Ráno pol šiestej zvoní budík, ktorý chce cikať,roztrhá pol kotúča toaletného papiera, kým si otrhne požadovanú veľkosť.Ľahnem si naspäť do postele, nestihnem ani zavrieť oči a budík potrebuje mlieko. Nastáva ticho a môžem nenápadne zmiznúť, zapnúť práčku. Uvarím si kávu, z izby sa už ozýva "Ja chcem rozprávku!". Snažím sa rýchlo odpiť z kávy, samozrejme si zase popálim ústa. Rozprávka sa nekoná, lebo nastáva raňajší boj " Ja to tričko nechcem,tie legíny sú fujky, ponožku mám naopak( to ináč nechápem, ako vie ,ktorá ponožka má isť, na ktorú nohu)". Rýchlo umyť a sme vonku. Už vo dverách ju začnú bolieť nožičky a môžem ju niesť. Pred škôlkou bolesti zázračne zmiznú. Idem sa kultúrne vyžiť do obchodu, ktorý ma rovnako dobre zásobí pečivom ako aj najnovšími klebetami. Vyvešiam prádlo, pozbieram veci po dome(prisahám, že večer som ich pozbierala), vytiahnem "kotol" , a môžem variť. Pri pohľade na dres plný riadu ma chytajú mloby, večer tam nič nebolo. Medzi tým sa zobudí jedno z prázdninujúcich detí" Musíš tak búchať ?ja chcem ešte spať. " Druhé je už hladné. O pár minút sa zo mňa stáva policajt, musím zabrániť súrodeneckej vražde. Okolo obeda navarené, upratané, deti žijú, môžem isť do roboty(zhruba dve hodiny). Teším sa domov ako si odýchnem. Trt, dres plný riadu, veci rozhádzané po dome(prisahám, že som ich pozbierala). Idem po drobulu do škôlky, je výborne naladená. Dozviem sa, že obed bol hnusný, tlačia ju ponožky a chce nanuk. Chvíľa pokoja na ihrisku, tam len hojdám a vytriasam piesok z topánok. Doma ma čaká dres plný riadu a zbieranie vecí. Ocino prichádza domov "Jej, tebe je dobre celý deň doma."Pred vraždou ho zachráni dres plný riadu a musím ešte pozbierať veci.😅

Čafte priatelia - čitatelia. 

Ako som sľúbila, čosi v predstihu môjho pripravovaného tretieho príbehu, ktorý sa ešte len rodí v mojej hlavne a postupne sa premieta na papier, vám teraz pripájam prvú kapitolu ako koštovku. Dúfam, že po prázdninách vám  postupne pridám časti z už dokončeného diela. 

Ale dosť bolo rečí, nech sa páči. 

M. Key – Kamošky

Predhovor

Mali ste život pekne nalinkovaný, v správnych koľajách a mysleli ste si, že ho nič nemôže pokaziť? Vždy sa čosi prihodí, aj keď pred tým zatvoríme oči. No život prináša aj skvelé a nezabudnuteľné spomienky, priateľov a lásku, ktoré stoja za všetky drobné.

Som jednou z tých šťastných, pre ktoré je práca záľubou a hoci som si najprv myslela, že na materskej pobudnem plné tri roky, už po polroku doma som vedela, že to predsa len nebude môj prípad. A tak sa po dvanástich mesiacoch doma s bábätkom vraciam naspäť do známeho kolektívu, k práci, ktorú milujem. Sektor, v ktorom pracujem (a hlavne ústretový zamestnávateľ) mi umožňuje postupný návrat a preto nastupujem na polovičný úväzok, pričom dva dni budem v kancelárii (a Amálka u milujúcich starých rodičov) a pol dňa budem pracovať z domu, flexibilne podľa potreby. A tak budem mať "the best of the both worlds".

Nie som jediná. Napríklad moja sestra mala dlho 7/8-ový úväzok, aby mohla odchádzať z práce o hodinu skôr a vyzdvihnúť detváky z družiny. Kamarátke zas šéf schálil 4/5-ový úväzok a tak si skrátila pracovný týždeň z piatich na štyri dni. Firmy už robia pokroky, ale mnohé z nás sa stále nechávame chytiť do pasce. Na papieri vyzerá všetko krásne. No realita je často taká, že za čiastočnú mzdu musíme odviesť rovnakú prácu ako by sa od nás očakávalo pri plnom úväzku. Myslíte, že moja sestra dostávala miesto ôsmych úloh len sedem a kamarátka miesto piatich štyri? Kdeže! My ženy - usilovné včeličky zvládame všetko, aj keď s vyplazeným jazykom a potichučky s pokorným a vďačným úklonom, zatiaľčo zamestnávateľ sa teší, že má rovnakú prácu za ešte menšie náklady. A keďže sa neozývame, nemajú ani najmenší dôvod to meniť. 

Budem dávať pozor na to, aby to nebol môj prípad.  No nad mojimi idilickými plánmi visia pochmúrne mračná slovenských zákonov. Štát sa síce mnohokrát tvári, ako podporuje matky v uplatnení sa na trhu práce po materskej a ako im firmy majú vychádzať v ústrety flexibilnými úväzkami. Oháňa sa výsledkami prieskumov a odporúčaniami Európskej komisie. No keď príde na skutky, štát robí presný opak. Jeden z tých najnezmyselnejšich zákonov spôsobuje, a to som sa dozvedela len náhodou, že ak teraz nastúpim na čiastočný úväzok, v mojom prípade polovičný a v najbližších rokoch plánujem druhé dieťa, čo sa nedá vylúčiť, materská sa mi bude rátať len z tejto polovičnej mzdy! Zatiaľčo matka, ktorá si čas medzi deťmi poslušne odsedí doma (nič proti, raz to možno bude aj môj prípad) a v tomto čase neprispieva do sociálnej ani zdravotnej poisťovne ani cent, dostane druhú materskú v plnej výške - teda vyrátanú z predpokladanej PLNEJ mzdy vhľadom na predošlé zamestnanie. Tento zákon teda motivuje matky ostať radšej doma, ako sa snažiť postupne nabehnúť do pracovného procesu. Alebo keď už chce tá workoholička pracovať, nech si ide na plný plyn a šupne decko do jaslí! Veď na to dostáva príspevok (aj keď ehm, voľné miesto v nich jej nikto negarantuje). Takto chápem odkaz štátu a musím uznať, že ma to poriadne naštvalo. No uznajte, nie je to postavené na hlavu?

Je to jeden z tých zákonov, ktorý doslova nabáda ženy medzi tehotenstvami pracovať na čierno alebo jednoducho zostať doma. Áno, áno, už počujem tú kritiku osvietených, že tento čas mám tráviť s dieťaťom, nie sa ponáhľať do práce. Učme sa ale rešpektovať jedna druhú, že nie všetky ženy sa po narodení dieťaťa zredukujú len na matku, že stále sme to my, s našimi snami a ambíciami a že dieťatko, ktoré hoci aj plánovane prišlo do nášho života, nám neprišlo dať jeho zmysel, rozhádzať všetky priority a urobiť z nás iné osoby. To moje prišlo, aby bol náš život ešte krajší a aby som mohla toľko lásky a všetkého, čo som sa doteraz naučila, odovzdať ďalšej ľudskej bytosti, z ktorej dúfam a verím, vyrastie raz človek, na ktorého budem môcť byť hrdá. No stále som to ja, tá istá JA ako predtým, len naberám nové skúsenosti a zážitky. A snažím sa nesúdiť ostatné ženy len preto, že to celé prežívajú inak. Materstvo nie je spartakiáda, nemôžeme byť predsa všetky rovnaké mamy.

