Ako to funguje na dedinských zabíjačkách, na čo slúžia mastičky z lekárne, ako zistiť aké je vonku počasie... toto a ešte viac, sa dozviete, ak budete čítať ďalej 🙂

• Nedávno som strážila kamoške dcérku, takže sa moja malá mala s kým hrať. Keďže sme ešte v očakávaní ďalšieho prírastku, malá sa nevie dočkať sestričky, ale som jej vysvetľovala, že bábätko je ešte moc malé, musí byť ešte u maminky v brušku a keď bude pripravené, vypýta sa na svet. Tak som baby obliekla, že sa ideme prejsť. Obe ružové bundičky, ružové čiapočky, no herečky.
  Keď sme vyšli von, pristavila sa k nám taká babička a vraví:
  „Aké ste krásne, ako sa voláte?“ Moja mladá hneď: „Toto je Laurinka a ja som Vanesska.“
  Babička: „Aké máš krásne meno. A Laurinka je tvoja sestrička?“
  Vanesska smutne odvrátila hlavu a hovorí: „Nie! Sestrička ešte nie je hotová.“

• Postavili sme si s drahým domček:

• Sedíme v reštike v hotelíku, večeriame a zrazu naše 4,5 ročné grgne tak hlasne, že až. Susedný stôl na nás pozrie, že čo my, ako rodičia, na to.
  Prichádza na rad „výchovný moment“ a teda jej vravím: „Keď si grgneš, čo povieš?“
  A ona mi na to, úplne pohotovo: „Nooo poviem, že som to nebola ja!“

• Mám taký pocit, že niektorému z mojich detí zavoňal môj balzam:

• Synak (3r) vraví tatovi:
  „Tata? Dnes som mamu zachránil!“
  „Áno a kde?“
  „Bol vonku vietor a povedal som jej, že nech nejdeme von, lebo by ju ufúklo!“

Keď k nám prídete prvýkrát na návštevu, pravdepodobne sa vám nebude niečo pozdávať. Niečo nie je v poriadku. Niečo tu chýba. Pohľadom blúdite po stenách obývačky. A zrazu vám to dopne. Nasleduje otázka s podtónom prekvapenia, pobúrenia, možno štipky obdivu: „Vy nemáte telku?!“

"Ale áno!" odpovedám a ukazujem na dve francúzske okná do záhrady. To je naša Jednotka a Dvojka. Vždy priamy prenos.

Sme jednoduchá rodina. Žijeme na dedine, obklopení zvieratami, počnúc sliepkami, kozami, psami, občas nejakej mačky „obecnej“ až po akváriové rybičky a papagája – ten však u nás len zimuje a v lete sa vráti k pôvodným majiteľom. Od jari, keď zmizne posledný sneh, až pokým sa tam v neskorej jeseni opäť objaví, sa hrabeme v našej zeleninovo-bylinkovej záhradke.

S deťmi sa hráme. Mladší toho ešte veľa nepotrebuje – väčšinou si vystačí s vlastnými končatinami, alebo niečím, čo sa dá ožužlávať. Starší toho potrebuje viac, ale nie veľa. Často sa hráme hru na „akože“. V nej sa morský had kamaráti s poníkom, cez Jasovskú jaskyňu sa dá dostať do Austrálie a vtáčikovi kvezalovi postavíme hniezdo s fontánkou a tobogánom. (Sľubujem, že neužívame nijaké omamné a psychotropné látky.)

Keď sme zariaďovali dom, jednoducho som navrhla mužovi, aby sme zatiaľ telku nekupovali. (Čo bolo za tým rozhodnutím je na ďalšiu úvahu.) A zatiaľ sme tu osem rokov bez tohto elektrospotrebiča.

Pred Vianocami sme boli na návšteve u mojich rodičov. Telka tam tvorí podmaz každej aktivity či konverzácie. Večer, keď sme ležali v posteli, sa ku mne starší syn pritúlil a dôverne sa ma spýtal: „Mamka, a ochutnala si už novinku od ...?“ (píííp - nasleduje meno spoločnosti na výrobu cukroviniek). „Nie“ odpovedala som, na čo mi on vysvetlil, že v telke povedali, že túto novinku musíme ochutnať, lebo je sladká a chrumkavá a poliata lahodnou čokoládou. Popri vysvetľovaní, že až tak nemusíme, som uvažovala nad tým, aké je to skvelé, že doma nám nikto nehovorí, čo musíme ochutnať, mať, zažiť, alebo že za to stojíme len keď používame značkovú dekoratívnu kozmetiku.

Bez plienky od 5,5 mesiaca

    Keď som bola tehotná, tak som plánovala používať látkové plienky. Chcela som byť ekologická, nemať hromadu odpadu, dať detskej pokožke to najlepšie a aj som počula, že keď dieťa v látkovke cíti mokro, tak sa mi podarí skôr ho odplienkovať ako keď v jednorázovej plienke vlhko necíti. Keď som prvý raz počula o BKM, tak som si pomyslela, že to je poriadna blbosť. Avšak začalo mi to vŕtať hlavou. Zadala som do google BKM a našlo mi termín bezplienková komunikačná metóda. Znelo to šialene a ja som ani článok nedočítala do konca. Ku koncu tehotenstva som sa stále viacej stretávala na fóre s tým, že mimička popri látkovaní bezplienkuje. Znovu ma to začalo zaujímať. Niečo málo som si o tom prečítala. Ale neverila som, že by som bola schopná všimnúť si, že mi novorodenec „hovorí“, že chce cikať. Nejak som neplánovala bezplienkovať. Nechávala som to tak, že možno sa mi podarí, uvidíme.

