Patríte skôr k tým, ktorí po prvom jedle siahnu v čase obeda? Alebo ste ako ja a bez raňajok nevyjdete ani na krok? Ak je vám druhá možnosť bližšia, možno vám padnú vhod moje tipy, ako začať deň výživnými raňajkami, po ktorých vám energia vydrží až do obeda. Doma striedame sladké a slané raňajky, tentoraz som však zozbierala recepty, z ktorých sa potešia hlavne sladké mlsné jazýčky.

Ovsená kaša 2.0

    Určite poznáte obyčajnú nudnú ovsenú kašu. Mňa osobne nejak neohúrila. Ale potom som ochutnala jej vylepšenú verziu a baštia mi to aj moje prieberčivé deti! Pripravíme ju takmer ako tú klasickú – vločky na chvíľu zalejeme vodou, aby vločky trochu nabobtnali. Potom pridáme ďalšiu vodu alebo rastlinné mlieko a za stáleho miešania varíme, až kým vločky nezmäknú. Keď sa tak stane, odstavíme z plameňa a vmiešame roztlačený banán, za lyžicu mandľového masla, podľa chuti med, poprípade štipku škorice. Podávame hneď a zaraz, lebo banán kašu trochu ochladí.

Smoothie miska

    Vždy som obdivovala ľudí, ktorí na raňajky pijú smoothie. A tvária sa, že im to stačí. Lebo ja keď som smoothie na raňajky skúsila, po hodine sa mi krížili oči od hladu. Ale nevzdala som sa, ono mi to predsa chutí, len potrebujem dvihnúť energetickú hodnotu, aby som to pri troch deťoch v dome prežila čím dlhšie. Vymyslela som teda husté smoothie podávané v miske, posypané mandľovými alebo kokosovými hoblinkami, či inými semienkami, podľa toho, čo sa aktuálne v kuchyni nachádza. Smoothie pripravujem z banánov, mandľového alebo kokosového mlieka, pridávam lyžicu mandľového masla a ovocie podľa chuti, ročného obdobia a zásob v mrazáku.

Banánovo-makové lievance

Tak a je to tu. Dva týždne prešli ako voda a my máme #test_stonelegend za sebou.

Ako dopadol? Prečítajte si 🙂

Do testovania som sa ešte nikdy nezapojila, no keď som videla, že sa bude testovať Stone Legend od Delimano, neváhala som ani minútu, napísala som komentár a čakala. Mala som šťastie, keď mi prišla správa, že ma vybrali a mám čakať kuriéra.

A radosť z balíčka mal aj môj malý huncút 🙂

V balíčku na mňa čakala táto univerzálna rajnica. Priznám sa, že som bola trošku sklamaná, čakala som panvicu, ale ako sa hovorí "darovanému koňovi na zuby nehľad", nejako sa skamarátime 🙂

Kedže som nevydržala do druhého dňa, hneď som sa pustila do testovania. Ako prvé som vyskúšala banánové lievance. Rajnicu som len veľmi jemne potrela kokosovým olejom a začala. A tu nastalo sklamanie č.2.  Lievance boli v strede zhorené a po bokoch surové. Robila som ich na plynovom sporáku na najnižšom plameni. Chcelo by to asi rozptyľovač na plameň, ten však nemám. Myslím si, že rajnica je vhodnejšia na elektrický sporák alebo indukciu, kde je teplo rovnomerne rozložené. Alebo som len proste nemala dobrý deň a lievance by sa nevydarili ani v inej panvici, ktovie... Fotku zhorených nemám, kedže putovali rovno do koša...

Každá z nás prežíva, každý deň, týždeň či mesiac tehotenstva inak. Ja vám dnes napíšem o tom ako som prežívala svoje prvé dva mesiace ja.

Keďže na to že som tehotná som prišla až v 4+2 tt , tak som prvý mesiac ani nevedela, že som tehotná. Čo znamenalo, že som sa nijako a v ničom neobmedzovala. A ani to moje tehotenstvo sa na mne nijako neprejavovalo, až meškaním menštruácie.

Po tom ako som to oznámila manželovi, som premýšľala čo a ako ďalej. Nemala som ani tušenia čo mám vlastne robiť. V hlave som mala zrazu veľa otázok a takmer žiadne odpovede. Jednou z otázok bolo, kedy ísť k lekárke.

Áno na internete sa dá nájsť všetko, ale aj tu sa odpovede na túto otázku rozchádzajú. A ako som zistila, dosť často to záleží od samého lekára kedy sa rozhodne sa na vás pozrieť alebo vám vziať aspoň krv.

Ja som sa teda rozhodla ísť hneď ďalšie ráno sa opýtať sestričky čo mám robiť, veď za opýtanie nič nedám.

Sestričke som vysvetlila o čo ide, ona sa ma opýtala kedy som mala poslednú menštruáciu, pootočila kolieskom a oznámila mi, že tu som ešte skoro a objednala ma o dva týždne. Dodala, že vtedy už bude možno aj srdiečko.

Mmmmm, škorica! Keď cítim škoricu, hneď sa mi rozochveje celé telo a vo vzduchu už cítim jeseň a pomaly sa blížiacu zimu... Jej omamná vôňa sa mi hodí presne do tohto počasia.

Prečo?

Pretože škorica má antibakteriálne, protizápalové a protiplesňové účinky. Znižuje hladinu cukru v krvi, pomáha urýchliť metabolizmus a premeniť glukózu na energiu, nie na tuk. Tak prečo si ju nedopriať?

