Tak nás to znova dobehlo. Môžeme to volať akokoľvek, chrípočka, prechladnutie, viróza, kašlík. Názov pre tieto jesenné a skoré jarné sople vôbec nie je podstatný. Podstatné je totiž to, čo to urobí s vašou rodinou.

Obraz z našej nedávnej domácnosti: dve sopliace deti sa sťažujú na poškriabané hrdielko, muž umiera na gauči a vy ticho trpíte. Lebo mamy neumierajú, mamy predsa vyliečia celú rodinu. Až potom, keď už sú všetci ako-tak naozaj zdraví, až potom odpadávame do postelí a nie sme schopné fungovania. Prípadne sa nadopujeme lieky a choroby „prechodíme“.

No vedeli ste, že prechodiť takú chrípku je veľmi nebezpečné? Prechodená chrípka alebo iná viróza znamená často komplikácie na celý život. Vírusové ochorenia sa nekončia, keď vám odíde teplota. Telo na zotavenie potrebuje ešte niekoľko dní a tento čas voláme rekonvalescencia. Je to čas, keď sa všetky imunitné procesy dostávajú do normálu a telo začína hromadiť energiu na každodenné fungovanie. Časté podcenenie rekonvalescencie po virózach môže mať za následok spustenie autoimunitných ochorení s často doživotnou liečbou a výrazne zníženou kvalitou života. Myslite na to, keď najbližšie budete behať chorá okolo celej rodiny.

My mamy sme totiž také hrdinky. Často nepriznáme, že nám samým je zle, lebo veď, kto sa postará o deti. Mnohé babky stále pracujú a nie sú tak k dispozícii. Choroby sú preto strašiakom pre mnohé rodiny.

A tak sme tam všetci štyria potichu týždeň na gauči trpeli. Striedali sme sa v teplotách a niekedy sme aj losovali, že kto vstane a urobí čaj. Kto podá lieky. Kto dá deťom jesť. Kto zbehne do obchodu, aby sme nezahynuli hladom. Kto do lekárne. Lekáreň tentokrát padla na mňa. Silou vôle som sa teda pozviechala a vybrala sa kúpiť spreje, pastilky, kvapky, tabletky, skrátka všetko, čo by nám mohlo pomôcť prežiť túto malú katastrofu.

„Zasa ste tu?“ pýta sa ma lekárnička. Nevýhodou malého mesta je, že vás všetci poznajú. A vidia, aj keď nevyzeráte práve dobre.

PRECHÁDZKOU PO LÚKE K NÁPADU NA VÝNIMOČNÝ PROJEKT

Prvotnou myšlienkou bolo vytvoriť v areáli hotela Sitno lúku vysiatu liečivými bylinami, ako priestor na oddych a osvetu. Návrat k tradícii a k prírode je moderným trendom – v Trinity Hotels sme sa zamerali na liečivý vplyv našich slovenských bylín. Od vysiatej lúky už bol len krok k preneseniu tejto myšlienky aj do daľších projektov v rámci našich hotelov.

O výnimočnom projekte vybudovaných Day Spa centier v rámci siete Trinity Hotels sme sa rozprávali s manažérom 4 Elements Day Spa, Tomášom Tóthom.

„Rozsiahle rekonštrukcie hotelov nás inšpirovali priniesť niečo nové aj do služieb. Naše masáže a procedúry sú založené na prepojení vplyvu 4 živlov ohňa, vzduchu, vody a zeme. V prvom kroku vznikol produktový rad prírodnej kozmetiky 4 ELEMENTS DAY SPA zo slovenských liečivých bylín. V tom druhom sme už len prepojili ich overené účinky do prepracovaného konceptu masáží, inšpirovaných rokmi a tradíciou.“

4 ELEMENTS DAY SPA – masáž ako cesta rituálu Vraciame sa k tradičnej ceste k uzdraveniu využívaním pre nás prirodzených produktov z našich slovenských bylín. Cesta rituálu, ktorú si klient sám zostaví sa začína na recepcii Day Spa, kde si klient vyberá masážny olej podľa želaného účinku danej byliny a jej vône. Kladieme dôraz na kvalitu a odbornosť. Naši recepční sú povolaním maséri, ochotne poradia s výberom procedúry, oleja aj sprievodnej hudby. Masáž to je zážitok z prepojenia všetkých zmyslov. Už pri vkročení do masážnej miestnosti sa klient stretáva s vôňou oleja, ktorú si vybral. Pred masážou mu masér najprv prikladá teplý uterák, ktorý uvolní telo aj myseľ. Kombináciou vône, hudby a príjemného tepla je docielený rituál prvotného uvolnenia pred masážou. Poslednou zastávkou rituálu je samotné ukončenie spojené s netradičným odchodom. Po masáži si vychutná šálku dobrého čaju z bylín, ktorých vône a účinok už vnímal počas masáží. Zážitok z rituálu tak dotvára posledný zmysel v podobe chuti.

THAJSKÉ MASÁŽE - aj v tomto smere sme chceli priniesť niečo nové a zároveň naše. Tradičné thajské masáže, ktoré sú známe všade vo svete sme prepojili s naším 4 Elements Day Spa konceptom, výsledkom čoho je výnimočné prepojenie východných terapií so silou účinku tradičných slovenských bylín. Novinkou sú masáže v prírode, ktoré realizujeme hlavne počas letných mesiacov.

Stale premýšľam nad tym, čo všetko to mohlo mojej malej rakete spôsobiť.

- Klinická logopedička povedala, ze syndróm modrej masky a silnejšia zltacka🤷‍♀️ Tie su najčastejšie dôvody dysfázie alebo NKS, ale skôr tej NKS...

- Klinická psychologička si vedie osobnú štatistiku o svojich pacientov s PAS a viac ako 80 % pacientov prekonali silnejšiu žltačku.

- Pediater prepokladá, že to nabehne všetko spontálne a teda, že je dôvod nedozretá CNS

My este nevieme načom presne sme, ale myslím si že toto všetko mohlo výrazne ovplyvniť vývoj mojej malej.Teraz ma to dosť štve, lebo vlastne zase som "ďalší" pôrod zbabrala. Pri prvom pôrode som si malého pridusila, lebo som nevedela tlačiť, pri druhom som dieťa vytlačila príliš rýchlo. Pasujeme mi tu jediné porekadlo: "Ani peši, ani na voze".

