Naša Bc. ❤️ sme neskutočne hrdí ❤️

Ahojte, viete mi odporúčiť nejaký dobrý a skladný matrac pre návštevy? Máme rozkladací gauč, ale chýba nám ešte jedno miesto. Vďaka.

12. v poradí 🎂 Upiekla som mu už 12 tort... Matematika nikdy nebola mojou silnou stránkou, ale aj tak mi to akosi nevychádza. Ako mohlo prejsť už 12 rokov, keď sa len včera narodil? 🙈 Toto je podľa mňa matematická rovnica, ktorá nedáva zmysel mnohým maminám ❤️

Babule čo ste posielali odvolanie na stredné školy došlo už niekomu vyrozumenie????

❤️

Nezabudnite si na zajtra nastaviť pripomienku – dmLIVE na tému SPF ☀️ Navyše s praktickým darčekom zadarmo v podobe opaľovacieho fixačného spreja na make-up OF50 ☀️🏖 #dm

Ahojte,

momentálne sa rozhodujem medzi vysokými školami a rád by som počul názory ľudí, ktorí majú skúsenosti z praxe alebo štúdia.

Rozhodujem sa medzi:

* Architektúra a urbanizmus STU
* Pozemné stavby STU
* Informatika a riadenie UNIZA

Ak by ste sa dnes rozhodovali znova, ktorú z týchto možností by ste si vybrali a prečo? Zaujíma ma najmä uplatnenie po škole, perspektíva do budúcna, možnosti zárobku a celková spokojnosť s odborom.

Budem vďačný za každý názor a skúsenosť. 🙂

Toto je Charles Brunier, známejší ako Bébert le Tatoué — „Tetovaný“. Pre Francúzov sa stal takmer legendárnou, a zároveň mimoriadne rozporuplnou osobnosťou.

Narodil sa v roku 1901 v Paríži. Na sklonku prvej svetovej vojny stihol slúžiť vo francúzskych jednotkách a dokonca získal vyznamenanie za odvahu.

V roku 1923 bol Brunier odsúdený za vraždu po kriminálnom incidente súvisiacom s potýčkou v jednom z pohostinských zariadení. Napriek vojenským zásluhám ho súd odsúdil na doživotné nútené práce v „Zelenom pekle“ — tak nazývali väznicu vo Francúzskej Guyane, považovanú v tom čase za jedno z najstrašnejších a najbeznádejnejších miest.

Charles Brunier podnikol niekoľko neúspešných pokusov o útek. Po jednom z nich, keď sa ocitol v Mexiku, sa pridal k Slobodným francúzskym silám Charlesa de Gaulla. Slúžil v námorníctve a v roku 1948 bol omilostený za preukázanú odvahu počas vojny.

Po návrate do vlasti viedol Brunier pokojný život: pracoval ako pomocný robotník, neskôr ako mechanik a okrem svojich tetovaní — z ktorých väčšina vznikla ešte v „Zelenom pekle“ — takmer nijako nepriťahoval pozornosť.

Neskôr sa usadil v domove dôchodcov neďaleko Paríža. Po vydaní svetového bestselleru Henriho Charrièra „Motýľ“ v roku 1969 Brunier verejne vyhlásil, že spisovateľ v románe využil prvky práve z jeho životného príbehu — vrátane útekov a niektorých tetovaní.

V „Zelenom pekle“ sa Brunier skutočne stretol s Henri Charrièrom, ktorého román získal názov podľa tetovania hlavného hrdinu — „Motýľ“.

Následne sa Charles Brunier začal často objavovať v televízii a poskytovať rozhovory, v ktorých predkladal vlastnú verziu udalostí a rozprával o živote trestancov.

V domove dôchodcov sa tešil veľkej úcte a ochotne rozprával o svojich dobrodružstvách. Podľa spomienok personálu smel ako jediný fajčiť cigarety v areáli zariadenia a piť červené víno.

Charles Brunier si zachoval bystrého ducha a jasnú myseľ takmer až do posledných dní. Zomrel vo veku 105 rokov.

„Keď mikróby zistia, čo všetko som musel prežiť v ‘Zelenom pekle’, jednoducho sa ku mne boja priblížiť, preto aj nebývam chorý. A inak je tajomstvo mojej dlhovekosti celkom jednoduché — víno a cigarety,“ rád žartoval Tetovaný.

Kto mal dneska zlý deň? Nie ste v tom sami dievčata. ❤️