Rozmýšlala som, čo sa s tým dá robiť, tak som napísala zopár poslancom a poslankyniam, snažiac sa vysvetliť im tento nonsens a poprosiť ich o návrh zákona, ktorý by súčasnú situáciu napravil. Veď by stačilo, ak by sa materská, na ktorú žena nastupuje z čiastočného úväzku, vypočítavala z predpokladaného platu v prípade, že by bol daný úväzok plný. Zúčastnila som sa dokonca prednášky Jozefa Mihála na tému Otec na materskej, kde som mu položila túto otázku. Z hľadiska súčasnej legislatívy mi poradil si okrem polovičného úväzku nájsť ešte aspoň jeden čiastočný, aby mi vyšiel aspoň minimálny daňový základ na maximálnu materskú (ak sa nemýlim, vychádza to nejakách 1600 eur v hrubom). No oponovala som, že také niečo nie je pre väčšinu žien reálne (zopár premúdretých chlapov v sále sa na mňa vtedy vyklonilo s poznámkou, že veď to nie je taký problém, verím že pochopili môj pohľad, ktorý vravel Shut Up!). Tie, ktoré z materskej ideme na polovičný úväzok, sa totiž väčšinou vraciame na svoje pôvodné pracoviská, kde už máme niečo za sebou, vybudovanú dôveru, kde nás poznajú a dúfajú, že je to dočasný stav a neskôr sa preklopíme na plný úväzok. Ktorý zamestnávateľ by nám dal ešte jeden čiastočný úväzok, keď pozrie na náš životopis? Tesne po materskej, jeden polúväzok už má a kedy chce vôbec stíhať prácu pre mňa?? Takto si predstavujem jeho zmýšlanie. 

Kvôli veľkému záujmu o problematiku materskej napísal Jozef Mihál knihu, ktorá vyjde v auguste a mala by zodpovedať časté otázky. Určite si ju kúpim aj ja. Žiaľ, nemala som pocit, že som u pána Mihála vzbudila nadšenie pre moju vec, ale v miestnosti vtedy sedela aj šikovná mladá poslankyňa Simona Petrík, ktorá sa dlhodobo venuje pomoci ženám. Po prednáške som jej napísala email a ona pochopila vážnosť tohto problému. Aj keď chápem, že existujú aj akútnejšie prípady na riešenie, rozhodla sa ma podporiť a prisľúbila mi napísanie pozmeňovacieho návrhu a rozhovor s ministrom práce na túto tému. To bolo v apríli. Pripomenula som sa ešte v máji a odvtedy som nepočula nič nové. Je pravda, že momentálna nálada medzi koalíciou a opozíciou má na svedomí, že opozícii neprejde v parlamente takmer žiaden zlepšovák, len aby náhodou neboli populárni. Navyše, Slovensko má aj väčšie problémy ako tento, to uznávam. No na druhej strane vidím, že majú čas hlasovať aj za banality. Tak prečo sa nezaoberať aj týmto?

Konečne sa aj na nás usmialo šťastie a dostali sme príležitosť otestovať balíček letných výrobkov pre deti od dm-ky. Samozrejme som sa tomu najviac potešila ja -30-ročná akčná mama dvoch detí :

• Janíka, prezývaného  Johny (Džony) 4 roky
• Michaela, 1 rok , prezývaná aj Mimi, Miška (niekedy aj Džovana- to keď si z nich robím srandu ->zla, zla mama😀 )

V prvom rade, ako káže slušnosť,  sa teda chcem poďakovať za túto možnosť drogérii dm, veľmi nás to  milo potešilo (najmä môjho manža) a prekvapilo 🙂 V duchu som rozmýšľala, ako budem recenziu viesť.

Balíček k nám dorazil už v piatok a my sme s Mimi mali možnosť otestovať hneď pár veci v pokoji, pokiaľ sa velký brat nevráti zo škôlky 🙂 Na pomoc som si teda zvolila hodnotenie od 1-5, kde číslo 5 je najlepšie.

• 1- neodporúčam
• 2- nekúpila by som to 
• 3- môže byť
• 4- odporúčam
• 5- skvelé, jednoznačne musíš mať

Bio šípkový čaj s ovocnými šťavami

Časť III

Dýcha sám...

    Ešte pred pár hodinami bol napojený na umelú ventiláciu. Pumpa sa hýbala hore a dole, poháňala vzduch do jeho telíčka. Teraz tu leží bez tej hrubej hadice. Ostala len malá maska na tvári, ktorá slúžila ako kyslíková podpora. Zlatíčko moje. Pery sa mi zvlnili do jemného úsmevu a oči sa mi zaliali slzami. Boli to slzy radosti.

    Otočila som sa za hlasom a konečne som nabrala odvahu pýtať sa. Pýtať sa čo znamenajú slová, ktoré mi lekár práve oznámil. Čo sú všetky tie prístroje, pumpy, prečo má zavedené drôty až k srdiečku, prečo operácia trvala tak dlho...Mala som milión otázok a na všetky som chcela odpoveď.

    Lekár si ma posadil a začal rozprávať. Ticho som sedela, počúvala a horúce slzy mi stekali po lícach. Chlapček môj malý, bojuj! Rozprával pomaly, už to nebol ten frajer. Z jeho hlasu bolo cítiť súcit a pokoru. Sám presne nerozumel ako je možné, že začal dýchať sám. Operácia prebiehala podľa plánu, nedošlo k žiadnym problémom a svoju časť zvládol podľa očakávaní. Keď už bolo srdiečko opravené a zostalo to najjednoduchšie, uzavrieť hrudník, nastali komplikácie. Zrazu všetko začalo zlyhávať, odišiel im na operačnom stole. Snažili sa ho oživiť no nedarilo sa. Dostal elektrošoky priamo na srdce, cez otvorený hrudník. Sklonil hlavu a takmer nečujne povedal: „Neveril som, že prežije, neveril som, že ho znova naštartujeme, neveril som ale robil som všetko, čo bolo v mojich silách...“ Nerozumel, čo sa stalo, pretože všetko šlo hladko. S malou dušičkou ho previezli z operačnej sály, pretože nevedeli povedať koľko bude žiť. Okrem umelej ventilácie mali pre neho nachystaný špeciálny prístroj, celkové napojenie do umelého spánku, ak to bude potrebné. Počítali sa minúty, sledovali jeho stav a stále sa rozhodovali, či ho už napojiť alebo nie. Lekár chcel počkať do večera, dať mu šancu zabojovať a urobil to najlepšie, čo mohol.

Stal sa zázrak, naozaj zázrak. I lekár sa vyjadril, že nevie ako je to možné, ale je tomu naozaj rád. Nikto mi nič nepovedal, nechceli robiť závery skôr, ako budú sami vedieť.

    Len ja som si všimla ako sa všetky do jedného snažíme oklamať samé seba, že materstvo je úžasné?              