    Už v deň pôrodu sa mi stávalo, že som si myslela, že treba bábo prebaliť. Otvorím plienku a tam sucho. Tak som zabalila. Mala som plienky, na ktorých zvonku zmodrel pásik, keď boli pocikané. A tak keď som suchú plienku zapla, zrazu pásik zmodrel. Toto sa mi stávalo často. Taktiež s hovienkom. Začal kakať až keď som ho rozbalila. Videla som na ňom, že bude vylučovať.

    Doma som už začala uvažovať nad tým, že to bezplienkovanie sa asi dá. Lenže netušila som ako môžem také malé bábätko dať vycikať. Zistila som, že poloha klbko je na to vhodná. Ale nevedela som ako tak mám chytiť také málé bábätko. Tak som vždy drobca doniesla na prebaľovací pult, rozbalila látkovku a nastavila štvorec tak, aby to zachytilo cikanie. S kakaním to bolo podobné. Ale veľa toho skončilo aj v plienke. Keď mal syn cca 1,5 týždňa som sa odvážila skúsiť polohu klbko. Neviem prečo som sa toho bála. Bolo to v pohode. A tak sme začali vylučovať do vani. Vždy keď bol syn nervózny alebo keď tak špeciálne mrnkal som ho zobrala nad vaňu, on sa vyprázdnil a bol spokojný.

    Raz počas obedu som bola lenivá ísť dať syna vycikať aj keď som si všimla, že potrebuje a pýta sa. No muž mi povedal, že keď už to robím, tak nech to robím poriadne. A zobral ho cikať. Uvedomila som si, že má pravdu. Veď keď chcem mať úspechy, tak to nemôžem robiť polovične. Odvtedy vždy keď som bola lenivá, tak som si povedala, že nemá zmysel bezplienkovať polovične a očakávať výsledky ako keby som plne bezplienkovala. Tzn. čím viackrát nepôjdem na wc napriek tomu, že na dieťati vidím, že bude vylučovať, tým viackrát sa pociká. Myslím, že toto spôsobilo to, ako sa mi darilo.

    Časom som si všimla, že keď sa drobec dojčí a začne byť nespokojný alebo sa hmýri, tak chce cikať. Po vycikaní sa už dojčil normálne, bez problémov. Ale myslím si, že treba pouvažovať, či nemôže byť problém v dojčení ak je dieťa často nespokojné na prse (znížená tvorba a pod.). Ja hovorím o nie až tak častých prípadoch. Zasa nie za každým keď dieťa papá aj chce vylučovať. A vždy po vycikaní „problém“ zmizne.

Bolo mrazivé pondelkové ráno, a tak ako každý deň  som sa prihlásila na MK. 🙂 Pozerám svieti mi správa, myslela som si, že je od nejakej mojej ,,koníkovej“ kamošky, ale nie píše mi konik_ testuje, že si  nás spoločnosť  s heslom ,,Tu som človekom tu nakupujem“,  teda dm  vybrala na testovanie ich výrobkov.

Keďže rada skúšam nové veci, veľmi  som  sa potešila. Je skvelé vyskúšať  si rôzne produkty z každej oblasti. Keď sa nám zamrznuté produkty rozmrazili,  pustili sme sa do testovania.

Nájdeme si medzi nimi nejakú ,"srdcovku"? Sama som zvedavá 🙂

Ako prvý prišiel na rad v týchto chladných dňoch:

dmBio žihľavový čaj s citrónovou trávou - Tak čajíky pijeme v našej rodinke denno-denne a tento nám všetkým chutil. Má príjemnú chuť a vôňu, no citrónovú trávu sme veľmi necítili, tak sme si pridali pár kvapiek citróna. Žihľava je známa svojim detox účinkom, takže určite vyskúšajte  🙂

babylove ovocný čaj pre bábätká a deti – pre deti od 4. mesiacov, bez prídavku cukru a aróm. Nášmu Alexíkovi veľmi nechutil. Je zvyknutý piť čistú vodu, alebo čaj inej značky. Ochutnala som aj ja, mal jemnú vôňu, ale dosť slabú chuť. Nás veľmi neoslovil. Iné produkty babylove má, ale  rád /tyčinky, ovocné kapsičky.../

V prvom rade sa chcem poďakovať Márií Simonekovej Tinákovej z eshopu lalashop.sk za možnosť vyskúšať si tento nosič, bola to veľmi cenná skúsenosť, nosič so mnou pochodil niekoľko podporiek, na ktorých si ho vyskúšalo viacero mamičiek rôznych postáv a s rôzne starými deťmi. Ja sama som mala dosť času si ho podrobne preštudovať a vyskúšať všetky rôzne nastavenia, ktoré ponúka.