Paradoxom je, že mi lekári a doktori nakladali viac pri prvom pôrode, ako sa mám modliť a že som mu to spôsobila iba JA, len svojou neschopnosťou tlačiť. Vtedy som prežívala kruté popôrodné obdobie, kedy som malého veľmi dlho nechcela ani vidieť☹ Pri druhom pôrode, na ktorý som sa vyzbrojila silou a statočnosťou to zvládnuť, nepovedal nikto ani mäkké f, max len prekrútili oči, že príliš rýchlo tlačím. Popravde tlačila som o 106, len aby mi nestihli "skačkať" po bruchu, pretože to som už fakt nikdy v živote nechcela zažiť. Aj napriek tomu, že som ich žiadala o to, aby mi to určite nerobili, stále mi hovorili, že keby bolo potrebné, asi to aj tak urobia. Ľudské práva im asi nič nehovoria, takže nabudúce si nezoberiem manžela k pôrodu, ale rovno právnika a notára k tomu, aby mi dosvedčili moj zdravotný psychický stav a slobodné rozhodnutie. Tak či tak, druhý pôrod bol úplne ok a boom - na moju malú raketu sa to začalo potom akosi lepiť. Všetko, čo mohli poctivejšie kontrolovať pôrodníci, pediatri, neurológovia či už to boli následky modrej masky lebo silnejšej žltačky, záväzlosti na železa, ktoré som brala počas tehu, sú teraz zrazu ticho a nikto nepovie ani pol slova. Mám im to všetko teraz vrátiť aj ja?

Heslám typu - dokonalá mama - som nikdy nerozumela. Čo je to? Chodiaca krása bez kruhov pod očami s vlastným biznisom a bez faldov na bruchu? Skoro ako superwoman v obtiahnutom trikote ladných tvarov, kojaca v špecializovanom kútiku s éterickou vôňou zvanou supermama? Zjavne v našom vesmíre také sú, ale my ostatné sme potom čo?

Dnes som čítala článok v časopise, ktorý mi neustále radí, ako ísť vlastnou cestou a ako správne vnímať materstvo a v zápätí šup ho tam - podtitul rozhovoru - dokonalá matka... Môj hejterizmus naježil chlpy a vzmáhal sa ako godzila v mojom vnútri. Nešlo mi to z hlavy von. Bola som smutná. Nahnevaná. Zúrivá.. že o nás nepíšu... Mali by!

Navrhujem rubriku s názvom Mama z ulice!

Ako jedna mama chce ráno o 6-tej vyprevadiť muža do práce a urobiť mu chleba, a potom varí, venčí deti, hrá sa, perie, žehlí a dokonca aj dáke maily vybaví a dva krát do týždňa, poobede, keď je manžel doma, vybehne aj pracovať.

Alebo o inej, ktorej dve deti sú neustále hore. Už štvrtý rok. Nočné desy, nonstop na prsníku a cez deň hurá varíme, perieme, smejeme sa a tešíme sa, že sú ešte malé. Ale na ten štvrtý rok ju môže aj picnúť! Haló, skúsili ste si tri roky nespať? Fúúú, ešte že ani ja nie.. Niekedy je aj ten banálny život tou kariérou, hodnou obdivu!

Pochváľte sa samé!

    Obyčajná mama nie je žiadna škatuľka, do ktorej som uložila seba a ani žiadnu z vás tam nechcem zatvoriť. 

    Obyčajná mama je len slovné spojenie, ktoré som si vymyslela len tak, sama pre seba. 

    Prežívala som krízu, horšie obdobie? Už ktorú v poradí? 

    U mňa to vyzerá asi takto... chodím a na všetkým dookola vrčím, vytáča ma každá prkotina, bez vnútornej motivácie, trochu silene sa zapájam do hier mojich dcér, trochu si poplačem, trochu sa posťažujem kamarátke... prihováram sa v strelných modlitbách Bohu, prečítam si niečo s nádejou, že ma to aspoň trochu preladí, pustím si nejakú motivačnú prednášku, vypočujem si nejakú hudbičku... nie všetko naraz a nie všetko. Vyberiem si z repertoára podľa okolností a časových možností. 

    Hľadám, pýtam sa... Kto som?... Čo som?... Aké je vlastne moje poslanie? Nedávam tomuto svetu málo? Robím ja vôbec niečo osožné?...

    Premýšľam, a pri tom si obhrýzam nechty. Na konci toho všetkého, v pravej či vľavej hemisfére, zašumí: "obyčajná... obyčajná mama."

Počas môjho tehotenstva som sa ako asi väčšina budúcich mamičiek často zamýšľala nad tým, či to bude chlapček alebo dievčatko. Na naše bábätko sme sa veľmi tešili a na prvom mieste bolo pre mňa naše zdravie. Ale keďže ja som tvor zvedavý a nedočkavý, chcela som mať všetko včas a vopred sa pripraviť na príchod dieťatka. Usporiadať si výbavičku, oblečenie, ďalšie potrebné veci a užívať si tehotenstvo v pokojnejšom tempe. Nevedela som sa dočkať, kedy nám z ultrazvuku oznámia pohlavie bábätka. Po slovách lekára: „Gratulujem vám, rodičia, bude to dievčatko,“ sa môj manžel, dvojmetrový introvertný chlap, rozplakal ako malé dieťa. Dodnes je to pre mňa jeden z najkrajších momentov v mojom živote 🙂. Budúci otecko mal pre svoju princeznú ešte v ten deň vymyslené aj meno.

Niekedy je však odpoveď na otázku pohlavia dieťatka viac ako len vecou zvedavosti budúcich rodičov. Poznať pohlavie svojho dieťaťa ešte pred narodením môže byť dôležité aj zo zdravotného hľadiska. Dôvodom môže byť napríklad prítomnosť dedičného ochorenia viazaného na pohlavie, ako je napríklad hemofília a Duchennova svalová dystrofia, ktorá je najťažšou formou svalovej dystrofie.