    Celý ten sebaklam začal, keď som otehotnela. Bola som celá natešená, veď je to to najkrajšie obdobie v živote, bude vo mne rásť moje vytúžené bábätko, budem mať krásne okrúhle bruško a tvár mi bude žiariť šťastím.. Docvaklo mi to pri prvom objatí záchodovej misy. Túto situáciu som síce už dobre poznala, avšak pred tým jej predchádzalo zopár hodín bujarej zábavy. Teraz už žiadna zábava. Naopak, von som prestala chodiť, lebo hlava mi padala už po večerníčku a popíjať džúsik s hlúčikom podgurážených kamarátov zrazu nebolo to pravé orechové. Navyše, s rastúcim bruškom na mňa aj v nefajčiarskom s fľašou minerálky, všetci pozerali ako na mimozemšťana. Niektorí ma podporili obdivom, že aj napriek tehotenstvu nesedím doma, niektorí sa ma pýtali, či to ešte zvládam. A ja som nechápala, prečo by som nezvládla sedieť a piť vodu, veď to som sa naučila už vo veku niekoľkých mesiacov a ani vtedy to ľuďom neprišlo až také čudné. Pri niektorých akciách sa so mnou proste už ani rátať nemohlo, všade sa fajčilo, ani hluk sa mi už nezdal pre bábätko veľmi vhodný a tak som postupne zostávala stále viac sedieť sama doma. V kombinácii s prívalom tehotenských hormónov, v ktorom som sa priam topila, som sa cítila strašne opustená a nepodstatná. Väčšinu dňa som buď revala, alebo nadávala ešte aj na to, že vyšlo slnko. Alebo oboje naraz.. A to okrúhle bruško? Okrúhla som bola celá! Stal sa zo mňa slon. Pribrala som 21 kíl a zadýchala som sa aj po ceste na záchod, na ktorý som sa mohla rovno presťahovať. Z tváre mi žiarili akurát vyrážky a nikdy by som si ani len nevedela predstaviť ako veľmi sa budem tešiť na pôrod.

    Teraz sedím s mobilom v ruke, listujem si fotky z toho obdobia a mám úsmev na tvári. Myslíte, že je tam nejaká fotka, kde som unavená ako kôň a celá sivá, zelená, vyhádzaná? Myslíte, že som si odfotila moje obrovské nohy so safalátkami miesto prstov? Mám snáď nejakú fotku po prerevanej noci, kedy som sa cítila opustená? Nie. Na všetkých fotkách som, vyškerená, nastajlovaná (prípadne vyfotošopovaná), šťastne otŕčam bruško, ktoré na fotke vôbec nevyzerá také ťažké a nemotorné. Teraz tu sedím s tým mobilom a čudujem sa, prečo som si toto pekné obdobie viac neužila. Vzápätí neverím vlastným ušiam, že tomuto obdobiu zrazu hovorím „pekné“.

    Ale tým to všetko nekončí. Práveže to celé len začína. Tešila som sa na pôrod? Po 12 hodinách kontrakcií som sa ho už nevedela dočkať! Ešte som netušila, čo všetko ma potom čaká. Bola som presvedčená, že po pôrode budem chcieť byť s mojim bábätkom a starať sa oň. Aká je to len hlúposť, že mi ho po pôrode zoberú. No, musím úprimne priznať, že som bola rada, že môžem ležať a aspoň trochu si zdriemnuť. Keď poobede prišiel manžel a ponáhľal sa za sestričkami, aby nám už malú konečne priniesli, nenápadne som ho ešte zdržovala. Ale na druhú stranu som sa už nevedela dočkať, ako si ju objímem a ako ju budem kojiť. Veru, nikto mi nepovedal, že kojenie bolí, že mi popraskajú bradavky a vôbec, že to bude obrovský boj a najbližšie týždne jeden z mnohých dôvodov prečo zas a stále revem. Na tie nekonečné štyri dni na šestonedelí ani radšej nebudem spomínať. Myslela som, že tam tie sestričky vyvraždím a keď bola malá na 3. deň stále dosť žltá, revala som, lebo som bola presvedčená, že tam budem musieť byť dlhšie. Rady o tom, že mám spať vždy keď spí malá, som si vzala k srdcu a fakt som sa snažila oddýchnuť si. Poučila som sa už po tom, ako som pri pôrode nespala celú noc a o 9. ráno, keď už išlo do tuhého, mala som dosť. Malá ma veru nebudila, novorodenec spí fakt veľa, ale vždy keď som si ľahla, dovalila sa nejaká sestrička milujúca svoju prácu, alebo doktorka, alebo aspoň upratovačka. Každý samozrejme nechal dvere dokorán, aby k nám do izby lepšie doliehal plač ostatných bábätiek, keď už tie naše spia. Zaštopkaná ako ponožka som mala celkom problém zliezť zas z tej vysokej nemocničnej postele a odťapkať sa k dverám, aby som ich zas zavrela.

    Utrpenie v nemocnici skončilo a začalo to domáce. Trápenie s rozbehnutím kojenia som už spomínala, ale vytrvala som a aj bolesť chvalabohu zmizla. Prvé noci boli fakt masaker. Nevedela som ako to utíšiť, keď to revalo, nevedela som prečo to reve, vstávať každé 2-3 hodiny, niekedy nespať celú noc, okrem toho som stále nebola OK ani ja sama a tá lemra lenivá veľa mňa v posteli si kľudne spí! Nemožný chlap, ani nakojiť to dieťa nevie! Všetko je len na mne a on si nerušene spí. Asi najťažšia noc bola keď som z naliatych pŕs dostala horúčky. V jednom sa mi spravila krásna bolestivá hrča, za noc som vymenila 4 prepotené pyžamá a vkuse som sa triasla zimou. A nemohla som sa ani vyspať, lebo bábätko ma potrebuje. Keď nie je hladné, tak reve aspoň len tak, aby sa vedelo, že je tu, aby som ho objímala a natriasala po celom byte, celú noc. Muž by mi s ňou aj pomohol, ale chudáčik nemohol. Musel ísť zapiť dcéru, aby bola zdravá. Keby ochorela, v živote si to neodpustí! A tak chudák nemohol pomáhať večer, lebo sa chystal von, v noci, lebo bol v meste a potom ani cez deň, lebo sa musel vyspať. Veď bol celú noc hore. Vôbec nechápem ako som to všetko dokázala prežiť. A ako to dokázala prežiť naša dcéra. A vlastne aj ako dokázal môj muž prežiť moje hysterické záchvaty. Proste sme museli nejak prežiť, deň za dňom. Ani neviem, či je to už lepšie, alebo sme si skôr len zvykli.

    Stále je to celé len, ona celý deň reve, ja už neviem čo s ňou, zase sa celá pogrcala, ona stále grcia, ona nenávidí kočík, ja už s ňou nikam nejdem, veď len reve, zas ju bolí bruško, ja už nevládzem. Nevládzem a rútim sa niekoľkokrát do týždňa. Možno niekedy revem častejšie ako to dieťa. Keď ju nosím po byte v šatke a kolíšem ju, niekedy sa ukolíšem skôr ako ona. Pospím si už aj po stojačky. Niekedy vyzerám vážne ako smrť, niekedy by som si z chlpov na nohách už aj vrkôčiky plietla. Keby bolo kedy, keby sa mi ju podarilo uložiť do postieľky. Materstvo je hrozná vec, plná bolesti a neskutočnej únavy.

Aktualizácia: Recenzie na tieto mega chutné koláčiky slovenskej značky CROCCO od MINIT Slovakia nájdete v tomto fóre. 

---

Predstavte si, že je sobota poobede, s rodinkou relaxujete a dostanete chuť na niečo sladké. Prehľadáte celý byt a nikde ani kúsok čokolády. Manžel začne vymýšľať s krémešmi a cheesecakeami, no na vypekanie nemáte ani chuť ani náladu.

Chcelo by to niečo, čo je vždy poruke, niečo rýchle, niečo, čo sa len tak nepokazí a chutí výborne a chrumkavo. A mohli by vám pomôcť aj deti bez zbytočného výbuchu v kuchyni.

A presne takéto chutné a rýchle pochúťky budete s nami môcť otestovať!

Čo testujeme

Keď som sa nedávno zapojila do výberu na testovanie dm produktov, ani vo sne mi nenapadlo, že by si ma mohli vybrať. Ja, čo som v živote nikdy nič nevyhrala. Ale prišiel ten deň, keď som si našla poštu na Modrom koníku a v tej správe stálo, že si ma dm vybrala na testovanie. Veľmi som sa tomu potešila, keďže mám dve detičky a produkty boli venované hlavne deťom. 