POTREBNÉ SUROVINY

• 1 pohár mlieka
• 670g hladkej múky
• 100g hnedého cukru
• 2 vajcia
• 100ml  roztopeného masla
• 42g kvasníc
• PLNKA
• 1 pohár hnedého cukru
• 3 PL škorice mletej
• 250ml slivkového lekváru

POSTUP:

Takmer polovica ľudí užíva denne nejaké vitamíny alebo podobné doplnky výživy. Bez laboratórnych testov je však veľmi ťažké povedať, ktoré konkrétne vitamíny by sme mali užívať. Každému človeku totiž chýba iný vitamín.

Môžete sa riadiť týmito základnými odporúčaniami, pokiaľ ste členom niektorej z nasledovných skupín ľudí:

Tehotné a dojčiace ženy

Tehotné a dojčiace ženy vo všeobecnosti potrebujú doplnkový príjem vitamínov. Obzvlášť dôležité sú B vitamíny. Vitamín B9 (folacín) znižuje riziko poškodenia nervovej sústavy či abnormalít tváre u novorodencov. Multivitamíny znižujú riziko vrodených ochorení srdca, aj keď tieto sa odporúča prijímať ešte pred tehotenstvom. Vitamín B6 môže pomôcť prekonávať ranné nevoľnosti. Odporúča sa príjmať aj Cholín, ďalší so skupiny B vitamínov.

Malé deti

Deti, ktoré sú kojené prijímajú vitamíny v materskom mlieku. Toto mlieko však má nízky obsah vitamínu K, preto sa často pri narodení deťom vitamín K podáva injekčne. Materské mlieko má z času na čas nedostatočný obsah vitamínu D, ktorý je spolu s niektorými ďalšími vitamínmi a minerálmi vhodné dieťaťu po porade s lekárom dodávať. Dostatočný príjem všetkých vitamínov v najnižšom veku znižuje napríklad riziko vzniku diabetických ochorení v dospelosti. Po ukončení dojčenia zvyknú deti, o ktoré je kvalitne postarané, prijímať všetky potrebné vitamíny v bežnej strave.

Život matky je ťažký... náročný... nezastaviteľný... únavný... Plný prebdených noci, najrôznejších požiadaviek, ťažkých situácií, ktoré treba denno denne riešiť, vysvetľovať, zvládať...

Nuž ale niekedy to nejde... niekedy nás prenasledujú nepríjemné myšlienky, hlavne ak máme za sebou ťažký deň so vzdorovitým, nespiacim, či jednoducho len vyvíjajúcim sa dieťaťom. V hneve kričíme, povieme, čo nechceme, či dokonca aj dáme jednu výchovnú. A potom máme výčitky...

Som zlá mama...

Nie som dosť dobrá...

Moje dieťa má nemá rado...

To sa nedá vydržať...

Pri poslednej prechadzke s kamoskou mi napadlo, ze som zabudla spustit anketu! Mam peknu zbierku kazdodenne pestovanych uchyliek a celkom by ma zaujimalo, ci sa zrodili take iste alebo im podobne aj v inych domacnostiach. Vopred dikes za odpovede, mozno zistim, ze je to vlastne vsetko v uplnom poradecku 😂

1. Ides von a nevies, co si obliect. Teplomeru nedoverujes. Otvoris dvere a vystrcis koncatinu na preverenie pocitovej teploty?

V zime vystrcis radsej ruku namiesto nohy, aby si susedia nemysleli, ze okrem papagaja chovas aj gorilu.

2. Kolkokrat pred odchodom z domu kontrolujes, ci si vypla vsetky poziaru schopne diaboske spotrebice?

Ja 1x v muzovej pritomnosti a 2x na tajnasa ked uz pinda v aute, ze sa neviem vymotat z domu.

3. Stlacas klucku, aby si skontrolovala, ci je naozaj zamknute a sem-tam sa aj tak este raz vratis?

Už veľmi dávno som nebola na MK. Prišlo ale jedno jesenné popoludnie, malinká dcérka mi zaspinkala, spravila som si kávičku a išla trošku prečítať čo je nové. Ani vo sne by mi nenapadlo, že toto popoludnie mi zmení kuchyňu.

Keď som otvorila MK, ako prvé mi buchla do očí nová výzva.

Milé dámy, vyskúšajte #test_stonelegend. Čože??? Veď po tom túžim už celú večnosť, to musím skúsiť. Aj keď, vyhrať to, snívajte s nami, ale čo, za pokus nič nedám. A tak som napísala krátky komentík a odoslala ho. Prešlo pár dní a ja som aj zabudla, že som sa prihlásila do nejakej súťaže. Keď tu zrazu mi prišla správa. GRATULUJEME. V tej chvíli som padla na zadok po prvýkrát za tento mesiac 

To je ako možné? Neveríííím. Hneď som zdvihla telefón a volala manželovi. Strašne som sa tešila. Veľmi dlho som túžila po zapekacej mise. Úplne najviac. Nasledujúce dni som už len nedočkavo čakala, kedy príde kuriér. 

Kuriér, to je ďalšia kapitola sama o sebe :D Nevedeli sme sa ani za svet stretnúť. Ja nervy, že to nestihnem napísať a on nervy, že čo to je za ženskú, že nesedí doma na zadku. Ale nie, on bol veľmi veľmi zlatý. Pán humorista. Telefonáty s ním boli ako so starým kamošom. Po 4 dňoch ma konečne odchytil a konečne sme sa stretli. Odovzdal mi obrovskú krabicu. Pekáč, pekáč, pekáč... Plesalo mi srdce. Hor sa do otvárania krabice. Áno áno, túto činnosť som prenechala malej. To bolo radosti. 