Prvý dojem z nosiča bol veľmi pozitívny, vzhľadovo ma veľmi očaril (opierka je ušitá zo staršej verzie šatky Mr. Wunderland, nádhera!), na omak je veľmi príjemný, s miernym, luxusným leskom, dizajnovo sú tieto nosiče naozaj krásne.

Testovala som verziu Toddler, výrobca uvádza spodnú hranicu 8 mesiacov a hornú 24 mesiacov – Evka mala v čase testovania 16 mesiacov a 80/86 konfekčnú veľkosť. Kokadi Flip nosiče sú vo všeobecnosti menšie než sa oficiálne udáva, a na podporke ho skúšali maminy s dvoj aj trojmesačnými bábätkami priemerného vzrastu a nosič bol bábätkám na najmenšom nastavení iba trošku väčší, čiže ja osobne by som tú spodnú hranicu posunula na 4/5 mesiacov a vrchnú na 86 konfekčnú, keďže Evke bol na najširšom nastavení akurát (sadol ako uliaty). Poznám deti, ktoré v dvoch rokoch majú stále 86 konfekčnú, čiže teoreticky tých 24 mesiacov by aj sedelo – veľmi záleží teda na tom, ako rýchlo vaše dieťatko rastie.

Bedrový pás je stredne tvrdý a užší (meria na šírku 9,5cm), napriek tomu, že ja osobne preferujem mäkké bedráky mi bol aj tento dosť pohodlný a nikde netlačil. Pri ťažších deťoch môže vytvárať dojem „lámania“ sa – keďže šatka nie je na bedráku pevne prišitá, ale kvôli regulácii šírky je tam vytvorený tunel, šatka sa na bedráku vie akoby skrčiť a zhužvať a tým pádom pôsobí, akoby sa lámal. Z môjho pohľadu skôr estetická záležitosť, neprekáža noseniu. Pracka je pevná, nemá poistku ale poistnú gumičku (ja poistky na bedrových prackách fakt nemusím) čiže za mňa toto super, doťahovanie bedrového pásu je tiež veľmi jednoduché a šikovné, pracky nepovoľujú vďaka brzdičkám.

Výška chrbtovej opierky je pevne daná – 41cm – šírka sa dá regulovať od cca 20cm až do 44,5cm, regulácia – teda sťahovanie a rozťahovanie – je spravená veľmi originálnym a šikovným spôsobom. Na konci šatky je urobený tunel, do ktorého je bedrový pás akoby navlečený (prišité napevno v strede) a z každej strany sa dá šatka stiahnuť smerom k stredu bedrového pásu, kde drží na suchom zipse (po celom bedráku zvnútra je suchý zips, kuk obrázky), tým pádom neobsahuje žiadne gumičky ani šnúrky, veľmi príjemné. Šírka sa dá regulovať aj na vrchu nosiča, pre menšie deti, aby im hlavička nelietala, tak sa dá opierka zúžiť pomocou gombíkov aj tam.

Teraz niečo k šatke, z ktorej je nosič vyrobený – a toto platí pre všetky šatkové nosiče – dávnejšie som si myslela, že nezáleží na tom, z akej šatky je nosič ušitý (ak sa bavíme o 100%-tnej bavlne), ale všimla som si (a ďakujem Lucke Fialovej za upozornenie), že nosiče z tenších šatiek začínajú v mieste zadočka pri nosení ťažších detí viac prevísať a toto nadmerné „podsadenie“ sa nedá zregulovať žiadnym spôsobom. Toto platí aj pre tento nosič, čiže pre ťažšie deti by som volila šatky typu Ahoi s vyššou gramážou, pri malých deťoch je to naopak výhoda, nosič sa pekne prispôsobí ich telu.

V prvom rade ďakujem Modrému koníku a spoločnosti dm za túto skvelú  príležitosť. Testovať produkty dm je poriadny zážitok pre celú rodinku a pre mňa to bol naj, naj , najlepší zážitok, konečne ďaleko od sporáka a vytešila som sa ako malé dieťa, stále sa vytešujem, trvá to a trvá. Testovanie dm želám každej mamičke aj nemamičke. Vopred držím palce.

Začnem drobnosťami, ktoré potešia každú ženu 🙂

Soft & Sicher papierové vreckovky sú už na pohľad skvelé, farebné obaly, lákajú a ten výber nemá chybu, stvorené na každú príležitosť, farebná kombinácia dizajnu Vás každý deň rozžiari a do kabelky sú ako stvorené 

Kvalita papierových vreckoviek je dobrá, pevná, určite sa Vám nestane že pri silnejších soplíkoch Vám neprejde prst cez celú servítkuJ , Celkové zhodnotenie určite ich odporúčam a ja si ich určite aj  zakúpim.

Dontodent jemná detská zubná pasta s jahodovou príchuťou vhodná do 6 rokov popis výrobku -  vyvinutá pre optimálnu ochranu mliečnych zúbkov proti zubnému kazu. To ja neviem posúdiť za takú krátku dobu ale niekedy veľmi dávno sme nemali veľa na výber a skôr sme dávali výber na príchuť  a nám táto pasta chuti áno nám, ja by som ju zjedla hneď, sladká ovocná pasta, ktorá mi pripomína starú pastu tuti fruti🙂 malého si získala a to je aj  moje odporúčanie.