Niektoré produkty z dm drogérie poznám (predajňu mám hneď vedľa kancelárie, takže som tam skoro denne, ale produkty čo sme testovali som nepoznala (nie všetky). No dobre, rozpísala som sa statočne. Tak poďme už rovno k produktom a recenziám.

Tieto produkty sme doma testovali:

• Babylove BIO ochutená pramenitá voda 
• Babylove BIO ochutený "džúsik" z pramenitej vody
• Babylove BIO ovocné čipsy 
• Babylove maslové špaldové keksy 
• Babylove jednorázové podbradníky 
• Babylove sensitive vlhčené utierky s pantenolom 
• Babylove porciovač mlieka
• Babylove detská športová fľaša 
• Babylove plienky na plávanie 7 – 13 kg 
• Sundance Kids sprej na opaľovanie s karoténom, OF 30
• Sundance Kids mlieko na opaľovanie, OF 50 
• Babylove BIO ochutená pramenitá voda 

Tak na túto pramenitú vodičku sa rovno vrhol náš mladší... A chutila veľmi. Samozrejme sme ochutnali všetci doma a veľmi sa mi na tejto vodičke ráta, že nie je presladená a veľmi vhodná aj pre menšie detičky.

Babylove BIO ochutený "džúsik" z pramenitej vody

HNAČKA  A VRACANIE

Probiotiká - upravujú črevnú flóru a pôsobia aj preventívne proti cestovným hnačkám ( vhodné užívať 1-2 týždne dopredu)

Biopron forte - od 6. mesiacov

Biopron probiotické kvapky, BiolacBaby kvapky, Hylak... - od 3. mesiacov

Smecta - na zahustenie stolice

Endiex - na črevnú dezinfekciu pri infekčných hnačkách - pre deti staršie ako 6 rokov

Včerajší deň začal pekne a pohodovo...
Hm, ale nie ten náš. Žaba sa zobudila s plačom a s krikom mi oznámila, že chce mliečko. ,,Si smädná? Môžem Ti naliať vodičku?" Zašveholila som najsladšie ako som dokázala s jedným okom stále zatvoreným a naťahovala sa po fľaške položenej na nočnom stolíku. Môj cukrový hlas však na nášho paviánika nezabral a tak svoje ,,ne,ne,ne,ne,ne..." opakovala ďalej ako rodená blaváčka. Ja som sa však nevzdala, vodu som napriek protestu do pohára naliala, žabe podala, dúfala, že nevyleje celý obsah do našej postele a čakala..... Na moje veľké prekvapenie plač ustal, voda z pohára zmizla a nahradilo ju spokojne ,,mňaaam". Prekvapená z vývoja situácie som otvorila aj druhé oko, čo chrúst hneď zaregistroval a usúdil, že som už zobudená a môžeme sa ísť hrať. Tak som si vzdychla a našu dcérenku som nasledovala. Prezlečenie z pyžama a raňajky sme zvládli prekvapivo v pohode. No keď som sa celá natešená z prívalu slnečnej energie, ktorá k nám žiarila cez okná, rozhodla, že ideme na prechádzku, zostala som prekvapená. Po vystrčení nosa z paneláku som zistila, že krásne počasie naozaj je, ale iba za oknom a ten úbohý vták, čo stále trčal na jednom mieste tam netrepotal krídlami, lebo by sa kochal výhľadom, ale pre ten sprostý vietor nevládal letieť ďalej. Tak sme prechádzku skrátili na polovicu a tešili sa domov na teplý čaj. Čaj sme vypili, obed spapali a nastal krásny čas, uložiť našu žabu do postieľky. Ako raz ktosi múdry povedal:,, Aj to najmilšie a najposlušnejšie dieťa je najkrajšie keď spí". A že spala, 3 hodinky, čo považujem za náš rodinný rekord nakoľko väčšinou spí 1,5 - 2 hodiny (uvažovala som, že jej udelím našu vzácnu, cennú, hodnotnú rodinnú medailu, odovzdávanú z generácie na generáciu, ale ..... žiadnu nemáme).

Viete prečo naše drobeno spalo tak dlho? Aby nabrala silu (teraz by sa sem hodil diabolský smiech niečo ako ,,Muhahaha"). Ale o tom až o chvíľu.
Keď sa žaba konečne zobudila bola už tma, čo nebolo prekvapivé, keďže to zákerné, zradné slnko, čo ma ráno oklamalo, sa schovalo za mraky. Tak som zasvietila lampu a ..........TMA. Žiarovka praskla, čo by som ešte rozdýchala, ale vyhodila poistky. Samozrejme nie tie v byte, ku ktorým by som vyliezla na skladacej stoličke. Stoličku by muselo moje dieťa podopierať, aby som nespadla a nezabila sa. Ale ako našu žabu poznám miesto toho by zdrhla do spálne a vyhádzala by mi všetky uteráky zo skrine, tak ešte dobre, že to boli tie chodbové poistky, lebo by som sa mohla aj zomrieť.
No ale odbočila som... Tak sme vycupkali poslušne ako odvážne amazonky na chodbu, že si tie poistky opäť nahodíme. Pozrela som na skrinku s elektrickými meračmi a pokúsila som sa ju otvoriť. No ja, stelesnená inteligencia, miesto toho, aby som si vzala šraubovák, alebo aspoň hoc čo iné, som skriňu išla otvoriť kľúčom od bytu. Prekvapivo som neotvorila skriňu ale pokrivila jediný kľúč. Neviem, čo ma ešte pred tým osvietilo, ale našťastie som nechala vchodové dvere otvorené, bo susedia by boli asi veľmi prekvapený, keby nás nájdu sedieť na schodoch v papučiach, ružových teplákoch, tričkách s myškou Minnie a s čelenkami s myšacími uškami na hlavách, ako papáme granule mačke, ktorá odišla na prechádzku a misku nám zhovievavo nechala pri výťahu.

No dobre, zasa som odbočila, takže bilancia: skrinka s poistkami stále zatvorená, elektrina stále nefungujúca, kľúč od bytu stále pokrivený, susedia v bytoch okolo nás stále nezvestný, teda odídený=neprítomný, aby mi tú skrinku otvorili. Ešteže máme nášho zlatého uja domovníka, napadlo mi. No hneď na to mi napadlo, že býva na treťom poschodí (my na prvom) a ja nemôžem zatvoriť vchodové dvere, lebo mačka všetky granule zjedla. Tak sme hútali, teda ja, žaba ,,kradla" susedom rohožky z pod dverí (nie som si istá či im ich aj nevymenila). Dvere som podoprela doskou, moje 13 kilové mimino vzala do náručia a rýchlosťou blesku som vybehla na tretie poschodie, zazvonila, počkala, kým ujo sused otvorí, vysypala čo potrebujem a rýchlosťou druhého blesku zletela aj s mojím drobcom naspäť na prvé poschodie. Dvere sa medzičasom otvorili dokorán, ale byt nám nestihli ukradnúť, teda aspoň vyzeral, že tam stále je (večer keď som žabu uspávala mi napadlo, že by nebolo od veci, keby som hneď vtedy skontrolovala byt, či napr. pod posteľou, na ktorej ležíme, alebo v skrini, ktorú máme hneď oproti, nie je nejaký blázon zo sekerou... celkom, že adrenalín). Ujo zbehol za nami, skrinku otvoril, ja som urobila ,,šťuk šťuk,, a žaba zajasala, lebo miliónkrát vypočuté detské pesničky znova lalakali 🙂 (mne nešla skriňa otvoriť, pretože v hornej časti sú merače, v dolnej časti poistky a keďže ja som, samozrejme, otvárala časť nesprávnu, náš kľúč zomrel zbytočne). Tak sme sa pekne poďakovali, rozlúčili, urobili pápá a za odmenu poslali pusu, Teda my nie, žaba. Veď sme nemohli riskovať, že by pán sused infarkt dostal, keď ho ešte dve poschodia schodov čakajú a tešili sa, že zasa fungujeme.
No a tu je ten správny čas skončiť. Nie je. Žabe som urobila večeru, najedla sa, prezliekla som ju do pyžamka, vychystala do postieľky, uložila spinkať a konečne si sadla a vyložila nohy a čítala si knižku.
Tak tu je správny čas skončiť? HA. Stále nie. Naša dorotka spala tri hodiny, aby nabrala silu na polhodinový záchvat. Tak ešte raz, urobila som jej večeru, prezliekla ju do pyžamka a dala jej zubnú kefku nech si tie svoje perličky vydrhne. Kefku mi vrátila, že dudu (cháp cumlík), pozerám na ňu, že takto to nepôjde, najprv zuby, potom cumlík, ona pozerá na mňa, že ,,mama dudu". Nezastrašila ma, no ani ja ju, tak som pol hodinu počúvala ,,mama,beeeeeeeeeeeee, fňuuuuuuuuuuuk, mama, ne ne ne ne, mama, dudu, mama, beeeeeeeeeeeeeeeeeeeee" až to, chúďa, aj ju samotnú prestalo baviť a priniesla mi kefku, nech jej tie zubiská umyjem. A keď sme si konečne ľahli do postieľky, pokojne sa pritúlili a žaba začala pokojne odfukovať, ja so si uvedomila, že som neskontrolovala byt a neviem, čo mám pod posteľou....