Ak pohlavie svojho dieťatka chcete zistiť čo najskôr, existuje genetický BabyGen test, ktorý umožňuje určiť pohlavie plodu už od 10. týždňa tehotenstva z krvi budúcej mamičky. Navyše je spoľahlivý a bezpečný pre matku aj dieťatko. Výsledky tohto neinvazívneho genetického vyšetrenia dostanete do rúk spravidla do 5 dní, no laboratórium poskytuje v súlade s uznesením Etickej komisie MZ SR výsledok analýzy až po ukončení 12. týždňa tehotenstva. Viac o BabyGen sa dozviete na stránke http://babygen.sk/?utm_source=Modry-Konik&utm_medium=post

Zdroj: http://www.zenskeveci.com/ziadna-jessica-ani-kevin-tento-rok-su-v-mode-europske-mena/?utm_source=Modry-Konik&utm_medium=post

 Vychádzky, spánok, kolektívne pohybové, náučné i relaxačné aktivity - toto všetko je pre deti v škôlkach samozrejmosťou. Ako ale zmysluplne zabaviť dieťa, ktoré škôlku nenavštevuje?

Tvorivé aktivity - drobné činnosti, ktorými efektívne vyplníte voľný čas svojho dieťaťa. Inšpiráciou vám môžu byť nasledujúce tipy:

• Vyšívanie na pletive:  ak máte doma dieťa vo veku štyroch a viac rokov, môžete skúsiť vyšívanie na kovovom pletive. Postačí malý kúsok tohto pletiva, niť a tupá plastová ihla. Pletivo určite orámujte páskou, aby ste predišli prípadnému poškrabaniu dieťaťa alebo inému úrazu. Plastovú ihlu môžete tiež nahradiť páskou omotanou okolo priadze tak, aby vznikol pevný hrot. Potom už len dieťa prepletá ihlu dierkami v pletive. Pri výbere motívu výšivky sa fantázii medze nekladú. Aktivitou sa dieťa zabaví na dlhšiu dobu, a pritom je to veľmi efektívne strávený čas, pretože prispieva aj k rozvoju dieťatka a zároveň prináša radosť z dobre odvedenej práce.

• Tkanie na vetvičkách:  na túto aktivitu vám postačí malá vetvička so zopár výhonkami, ktoré dieťa omotáva priadzou. Potom si môže vziať vlnu inej farby, ktorú striedavo používa na tkanie a omotávanie. Výslednú "utkanú" vetvičku môže dozdobiť aj korálkami alebo iným materiálom. Keď si túto vetvičku nájdete počas prechádzky v lese alebo na lúke, spojíte rovno viac činností naraz a pomáhate budovať vzťah dieťaťa k prírode, ktorý táto činnosť navodzuje a prehlbuje.

• Maľovanie a kreslenie trochu inak:  skúste maľovanie trochu inak. Namiesto malého papiera maľujte na veľké plátno, používajte farby na telo a nechajte dieťa si ozdobiť tvár. Zábavné je i kreslenie kriedou na chodník alebo na tabuľu. Veľký úspech má u detí bublinkové maľovanie, na ktoré potrebujete len bublinkovú fóliu, farby a kus veľkého papiera (napríklad baliaci papier). Ten položte na zem, z bublinkovej fólie vytvorte pre dieťa také papučky, ktoré mu priviažete na chodidlá a spodnú časť natrite farbu. Dieťa sa prechádza po papieri a tvorí veľkolepé dielo.

• Kreslenie múkou:  jednoducho vysypte na plech múku a nechajte deti kresliť prstami alebo paličkou, vareškou a pod. Deti si užijú nielen kreslenie, ale aj kontakt s múkou, ktorú budú s veľkou chuťou presýpať, preto počítajte aj s menším neporiadkom a majte v pohotovosti vysávač.

Dalsim bodom, ktory pomáha metoda ota vyriesit je zdieľanie pozornosti. Na tomto pracujete uz v predchádzajúcich krokoch ako je napr. Smiech na požiadanie alebo pomenovanie. Potom zacina ta kľúčová fáza, kedy by vam malo dieta nieco ukazat a vy az potom pomenujete. Asi by bol úspech dosiahnuť uplne typické zdieľanie štandardných deti, co je vlastne klasické ukazovanie napr. Na nejaku situaciu alebo lietadlo na oblohe. To musi rizikové dieta este velmi dozrieť, aby vam to niekedy prirodzene ukázalo. Touto metódou podla mna dosiahnete aspon to, ze si bude pytat od vas interakciu, pomoc, pomenovanie.

Nam to trvalo 2-3 mesiace od samotného zaciatku oty. Najskor sa musela pri mne smiat, potom som sa musela dostat k jej záujmom, tie som potom iba pomenovávala a az nakoniec nastal deň D, ked som prestala a CAKALA. Moja mala raketa si najradšej listovala knihy, co bolo podla mna velke plus, lebo som jej vsetky obrázky mohla pomenovavat a nemusela vymyslat opisy, pri nejakej stereotypne hre. Moja mala nevedela ani ukazovať prstom, tak ked mi uz dovolila s nou citat knizky, vzdy som mala jej prst a chodila nim po knižke a hovorila názvy. Prve razy som cakala márne, ale pomaly sa to rozbehlo aj spontánne, a ani neviem kedy to presne bolo, zacala ťukať na obrázok a pozerať na mna a vtedy som pochopila, ze ho mam pomenovať. Ale hovorim to typické štandardne spontánne ukazovanie napr. Na ulici, ked uvidi nieco zaujímavé, to este nemame. 🤷‍♀️Mozno aj to pride...