Konečne od sporáku som mohla testovaním, poriadiť byt,  skrášliť a to je teda skvelá vec, testuješ a máš aj poriadené, paráda.

Aby sa deti mohli na internete zabávať, musí byť pre nich bezpečný. Vysvetliť deťom, čo je a čo nie je správne však v dnešnej dobe nie je vždy jednoduché. Moderné technológie sa vyvíjajú neuveriteľne rýchlym tempom a pre mnohých z nás je problém držať s nimi krok. Práve preto prichádza spoločnosť ESET s novým projektom KYBERŠKOLA. 

Na stránke Kyberškoly nájdete dve hlavné časti - pre velkáčov a pre malkáčov. 

Časť pre Velkáčov tvoria články od rodičov pre rodičov. Vďaka týmto článkom je pre nás dospelých svet sociálnych sietí, zdieľania a surfovania pochopiteľnejší a zrozumiteľnejší. Neváhajte, čítajte a vzdelávajte sa, veď až 80% rodičov sa obáva obsahu na internete nevhodného pre deti. 

Aj menší si v Kyberškole prídu na svoje. Stačí kliknúť na časť pre malkáčov a začítať sa, či zapozerať do komixov. Prostredníctvom nich, sa deti naučia, ako sa na internete správať, aby nehrozili seba a svoje okolie. 

Ak chcete, aby vám neunikli žiadne nové tipy a triky, zaregistrujte svoj email na stránke Kyberškoly. Kyberškola vám dá námet, ako sa začať s deťmi rozprávať o nástrahách internetu, ako im vysvetliť, čo je a čo nie je správne. Vďaka Kyberškole môžete s mladými udržať krok a nestratiť sa vo svete moderných technológií. 

Aby ste sa mohli stať partnerom vašich detí pri objavovaní internetu, stiahnite si rodičovskú aplikáciu ESET Parental Control, ktorá je v základnej verzii dostupná zdarma.

Ahojte. Veľmi som vďačná za to,že som mohla otestovať výrobky z dm drogérie. Kuriér prineisol veľký balík, ktorý obsahoval 16 výrobkov. Nevedela som sa dočkať začiatku testovania. Túto značku mám celkovo rada, dajú sa tam kúpiť kvalitné veci za výhodné ceny.PROFISSIMO VONNÝ SET, JABLKO-ŠKORICA. Balenie obsahuje sklenenú fľaštičku so zimným motívom (120 ml) a 8 ratanových tyčiniek. Vôňa je vianočná, príjemná a nie moc silná. Záleží aj od toho, koľko tyčiniek si dáte do nádoby. Ja som použila 3 tyčinky, ktoré keď nasiakli olejom, krásne rozvoňali celú chodbu. Ak by to niekomu bolo málo, stačí pridať ďalšiu. S týmto výrobkom som spokojná.

Druhý produkt, boli POMARANČOVO-ŠKORICOVÉ PASTILKY. Prekvapili ma príjemnou kyselkavou chuťou s nádychom škorice. Pastilky sú bez pridaného cukru. Kovová krabička je praktická, uzatváranie je také,že sa vám nestane, aby sa vysypali napr. v kabelke. Balenie je 28 g.  Chuťovo mi zapasovali, určite po nich siahnem pri prvom nákupe v dm.

 Tretí testovaný produkt, bola BOLI ĎATĽOVO-OVOCNÁ TYČINKA S KOKOSOM A CHIA SEMIAČKAMI. Koštovala som ju ja, manžel a aj starší syn. Popravde, chutila iba mne a aj to len tak mierne. Ale milovníci takýchto zdravých bio vecičiek by si určite pochutili. Páči sa mi,že táto tyčinka neobsahuje žiadne pridané veci, ako cukor, stužovač, farbivá. Je zložená z ďatlí, jabĺk, kokosu, chia semienok, kokosového oleja a oleja z pomaranča.

Štvrtý produkt bol BIO BABYLOVE, ovocný čajík pre deti od 4.mesiaca. Takže doma som mala hneď dvoch koštovačov. Staršiemu som osladila čaj medom, veľmi mu chutil a 7 mesačný mal premiéru s ovocným čajom. Jemu som ho nesladila, kedže pije vačšinou čistú vodu, ale vypil a tváril sa pri tom normálne. Je bez pridaného cukru, obsahuje len prírodné cukry. Milo ma prekvapilo zloženie ( jablká, šípky, mrkva, cvikla, čučoriedky). Praktické balenie sa otvára z predu, obsahuje 20 sáčkov. Ďalšia vec, bez ktorej neodídem z dm.

V čajoch budem pokračovať. BIO ŽIHĽAVOVÝ ČAJ S CITRÓNOVOU TRÁVOU má jemnú chuť a príjemne zahreje. Cítiť jemnú chuť žihľavy, ale citrónovú trávu moc nie. Tú skôr cítť po privoňaní. Každú jar si robím detoxikačnú kúru so žihľavovým čajom, takže u mňa nebude chýbať. Taktiež obsahuje 20 sáčkov a nevýhoda, ani slovo po slovensky. To, že je žihľavový viem len z obrázku.