Áno, vidíte správne, žiaden pekáč, panvica mi prišla. Fúuuuha, tak to je fakt že výzva. Na tú som sa nepripravila, recepty vyhodiť z hlavy, budeme panvicovať. Ale vzhľadom na to, že panvicu máme len jednu a aj tú musím večne drhnúť, super, zjavne boli v mojej kuchyni a rozhodli, že toto mi chýba 

Tak a nastal večer a s manželom sme sa pustili do varenia. Keďže doma toho moc nebolo, povedali sme si, že spravíme test na manželovom obľubenom vajíčkovom chlebe. Recept písať nebudem, to snáď vie každý, ale podstatné je že ani jeden chlebík sa nepripiekol a...to hlavné...oleja bola použitá asi kvapka. Panvicu stačilo skutočne len potrieť a už to šlo ako po masle. Takže vlastne to vôbec nebolo nedietné jedlo, takže som si dala aj ja, takže som padla na zadok po druhýkrát.

Ako ďalšie jedlo sme sa rozhodli spraviť španielsku zemiakovú placku Tortilla de patatas. Pokaždýkrát sa nám na starej panvici pripiekla a roztrhala. Nidky sa mi nepodarilo ju pekne vyklopiť. Až dodnes. Použila som novú panvicu a aha, veď tá placka z nej zliezla úplne sama. Ani náznak pripálenia, ani jeden kúsok sa neprilepil. Ona sa z nej priam skĺzla. A panvica ostala čistá ako nová.

Keďže sme cestovali na pár dní k rodičom a testovanie malo svoje časové limity, vzali sme panvicu so sebou. Pár dní ju teda skúšala moja mama. Z kuchyne sa neustále ozývali komentáre ako, "vôbec sa to nepriliepa", "je vynikajúca", "aj ja takú chcem".  No tak možno Ježiško prinesie. Nech sa páči pár foto z kuchtenia mojej maminky.

Panvica mala u nás horúce dni. Stále sa na nej niečo varilo. Chilli con carne, zelenina, čína... Všetko na jednotku s hviezdičkou. Ako posledný recept vrámci výzvy a testovania som sa rozhodla spraviť rybu. Tá sa mi večne roztrháva na kúsky a nikdy ju nedokážem udržať pekne pokope. Keď toto panvica dokáže, budem ju vychvaľovať kade tade. No a ona to dala. Pstruh na trolililililinke masla chutil božsky. A tie zemiakové švajčiarske rosti k tomu, manžel si rovno dal aj duplu, čo som mala mať na druhý deň na obed a nič mi neostalo :D Proste nemám slov. Na zadok som padla opäť a už ho mám asi celý modrý.

Ja vám všetkým prajem dobrú chuť, veľa receptíkov na týchto geniálnych riadoch a ľudia, toto je ono, toto sme hľadali. Ja už žiadne iné riady nechcem. Len tieto. Idem dokúpiť celú súpravu a máme Ježiška. 

Alebo ako behať v zime...

Minulý týždeň  som po dvojtýždňovej pauze začala opäť behať. Nebola som chorá, ani

nijak zranená, no naordinovala som si po maratóne povinnú pauzu bez behu a cvičenia. 

Tieto 2 týždne v roku si vždy vychutnávam. 

Okrem toho, že nechávam svaly oddýchnuť a zregenerovať, doprajem si s rodinou výlet

do Tatier alebo inde do prírody a môjmu telu a žalúdku doprajem  všetko to, čo v tréningu nie 🙂. Oddýchne si tak nielen telo ale aj hlava a psychika, lebo najbližšie týždne ich čaká ťažké obdobie.

Pokračujem v testovaní mäsa z Billa. Tak som sa ráno vybrala na nákup. Výber kuracieho tu bol dnes oveľa väčší, ako naposledy. dnes ma najviac oslovily vykostené kuracie stehná. Kuracie mäso celkovo majú deti najradšej a nie je suché ako prsia. Tak isto je super aj to, že sa človek nemusí zaoberať s vykosťovaním. Takže na dnes jasná voľba.

Mäso malo už zabalené krásnu čerstvú farbu. Tak isto po rozbalení aj pekne voňalo. Nebol tam žiadny závan "staroby", alebo ako by som to napísala. Mäso bolo pekne vykostené. Žiadne zvyšky kostí. Výborne sa a ním pracovalo.

Tak teda poďme na super jednoduchý recept.

Najprv si na panvici, alebo voku opražíme na drobno nakrájanú cibuľku. K tomu si pridáme na rezance nakrájané mäso.

Keď je mäsko "urobené" do biela pridáme mrazenú zeleninu (nejaký mix na chinu), trošku premiešame a povaríme, prisame na kocky nakrájaný ananás, zmes na chinu ( tiež ju nájdete pri omáčkach, príchuť nechám na výber každému chutí niečo iné) a nakoniec pridávam zmes na chinu v prášku, ktorú si rozmiešam s vodou v sklíčku od omáčky, aby nič nevyšlo na zmar 🙂 

Medzitým som si dala variť ryžu. Chcem podotknúť, že mäso bolo vážne šťavnaté a samo o sebe malo výbornú chuť aj bez dochucovania. 