Každý rodič by chcel mať doma malého Einsteina či novú Mariu Curie- Sklodowsku. Ale nikto učený z neba nespadol a je preto potrebné drobcovi napomôcť, aby sa mal od čoho odraziť.

Ako to však urobiť? Prinášame pár tipov na hry, rozvíjajúce intelekt.

• Rozprávajte sa s ním o hocičom a to stále! Toto mu pomôže zlepšovať svoje rečnícke schopnosti. Deti vychovávané v domácnostiach, kde sa veľa rozprávalo majú často vyššie IQ skóre až o 38 bodov ako deti v domácnostiach s nie tak častými rozhovormi. 
  
  
• Čítajte s nimi od malička a to knihy typu „Moja prvá knižka“. Deti by už pred nástupom do škôlky mali poznať základné farby, tvary, ročné obdobia, ovocie, zvieratá- všetky základné informácie, ktorým sú deti čítajúc/prezerajúc si tieto knižky vystavené. Pokiaľ pozná všetky tieto veci už pred nástupom do škôlky je na dobrej ceste.
• Vytvárajte pre vaše dieťa pamäťové výzvy. Keď si prečítate úryvok z príbehu, vypytujte sa ho, čo sa v príbehu dialo. Žiadajte, nech ho prerozpráva vlastnými slovami. Vytvárajte rôzne tvary pomocou malých predmetov (ako sú napríklad chrumky, malé guľôčky,...), následne ich prekryte a vyzvite dieťa, aby z ostatných predmetov vytvorilo ten istý obrazec. Tieto cvičenia budujú obrazovú a slovnú pamäť.
  
  
• Vymyslite si vlastné matematické konverzačné cvičenia. „Večera bude hotová za 5 minút.“, „Chceš jeden alebo dva koláčiky?“, „Aké máš maličké pršteky, zrátaj mi, koľko ich máš.“, „Tu máš dve lentilky, teraz ti dám ďalšie dve. Aha, už máš štyri.“. Taktiež zapleťte matematiku do čítania knižky: „Pozri, aká je tu chobotnica. Koľko má nôh?“.
  
  
• Vhodnou hračkou pre budovanie inteligencie sú puzzle, kocky, Lego alebo Duplo. Hraním sa s nimi posilňuje svoju obrazotvornosť. Taktiež môžete využiť detských časopisov, kde môže dieťa hľadať rozdiely alebo hry podobné dobre známemu konceptu „Kde je Waldo?“.
  
  
• Dovoľte dieťaťu riešiť problémy. Ak sa loptička zakotúľa pod stôl, nechajte ho, nech príde samo na to, ako ju vybrať. Pokiaľ sa dokáže samo rýchlo obliecť do školy/škôlky, spýtajte sa ho, čo by sa dalo robiť, aby to vedel robiť rýchlejšie. Nechajte ho, nech samo rozhodne o jednoduchých veciach ako napríklad, čo bude na večeru či obed. Deti, ktoré majú dovolené samé o niečom rozhodovať, majú vyvinutejšie kognitívne funkcie.
  
  
• Vždy je potrebné mať potreby na vyrábanie po ruky. Čo ak by pršalo? Farebné papiere, voskovky, nožnice, lepidlo, trblietky, farby, fixky, štetce, plastelína,... Práca s tými nástrojmi cibrí jemnú motoriku, čím deti učí ako kontrolovať svoje ruky a prsty.

Hlavne urobte z hry prioritu. Pretože to, že si vaše dieťa prácu užíva, je predsa to najpodstatnejšie.

Pár tipov na program pre dieťa, ktoré ešte nenavštevuje škôlku 

Foto: pixabay.com

Hľadáte spoľahlivý internet, ktorý je doma v meste i na vidieku? Aj keď nemáte prístup k optike, ktorá ponúka bleskurýchly internet bez obmedzení, nezúfajte. Kvalitný internet pre domácnosť, ktorý funguje v 4G sieti môžete mať takmer kdekoľvek.

Reč je o domácom internete, ktorý na svoje fungovanie prakticky nepotrebuje nič viac, len pokrytie 4G siete a jedno zariadenie. Jeho veľkou výhodou je široká dostupnosť a jednoduchá inštalácia, ktorá navyše nenaruší žiadny interiér.

Vhodný domov aj na chalupu

Domáci 4G internet je dobrou voľbou nielen ak bývate na vidieku, ale aj vtedy, ak často trávite voľné dni napríklad na chalupe, no aj tam potrebujete byť online.  Na miestach, z ktorých ste donedávna vždy museli telefonovať domov, aby ste zistili kedy vám ide autobus, kto vyhral futbalový zápas, či aké suroviny idú do obľúbeného receptu, dnes môžete sledovať online spravodajstvo aj filmy rovnako plnohodnotne ako doma. A ak je vonku škaredo, ľahko zabavíte aj vaše deti. Užiť si tak predĺžený víkend s rodinou mimo ruchu veľkomesta, ale so všetkými vymoženosťami súčasnej doby či dokonca pracovať z domácej kancelárie na chalupe tak už vďaka Domácemu 4G internetu nie je problém.

Bez problémov môžete surfovať, aj keď sa večer stretne celá rodina, pričom vaša trpezlivosť nebude skúšaná nekonečným načítavaním stránok. Je úplne jedno, či používate notebook alebo radšej smartfón, či preferujete výkonné stolné počítače alebo skôr šikovné tablety. S Domácim 4G internetom sa pripojíte z akéhokoľvek zariadenia  jednoducho cez Wi-Fi alebo káblom.

Bez vŕtania a neporiadku

Ahojte prosím vás pomôžte mi robím si tehotenské testy už asi mesiac stále sa mi na teste objavy slabá palička úplný duch ale po limite sa zvýrazní ... nie vždy tam je slabá palička niekedy test vyjde negatívne a po limite je pozitívny keďže som mimo Slovenska tak na lekára musím počkať ... 

Keď som sa pred troma mesiacmi dozvedela, že výhra od firmy Ketodiet je moja, radosť bola neskutočná. Ubehlo to veľmi rýchlo. Dnes nastal ten deň. Veľa ľudí sa ma pýta, či som spokojná so svojím telom a keď by som mala možnosť ísť od začiatku svojej diéty, či by som sa na to ešte dala. Samozrejme, že boli dni lepšie aj horšie, pokým si moje telo na tú diétu zvyklo, ale išla by som do toho zas. Cesta za mojím novým telom bola tri mesiace, ale mne sa zdá, že trvala iba krátko. 

