hrude. Yes. To, že je dochutený ovocným pyré, presne tak, ako to robievame aj my doma je už len (veľmi príjemnou) čerešničkou na jogurte. Všetky sú dobré. Naozaj. Jablkový nezaostáva, ako sme si na začiatku testovania mnohí povedali. :D Banánový bol detský favorit. Ale to len preto, lebo doma banánové pyré nerobíme, tak im bol vzácnejší. Veď ochutnajte, uvidíte. ;)

O použití v kuchyni

Ja som bola veľmi zvedavá, či bude jeho cesta aj trošku kľukatejšia, než len z chladničky rovno do bruška. Tak som mierne experimentovala. A myslím, že sa výborne hodí ako náhrada smotany, keď chcem jedlo mať ľahšie a sviežejšie. Takže som ho šupla na vege boršč, pripravila som z neho dresing k plackám a spolu s ricottou šiel do brokolicového Quiche. V ničom však nezaostáva ani keď potrebujete do vášho obľúbeného receptu naozaj kvalitný jogurt. Napokon Debi z neho upiekla muffiny a dnes sa teším na smoothie bowl. 

"To sa ti iba zdá. Som šťastná, že si tu s nami. Ako to vyzerá s tvojím zdravotným stavom?" snažila som sa zmeniť tému.

"Neviem, ocko s mamkou išli za doktorom a ešte sa nevrátili. Doktor vyzeral naozaj prekvapene." povedal pobavene Max.

"A ako sa cítiš? Myslím okrem toho hladu a smädu." šťuchla som jemne do neho.

"Vieš čo, prekvapujúco dobre. Nič ma nejak extra nebolí, ale niečo ti prezradím." nahol sa ku mne a žmurkol na mňa.

"Niečo sa stalo?" prekvapene som zažmurkala.

"Nie, neboj sa. Sníval sa mi taký zvláštny sen. Videl som v ňom neznámu postavu. Nevidel som jej do tváre, ale hovorila mi, že som uzdravený. Povedala mi mužským, mocným hlasom: Hovor, že Ten, kto je od počiatku, ťa uzdravil. Chápeš tomu?" zamýšľal sa Max.

"Musím odísť." povedal, akoby sa mi chcel ospravedlniť.

"Prečo práve teraz? Keď začínam pomaly všetko chápať? Prosím zostaň." sklopila som pohľad a rukami si pretrela tvár. Viem, že mi nič nesľúbil. Tak veľmi som dúfala, že ostane a my budeme mať šancu. Bude mi rozprávať o viere a ja sa s ním naučím ako veriť tiež. Teraz sa však všetko rozpadávalo.

"Lívia, teraz nie je ten správny čas. Musím odísť. Je to dôležité." hovoril vážne a badala som, že jeho samého trápi ako sa cítim. 

"Uvidím ťa ešte niekedy?" spýtala som sa s nádejou.

"Ver, že pre Boha nič nie je nemožné." pousmial sa a to bolo jediné, čo mi po ňom ostalo. Priblížil sa ku mne a zovrel ma v náručí. Zavrela som oči a ukladala si jeho vôňu, tlkot jeho srdca, jeho dotyk. Chcela som kričať ZOSTAŇ, no v srdci som cítila, že to takto má byť. Nech to akokoľvek bolí, musím ho nechať ísť. Keď sa odo mňa odtiahol, ešte stále mi tiekli slzy. Odopla som si dlhú retiazku, ktorú som nikdy nedávala z krku dole. Bolo na nej pismeno L a podala som mu ju. Usmial sa a s láskou si ju zobral. Potom sa otočil a bez toho, aby sa obzeral dozadu, odišiel. Bol viac ako odhodlaný. Bol si istý tým, čo robí. Stála som tam a pozerala na to ako jeho auto mizne v diaľke. Zbohom, môj neznámy milovaný. 

Pomaly som vchádzala naspäť do čakárne a po ceste do Maxovej izby som vošla na toaletu. Nesmie ma vidieť takúto. Pozrela som sa do zrkadla a v odraze som videla svoju tvár. Červené fľaky prezrádzali, že odišiel ten, kto si s mojou retiazkou vzal aj moje srdce. Ako mám teraz dýchať, žiť, milovať, veriť, keď neviem, kde je? Sebaľútosť naberala na intenzite. Opäť som pozrela na seba a snažila sa vschopiť. Zahryzla som si do pery a vnútri volala sama na seba. Tvoj brat žije. Choď za ním! Keď som sa aspoň trošku upokojila, odhodlala som sa vojsť do bratovej izby. Mamka ani ocko tam neboli a Max mal zavreté oči. Po tichu som si sadla k nemu. Otvoril oči a pozrel sa na mňa. Usmiala som sa na neho. Tešilo ma, že vidím jeho veselé hnedo-zelené oči.