Mile mamicky, pytate sa, ci je mozne urobit zakrok, ked ste uz porodili. Zial, neda sa robit zakrok, nakolko dojcite. Nie preto, ze by vam nase farby uskodili ( neobsahuju tazke kovy, neoxiduju v tele, nemenia farby po case na zelene, modre, sive ci cervene a hlavne neboli testovane a ani nebudu na zvieratkach ), ale preto, ze nechceme uskodit vasmu najcennejsiemu pokladu. Cize u nas berieme ohlad na vase ratolesti a z etickych dovodov zakrok vykonavame az po 3 mesiacoch od ukoncenia dojcenia. Zdravie je prvorade a malickej/malickemu sa pacite take, ake ste... Lebo ste jeho maminka! :* 

"modrý koník"- moja najviac navštevovaná stránka! 

Veľmi rada pozerám príspevky ale aj novinky na tejto stránke. 

Do očí mi padlo testovanie produktu Pána Cotta .

Veľmi ma to zaujalo . Po zhliadnutí videa na prípravu Pána Cotty som zostala v nemom úžase.

Keďže mám doma tri malé deti a úžasného manžela tak u nás sú chutné dobroty vítané . Hneď som sa teda do súťaže zapojila a netrpezlivo čakala na výsledok .

ÁNO!! bola som prekvapená . Vyhrala som .

Choroba si nevyberá. Zasiahne nám do života vtedy, keď to najmenej čakáme. Možno sa stalo aj vám, že váš partner, deti, rodičia či priatelia bojujú s rakovinou. Avšak, práve rodina a najbližšie okolie môžu byť pre pacienta najväčšou oporou.

Keď sa dozvieme, že náš blízky má rakovinu, je to pre nás veľký šok a niekedy možno ani nevieme ako zareagovať , ako ho podporiť a pomôcť mu prekonať náročné obdobie v jeho živote, aj keď by sme veľmi chceli. Možno aj vy denne prežívate spolu s vašim blízkym, ktorý bojuje s rakovinou, všetky starosti a problémy, ktoré ochorenie prináša. Možno niekedy neviete ako ďalej a potrebovali by ste poradiť.

Práve na tému komunikácie s onkologickým pacientom sa Liga proti rakovine zamerala vo svojej tohtoročnej kampani „Rozprávajme sa...“, ktorú organizuje v rámci tradičného jesenného projektu s názvom Týždeň Ligy proti rakovine, ktorý aktuálne prebieha. 

Ak potrebujete rady, informácie, pomoc a podporu, počas Týždňa Ligy proti rakovine, v termíne od 23. do 27. októbra 2017, sa môžete obrátiť priamo na psychológov na novej bezplatnej linke Ligy proti rakovine 0800 11 88 11. Tá je pre verejnosť k dispozícii 12 hodín denne - v čase od 8:00 do 20:00 hodiny.V prípade, ak nezastihnete psychológa na linke, otázku mu môžete poslať aj mailom na rozpravajmesa@lpr.sk.

Po skončení Týždňa Ligy proti rakovine bude nové bezplatné telefónne číslo 0800 11 88 11 dostupné pre pacientov, ich blízkych a verejnosť celoročne. V čase hodín Onkoporadne, ktorá nahradí doterajšiu Linku pomoci, sa môžete obrátiť na skúsených lekárov, psychológov, výživových asistentov a sociálno-právne poradkyne, ktorí vám ochotne pomôžu a zodpovedajú vaše otázky. Onkoporadňa sa bude riadiť rozpisom služieb odborníkov na aktuálny týždeň, ktorý bude dostupný na stránke www.lpr.sk.

Niekoľko rád a odporúčaní, ako komunikovať s onkologickým pacientom nájdete aj v informačnom letáčiku Ligy proti rakovine, ktorý si môžete stiahnuť TU. 🙂

                    Dostala som možnosť vyskúšať jesenné novinky od Yves Rocher 🙂

                                                            No neskús to! 😀

     Veľmi ma táto možnosť potešila a zároveň som si uvedomila, že som moje telo od jari do konca leta „týrala“ tréningom, váľaním sa v bahne, plazením pod ostnatým drôtom, behaním cez prekážky od výmyslu sveta.

     Starostlivosť oň bola obmedzená na rýchlu sprchu, potretie škrabancov, modrín...

     Moju pokožku by som definovala ako suchú, nie však extrémne. Najviac vysušenú ju mávam práve v jesennom období, keď sa začnem po lete viac obliekať, keď sa začne kúriť.

     Balíček od Yves Rocher obsahoval Regeneračný sprchovací balzam, Regeneračné telové mlieko a Regeneračný balzam pre veľmi suchú pokožku.

Dnes som sa rozhodla podeliť s vami o tom ako som to oznámila manželovi.

Kto si prečital môj 1.článok vie, že naše bábo je vytúžené a zároveň je to také malé prekvapenie.

Takže na to, že som tehotná som prišla keď som už bola v 4+2tt podľa MS (asi preto, lebo tú menštruáciu som stále nemala ideálnu, ale držala som sa tej poslednej).

Ako sa mi na prvom teste hneď ráno objavili dve čiarky, tak som tomu nemohla uveriť a manželovi som zatial ešte nič nepovedala. V ten deň, som si cestou z práce kúpila ešte jedno dvojbalenie testov.

Ďalšie ráno som si teda jeden test spravila a tie dve čiarky tam boli stále 🙂. Celou cestou do práce som sa usmievala, takže som asi na ľudí okolo seba pôsobila ako blázon alebo ako pod vplyvom. Čo som vlstane aj bola :D, keďže som už bola pod vplyvom tehotenského hormónu.