Ďalší výrobok otestoval môj starší syn (5r). Detská zubná pasta DONTODENT jahodová. Pasta je vhodná pre detičky od prvých zúbkov do 6rokov. Má peknú jahodovú vôňu, môj syn skonštatoval, že je chutná a voňavá. Balenie je dosť veľké, má 100ml.

V dnešnej dobe už nie je výnimkou, že naše deti sú už od skorého narodenia konfrontované viacerými jazykmi. Táto viacjazyčnosť je buď prirodzená (deti majú jedného alebo oboch rodičov hovoriaceho inou rečou ako je tam kde vyrastajú) alebo často krát vytvorná umelo rodičmi, ktorí bilinguálnou výchovou chcú dosiahnúť u svojích detí cudzí jazyk na úrovni materinského jazyka a tak od narodenia rozprávajú zo svojimi deťmi viacerými jazykmi.

______________________________

Existuje však veľa diskusií o tom, ako dieťa viacjazyčne vychovávať správne. Predpoklad, že len preto, že dieťa počuje od rodičov komunikovať rôznymi rečami, si túto reč aj automaticky dobre osvojí je žiaľ mylná. Určite bude dieťa niektoré veci takto rozumieť, ale nebude vedieť ju vedieť správne používať a sa s ňou dobre (alebo vôbec) dohovoriť. Ešte častejšie sa však stáva, že si dieťa osvojí obe reči, avšak z oboch má len slabé znalosti (čo sa týka gramatiky ako aj slovnej zásoby), takže nevie konkurovať svojim rovesníkom, ktorí vyrastali len v jednom jazyku. Samozrejme, že existujú aj výnimky.

Aj ja som bola postavená pred otázku ako naučím moje deti hovoriť dobre po Slovensky. Som vydatá za Nemca a spolu s manželom, žijeme v Nemecku už veľa rokov. Už počas tehotenstva som sa o túto tému veľmi zaujímala a rada by som sa s vami podelila o moje skúsenosti. Najlepšie môžem ovocie týchto rád pozorovať na mojom 7 ročnom synovi, ktorý vie plynulo používať oba jazyky a to dokonca aj pri odborných témach (naše dlhé diskusie o vesmíre, čierných dierach, gravitácii a pod. zvláda pekne aj po Slovensky).

Nemecko je veľmi multikulturálne a tak sú zmiešané manželstvá úplne bežné. Možností porovnávať výsledky mojej výchovy s výchovou v rodinách, kde sa viacjazyčnosť ponechala proste na prírodu je tu mnoho. Žiaľ musím skonštatovať, že medzi našími známymi poznám len jeden pár kde ich deti ovládajú aj druhý jazyk (materinský jazyk ich rodičov) a aj to nie plynulo. Pri zvyšných zmiešaných rodinách našich známych dokonca ich deti ani rodnú reč rodičov nerozumejú a už vôbec sa s ňou nevedia dohovoriť. Ak sa teda rozhodnete pre bilingválnu alebo multilingválnu výchovu, je dobré to urobiť vedome.

Pravidlá používania dodatočného jazyka

Život budúcej mamičky naberá nový rozmer a netýka sa to len telesných proporcií. Zrazu sa začnú vynárať prekvapivo príjemné aspekty!

Mesiace splnených želaní

Odkedy sa dozvedel, že bude otcom, zrazu je ochotný vstať o piatej ráno a priniesť ti zázvorový čaj do postele, aby ti nebolo zle, keď sa o hodinu preberieš. Uteká po zákusky a cestou kúpi aj zavárané uhorky, nech je tvojim chutiam učinené zadosť. Chápavo si vypočuje všetky tvoje nápady aj obavy. A večer, keď je ako vždy už úplne mŕtvy, pozbiera posledné zvyšky síl a pomasíruje ti chrbát či opuchnuté nohy.

Si hviezda spoločnosti

Všade, kam prídeš, sa ľudia na teba usmejú, prihovárajú sa ti aj kolegovia, ktorí dovtedy ledva odzdravili a žiadne stretnutie nesprevádza trápne mlčanie, lebo tvoj stav poskytuje množstvo konverzačných príležitostí. Všetci chcú vedieť, ako sa cítiš, ako sa má bábätko, kedy to bude, čo to bude…

Čistá hlava, jasná myseľ

Aj napriek negatívnym reakciám niektorých užívateliek MK na testovanie výrobkov, si myslím, že celé testovanie zmysel má. Hlavne v prípade, ak je objektívne. A o to sa idem snažiť. O posúdenie konkrétnych výrobkov, o to, aby som výrobok priblížila ľuďom, ženám, ktoré sa starajú o choď domácnosti, o rodinu. Ďakujem dm za šancu. Za priblíženie nových produktov. Niektoré potešili, iné prekvapili a určité „istotky“ sklamali. Ale tak to už chodí. Verím tomu, že 100 ľudí a 100 chutí. Ak máte chuť, spravte si kávu alebo čaj, vyložte nohy na stôl a začítajte sa 🙂 Tie baby, ktoré ste netestovali a chcete vyjadriť svoju skúsenosť s výrobkom, kľudne komentujte. Prijmem aj negatívne názory, komentáre odmením srdiečkom.