Dnes som si overila zdieľanie pozornosti na kocke, kde mi pekne ukazala 5 zvieratiek zo 6 tych... takze podla mna dobra bilancia nie?🤷‍♀️😊 zato jedy stale pretrvávajú, dnes sa mi pekne krasne povalala na ulici pred par super slušne vychovanými rovnako starými deti a ich rodičmi... uz ani neviem aku taktiku mam zvoliť, ci ju zbiť ako hada, ignorovať ako odporúča logopedička alebo zrkadlit ako hovori o.t.a. Metoda🙈 ohucana som z nej riadne, vonku bez debaty ked zacne pistat odchádzame, doma ignorujem alebo napodobnujem, ale to sa mi zda, ze sa jej paci, lebo si z toho potom robi srandu a zacne sa jedovat iba tak, aby som ju napodobnila... fakt vam neviem v tomto odporučiť, ktorou cestou ist🤦‍♀️ Hlavne nech tie jedy netrvajú dlho🙏

TIP od nás!!?  Všetci naookolo sú chorí, majú chrípku. Mám doma dvojročnú dcérku a dvojmesačného synčeka.  Snáď všetci naokolo nás su chorí a utápajú sa v horúčkach. Moje deti chodia do kolektívu. No chorobe sme sa vyhli zatiaľ úspešne.  Prskáme už dva týždne, synčekovi sa spúšťa soplík,  ale stále nie na odsávanie. Ako to riešime my? 

Mamičky,  skvelá vec.  U nás  nad ňu nie je.  Príroda. To malé ,,tajomstvo,,  je tymián.  Do odparovača pridám pár kvapiek. 

Ako väčšina z nás vie,  máme vírusové alebo bakteriálne ochorenie. Lekár vám predpíše homeopatika alebo rovno antibiotiká.  Pri liečbe u lekára treba najskôr zistiť,  ktorú formu liečby treba zvoliť. To zistia len pomocou CRP a tu námahu si da máloktorý lekár. A tak väčšinou predpíšu homeopatiká aj antibiotika. Lenže ak je náš povod ochorenia virusovy tak antibiotika nam nepomôžu.  Pomohlo by nam obycajne vylezanie chripky.  Opakom je bakteriálne ochorenie,  kde antibiotika treba.  Zbytočné  napchávanie antibiotikami je ale ďalšia téma,  v skratke ničí našu imunitu a je úzkospektrálne a okrem toho sa stavame imunní voči liecbe antibiotkami, takže nám nemusia pomôcť,  keď nám budú naozaj potrebné. 

Nechcem týmto spochybniť liečebné postupy žiadneho lekára. Chcem iba dať do povedomie,  že niekedy sami pre seba môžme urobiť viac aby sme sa vyhli čakárni plnej chorôb,  hlavne v týchto dňoch epidémie,  keď choroba na nás striehne na každom rohu. 

Ako to riešime my? Od nepamäti mám rada vôňe a vonné silice.  Z vlastnej skúsenosti viem že  príroda je mocná, tá najmocnejšia. Kým sa mi podarilo mňa ci dcerku vyliecit prirodne,  trvalo to tak tri dni. Sama nic neprehanam a ak to prirodne nejde zájdeme k lekarke,  ktora ma moju plnú doveru.  Sama zbytocne nic nepredpisuje. Liecba ,,liekmi,,  trva minimalne dva týždne kym sa dáme plne dokopy. 

V týchto dňoch epidemie alebo ked vidim,  ze nas zacina nieco obchádzať snažíme sa chorobe vyhnúť a odolať. Variant je mnoho,  ale mame doma malinke babatinko. Od dvoch mesiacov je mozne využívať  aromaliecbu,  aby sme nezatazili tak mlady organizmus.  

Úspešne som do nich dostala imunoglukán, Déčko, Céčko, echinaceu a pevne verím, že toto chrípkové obdobie prežijeme bez následkov. Choré nebývajú, no preventívne dostávajú všetko pre zdravie. Sebe som nedala, nestihla som.

Vrátili sme sa od zubárky, vraj majú krásne zúbky a určite im ich pekne dočisťujem. Na trojročnej prehliadke boli pochválené, že vedia pekne farby, čísla aj pozdraviť.

Nespomínam si, kedy som naposledy bola na preventívke so sebou. A u gynekológa Hlavne, že deti majú za sebou očnú, zubára, očkovanie, preventívku a všetko ostatné. Ja počkám. Keď bude viac času. Toho času však stále nejako nie je dosť. Pozerám na zvyšky laku na nohách, na pedikúre som bola naposledy v septembri.

A tak to stále nejako dokola točíme. Škola, škôlka, tanečná, angličtina, plávanie, výlety, úlohy, domácnosť, muži a rodina. Do detí pcháme vitamíny, lieky, vodíme ich na preventívky a na seba zabúdame.

Tak schválne. Kedy ste si vy dali imunoglukány v chrípkovom období? Vitamíny? Akokeby sme si ich mi nezaslúžili a naše zdravie nebolo dôležité. Hlavne nech sú deti zdravé.

Kedy ste mali naposledy chvíľu, nie pre seba, alebo bezcieľne rolovanie feedov cudzích ľudí, ale pre svoje zdravie? Koľko rokov ste neboli na preventívke? U zubára, gynekológa, na sone prsníkov, mamografii, u očnej? Ako dlho si myslíte, že sa to dá odkladať?

Asi pre mna najčudnejšie rada, ale vraj velmi účinná. Je to aj jedna z komunikačných stratégii, pri ktorej nerobíte nic ine len komentujete. A komentujete vsetko, co dieta vidi, robi, počuje, chytá, je... žiadne otazky, len oznamovacie vety, nieco na štýl komentátora športového zápasu, ktory komentuje dej, teda s výnimkou Merciaka, ten okrem komentovania uvedie aj celu históriu klubu a osobné štatistiky každého hráča.

Ja mam pritom pocit, ze nic nerobím cielene s dietatom, využívam to najmä v dňoch, ked sa mi nic nechce alebo mame s raketou blby den. Ale kopu veci som si vsimla, ze vie na základe toho, ze som komentovala. Komentovala som napriklad hru s babikou:

-mama robi haji-haji babovi

-mama da papať babovi

-mama da pit babovi.

Toto som jej ukazovala a komentovala. Dnes, ked poviem pohojdaj babo, tak ju potuli a pohojda, ked poviem daj ham babovi, tak da lyžičku k ustam, takze to asi celkom funguje, aj ked vysledky sa ukazujú az po velmi dlhej dobe.

Obávate sa chrípkovej sezóny? Aj správnym umývaním rúk môžeme znížiť riziko nákazy. Ako si správne umývať ruky sme sa spýtali Jany Boledovičovej, nemocničnej epidemiologičky a hygieničky Národného ústavu detských chorôb Bratislava.