Po pár hodinách v práci som sa rozhodla si spraviť aj ten druhý test (pre istotu), stále dve čiarky. Úsmev na perách silnel a ja som začala premýšľať ako to povedať manželovi. Predsa len niečo také, že bude otcom neoznamujem každý deň. Deň v práci ubiehal, ľudia na mňa rozprávali, ale ak mám byť úprimná ani netuším ako som tento deň v práci dokázala vydržať. 

Kojila som 3 roky a 9 mesiacov. Pár mesiacov sme boli v procese samoodstavenia. Nočné dojčenie už môj syn posledných pár mesiacov nepotreboval a cez deň posledné dva mesiace len pár cucov. Pár sekundové kojenie. Nazvala som to "posledné dozvuky". Keď sa mi syn narodil nemyslela som,že budem kojiť tak dlho, ani som netušila čo všetko to obnáša. Počas tehotenstva som stretávala väčšinou ženy, ktoré kojili veľmi krátko ( 3 mesiace) alebo vôbec. A v Holandsku ,kde žijem, je kojeniu prikladaný význam len prvé mesiace. Materská dovolenka tu trvá 16 týždňov, a začína už 6 týždňov pred pôrodom. Takže ženy su nútené ísť do práce veľmi skoro , a deti sú nasilu odstavené. Hoci asi do pol roka má žena nárok, aby jej priniesli dieťa do práce a ona ho mohla nakojiť. Ale neviem koľko žien túto možnosť využíva. 

Rodila som plánovaným cisárskym rezom. Dôvod bol, že synček sa neotočil hlavičkou dole . Aj vám poviem, naštastie!,  lebo ja som nízka, veľmi štíhla a syn mal pôrodnú váhu vyše 4 kilá. Tak si vravím, chlapček môj dobre si to zariadil, veď by si ma roztrhol, keby mám rodiť normálne. 

Výhodou v holandských nemocniciach je, že aj počas cisárskeho rezu môže byť s vami blízka osoba na pôrodnej sále. Takže partner bol celý čas pri mne. Najkrajšie slová , ktoré si pamätám počas zákroku ( všetko som vnímala, bola som len pod čiastočnou anestéziou) boli slová asistentky. Priam vykríkla nadšenim, a mne sa aj dnes tlačia slzy do očí, keď na to spomínam. Jej slová zneli : Už vidím nožičky... už vidím ručičky... už vidím hlavičku... 

Potom ho zdvihli do výšky a prvý krát sme uvideli naše bábätko. Na pár minút ho vzali ,ale len k vedlajšiemu stolu, tak som všetko videla. Zabalili do osušky a priložili na hruď počas doby kedy ma zašívali. Ale ešte sa nedojčil. Na dve hodiny ma odviedli na pooperačnú sálu. 

Tu má každá rodička svoju vlastnú izbu komplet vybavenú, aj s lôžkom pre partnera, s televízorom,so záchodom, sprchou, kuchynkou, aj s vybavením pre bábätko. Myslela som, že kým som na pooperačke muža už odviedli tam ( mali sme tam už prinesené veci) a o malého je postarané v nejakej inej miestnosti. 

Aké bolo moje velké prekvapenie, keď ma priviezli na izbu a videla som naše bábätko spolu s partnerom na izbe. Nikde ho neodviedli ,celé tie dve hodiny bol s tatom. Samozrejme bol hladný ako vlk, umeleho mlieka mu veľa dávať nechceli, vraj aj tak vypil viac než mal.

Nazbieralo sa mi toho straaasne veľa.  Zlé výsledky na poradni a plus navyše sa musíme čím skôr presťahovať.  Asi niektoré mamičky vedia, aké to je sťahovať seba, tri deti a samozrejme aj polovičku keď vám doktor káže iba ležať? Nemožné! Okrem toho tu mám ešte jednu milú povinnosť a to testovať mäsko zo Slovenskej farmy z BILLA pre vás milé mamičky.

Bola som tam v piatok. Konečne som so sebou okrem odvahy nezabudla zobrať aj poukážky🙂 

Tak teda som vybehla z auta, schmatla košík a hor sa na nákup mäsa zo Slovenskej farmy. Hovorím si vduchu, že ako ho tam nájdem ale  bola som milo prekvapená. Takmer hneď na začiatku predajnej zóny som našla chladiaci box s označením Slovenskej farmy. Menej milo prekvapená som bola ponukou. Keďže jediné kuracie mäso boli dve balenia kuracích krídel.

Mäsko malo po rozbalení krásnu farbu, vôňu ako má mať. Nebolo "žuvacie".

Samozrejme to som skúšala až po uvarení. Keďže nemám kotlík, tak som to varila len vo veeeľmi veľkom hrnci. Hodila som tam masť a veľa cibule. Keď bola trošku upražená tak kocky mäska, ktoré som nechala podusiť vo vlastnej šťave.  Neskôr som pridala paradajky a papriku a tiež nechala podusiť. Keď už bolo mäsko aj zelenina mäkká, tak som pridala zemiaky a vodu. Tesne pred dokončením korenie a cesnak. Buď sme boli všetci veľmi hladní, alebo bol ten guláš fakt dobrý. Ale zjedlo sa všetko a každému chutilo. Plus taký malý tip. Raz na jedných krstinách si dávali do gulášu čerstvú cibuľku.  Je to výborné, odvtedy to ináč nejedávam.

Samozrejme, tento týždeň tam ešte pôjdem na iné mäsko🙂 Tak, zatiaľ mamičky.