Pekný večer prajem dámy.

Bio ovocný čaj pre bábätká a deti BABYLOVE – tento čajík som si prvýkrát zaliala po príchode z práce v deň, kedy prišiel dm balíček.

V práci som bola po 3 týždňoch dovolenky a v 26. týždni tehotenstva. Čo vám poviem, mala som dosť. Čaj ma veľmi milo prekvapil. Osobne nie som veľkou fanynkou ovocných čajov, väčšinou tomuto popisu zodpovedá umelými arómami dochutený čierny čaj. Avšak už zloženie Babylove čajíku ma potešilo. 45% jabĺk, 43% šípok, 7% mrkva, 4% červená repa a 1% čučoriedok. Žiadny fermentovaný čierny čaj, ani ibišteková náhrada ovocia. Chuťovo je čaj veľmi príjemne vyvážený, dominuje jemná chuť ovocia, cukor absolútne nie je potrebný (teda osobne nesladím ani iné čaje alebo kávu, no tu je sladkastá chuť ovocia dominantná). Počas nasledujúceho testovacieho týždňa som čaj ponúkla aj detským hosťom (neter 5,5r, synovec 3,5r). O pozitívnom ohlase u detí svedčia v momente prázdne šálky a následne aj konvica na čaj, ich mamina má počastovala „chváliacim“ pohľadom s vysokou výpovednou hodnotou 🙂 Hold, už aj moja domácnosť sa stáva „baby friendly“. Za našu rodinu tento čaj určite odporúčam, ostanem mu v budúcnosti verná!

Nevýhody: žiadne
Hodnotenie: *****

DENKMIT prostriedok na umývanie riadu, rozmarín a mäta - U nás v rodine je umývačka riadu spolu s práčkou môj najväčší kamarát. Milujem „umývať“ riad a milujem ho čistý vykladať. V malej kuchyni má naša myčka šírku len 45 cm, takže väčšie kusy ostávajú na sporáku a čakajú, kým mužovi prasknú nervy a pustí sa do nich. Muž je všestranný talent, hoci sem tam pozabudne, že prostriedok na riad sa nedoplní a nedokupi sám. Sem tam pozabudne aj na to, že ho má napísaný na nákupnom zozname. Každopádne, balíček testovacích dm výrobkov prišiel v pravý čas, keď bolo vonku tak mínus 10 a vetrisko. Alibisticky som sa vyhovorila na tehotenstvo a o vychádzku so psom vs. umývanie riadov sme si gentlemansky strihli. Vyhrala som riady. Saponát ma veľmi potešil svojou vôňou. Čo sa hustoty týka, tak je na 2. mieste hneď po mojom naj prostriedku, ale s prehľadom predbehol napríklad v reklamách toľko ospevovaný Pur (osobne Pur neznášam, lebo neodmastuje poriadne a na jednu várku riadu vycapem pol fľaše). Pre mňa je dôležitá ešte aj odmastovacia sila, ktorá nepochybne prítomná bola, ruky mi taktiež nijak extrémne nevysusil.

Milé mamičky patrím do klubu dobrovoľníkov na onkológii /EUROPACOLON/ dnes sme mali zbierka pyžam pre pacientov doniesli nám veľa dámskych ale potrebujeme aj pánske preto Vás prosím ak môžete priniesť na východoslovenský onkologický ústav v Košiciach do suterénu kde sme v stredu od 9.00 do 12.00 vopred Vám ďakujem za pacientov. 

Plán bol taký, že to bude super pôrod :D Nepripúšťala som si nič zlé, všetko predsa dopadne na výbornú. Zvládnem to bez problémov.. Ako sa pôrod blížil, občas ma trošičku chytala panika,  tieto myšlienky som hneď zavrhla. Veď načo sa zbytočne stresovať?? Neviem, čo môžem presne očakávať, a stresovaním nič nevyriešim. Takto som aspoň bola v psychickej pohode a nebála som sa, len som čakala, kedy to príde.

Mala som pripravené aj pôrodné priania. Keby ich doktorom dám, asi ma neskôr vysmejú :D  Nechcela som prepichnúť  vodu, žiadne urýchľovanie oxytocínom a inými medikamentmi, žiadne tlačenie na brucho, žiadny nástrih hrádze. Všetko som ale dostala ako na striebornom podnose... Bábätko som chcela priložiť, nechať chvíľu dotepať pupočník, a mať ho dve hodiny, čo ešte budem na sále, pri sebe.. nakoniec mi to bolo jedno a bola som rada, že to už mám za sebou.

Začalo sa to kontrakciami okolo pol 8 večer. Netušila som, či sú to poslíčkovia, keďže brucho mi posledný týždeň – dva tvrdlo a mala som troška aj kŕče do podbruška. Šla som do sprchy, ale neprestávalo to.  Žeby to už bolo ono? Pomaly som si začala chystať  tašku, ktorú som už mala zbalenú vyše mesiaca. Keby náhodou. Po troch hodinách, kedy som už dve hodiny mala kontrakcie v 5 minútových intervaloch, sme sa vybrali do pôrodnice.