Prečo je umývanie rúk dôležité pre naše zdravie?

J.B.: Ruky sú prirodzeným ľudským nástrojom, ktorým človek vykonáva množstvo úkonov. Pri rôznorodých činnostiach si ruky zašpiníme rôznymi nečistotami a hlavne mikroorganizmami. Potrebné je si uvedomiť, že rukami sa dotýkame kadejakých plôch ako napr. kľučiek dverí, tlačidiel výťahu, klávesníc počítačov, držíme sa tyčiek v dopravných prostriedkoch, čím si ich znečistíme - kontaminujeme. Z epidemiologického hľadiska sú znečistené ruky jedným z najčastejších faktorov pri vzniku a šírení - najmä črevných - infekčných ochorení. Umývanie rúk je v prevencii infekčných ochorení pritom jednou z najrýchlejších, najlacnejších a najjednoduchších metód.

Ako si správne umývať ruky?

J.B.: Odpoveď na túto otázku je rozsiahlejšia, vždy záleží na prostredí a situácii, v ktorej sa človek nachádza. V bežnom živote sú súčasne trendy v umývaní rúk nasledovné:

Pomôcky: tekuté mydlo, resp. umývacia emulzia bez obsahu dezinfekčnej látky s neutrálnym pH k pokožke a vlažnátečúca voda.

Postup:

    "Práve čítam knižku o hypnopôrode. Téma prirodzených pôrodov, nielen hypnopôrodu, ma veľmi zaujíma. Myslím, že každá zdravá žena je schopná priviesť na svet svoje bábätko prirodzene a hladko. Dogmu, ktorá je v mnohých ženách zakotvená, že pôrod musí bolieť a že je to vec, ktorú musí nejako pretrpieť s pomocou rôznych liekov, ja odmietam. Už pred otehotnením som si sama pre seba hovorila, že to predsa musí ísť aj inak, než ako to popisuje okolie a že ja budem mať svoj vlastný pôrod krásny. Naozaj pevne dúfam, že to zvládnem, čakám svoje prvé bábätko," zveruje sa v diskusii používateľka Modrého koníka.

    Náhľad a prežívanie pôrodu je naprieč rôznymi kultúrami odlišné. Niekde ženy rodia prirodzene, takmer bezbolestne úplne automaticky, zatiaľ čo napríklad u nás, je pôrod vnímaný ako veľmi bolestivý a často aj ako hodiny utrpenia, ktoré žena musí prežiť, než bude môcť držať v náručí svoje bábätko. V skutočnosti to tak ale byť nemusí. Skoro každá žena, ktorá rodí vaginálne, môže prežiť bezbolestný a radostný pôrod (niektoré metódy hypnopôrodu možno využiť aj pri cisárskom reze). Reč je o hypnopôrode. Ako taký pôrod prebieha? A ako sa na neho žena pripravuje? Viac sa dozviete v dnešnom článku.

Čo je to hypnopôrod?

    Niektoré ženy sa s týmto pojmom už stretli, niektoré ho prežili v praxi a niektoré nevedia, čo si pod týmto názvom predstaviť. Hypnopôrod = pôrod v hypnóze? Nie tak celkom, aj keď niekedy sa ženy môžu hypnotickému stavu veľmi priblížiť.

"Hypnopôrod využíva takzvanú hlbokú relaxáciu, v ktorej sa mamičky učia uvoľniť si telo aj myseľ, zbaviť sa strachov a blokov a nastaviť sa na pozitívne scenár pôrodu tak, aby počas príchodu bábätka na svet telo i myseľ pracovali v prospech všetkých tých úžasných procesov, ktoré zabezpečujú pohodový priebeh pôrodu," hovorí Hana Rollová, lektorka kurzov hypnopôrodu.

Tlak spoločnosti

Predtým, než som bola mama...

Som spala tak dlho ako som chcela a nikdy som sa nestarala o to, ako neskoro idem spať. Česala som si vlasy každý deň, starala sa o svoj zovňajšok, nemala som unavené a opuchnuté oči.

Predtým, než som bola mama... Nikdy som nezakopla o hračky ani nezabudla slová uspávanky. Nerobila som si starosti s tým, či sú moje rastliny jedovaté.Netušila som o očkovaní.

Predtým, než som bola mama...

Nikdy som nebola povracaná, ocikaná, okadená,oslintaná. Mala som úplnú kontrolu nad svojou mysľou a myšlienkami. Prespala som celú noc.

Predtým, než som bola mama...

Už vieš, aký vysoký bude tvoj dôchodok?

Mnohí mladí na to vôbec nemyslia, resp. ani netušia aký by ho mohli/mali mať. Pritom práve vtedy je toho čas. 

Je to podobne, ako s našimi rodičmi, starými rodičmi. V lete a na jeseň sa zavára, aby bolo jesť v zime. Je to tisíckami rokov overený recept.

Niektorí hovoria: Ja to mám poriešené, som v 2. pilieri. Ale už nevedia, či to majú dobre nastavené. A práve tam hrozí, že môžu prísť o desiatky tisíc eur. Zbytočne.

Ak ťa zaujíma predpokladaná výška tvojho dôchodku z 1. piliera, môžeš si ju vypočítať na tejto kalkulačke.

Kalkulačka bola pripravená v spolupráci so Slovenskou Akadémiou Vied.

Každá mama v rovnakej situácii sa citi raz hore raz dole, ked nevidi vysledky alebo vidi dieta v rovnakom veku alebo staci utrúsiť nejaku poznámku, co ju rozruší a je opäť este nižšie ako dole.... v take dni si na vas zgustnú aj najblizi z rodiny, vsetci odborníci a niekedy aj obyc predavačky v obchode. Su to jednoducho tak na prd dni, ze nechcete ani odist z domu, ukazat sa svetu, odpovedať na otazky, hanbit sa za scény svojho “nevychovaneho” decka...