Tento krátky článok, je venovaný každej "snažilke", ktorá sa snaží otehotnieť, ale nejde to hneď na prvý krát.

Takže na začiatok sa vám trošku predstavím, mám 31 a niekoľko rokov som užívala antokoncepciu s ročnou prestávku. Tú som však užívala, hlavne kôli pleti a vlasom ktoré mi vypadávali.

V januári, tohoto roku sme sa s manželom rozhodli, že už je aj čas na potomka. Takže antikoncepciu som už v tomto mesiaci brala posledný krát. Lekárka mi poradila, že hneď po vysadení je celkom vysoká šanca na uchytenie. 

A tak sme sa s manželom snažili a snažili, ale zázrak sa nekonal. Čo sa dialo ďalej, už asi viete. Rozhádzaná menštruácia, zhoršenie pleti, a zasa vypadávanie vlasov. 

Prišiel čas vyskúšať niečo iné, niečo na prírodnej báze. Začala som užívať bylinkové čaje z byliniek, ktoré sme si na jar začali aj zbierať. Bylinky zbierame už niekoľko rokov, ale až tento rok sme sa zamerali na tie, ktoré by mi mali pomôcť. Patrila sem hlavne pŕhľava, hluchavka biela ale aj žltá, alchemilka, mäta, imelo - to sme kupovali.

Čaj z týchto byliniek som stále namiešala a pila každý večer. 

Mal to by len nakyp z ryze,

zase si to matka zlize.

Ryzu nesies na terasu,

nepode to bez urazu.

Prejst cez lego tankodrom

a dostat sa s ryzou von,

Je december a s najlepšou kamoškou sedíme na terase kaviarne na Piazza Navona, v jednom z najkrajších miest – v Ríme.  Máme úžasný výhľad na krásnu architektúru, umelcov prezentujúcich svoje diela, vianočnú výzdobu, ktorá má v kombinácií so slnečnými lúčmi zvláštne čaro. Konečne vieme, kam sa podeli tí krásni chlapi z talianskych filmov, ktorých sme márne vykukovali na Sicílii. Všetci sú v Ríme! 😀 Aj krásne ženy s osobitným štýlom. Vychutnávame si obligatórne espresso a hodnotíme náš výlet. Taliani sú veľmi hrdí kávičkári, na svoju kávu ozaj nedajú dopustiť. Zachutila aj nám. Bude nám to trochu chýbať – slnko, neopakovateľná atmosféra, aj tá bezstarostnosť. Každé ráno kaviareň, espresso a niečo sladké. My sme sa pohodlne usadili, ako sme boli zvyknuté, zatiaľ čo miestni si ani bundy nevyzliekli a len rýchlo šupli do seba pri bare ristretto – ako u nás by niekto dal poldecák🙈. Riadne pri tom hulákali, aj rozhadzovali rukami a my sme rozmýšľali, či sa hádajú, keďže taliansky nerozumieme. Oni však s úsmevom pozdravili a odišli. Celodenné potulky, miestne špeciality, úzke uličky, architektúra... Trochu som si zvykla. A vôbec sa neteším na „slovenské presso“.

Asi práve tá atmosféra, ktorú som pred pár rokmi zažila v Taliansku, bola pre mňa inšpiráciou k väčšiemu záujmu o kávu. Káva už pre mňa neznamenala len dávku kofeínu, ale pôžitok spojený s celou vedou. A tak som sa začala učiť orientovať v kávach a aj v príprave kvalitného espressa.

Dnes sedím na dvore u deda a mám prenádherný výhľad: Stromy, lístie, sem-tam sedmokráska, kopa lístia, a žltá, zelená, červená, hnedá, oranžová a všetky odtiene oranžovej! Pavučinky, gaštany, šípky, ranné hmly, slnečné lúče... Nemusím sa nadchýnať opismi, všetci to dôverne poznáte – je to naše slovenské babie leto a tento rok je ozaj nádherné. Drobec sa výnimočne ticho a výnimočne dlho hrá s lístím, až je to podozrivé. Fascinuje ho, ako šuští a možno ho fascinujú aj tie farby.

Vychutnávam si vynikajúce espresso pripravené z našej slovenskej kávy, z Popradskej. Nemôžem uveriť, akú má skvelú chuť a krásnu vôňu. Nič mi na ňom neprekáža, nič ma neruší. Azda je to tým krásnym prostredím? Naše pocity sú väčšinou výsledkom emócií a keď sa človek cíti dobre, aj mu akosi lepšie chutí...

Pripravím si také isté doma ráno, pripravím návšteve, počas dňa dnu aj vonku. Rodina, priatelia - všetkým pripravujem Popradskú. Viem, že si kávu vyberajú a nevypijú hocičo. Zaujímam sa o ich názor. Chutí. Dávajú aj rôzne prívlastky, ktoré si presne ani nepamätám🙈. Spýtajú sa na značku. Odpovedám: Popradská. Niekto myslí, že žartujem. Áno, tá v červenom obale a so šľahačkovým pohárom. A je vynikajúca!