Ľudia ma na ulici zastavujú a pýtajú sa, ako je to možné. Kto ma videl naposledy začiatkom roka, ostáva milo v šoku. Prichádzajú aj komplimenty, na ktoré som ja už roky nebola pripravená. Nielen ženy, ale aj muži. Ak by bola opäť šanca takú diétu absolvovať zas,  idem do toho. 

1. fotka je pred diétou /97 kg/

2. fotka je 1. mesiac / -13, 6 kg/

3. fotka je 2. mesiac / -6,3 kg/

4. fotka je 3. mesiac / -3,5 kg/

           Recenzia na kočík Moon Nuova-čím nás uchvátil a čím sklamal

Bábätko sme spoločne s manželom plánovali a keď sa takmer hneď zadarilo, neskutočne sme sa tešili. Dvomi čiarkami na tehotenskom teste sa rozpútal kolotoč príprav pre najdôležitejšieho člena rodiny- nášho synčeka. Bruško mi stále rástlo, kopančeky silneli a výbavička sa pomaly ale isto rozrastala každým dňom. V siedmom mesiaci sme sa rozhodli že je ten správny čas kúpiť kočík. Vybrali sme si jednu predajňu s kočíkmi. Výber tam však majú taký veľký, že sama som netušila ktorý z tých krásavcov si vyberiem. Mala som však jasnú predstavu o našom tátošovi- aby mal pevnú konštrukciu, hlbokú vaničku a športovú časť (vajíčko sme nechceli, pretože sme chceli autosedačku kúpiť zvlášť), aby bola športová časť dobre polohovateľná a samozrejme musel mať moderný dizajn. Proste chcela som jedinečný kúsok, že keď pôjdem do mesta tak ho nebude mať každá druhá mamička. Nakoniec sme si vybrali kočík Moon Nuova Wood 2016- jedinečnú novinku od módnych dizajnérov. Prekrásny tmavosivý mäkký poťah, lesklé orámovanie kočíka v dizajne dreva, čierna pevná konštrukcia, veľké kolesá....proste krása. Kočík sme si teda kúpili a u mojich rodičov počkal na svojho malého pána, ktorý sa mal čochvíľa narodiť. 

Dokonalý dizajn

Náš malý sa o niekoľko týždňov narodil a ja som sa nevedela dočkať našej prvej jazdy s naším krásavcom. Vanička bola dostatočne priestranná, mäkučká a dal sa na ňu prizipsovať kryt. Ja som si na ňu dokúpila ešte sieťku proti hmyzu. Veľmi sa mi páčilo na hlbokej vaničke, že má UV faktor 50+, čo som ocenila keďže malý sa narodil v júni a slniečko svietilo ešte nasledujúce 2 mesiace veľmi intezívne, takže malý bol dostatočne chránený. Do hlbokej vaničky sa nám malý zmestil 4 mesiace. Potom sme už museli vymeniť vaničku za športovú časť.

Športiak

Športovú časť sme teda používali približne od 4. mesiaca. Bola pomerne fajn, polohovateľná do 3 polôh- z toho 1. poloha bola do úplného sedu, 2. poloha bola v polosede/polooľahu a 3. poloha bola v úplnom ľahu- čo som ocenila, lebo malý v ňom popoludní spával radšej ako v postieľke. Potešilo ma, že športová časť sa dá nasadiť na konštrukciu v smere aj v protismere jazdy. Ak som ju mala otočenú v smere jazdy- na stieške je sieťované okienko ktoré je zakryté rovnakou látkou ako je na kočíku, čiže keď som chcela vidieť na malého, stačilo ju odkryť. Ďalšou skvelou vecou na tomto kočíku je tmavosivý poťah. Je mäkučký, čo zabezpečuje dostatočný komfort pre dieťatko a vôbec sa nešpiní, nie je na ňom vidieť špina, šmuhy- proste nič! A keď ho malý s niečim aj zašpinil- stačilo ho utrieť s vhkou handričkou- bez drhnutia. Na niektorých kočíkoch je vidieť každá šmuha, no na tomto absolútne. Páči sa mi aj kvalitné 5-bodové zapínanie- ktoré sa odopnutím horných popruhov dalo ľahko zmeniť na 3-bodové. Cez zimu som si doňho zakúpila aj origálny termofusak tiež značky Moon, ktorý bol teplučký podšitý bol umelou kožušinkou. Skvelá je aj polohovateľná rúčka, na korej je obal z hnedej koženky. Rovnaký je aj na madle športiaku, ktoré sa dá odopnúť z kočíka. Ako však malý rástol a priberal, tak sa pre mňa stával kočík čoraz väčšou záťažou. Hoci bol skvelý, plnil svoj účel na 1-ku, no bol mi dosť ťažký. Totižto, len samostatný kočík vážil 15 kg a keďže máme vchod do domu trochu vyvýšený, je potrebné zdolať schody, na ktoré mi môj manžel zmajstorval pásy, po ktorých môžem prejsť s kočíkom. Keď som ho však mala so sebou vláčiť hore/dolu, mala dosť dosť. Mimo všetkého, aj náš malý bol riadny valibuk. Konštrukcia sa dobre a ľahko skladala ale aj zložený kočík zabral dosť miesta. Máme Fiat Punto Evo- a len zložená konštrukcia nám zabrala celý kufor. Vaničku a sedaciu časť sme museli dávať na zadné sedačky auta. Napriek tomu, konštrukcia bola mimoriadne odolná- po 8.mesiacoch používania nemala takmer žiadne škrabance a vôbec nebola rozheganá. Predné kolieska boli penové a odpružené, čo síce zabezpečilo tichý chod kočíku, no zapichovali sa do nich drobné kamienky, čo sme museli čistiť. Zadné kolesá boli gumové, tie boli dobré. Tento kočík nemal problém zvládnuť aj drsnejší terén- poľnú, štrkovú alebo lesnú cestu. Tiež som pri ňom ocenila veľký úlonžný košík, do ktorého sa mi zmestilo azda všetko. Napriek drobným nedokonalostiam, ktoré som opísala, je tento kočík skvelý a pokiaľ mamičkám nevadí väčšia váha kočíka a nechodia často po schodoch ako ja, určite ho odporúčam. 

Bez pieskovísk by si horúce letné dni nedokázali predstaviť ani deti, ani rodičia, ktorí si môžu vďaka zaujatosti potomkov na chvíľku vydýchnuť. Prvé kamarátstva, aj prieky o hračky. O tom všetkom je "piesková sezóna". Ak však nemáte pieskovisko vlastné, počas vašej neprítomnosti prekryté, dobre si skontrolujte, čo v ňom na vaše dieťa číha.

Vedúca odboru hygieny detí a mládeže Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky docentka  Mgr. MUDr. Jana Hamade, PhD., rodičom radí: ,,Pri návšteve otvoreného pieskoviska zriadeného v rámci občianskej vybavenosti si všímajte jeho celkovú úroveň, či nie je poškodená obruba, ale aj hrubé znečistenie,  vrátane biologických exkrementov. Zdravotné riziká pre dieťa môžu byť mikrobiálne a mechanické. V rámci mikrobiálneho rizika sa pri nedostatočnej hygiene môže na  pieskoviskách nakaziť rôznymi bakteriálnymi, parazitárnymi a vírusovými ochoreniami  ako toxokaróza, toxoplazmóza, giardióza, salmonelóza, helmintózy. Pokiaľ ide o mechanické poškodenia, rizikové bývajú najmä poranenia injekčnými ihlami alebo rozbitým sklom, voľne pohodenými v pieskovisku,“ zdôrazňuje docentka Jana Hamade.