Ja mam dnes presne taky den a prero som statočne preplakala cely den. Vsetko sa to nabalovalo uz dlhsie, take ticho pred búrkou, ktorá ma teraz najblizsie caka😞 vsetko co som robila doteraz,  dalsi odborník  skritizoval a usmernil ma uplne inou cestou😞 uz mi z toho všetkého sibe, chcem mat zdrave dieta, s ktorým to ide Easy a vsetko ľavou zadnou, lebo viem ake to je. Lebo jedno mam a je to 100 a jedno ucit takéto  dieta, hrat sa s nim, komunikovat😞nebavi  ma tato situácia, toto obdobie, tento boj😞nezvladam to vsetko ...

vzdy na konci dňa sa snažím najst nejaky pozitívny príbeh, pripad, kedy to rodičia “dotiahli” do šťastného konca🙏 Velmi casto si púšťam toto video, kde je veľmi krasne vidiet progres z rizika PAS do normo stavu.

http://m.autismus-screening.eu/metodika-prace-s-detmi-s-podezrenim-na-pas/reference/

Mne takéto šťastne konce dodávajú energiu a nádej, ze mozno to ma predsa sancu. Viem, mozno nie a urcite postupne budem hladat  aj pekny zivot s pas dietatom, zatial si však chcem udržať pozitívny nadhľad, ze to s mojou malou raketou dotiahneme do konca...

Dnes to tak veru nevyzeralo. Ani u logopedicky sa nepredviedla v “najlepšom” svetle a vsetko, co som tvrdila, ze dokáže, tam ani náznakom neukázala😞 do toho stupňujúce jedy🤷‍♀️Cely den o drzku, viac preplakany ako usmiaty...  nieco “male” pozitívne na záver: logopedička povedala, ze rozpravat zacne🙏  Bozinku vyslis jej slova, nech to je este tento rok, lebo sa zbláznim 😞 

Ahoj,

dnes mám opět velkou radost, že se nám něco povedlo. A není to jen tak nějaký projektík, ale věc, která může zachránit život našich nejmenších...

Dnes jsme u nás na Koníku spustili Poradnu k prenatálne zisteným vrodeným srdcovým chybám , vedenou MUDr. Matejom Nosáľom, primářem Oddelenia detskej kardiochirurgie Detského kardiocentra v Bratislavě, kde se ročně operuje až 300 dětských srdíček.

Je velmi důležité, aby v praxi prenátální diagnostika vrozených srdečních chyb probíhala, aby se úspěšnost diagnostiky na Slovensku zvýšila a tím se i zvýšil počet zachráněných, nověnarozených dětí s vrozenou vývojou chybou srdíčka. 

Proto máte-li otázky týkající se tohoto tématu, anebo Vás zajímá, kde, jak a kdo může takové vyšetření provádět, či už čekáte děťátko s vrozenou vývojovou vadou, anebo už má Vaše dítě před/po operaci, určitě využijte možnosti poptat se a poradit se s lékařem u nás, na Koníku, v Odborné poradně. 

 MUDr. Matej Nosáľ může z časových důvodů odpovídat jen 2-3x měsíčně, přičemž k prvním odpovědím se dostane 21.2.2019 mezi 17:00 - 18:00. Vy však můžete své dotazy vkládat kdykoli, i po uvedeném termínu - pan doktor na ně odpoví zase příště. Informace o dalším termínu odpovědí bude zveřejněna vždy v Úvodu poradny. 

Návštevy lekárov sú v období tehotenstva častejšie ako inokedy. Zdravie bábätka, ale aj budúcej mamičky je pod drobnohľadom lekárov a má zabezpečiť, že budú obaja v poriadku a všetko je tak, ako má byť. Ak chcete vedieť, kedy je správny čas na prvú návštevu ambulancie vášho gynekológa a aké vyšetrenia sú v tehotenstve dôležité, čítajte ďalej 🙂.

Prvý trimester je veľmi dôležitý

Tehotenstvo sa začína oplodnením vajíčka a až do ukončenia 12. týždňa tehotenstva sa označuje ako prvý trimester. V prvých 12 týždňoch sa plod vyvíja rýchlo a telo matky sa prispôsobuje. Každá žena prežíva tehotenstvo inak, často sa v začiatkoch objavujú ranné nevoľnosti, závraty alebo únava. Práve v prvom trimestri je čas na prvú návštevu gynekológa. Všeobecne sa odporúča navštíviť lekára približne do mesiaca od prvého vymeškania menštruácie.

Prvá návšteva ambulancie

V prvom rade je potrebné potvrdenie tehotenstva vyšetrením hladiny HCG hormónu, ktorému sa hovorí aj tehotenský hormón. Vyšetrenie sa robí z krvi a zvyčajne je doplnené aj ultrazvukovým vyšetrením. Po siedmom týždni tehotenstva už vidno aj činnosť srdiečka plodu. Dôležitý je aj zdravotný stav ženy. Sledujú sa prekonané ochorenia či aktuálne zdravotné problémy. Lekár počas celého tehotenstva sleduje hmotnosť, výšku, tlak krvi, pulz aj celkový krvný obraz. Vyšetrenie na prenosné ochorenia, ster z krčka maternice na cytologické vyšetrenie a vyšetrenie moču na cukor, bielkoviny a hnis patria tiež do plejády vyšetrení, ktoré sú zamerané na budúcu mamičku a jej potomka. Po potvrdení tehotenstva lekár vystaví tehotenskú knižku, do ktorej sa zapíšu potrebné osobné údaje, údaje o celkovom zdravotnom stave budúcej mamičky a informácie týkajúce sa predchádzajúcich tehotenstiev. Zapíše sa termín poslednej menštruácie a z toho sa vypočíta predpokladaný termín pôrodu (k dátumu poslednej menštruácie sa pripočíta 7 dní a odpočítajú sa tri mesiace).

Čo je prenatálny skríning?

Jeden z bodov metódy O.T.A je pozitívne hovorenie. Namiesto negatívnych zákazov "Nie", Nerob", "Nechytaj", "Nelez" poviete vetu inak, nejak kladne. O tomto spôsobe komunikácie som vedela už dávno a riešila som to už pri synovi, keď mal obdobie "vzdoru"... Vtedy som sa snažila ho neupozorňovať v štýle "Nechod po ceste", ale radšej som použila vetu "Choj po trávičke"... Potom som ako si nato zabudla, však našťastie obdobie prešlo, až som opäť narazila na túto formu komunikáciu, ktorá je extra dôležitá pri rizikových deťoch, ktoré akoby boli na zákazy extra háklivé. Pri mojej malej to platí asi 200 násobne. 