Smejem sa aj sama na sebe, ako som mohla mať také predsudky. „Tsss! Ako toto môže niekto piť, kto už ochutnal kvalitnú kávu?!“ podráždene som si vravela sama pre seba, keď som hosťom počas návštevy hrdo niesla naše espresso talianskej značky, na príprave ktorého som si veľmi dala záležať a svokra mi zakričala: „Mne urob Popradskú, zalievanú, prosím ťa.“ „Psss! Nevie oceniť kvalitu!“

Čo čert nechcel, alebo náhoda je blbec, či ako, a usmialo sa na mňa šťastie a bola som vybratá na #test_stonelegend od spoločnosti Delimano. Potešila som sa tomu. Veď ani si nepamätám, kedy som naposledy niečo vyhrala. Ok, druhá vec je, že málokedy sa zapájam do súťaží, či zdieľačiek, ci iných foriem moderného marketingu. Keď ma vybrali, začala som ako správna mamka googliť. Zo všetkých strán samé dobré recenzie. Sesternice si tieto hrnce nevedia vynachválit. Bola som zvedavá 🙂

V pondelok doniesol kuriér balíček. Bol mi pridelený Oválny pekáč. Páni, ten je veľký. To bolo veru prvé, čo mi napadlo 😀 Pochopte ma, nie sme nejakí veľkí jedáci (teda čo sa množstva týka), dcérky sú skôr anti-jedáci, tak som ani netušila, čo v takom mega hrnci budem robiť.

Nanešťastie si nás našla i viróza a 75% rodiny bolo v testovací týždeň usoplených a ukašľaných, vrátane mňa, hlavného a jediného kuchára v našej domácnosti. C´est la vie… Najmä ten skôlkársky, veď to poznáte.

Neznášam plytvanie jedlom, keď polovica sveta hladuje, a tak pondelky bývajú u nás väčšinou o dojedaní z vikendového menu. Neodolala som však a vyskúšala som na základe receptu z www.delimano.sk pripraviť teplú večeru. Recept som prispôsobila obsahu našej chladnicky. Zemiaky v šupke som umyla a dala ich variť do pekáča Stone Legend. Keďže som bola oboznámená s tým, že hrnce sa možu používať len na stredných teplotách, vzala som to easy-peasy, sklokeramicka doska, stupen 3, trvalo to večnosť a zemiaky surové, tak som pridala na 5-ku. Zemiaky som poprekrajovala, dochutila slaninkou, bryndzou a jarnou cibuľkou a dala zapiecť do rúry. Výsledok však nebol ani taký chutný a veru ani taký rýchly, ako som očakávala.

Zatiaľ však plusom je, že sa nič nepripalilo a aj sa povrch dobre umýva.

Utorok – nový deň – nová výzva! Keďže viróza úraduje, stavila som na klasiku. Domáci vývar a pečené kura s ryžou. S Pánom Pekáčom sa veru ešte iba zoznamujeme a asi to chce este vychytať nejaké muchy. Kuracie stehná boli viac suché. Za mňa dávam teda bod v tejto kategórii asi skôr sáčku na pečenie, tu to chcelo asi viac podliať. Vývar bol ale TOP!!! A čo je dôležité, hrniec šiel umyť šup-šup, čo sa pri nerezovom nedá povedať.

Mnoho žien to pozná. Snažíme sa zo svojho dňa vyžmýkať maximum. Byť skvelé dcéry, manželky, matky, priateľky, zamestnankyne... A popritom si ukradnúť aspoň malú chvíľku pre seba. Nejedna z nás si povzdychne, ach, keby ten deň mal 48 hodín... A to aj keď sme na materskej. Doma treba toho toľko porobiť, venovať sa deťom, možno dnes niečim milým prekvapiť manžela a kamoška sa chce stretnúť a ponadávať si na svokru/prácu/manžela, a áno, aj na malého, jaaaj, ten bol v noci hore zase aspoň desaťkrát... Ale kde je tá chvíľka, ktorá je len a len moja?

Tá moja je už niekoľko rokov PRI KÁVE. Aj moje deti vedia, že keď maminka pije kávu, to je posvätný čas, chvíľa len pre mňa. Milujem tú vôňu, dodáva mi energiu, pozitívne myslenie, a svojim spôsobom ma upokojuje. Takže možnosť testovať tri Popradské bola svetlým okamihom vlastne asi celého mesiaca. 

Balíček prišiel rýchlo a otvárala som ho s takým nadšením, že som si ho ani nestihla nafotiť. Objavila som vo vnútri hotový poklad - tri druhy zrnkovej kávy:

1. Crema espresso - zlatý obal

2. Classico espresso - modrý obal

3. Extra špeciál espresso - červený obal

Štýl family look je už dlhé roky populárny medzi svetoznámymi hviezdami, a oblečenie pre dospelých a jeho zmenšené kópie pre deti sa stále častejšie objavujú v kolekciách lokálnych slovenských značiek. Prečo sa rozhodnúť pre rodinné oblečenie? Tu máme aspoň 5 vážnych ako aj úsmevných dôvodov.

foto Maria Tsybulskaya pre For me too 

1.     Nájsť sa rýchlo v dave
Na detskom ihrisku, v obchode alebo len tak uprostred cesty sa vaše dieťa stratilo v dave, keď ste sa na chvíľočku zapozerali do telefónu. Ako ho nájdete?

Aby ste ho mohli opísať, potrebujete si aspoň spomenúť, ako bolo oblečené. Je to takmer nemožné, keďže pred odchodom z domu ste prebrali milión outfitov v snahe obliecť neposedné dieťa do niečoho slušného. Vtedy prichádza na pomoc rodinný štýl. Ak ste dnes obliekli vaše dieťa do rodinného štýlu, stačí sa spýtať okoloidúcich, či nevideli vášho drobčeka v rovnakých šatách alebo košieľke ako je vzor na vašej sukni.