Malý Gazda?- Ňuňu azda?

Testujeme jogurty,

Pochutnám si ja a ty.

Všetci veľkí, aj tí malí,

Na ňuňu si pochutnali.

Ktorý všetci chceli?

... práveže je. Je toho veľmi veľa dobrého a skvelé jogurty, ktoré sme mali možnosť vyskúšať. Takže, keď nás vybrali na testovanie Gazdovského Ňuňu jogurtu, neskrývala som svoje nadšenie. Veľmi som sa tešila, keďže moje deti sú prakticky vychované na jogurtoch. Niežeby som bola lenivá niečo im chystať (dobre-dobre, občas som :D ), ale tieto jogurty sú proste TOP. 

V úvode vám napíšem niečo o ŇuŇu jogurtoch ako takých. Sú vyrábané spoločnosťou Malý Gazda v Prešove. Jogurty robia z plnotučného kravského mliečka a ako ochucovadlo je použité ovocné pyré. PYRÉ, nie žiadne náhrady, Éčka a neviem čo ešte, čo okolo ovocia ani neprebehlo. Pravé nefalšované pyré, ktoré je veľmi chutné. Smotanová zložka je chutná sama o sebe. Ja som kvôli testovaniu zjedla smotanovú zložku a pyré osobitne. Musím povedať, že obe zložky sú ozaj dobré. Jogurty sú výborné aj preto, že až kým ich nespapáte zrejú v skle a tak sú stále plné jogurtových kultúr prospešných pre zdravie našich drobcov. Moje deti tiež zhodnotili, že sú jogurty výborné... Teda to dieťa, čo už rozpráva. To, ktoré nerozpráva len chodilo k chladničke a pýtalo HAM. :D

Na testovanie sme dostali jogurty jahodové, banánové, jablkové, hruškové, čisté smotanové a jogurty bez laktózy. Mne sa ušiel jeden jablkový, to je všetko. Všetky ostatné zjedli moje 2 deti... Pardón, 3. :D Totiž aj môj muž si na nich dosť pochutnal. Moja Emka jedla prioritne jogurty s hruškovou príchuťou a ani mi ochutnať nedala. Ale vraj najlepší jogurt aký jedla. Môjmu Mišovi to bolo jedno, ten by zjedol aj sklíčko. Ale jogurty mu chutili veľmi. Mlsala celá rodina. Biele jogurty som použila v kuchyni aj na slano, aj na sladko. Na slano som si urobila paradajkový šalát s bezlaktózovými jogurtmi. Na sladko zasa tiramisu, do ktorého som použila klasické smotanové jogurty. Bolo veľmi jemné a chutné.

Recept na moje tiramisu:

250ml šlahačkovú smotanu
500g mascarpone
3 gazdovské smotanové biele jogurty
Cukor (od oka podla chuti)
Nevarený puding Créme olé čokoláda (vanilku som nemala)
Dlhé piškóty
Silná káva
Rum
Kakao

Urobíme si kávu aby prechladla, prilejeme rum. Vyšľaháme si šľahačku, pridáme mascarpone, jogurty, cukor a prešľaháme. Pridáme créme olé na zahustenie. Piškóty máčame do kávy a vrstvíme do formy nasledovne: namáčané piškóty, krém, kakao a takto ešte jednu vrstvu.

Ahojte! 

Na úvod by som rada napísala, že som naozaj možnosť takéhoto testovania nikdy nedostala, tak keď mi prišla správa, že som medzi vybranými maminkami, neskutočne som sa  potešila. 🙃

Čakala som, kedy mi zazvoní telefón s tým, že môj Malý Gazda je už na ceste ku mne. Po dlhom čase som bola nedočkavá, ako malé dieťa. Keď konečne prišiel ten deň, s úsmevom na perách som vítala pána, ktorý nám Malého Gazdu doniesol. 