Aké sú povinnosti prevádzkovateľa?

Prevádzkovateľ pieskoviska (väčšinou obec) je podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva povinný viesť záznamy o čistení, prekopávaní, prehrabávaní a polievaní pieskoviska pitnou vodou alebo vodou zodpovedajúcou požiadavkám na kvalitu vody na kúpanie najmenej raz za dva týždne počas sezóny ( od 1.marca do 30.novembra).

Komu sa sťažovať v prípade neplnenia povinnosti?

Ak máte podozrenie, že si zriaďovateľ svoje povinnosti neplní, či je pieskovisko nebezpečné, môžete podať podnet na prešetrenie. Ak ide o verejné pieskovisko, je potrebné adresovať ho zriaďovateľovi ihriska s pieskoviskom. Vo väčšine prípadov je to samospráva, resp. obec. V prípade pieskoviska, ktoré je súčasťou vonkajšieho areálu zariadenia pre deti a mládež, adresujte podnet príslušnému Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva SR, ktorý v danom zariadení vykonáva štátny zdravotný dozor. Zákonom stanovená lehota na vybavenie podnetu je 30 dní.

Boľavé, zapálené ďasná a afty sú nepríjemným spoločníkom ústnej dutiny. Objavujú sa nielen u dospelákov, ale často aj u malých detí, ktorých imunitný systém sa ešte len buduje. Ako si s nimi poradili mamičky, ktoré sa s týmto nepríjemným problémom popasovali?

Opuchnuté, tmavo červené ďasná, ktoré často krvácajú, prípadne zvýšená teplota, biele povlaky na zúbkoch a afty v ústnej dutine. Afty sa u najmenších vyskytujú častejšie priamo v ústach než na perách. Pre malé dieťa je takáto skúsenosť obzvlášť bolestivá a pritom veľmi častá. V mnohých prípadoch môže ísť aj o infekčné ochorenie a drobec si ho so sebo prinesie zo škôlky, z kúpaliska a podobne alebo ho postretne, keď sa mu prerezávajú zúbky. Mnohokrát signalizujú zapálené ďasná a afty u deti nedostatok vitamínu B.

Vitamín B

Odporúča sa preto obohatiť stravu o vitamín B a užívať detský B-komplex. V horších prípadoch pomôže návšteva krčného lekára alebo nemocnice. "My sme chodili k doktorke na injekcie B12-tky a doma sme mali brať detský B-komplex, vytierať si pusu Tamtum verde a pomohlo to," popisuje svoju skúsenosť na fóre Simona.

Čo ešte zaberá?

Dieťa kvôli bolesti v mnohých prípadoch odmieta jesť či dokonca piť a na zúbkoch sa mu tvoria biele povlaky. „Boli sme vtedy v Prahe u lekárky, ktorá nám odporúčila nejaké homeopatiká a ešte nejakú vodičku. Trvalo to asi týždeň, než to zmizlo,“ približuje ďalšia mamička na fóre.

Každý z nás má iné tempo, a to sa týka aj nástupu reči. Všetko potrebuje svoj čas. Hlavne sa teda neporovnávajte s rovesníkmi okolo vás.

Každé dieťa je vývojovo odlišné a netreba ich všetky “hádzať do jedného vreca”. Ovplyvniť nástup reči a vývin slovnej zásoby môžu viaceré faktory. Či už ide v niektorých prípadoch o genetiku, povahu alebo temperament dieťaťa. Niektoré deti sú smelšie, iné nesmelé, jedno je aktívne, iné skôr lenivé.

Takisto je rozdiel, či vám dieťa rozumie a iba ešte nezačalo rozprávať, alebo máte podozrenie, že vám ani nerozumie. Vtedy už môže ísť o problém, ktorý by ste mali riešiť vyhľadaním odbornej pomoci. O oneskorenom vývine reči hovoríme až vtedy, ak drobec zaostáva za svojimi rovesníkmi aj vo veku 3 – 4 rokov. Vtedy prichádza na rad vyhľadanie odbornej pomoci – najmä logopéda.

Rozprávajte, rozprávajte, rozprávajte

Mamičky, ktoré samé ‘zápasili’ s nie práve výrečnými detičkami, sa zhodujú na niekoľkých spôsoboch, ako dieťa, ktorému sa príliš do rozprávania nechce, podporiť. Základom je pravidelné, pomalé a zrozumiteľné opakovanie jednoduchých slov. Učiť dieťa novým slovíčkam môžete tak, že ich budete pomaly hláskovať. Rozprávajte zrozumiteľne a spisovne. Nie vždy sú skomoleniny a zdrobneniny tým najsprávnejším riešením.

Knižky, riekanky, pesničky, a veľa, veľa otázok

Každé dieťa si na odstavenie od materského mliečka zvyká inak. U niekoho stačia dva – tri dni a zvykne si aj na fľašku, iné “odnaúčania” od prsníka sprevádza neutíchajúci krik a plač. Inšpirujte sa reálnymi skúsenosťami mamičiek, ktoré si tým prešli.

Rozhodnúť sa „odučiť“ dieťa od prsníka môžu sprevádzať viaceré dôvody. Jednoducho už na to má svoj vek, postupom času sa dieťatko v noci začína mnohokrát budiť (častokrát ani nie tak na hlad, ako na ‘túžbu’ po prsníku, teda po mamičke), ste pred situáciou, keď dieťa bude musieť tráviť denne nejaký čas bez vás (práca, iné povinnosti), alebo máte skrátka pocit, že už je tu ten čas. Nech je dôvod akýkoľvek, ide o vaše vlastné rozhodnutie a nikomu do toho nič nie je.

Na jednom sa zrejme zhodujú všetky mamičky. Každá by odstavenie chcela zvládnuť bez stresov a plaču. Nie vždy to však ide tak hladko, ako si predstavujeme. Čo v prípade, ak je práve to vaše dietko na materské mlieko fyzicky a častokrát najmä psychicky naviazané a mliečko si jednoducho vyžaduje?

Postupná zmena

Základom je začať odstavovať postupne. Vyradiť môžete počas dňa jedno z kojení – napríklad doobedňajšie. Neskôr už vynecháte aj poobedné kojenie, potom v noci. Pitný režim nahradzujete čajom alebo vodou, stravu dopĺňate umelým mliekom alebo príkrmami.

Pozor na zápaly

Milé žienky, máme tu niečo pre vás. 🙂 

Príďte si oddýchnuť, zabaviť sa, zašportovať si a dozvedieť sa niečo nové už túto sobotu (15.7.) na Veľký Draždiak v Bratislave. Doprajte si sobotné voľno a zavolajte aj svoje priateľky. 

Pozývame vás na výnimočné športovo-zábavné podujatie JUSTWOMAN BY DIVA´S, ktoré bude patriť práve ženám. Ani my, z Ligy proti rakovine nebudeme na tomto podujatí chýbať. 

Čo sme si v našom stánku pre vás pripravili? 

• každá z vás v stánku LPR dostane novučičkú brožúrku o zásadách prevencie rakoviny krčka maternice a o priebehu samotného ochorenia 
• k dispozícii priamo na mieste bude aj autor brožúrky - onkogynekológ MUDr. Ladislav Masák, s ktorým sa môžete o svojich problémoch porozprávať
• psychologička PhDr. Andrea Križanová vám zase poradí v otázkach týkajúcich sa psychickej pohody a rovnováhy 
• budete si môcť odmerať množstvo CO v dychu pomocou prístroja smokerlyzer
• čakať na vás budú aj ďalšie preventívne a informačné brožúrky, ktoré si budete môcť zobrať zo sebou, pretože na prevenciu nesmieme zabúdať 🙂

Na tomto výnimočnom podujatí budete môcť prispieť na tvorbu brožúrok a podporiť tak zvyšovanie informovanosti o prevencii rakoviny krčka maternice. Stačí, ak si v informačnom stánku zakúpite ružový náramok.