Po príchode do pôrodnice ma pozrela doktorka, že som otvorená na 4 cm. Že by sme mohli pichnúť vodu. Ani náhodou, budeme čakať, kým sa to rozbehne. Dali mi akurát čípok, spazmolytikum (???),  na zmäkčenie bránky?? No ok.. Dali ma teda na sálu aj s manželom, rátala som si kontrakcie, postupne mi slabli. Na CTG vyšetrení sa ma sestrička pýta, ako často som mala kontrakcie, „veď teraz nemáte tak často!“ No asi som si to vymyslela.. Po troch hodinách, kedy som bola stále na 4 cm skonštatovali, že to túto noc nebude a mala by som si oddýchnuť, aby som potom vládala rodiť. Čiže smer vzdycháreň, manžela poslali domov. Pichli mi niečo na ukľudnenie.  Počas noci som mala len málo kontrakcií, mala som pocit, že sa nič nedeje. Sestrička mi ešte vraví, že som prišla moc skoro. Skoro? Gynekologička mi kázala ísť keď budem mať kontrakcie každých 10 minút. Ja som mala už dve hodiny každých 5 minút. Ako prvorodička som to nemohla tušiť, doma som porodiť nechcela.

Ráno na vyšetrení mi doktor oznámil, že som otvorená už na 6 cm a že rodíme. A odporúčal by prepichnúť vodu. Súhlasila som, ale až keď príde manžel. Tak sme čakali. Bála som sa, že keď už mi prepichnú vodu, čo ak sa to nerozbehne? Budú mi musieť dať nejaké lieky na urýchlenie, zosilnenie kontrakcií...

Pustenie vody  bolo bezbolestné. Veľmi zaujímavý pocit, ako z vás vyteká také množstvo teplej tekutiny. Doktorka mi ešte všelijak stáčala brucho, musela som sa prechádzať, aby mi vytieklo čo najviac. Asi po hodine-dvoch mi začali silnejšie kontrakcie. Prechádzala som sa po izbe, sprchovala, predýchavala, menila tie ich gázové vložky, keďže voda mi stále vytekala. Po cca dvoch hodinách ma dali na pásy, aby skontrolovali ozvy bábätka a kontrakcie.  Dosť ma to bolelo, zle sa mi v ľahu na boku predýchavalo, keď som bola v pohybe, bolo to oveľa lepšie. Skontrolovali ma, otvorená na 7-8 cm. Kontrakcie sa mi zdali už dosť silné. Pôrodná asistentka mi však oznámila, že sú slabé a potrebujú silnejšie. Pichnú mi Buscopan. Môžem cítiť trošku búšenie srdca. A z postele už sa nepostavím, kým neporodím. No úžasné. Srdce som cítila až kdesi v krku, aj keď len na malú chvíľu. Stále som počúvala ten monitor a počúvala ozvy bábätka, manžela som sa stále pýtala, aké číslo ukazuje monitor – ozvy srdiečka. Kontrakcie začali byť neznesiteľné, ledva som predýchavala, niekedy som už nevládala. Stále som počúvala ozvy, keď sa mi zdalo, že troška klesajú, začala som zas poriadne dýchať, aj keď to bolo hrozne náročné. Bol pri mne manžel, ktorý ma držal za ruku, hladkal. Mala som chuť mu tú ruku rozdrviť, také to bolo neznesiteľné. No kontrakcie sa im zdali stále slabé.. Dáme No-Spa.. tak mi tiekla infúzka. Môžete si pomaly pritláčať. Ležala som stále na boku, manžel mi držal hore nohu, ja som si ju nevládala. Od bolesti  som sa úplne triasla, nedalo sa to zastaviť..

- "myslite pozitívne" ... a pritom vo svojom vnútri prežívate smútok a depresiu,

- "dôverujte si" ... a pritom ste boli celé detstvo kontrolovaný a usmerňovaný,
- "buďte sebaistý"... ako, keď ste boli šikanovaný,
- "veľa spite" ... ako spať s poruchami spánku alebo so starosťami,
- "smejte sa" ... ale vy nič smiešne nevidíte,
- "oddychujte a meditujte" ... ako, keď ste v napätí a cítite nepokoj,
- "pochváľte sa " ... a vy neviete za čo,
- "skúšajte nové veci" ... ako, keď sa od detstva bojíte všetkého neznámeho,
- "odpúšťajte" ... ako keď platí - "kto si bez viny, hoď kameňom",
- "jedzte zdravo" ... a čo je zdravé?
- "nepracujte veľa" ...????
- "zbavte sa svojich strachov" ... ako?
Na jednej strane sú slová a na druhej strane sú zažité a potlačené emócie. Emócie sú silnejšie, prejavujú sa celým naším telom a to nedokáže klamať. Nezmení to ani sila myšlienky.
Nestačia preto iba slová, rady, doporučenia ale poznanie potláčaných tráum a uvoľnenie s nimi spojených emócií.

Ak vyriešite svoje depresie, poruchy spánku, vnútorné napätie a nepokoj, strach z neznámeho, pochopíte šikanu z detstva, posilníte svoju sebaistotu a spoznáte svoje hodnoty a svoje schopnosti, nepotrebujete už žiadne doporučenia.
Vaše problémy sú ako "žaba sediaca na prameni".
Ak ich pochopíte "ste tým, kým ste".