Malá sa potešila tiež, nakoľko jogurty miluje a hlavne ovocné, smotanové. Skoro každý deň sme si spríjemnili s naším Malým Gazdom. Mňam, to bol pôžitok. Či na raňajky s ovocím, müsli alebo len tak, samotný. Nakoľko som veľká pekárka, tak som samozrejme spestrila aj pár mojich receptov s touto úžasnou pochúťkou, ktorá zreje priamo v skle. Je skvelá na trávenie, nafúknuté bruško maminky alebo aj bábätka. 

Môj Malý Gazda zažiaril nielen v tomto úžasnom koláčiku, ktorý je hrejivou spomienkou na moje detstvo, ale dokonca aj v mojej narodeninovej torte, ktorá chutila aj tým najmenším. S kombináciou s lesným ovocným a mascarpone to bolo naozaj niečo neskutočne a narodeninová torta doslova zažiarila. ❤️

Toto malé lahodné Ňuňu prekvapenie nám veľmi spríjemnilo dni a určite si ho budeme naďalej kupovať. Odporúčam ho každej maminke a dieťatku, ktoré miluje dobré, lahodné a kvalitné jogurty. Každá príchuť je pôžitok pre mlsný jazýček a ja veľmi pekne ďakujem za možnosť testovania a dúfam, že sa mi aj do budúcna niečo takéto pošťastí.

"Pôjdeš aj ty?" spýtala som sa Joela nesmelo.

"Bude lepšie, keď pôjdeš sama." povzbudil ma pohľadom.

"A nájdem ťa tu, keď sa vrátim?" napadlo ma ako prvé. Jeho tvár zvážnela. Nestihol mi odpovedať, lebo som zazrela doktora, ktorý kráčal k bratovej izbe. Tak som sa ešte na neho z diaľky pozerala, či neuvidím jeho úsmev alebo malý náznak súhlasu. Nič však neprichádzalo.

V izbe už čakali ocko s mamkou. Ocko držal mamku okolo ramien a podopieral ju. Dobre by mi padlo, keby tu bol aj Joel. Ocko ma očami povzbudil, aby som prišla ku nim a chytil ma tiež. Doktor pristúpil bližšie k bratovi, čítal nejaké papiere a potom poprosil ľudí, ktorí boli okolo neho, aby začali. Všetci sme s napätím čakali, čo sa bude diať. V mojom srdci sa bili pocity istoty s pocitmi strachu. V mysli som mala spomienky na noc, keď pri ňom stál Joel a Max sa pohol. 

Keď so všetkým skončili, doktor začal volať Maxa, aby skúsil otvoriť oči. Všetci sme takmer nedýchali. Zazrela som, že Maxove zavreté viečka sa začali hýbať. Potom pomaly otvoril oči. Poobzeral sa dookola a potom na doktora. Mamka zadržiavala vzlyky a usmievala sa. Potom pozrel na nás a pootvoril ústa.

"Kde som to?" zaznel jeho tichý a mierne zachrípnutý hlas.

Prekvapene som zažmurkala. Nechcela som prezradiť, že v ňom bol aj on. Tak sme iba na seba hľadeli a mlčali. Prvá som pohľad sklopila ja.

"Chcela som len vedieť, čo to znamená? Nikdy som Bibliu nečítala, tak som premýšľala, či by to mohlo mať nejaký význam."

"A čo si myslíš ty, že to znamená?" spýtal sa opäť vážne.

"Že Boh chce, aby som Ho hľadala?" vyšlo zo mňa ihneď, až som bola sama zo seba prekvapená ako rýchlo.

"Odpovedala si si." povedal pokojne a opäť si ku mne prisadol.

"Ale ako Ho môžem hľadať? Mám o Ňom čítať v Biblii? Viem, že existuje. Presvedčil si ma o tom ty a tvoj spôsob ako žiješ a rozprávaš. Len ako môžem uveriť tak, ako veríš ty?" spýtala som sa úprimne a premýšľala, či bolo dobré začínať tento rozhovor práve teraz.

Vplyvom posledných mesiacov, ktoré sa niesli v snahe zamedziť šíreniu koronavírusu, sme sa naučili dbať viac na hygienu a dezinfekciu. Podľa štúdie agentúry Nielsen zameranej na tému COVID 19, až 81 % z nás si teraz častejšie umýva ruky. Zároveň 40 % z nás častejšie dezinfikuje a čistí svoju domácnosť. Spoločnosť Henkel aktívne reaguje na potreby spotrebiteľov a uvádza na trh novú značku Lysoform. Jej široké portfólio produktov je zamerané práve na zabezpečenie čistejšej domácnosti bez vírusov a baktérií.