Keď poviem, nechytaj to, čo urobí? - Chytí to.

Keď poviem, nelez tam, čo urobí? - Vylezie tam.

A takto to spraví s každým zákazom. Je to veľmi ťažké  hovoriť v takýchto pozitívnych vetách, lebo keď vidíte, že sa ide dieťa prizabiť alebo robí nejakú sprostosť, nenapadne Vám zrovna ukážkové asertívne komunikačné riešenie. Na tomto musím fakt pracovať. Zatiaľ robím aspoň to, že ju za každú dobrú vec chválim. Napr. ak ide pekne vedľa mňa za ruku, celý čas ju chválim ako krásne ide vedľa mňa, aké je to úžasné, že ide vedľa mňa. Dôležité je povedať nielen pochvalu, ale pochvalú za konkrétnu činnosť.

-Krásne pestuješ bábätko..

-Krásne si sa vycikala...

Na testovanie produktov od dm sme sa skutočne veľmi tešili. Jednak preto, že produkty dm sú u nás veľmi obľúbené a teda bolo isté, že nesklamú 😉 Ale tiež preto, že sa v testovacom balíčku nachádzali výrobky, ktoré sme doposiaľ nepoznali, a tak som bola zvedavá, aké budú...

Na testovanie sa podujal náš "drobec" Oliver, ktorý má svojho času 15 mesiacov a úctyhodných 15 kíl :D 

Balíček dorazil a na obrovskú radosť detí bol oveľa väčší, než sme predpokladali 🙂 Vrhli sa naňho nedočkavo a Oliho zaujali (ako inak) najmä zelené penové "chrumky", ktorými bola vyplnená celá škatuľa. Čo vám poviem, jedák sa nezaprie, ako prvé sa vrhol na to, čo považoval za jedlo :D Našťastie nám asistovala aj strašia sestra (3roky) a tá sa zamerala na samotný obsah balíka.

Testovanie začalo veselo a zhurta, hneď prvý deň sme mali možnosť vyskúšať niektoré z produktov, konkrétne tieto:

• babylove podložky na prebaľovanie 
• babylove vlhčené utierky sensitive s panthenolom 
• babylove plyšová šuštiaca hračka 

Keďže sme boli odcestovaní mimo domu, padli nám vhod najmä prebaľovacie podložky a vlhčené utierky. Prebaľovacie podložky sú nám známe, používali sme ich už pri staršej dcérke a už v tom čase sme s nimi boli spokojní, takže som vedela, že nesklamú, a tak aj bolo 🙂 Navyše majú teraz akési krajšie a veselšie obrázky zo zadnej strany, čo je milé plus. Taktiež vlhčené utierky nie sú pre nás žiadnou novinkou. Úprimne, zvykneme kupovať iné, keďže sa mi tieto babylove sensitive s panthenolom zdajú dosť vlhké. No k detskej pokožke sú priateľské a hoci Oli je dosť fajnšmeker čo sa týka vecí dotýkajúcich sa jeho pozadia, utierky mu sadli a nemal s nimi absolútne žiaden problém počas celej doby testovania. 

Ktorá mama je lepšia?

Som toho názoru, že každá z nich je rovnako dobrá, pokiaľ je vnímavá na svoje dieťa, jeho potreby a robí preň to najlepšie, čo vie. Či je to nosenie v šatke alebo vozenie v kočiari, či používa plienky jednorázové alebo látkuje, či dokonca praktizuje bezplienkovú metódu. Alebo či varí deťom raw, vegestravu alebo segedín a pečie bábovku z bielej a nie špaldovej múky.

Z môjho pohľadu a čo som si tak časom sama pre seba upratala, je, že žiadny extrém nie je dobrý. Zlatá stredná cesta. A že aj bio, keď je ho priveľa, môže byť v konečnom dôsledku aj na škodu. 

Každá máme svoju cestu. Mali by sme veriť tomu, čo robíme a byť s tým stotožnené. Každá z nás by mala hľadať zmysel svojej životnej cesty a porozumieť mu. Nemusím zmysel cesty inej maminy chápať a nepotrebujem ani, aby tej mojej každý rozumel. Potrebujem argumenty, ktoré obstoja predo mnou samotnou. Nie sme povinné nikomu nič vysvetľovať, ani dokazovať. A už vôbec robiť veci len preto, že by sme podľa niekoho mali, lebo podľa niekoho je to to správne a dobré. Myslím tým trebárs látkovanie, necumlíkovanie, šatkovanie a pod. Budem sa opakovať, ale každá z nás má iné okolnosti, iné možnosti a vôbec každá z nás je iná a má iné deti. 

A možno dnes nebio mama sa raz, za iných okolností, vydá na cestu bio mamy. A naopak dnes bio mama, za istých okolností, raz "zhreší", poľaví a bude chvíľku plávať proti bio prúdu. 

Máme tendenciu sa často porovnávať, posudzovať. Venujeme tomu veľa energie a pri tom by sme jej viac mohli využiť práve na hľadanie zmyslu vlastnej cesty životom. 

„Zjedz aspoň to mäso,“ prehovárala ma vždy mama, keď som bola malá a nechcelo sa mi jesť. Síce dodnes neviem, či bola hlavným dôvodom jeho cena alebo mamino pevné presvedčenie, že mäso je zdraviu prospešné, jedno je jasné. Nevedomky túto potravinu už vtedy postavila na veľmi vysoký piedestál. Myslím, že takto podobne to vyzeralo vo väčšine domácností kedysi.

V čom je pre nás mäso výhrou? Ktoré živiny nám poskytuje a koľko ich v ňom nájdeme?