Asi každá mamina zažíva pri balení na dovolenku mierny stres - myslieť na potreby celej rodiny a pritom na nič nezabudnúť! Ak už plavky, osušky, hračky, manželova potápačská výbava aj kúpacie kolesá pre najmenších našli svoje miesto v kufri, teraz prichádza na rad lekárnička. Nikdy neviete, čo vás môže zastihnúť. A aké lieky by v nej nemali chýbať pre vaše ratolesti? S týmto zoznamom na nič nezabudnete:

1. lieky, ktoré dieťa užíva pravidelne

Číslo jedna v zozname liekov. Ak vaše dieťa pravidelne užíva lieky na predpis, nezabudnite si vziať potrebné množstvo.

2. lieky proti horúčke

Horúčka, obranný mechanizmus tela, býva sprievodným javom mnohých ochorení. Či už vaše dieťatko pochytí virózu, alebo úpal, mali by ste mať so sebou lieky na zníženie teploty. Pribaliť by ste si ich mali nielen vo forme sirupov či tabletiek, ale aj v čípkovej forme, ktorá je dobrá v prípade, že dieťa zvracia a odmieta stravu.

3. lieky a príslušenstvo na dezinfekciu rán a odrenín   

Okrem obväzov, náplastí, pinzety či nožníc by mal mať v lekárničke miesto aj dezinfekčný prípravok. Dnes existujú prípravky, ktoré nielen dezinfikujú a znižujú bolesť rán a odrenín, ale aj urýchľujú ich hojenie. Takýmto prípravkom je napríklad  práškový sprej Bionect Silverspray na lokálne použitie. Tým, že obsahuje kyselinu hyalurónovú a metalické striebro, tvorí účinnú bariéru proti infekcii a podporuje prirodzený proces hojenia. Malí nezbedníci tak rýchlo zabudnú na boľavé suveníry.

4. lieky na tráviace ťažkosti
Či už zmena stravy, alebo viróza, detský tráviaci trakt je omnoho citlivejší než ten dospelý. Hnačka, vracanie, plynatosť či zápcha, každý problém si vyžaduje iné riešenie. Akútna hnačka a vracanie netrvajú dlho, pomoc lekára hľadajte v prípade, že trvajú dlhšie než dva dni, u detí mladších ako jeden rok dlhšie než 24 hodín. Pokiaľ ide o krátkodobú záležitosť, nasaďte dieťaťu diétu a klasické lieky z lekárne vo forme kvapiek či rozpúšťacích práškov.   
Nemali by ste zabúdať ani na to, že dieťa stráca veľa vody a minerálov, čo vedie k dehydratácii, preto okrem liečby myslite aj na rehydratáciu v podobe výživných roztokov. Pri opačnom tráviacom probléme – zápche, majte na pozore, akú stravu vaše dieťa prijíma, dbajte na dostatočný príjem tekutín, čerstvého ovocia a zeleniny. Po ruke majte aj masť na konečník.

5. lieky na dýchacie ťažkosti

Povinnou výbavou sú dezinfekčné pastilky na cmúľanie, kvapky či sirup proti kašľu,  pre ľahšie dýchanie a zmiernenie nosnej sekrécie sprej do nosa. V lekárni nájdete sirupy na suchý aj vlhký kašeľ, existujú však aj sirupy na oba typy súčasne. Pri závažnejších zápalových infekciách ako je angína si neporadíte len s klasickými medikamentami, nutná je liečba antibiotikami, preto v týchto prípadoch radšej navštívte miestneho lekára alebo pohotovosť.

6. kvapky do očí a uší

Pri joge ide o správnu metódu dýchania, meditáciu a relaxáciu a správne držanie pozícií. Joga poskytuje deťom telesné a relaxačné vyžitie. Umožňuje psychicky a fyzicky sa uvoľniť. Napriek tomu má svoje miesto viac v rôznych záujmových krúžkoch, než na telesnej výchove. Vyhláškou MŠMT z roku 1990 je povolené zaraďovať do škôl hathajogu, čo je súbor fyzických pozícií, dýchacích a relaxačných techník. Týmito cvičeniami sa dosahuje flexibilita, lepšia kondícia svalov a kĺbov.

Aby deti cvičili a nemeditovali

Deti sa potrebujú hrať, sú dynamické a cvičenie ich musí baviť. Prístup k detskej joge je podobný ako pri každom cvičení s deťmi. Vychádza z toho že deti sú motivované rozprávaním príbehov a kladie sa dôraz na atmosféru pri cvičení. Je to veľmi dôležitý moment, pretože má vplyv kladný prístup k cvičeniu v budúcnosti. V jogovej metodike sa nepoužíva súťaženie.

M. Vargová sa počas prednášok a seminárov na tému detskej jogy stretla s protichodnými názormi. "Ak vychádzame z toho, že joga je vnútorný zážitok založený na pozorovaní dych, pohybu a pocitov, tak o joge pre deti nemôže byť reč. Ak však porovnávame metodiku detskej jogy s metodikou iných pohybových aktivít, tak je namieste hovoriť o jogovej metóde vedenia detí. Táto metodika je rozdielna od metodiky jogy pre dospelých," dodáva. 

Pri cvičení jogy je dôležitá pokojná atmosfére, pohoda a tolerancia. Lektori sa držia zásady, že každé dieťa má možnosť byť pochválené, či je menej alebo viac pohybovo zdatné. 

Zásady detskej jogy

Ahojte,

volám sa Alena, mám dvoch synov Tarunka (2 r a 3 m) a Aryanka (1r a 3 m) a

už aj my sme členmi testovacej rodinky. 

Už dlhšie som čakala na príležitosť zapojiť sa do testovania, no žiadna z ponúk ma neoslovila na 100 %. Keď som zbadala letné dm testovanie, povedala som si, že si idem znova omrknúť produkty, ktoré budú v testovaní a uvidím, či sa konečne aj ja prihlásim. Krpec spal a ja som mala čas si to všetko v kľude, pri kávičke prehliadnuť. Po prečítaní článku som bola rozhodnutá, že toto je konečne to pravé testovanie pre nás. Napísala som komentár, že by sme radi aj s drobcami testovali a o pár dní sme dostali správu, že nás vybrali. Pravdupovediac, keď som videla, koľko mamičiek sa prihlásilo do testovania, bola som si viac-menej istá, že si nás nevyberú, ale opak bol pravdou 🙂

O pár dní nato nám už balíček doniesol kuriér, Tajko bol v jasličkách a Ajko spal a tak som si ho v kľude mohla otvoriť, poobzerať všetky výrobky.

Balíček obsahoval 11 produktov a my sme sa do testovania pustili hneď, ako sme Tajka vyzdvihli v jasličkách:

🐝

Kde sa vzal, tu sa vzal

Kuriér k nám zaklopal

Doniesol nam balíček

Od dm-ky na testíček

Hneď sme kukli čo tam dali

Minulo týždňová téma ma tak zaujala, že som neodolala a načrela aj ja do hlbín prírody, keďže to je bezodná studnica nápadov :D :D :D 

1. Indícia: Hľadáme prírodný útvar 
2. Indícia: zapísaný do Zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva ľudstva UNESCO
3. Indícia: Toto čarovné miesto sa nachádza v Ázii 
4. Indícia:  Výnimočné je tým, že celá oblasť kužeľovitého krasu sa po vytvorení izolovaných krasových kopcov začala ponárať do mora.
5. Indícia: Vo vietnamčine predstavuje miesto, kde pristáva drak do mora.