V tejto dobe, kedy na nás môžu skočiť vírusy z každej strany, je ťažšie zabezpečiť zdravie celej rodiny. A nech robíte čokoľvek, tak každý člen domácnosti môže priniesť neželaných návštevníkov v podobe vírusov. Je jedno, či ich prinesie dieťa zo škôlky, partner z práce alebo z verejnej dopravy. Stať sa to môže. 

V tomto boji vám pomôže dezinfekcia Lysoform. Spoľahnúť sa môžete na kvalitu rakúskej značky so 120-ročnou históriou. Navyše Lysoform prichádza vo viacerých formách pre najrôznejšie využitie. Vždy s 99,9 % úspešnosťou v ničení vírusov*. A dokonca - Lysoform čističe na kúpeľňu, kuchyňu a univerzálny dezinfekčný čistič sú účinné proti novému koronavírusu SARS-CoV-2.

Dezinfekcia na každú príležitosť

Prvou pomocou pre všetkých členov rodiny by mala byť malá fľaštička s dezinfekciou na ruky, ktorú by ste mali používať vždy, keď nemáte možnosť si ich poriadne umyť mydlom pod prúdom tečúcej vody. Dezinfekčný gél na ruky je skladný a môžete ho nosiť v kabelke, školskej taške alebo len tak vo vrecku džínsov.

Aj keď sa vám a vašim blízkym podarí držať ruky čisté, tak sa do domácnosti baktérie môžu dostať aj iným spôsobom. Napríklad na topánkach. Vtedy môžete siahnuť po špeciálnom dezinfekčnom čističi na podlahy Lysoform. Môže byť použitý zriedený alebo neriedený. Dezinfikuje a odstraňuje nečistoty na podlahách, umývateľných povrchov v kuchyni a kúpeľni, a navyše, zanecháva príjemnú sviežu vôňu.

Bežala som po zelenej lúke, ktorá bola obsiata lúčnymi kvetmi. Bola som bosá a na tele mi viali dlhé biele šaty. Smiala som sa. Cítila som pokoj a zo srdca mi vyvierala nádherná láska. Zrazu som zastala. Pri strome som zazrela mužskú postavu. Pomaly som sa k nej snažila priblížiť. Pýtala som sa, kto si? Potom vyšiel v celej svojej mužnosti a nádhere. Bol to Joel. Bol vážny a z očí mu sršal oheň. Keď som k nemu pristúpila, bol na dosah ruky. Prstom sa dotkol mojej vrchnej pery. Premkla ma obrovská túžba. Jednou rukou ma chytil okolo pása a pritiahol k sebe. Postupne sa nám približovali pery a potom na mňa padol závoj. Zľakla som sa. Nič som nevidela. Joel zmizol a na mojich šatách sa začali objavovať čierne diery. Akoby ich niečo rozožieralo. Nastala obrovská tma, niečo ma sotilo a ja som spadla. Padala som do tmavej hlbokej priepasti. Nemohla som vydať ani hlások. Okolo mňa sa rozprestieralo iba ticho, tma a obrovský strach. Zavrela som oči a snažila sa zachytiť nejakej nádeje. Bezúspešne. Padala som ešte hlbšie. Zrazu som začula silný hlas: KEĎ BUDEŠ KU MNE VOLAŤ, KEĎ PRÍDEŠ A BUDEŠ SA KU MNE MODLIŤ, VYPOČUJEM ŤA.  Tma prestala a niečia ruka ma vytiahla do svetla. Keď som otvorila oči, stál tam Joel, plný pokoja, odovzdanosti a lásky. Usmieval sa nádherným úsmevom. Vedľa neho stál muž v bielom rúchu, ktorého som si pamätala z minulého sna. Vzal Joelovu ruku a jeho dlaň spojil s mojou. Opäť som mala nádherné biele šaty a Joel mal bielu košeľu a biele nohavice. Hľadela som na naše spojené ruky. Potom som zbystrila svoj pohľad do diaľky. Vzadu som videla tmu. Bola pohlcujúca a mrazivá. Vystrašene som na Joela pozrela. Jeho úsmev neprestával. Z tmy vychádzala postava Vila a videla som v jeho ruke nôž. Smeroval k Joelovmu chrbtu. Chcela som zakričať....