Funguje to aj opačne: súcitní okoloidúci rýchlo identifikujú rodiča strateného nezbedníka, a pritom nebudete musieť dokazovať príbuzenstvo. Nevýhoda je v tom, že keď váš drobček stihol niečo vyviesť, už nebudete môcť povedať: „To nie je moje dieťa“.

„Keby sa vám náhodou stratilo i dieťa, je samozrejmé, že najprv sa zastavíte a obzriete sa, - hovorí Oľga Bočková, detský psychológ, trénerka detskej bezpečnosti “Parentivity“. – Vonku zavolajte na dieťa jeho menom. Vo vnútri radšej nekričte, pretože zvuk sa môže odraziť od stien, a dieťa pobeží iným smerom, počujúc váš hlas z inej strany. Ideálne by bolo, keby ste mali so sebou aktuálne foto vášho drobca, vtedy nebude treba opisovať, ako vyzerá. Aj vaše rovnaké oblečenie určite nahradí fotku alebo detailný opis”.

Pri spomienke na kávu sa mi objaví obraz babičky, červeného hrnčeka a vôňa kávy -mletej, silnej s kopou cukru a voňaveeeeeeej. Keď sa objavila možnosť testovať Popradskú kávu, vedela som, že je to presne pre mňa. Preto, že ako sa vraví: "Kávu treba, lebo nemôže kadé ráno začať vraždou."

Hoci som mala obavy, predsalen, po narodení synčeka som siahla po jednoduchej a nekomplikovanej  Nesce, čo tam po chuti  a vôni, ktorá mi tak chýbala... Ale ak ste raz kávičkár telom aj dušou, viete, že voda je dôležitá lebo bez nej sa nedá uvariť káva.Vždy vás bude lákať tá pravá voňavá a mletá... A tak keď prišiel balíček vedela som, že moji noví kamoši budú mlynček a čas.

Ako prvá ma lákala klasika v červenom obale Extra špeciál a tak som zobrala mlynček. Hrnček a váhu a poď ho na "pravú" tureckú kávu. Káva musí byť pomletá na jemno-skoro ako hladká múka 7-10g, cukor a 100 ml studenej vody. Trikrát po sebe privriesť skoro až k bodu varu a z 8 cm liať do šálky - áno merala som to 🙂

Táto káva je presne ako si ju pamätám - silná, výrazná chuť Arabiky s horkosťou sebe vlastnou. Túto kávu bez cukru vypiť nedokážem, ale je to káva, ktorá vás ráno preberie a naštartuje do nového dňa.

Ako druhá bola na rade zlatá Crema espresso, ktorej jemnú vôňu som cítila ako jedinú zo všetkých testovaných káv aj cez obal. Vedela som, že na túto kávu musím ísť inak. Chcelo to pressostroj. Ten doma nemám, ale na návštevu k mame som predsa ísť mohla 🙂

A tak som vzala kávičky a vyrazila. Poviem vám, tá káva spievala. Jemná chuť, krásna vôňa a tá pena... No jedna báseň. Káva vďaka svojej jemnej chuti sa dala piť aj bez cukru (konečne káva, ktorá mi pomôže schudnúť 🙂 )Pena vydržala po celú dobu, čo som kávu popíjala a že som si dala naozaj záležať a kávičku si vychutnávala.

Takto pred 2rokmi, som sa dozvedela dôvod môjho plešatenia. To som ani len netušila, že vomne rastie malý zázrak, ktorý neskôr dostal meno Mateo. Verdikty od imunológa ako “stav neliečiteľný”, vraj “začnite si šetriť na parochňu a zmierte sa, že prídete o vlasy úplne”.

Tieto vety ma bičovali, ako keď vás vietor s dažďom bičujú do tváre. Pomyslenie, že budem žiť bez koruny ženskej krásy mi na istý čas zrútilo svet.  Ako sa vraví, človek si zvykne aj na bič a tak som sa aj ja naučila žiť s obavami a zmieriť sa s možnými negatívnymi alternatívami. Nosila som čiapky, dala som sa ostrihať, zmenila som cestičku vo vlasoch, prestala som si vlasy žehliť, fénovať, farbiť a nosila som účesy zakrývajúce tu hrôzu. Vlasy nejakú dobu padali, pridružovali sa nové menšie lysinky.

Časom som sa pomaly zbavovala zlozvykov, stresu a strachu z blízkej budúcnosti a čuduj sa svete, tá najväčšia lysina na vrchu hlavy, začala zarastať. Na ten deň nikdy nezabudnem. Bola som naozaj šťastná. Na miestach, kde bola iba koža sa zrazu objavili malé biele vlásky, podobné lanugu, ktoré ochraňujú bábätka v brušku. Po nejakej dobe prekryli celú lysinu a stmavli. Ako mi rástol život v brušku, tak mi rástli aj vlasy. Neverila som vlastným očiam. Prestala som sa báť budúcnosti a začala veriť v krajšie zajtrajšky. Odvtedy mi tie vlasy narástli z ničoho na dĺžku 38cm. Nefajčím, mám pár kíl navyše, ale mám ten najcennejší dar. Zdravého syna a aj keď sme sami dvaja, verím, že zázraky sa dejú aj nám obyčajným ľuďom. Možno sa to raz zas vráti, ale ja sa už nebojím. Verím, že zas dorastú.❤️

Ak máš podobný príbeh a trápi ťa vypadávanie, plešatenie pridaj sa k nám do skupinky Plešatiem s noblesou a podeľ sa snami o svoje trápenie.