Bohaté na bielkoviny. Tie komplexné

Áno, mäso je naozaj bohaté na bielkoviny. A bielkoviny sú dôležité nielen na budovanie svalov, ako by si niektorí z vás mohli myslieť, ale tiež na obnovu vlasov, šliach alebo kože, na produkciu enzýmov, hormónov alebo protilátok. Jednoducho povedané sa podieľa veľkou mierou na tom, aby naše telo fungovalo tak, ako má. To už je poriadna zásluha.

Možno už viete, že bielkoviny sa skladajú zo stavebných kameňov, ktoré sa nazývajú AMINOKYSELINY. Existuje ich celkom 21 a hneď 9 z nich (hovorí sa im esenciálne aminokyseliny) si naše telo nevie vyrobiť samo. Jednoducho to nedokáže. Musí ich preto získať z jedla.

A teraz hádajte, kde komplexnú bielkovinu so všetkými 9 esenciálnymi aminokyselinami v správnom pomere a množstve nájdete?

Tento koláč vyzerá veľmi jednoducho a obyčajne. Nehrá sa na nič. Ale keď doňho prvýkrát zahryznete, dosť pravdepodobne sa zamilujete. Vďaka gaštanovému pyré je šťavnatý, vďaka čokoláde sladký a tá lyžica rumu je už iba čerešničkou na torte. Neobsahuje múku ani prášok do pečiva, a tak ho môžete pripraviť, ak čakáte na návštevu bezlepkáčov. Skvele sa k nemu hodí kopček nesladenej šľahačky a káva. OK, úplne najviac sa k nemu hodí horúca čokoláda, ale to je dovolené iba v rámci PMS, lebo počet kalórií v tomto kombe asi presahuje päťciferné číslo 🙂

• 250g gaštanového pyré
• 1/4 šálky roztopeného masla
• 100g mliečnej čokolády
• 1 lyžicu rumu
• 3 vajcia
• 2 lyžice kryštálového cukru od #korunny
• lyžica hnedého cukru od #korunny

Bielka vyšľaháme do tuhého snehu a odložíme bokom. V mise robota miešame gaštanové pyré s maslom a rumom. Postupne pridáme žĺtky, roztopenú čokoládu a cukor. Do takto pripravenej zmesi jemne vmiešame bielky a vlejeme do okrúhlej formy o priemere 22-24cm.

Pečieme v rúre rozohriatej na 180°C cca 45 minút. 

Moje dve dcérky majú mená po kvetoch: Margarétka a Kamilka. Páčili sa mi možno aj preto, lebo aj moje meno pochádza z prostredia záhrad: „Zuzana značí ľalia v pradávnej hebrejčine...“ písal kedysi, tiež svojej milovanej dcérke, môj obľúbený slovenský básnik. Keď som tieto jemné a nežné mená pre ne vyberala, ešte som nevedela, že aj ich pokožka bude krehká a citlivá ako lupienky týchto rastliniek...

Prečo sme testovali

Indiánske príslovie hovorí, že byť šťastný znamená zvyknúť si na život vo vlastnej koži. Čo však v prípade, keď nám tento náš najväčší orgán, naša koža, spôsobuje diskomfort a niekedy až utrpenie? Moja Margarétka má osem rokov, Kamilka onedlho dovŕši svoj prvý. Obe majú s pokožkou problémy už odmalička. Rovnako ako ja. Všetky tri by sme o „šťastí vo vlastnej koži“ mohli trochu polemizovať: máme totiž atopickú dermatitídu, striedame sa len v tom, kto má aktuálne najvýraznejšie prejavy. Kto má popraskanú pokožku, kto šupinky, koho všetko páli a svrbí a kto sa najviac škriabe (v tom zatiaľ vyhráva Margarétka, ktorá si dokáže do krvi rozškriabať celé plochy).

Už sme vyskúšali všeličo možné, od prírodných prípravkov cez voľnopredajné krémy rôznych značiek a cien, až po kortikoidové mastičky od kožných lekárov. Vrátane našej najmenšej kvetinky, bohužiaľ. Všetko buď pomôže na chvíľu, alebo vôbec, alebo ešte zhorší prejavy. Práve preto ma zaujalo testovanie produktov Lipikar. Kozmetiku La Roche-Posay som poznala, kedysi som skúšala ich krémy na tvár, kde sa mi (najmä v zime) ekzém tvorí najčastejšie. Tieto dva konkrétne produkty som však nepoznala a s akou-takou nádejou som sa skúsila testovania zúčastniť.

Priznám sa, nalákala ma aj ponuka pokojného spánku detí – Kamilka má teraz obdobie, že spí iba na mne. Cez deň v nosiči, v noci na hrudi. Inak je nervózna, nepokojná – možno, keď sa uľaví jej pokožke, uľaví sa aj mojim stŕpnutým končatinám a chrbtici, pomyslela som si.

Čo sme testovali

Ako sa dá najviac ľúbiť? Ako vŕtať stenu bez vyrobenia a následného upratovania bordelu? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Išla som zo synovej (3,5 r.) izby von, môj malý gentleman mi otvoril dvere a hovorí: „Páči sa mamička.“ Vzápätí si rozmyslel, že aj on ide von, tak si povedal: „Aj ja. Páčim si.“

• Kúpila som klobásu, že upečiem mužovi na obed. Malý (2 r.) mi, ako vždy, pomáha upratať nákup. Odbaľuje malými prštekmi papier, v ktorom je klobása, vrstvu po vrstve, zrazu zhrozene odskočí s výkrikom: „Fuj, kako!“ Odplienkovanie bolo očividne úspešné, už vie, ako vyzerá kako...

• Dcéra (3 r.) je presvedčená, ze jej brat (4 m.) sa snaží povedať prvé slovo. Hovorí 'euuu'. Podľa dcéry len ešte nevie vysloviť 'z,' inak to ma byť 'meluzína.'

• Kolegovi bolo zle, išla som mu kúpiť Paralen a čo som povedala v lekárni? „Kolega ma posral.“

• Podľa môjho chlapa slúžia úchytky na skrinkách na vešanie ryže:
• Bola som s dcérou (3 r.) a babkou na prechádzke. Babka začala malú naháňať a vraví: „Keď ťa chytím, tak ťa zjem, nikomu nepoviem!“
  A malá sa otočí, vážne sa pozrie a prehlási: „Ale maminke to musíš povedať!“