Strhla som sa a rozhliadala sa po miestnosti, kde som sedela. Vedľa mňa bol Max a oproti Joelova prekvapená tvár. Pomaly som si začala uvedomovať, že všetko to bol iba sen. Do izby sa dostávalo ranné svetlo z okien. Nadýchla som sa a pretrela si oči. Ešte stále vo mne zotrvávali nepríjemné pocity zo sna. Pozrela som sa opäť na Joela, ktorý zo mňa nespúšťal pohľad.

"Si v poriadku?" spýtal sa starostlivo.

"Myslím, že áno." povedala som zmätene.

"Nepotrebuješ sa niečoho napiť?" povedal pokojne.

"Asi áno." zdvihla som sa zo stoličky a zatmelo sa mi pred očami. Joel rýchlo zareagoval a podržal ma. Pozerala som na neho a snažila si zaostriť zrak. Pridržiaval ma a pomaly sme vychádzali z izby k bufetu. Tam ma posadil a vošiel dnu. Keď vychádzal, v rukách držal dve šálky. Položil ich na stolík a potom ešte priniesol nejaké pečivo na tanierku. 

Už niekoľko rokov pred tehotenstvom som sa zoznámila s konceptom Montessori a vedela som, že touto cestou sa chcem s bábätkom uberať. Nemala som to naštudované tak do podrobností ako dnes, keď je bábätko na svete, ale predstavu som mala. Zaujali ma krásne izbičky na fotkách na internete s detským nábytkom. Bola som veľmi smutná, keď som sa musela zmieriť s tým, že začneme v dvojizbovom byte, kde na to nie sú podmienky. Aj som písala do skupiny na Facebooku, či by mi niekto neporadil ako na to, ale myslím, že mi nikto neodpovedal. Preto som sa teraz rozhodla napísať niečo o tom ja.

Ak to potrebujete, dám vám niekoľko tipov ako na to:

1. V prípade, že bábätko spáva vo svojej postieľke, nenechávajte ho tam, keď nespí. Ak potrebujete variť, dajte si ho do kuchyne do hniezda a nad neho hrazdičku, ak sa ešte nehýbe alebo na zem na hraciu podložku. Ak zvyknete žehliť v obývačke ako ja, zoberte bábätko k sebe do hniezda a nad neho hrazdičku alebo ho nechajte hrať sa na zemi na hracej podložke. Veci na hrazdičke pravidelne obmieňajte. Super sú na to takzvané céčka.

2. Ak zistíte, že bábätko niečo chce, dajte mu to alebo nájdite spôsob, ako mu vyjsť v ústrety. Môjho syna (9 mesiacov) zaujala varecha, tak som mu ju dala na preskúmanie. Neskôr sa mu zapáčil môj sklenený pohár, tak som ho začala učiť na pitie z pohára. Všimol si komodu, kde má hračky, tak som zobrala podložku, rozložila ju ku komode a nechala ho otvoriť šuflík a povyťahovať knihy. Vybral si jednu, ktorá ho zaujala a odišli sme si čítať na obvyklé miesto. Zopakovali sme to niekoľkokrát. Veľmi sa mu takéto cvičenie páčilo.

3. Hračky, ktoré nepotrebujete oddeľte od tých, ktoré používate. Ak ste dostali hračky, ktoré vám sú proti srsti, predajte ich alebo darujte. Inak vám zbytočne zaberajú miesto. Dieťatku netreba veľa plyšákov. Ja som uprednostnila takých, ktorí majú končatiny a dá sa s nimi bábätku ukázať napr. ako chodiť po štyroch.. a motivovať ho na lozenie.

Zabudla som na niečo? Ako fungujete v dvojizbáku vy?

"Smiem sa niečo spýtať?" povedala som nesmelo.

Joel sa otočil ku mne, ale stále stál pri okne.

"Iste." povedal potichu.

"Čo sa to dialo, keď som sem prišla? Nezdalo sa mi to, že brat pohol prstami na ruke a nohe?" odvážila som sa narovinu spýtať.

"Hovoril som ti, že poznám Ježiša a pre Neho nič nie je nemožné." povedal s jemným úsmevom. Ešte stále som úplne nechápala.

"Takže?" spýtala som sa nechápavo.