Cesta hľadania a liečenia je niekedy ale zložitejšia a je dobré, ak vás sprevádza odborník na dušu.

http://vychovavkocke.sk/
#vychovavkocke #najmama #rady

..z ktorého chlapca vyrastie muž a bojovník?
STRACH je dôležitá signálna emócia, ktorá zabezpečovala prežitie.
Strach spúšťa v organizme stresový režim, ktorý je impulzom k spusteniu základných inštinktívnych reakcií boja, úteku a stuhnutia. 
Pre vývoj dieťaťa je dôležité primerane aktivovať inštinktívnu reakciu boja a úteku. Dieťa totižto nemá ešte vytvorené a získané životné skúsenosti na prežitie v rôznych podmienkach. Potrebuje spoznať svoje inštinktívne schopnosti kedy bojovať a kedy útekať.
Je rozdiel vedieť mentálne bojovať vo virtuálnych situáciach a fyzicky bojovať a prekonávať prekážky v reálnom živote.
Prečo je to dôležité?
Zvieratá, ale aj ľudia, vedia inštinktívne vycítiť či máme v sebe aktivovaný inštinkt boja, úteku alebo sme pasívny a bezradný. Na základe tohto precítenia na nás potom reagujú.
Na tomto princípe je založená aj šikana detí a týranie žien. 
Preto je pri riešení šikany a týrania dôležité riešiť nielen toho, kto šikanuje ale predovšetkým pracovať s tými, ktorí sa dajú šikanovať a týrať.
Ak strachy dieťaťa podchytíte v detstve, má to význam pre jeho ďalší život. Nebude sa dostávať do pozície obete, či už v prípade šikany, týrania alebo trestného činu. 
Ako pracovať s dieťaťom...
http://vychovavkocke.sk/produkt/modul-1/

Byť s dieťaťom znamená byť s ním fyzicky ale aj duševne. 
Dieťa cíti, že to, čomu venujete svoj čas, o čo sa zaujímate je pre vás dôležité.
Dieťa preto citlivo prežíva deficit vášho vzájomného vzťahu, čo sa postupne premieta do jeho psychiky ako nezáujem a nedôležitosť. Trpí jeho sebaúcta, sebadôvera a nakoniec sebavedomie.
Vždy, keď idete so svojim dieťaťom, odložte telefón, nezastavujte sa pri kamarátoch – slušne a hrdo povedzte - „teraz idem so svojim dieťaťom“.
Predstavte si ten pocit dôležitosti, ktorý dieťa zažíva od svojho útleho veku. 
Alebo si ten pocit precíťte – sedíte so šéfom a on odmietne hovor alebo inú návštevu, pretože teraz jedná s vami.
... a podobne môžete využiť mnohé iné životné situácie na "skutočné bytie" so svojim dieťaťom.

http://vychovavkocke.sk/produkt/modul-1/
#vychovavkocke #najmama #mamama

Austrálski vedci zistili, že ak matky v tehotenstve prežívajú depresie, ich deti môžu byť agresívne.. 

...a majú pravdu.

Prečo je to tak?

Depresívnym matkám chýba energia, sú unavené, vyčerpané a prežívajú zložité emócie smútky a bezmocnosti. 

A deti ... 

... tie sa o matku boja, nevedia čo bude, nevedia ju potešiť, rozveseliť, ich strach sa stupňuje,

Často sa stretávam s múdrymi názormi a vyjadreniami rodičov, ktorými chcú ovplyvniť správanie svojho malého dieťaťa.

Vety sú zložité, rozsiahle, smerujúce od minulosti do budúcna - 
"ako si sa to správal v škôlke" ,"nikto sa s tebou nebude kamarátiť", "pôjdeš do nemocnice, keď si nebudeš umývať ruky."

Rodičia používajú pritom abstraktnejšie slová - si zlý, si neposlušná, si nezodpovedný, drzý a pod." Napríklad slovu "nezodpovedný" deti nemusia nerozumieť.
Pre deti je však dôležité pomenovať ich správanie konkrétne - "kopal si deti, rozhadzoval si jedlo, kričal si na babku a pod." 
Vnímanie a myslenie detí je obrazné a konkrétne. 
Dospelí rozprávajú veľa a dieťa sa stráca v záplave ich slov, nechápu ešte plynutie času a ani prepojenie súvislostí a dôsledkov.

Ak chcete dieťaťu vysvetliť problém, je potrebné povedať mu to najviac 10 slovami (desiatimi slovami). 
 Čiže s používaním slov opatrne - maximum 10 slov. 
To je to známe "stručne a jasne". 
Tento jednoduchší a stručnejší spôsob komunikácie sa doporučuje až do veku dvanástich rokov dieťaťa.

http://vychovavkocke.sk/

- aby deti boli zdravé.
- aby deti boli poslušné,
- dobre sa učili,
- neodvrávali,
- neplakali,
- nehnevali sa,
- neboli agresívne
... a KEĎ TO TAK NIE JE
- niektorí rodičia sa hnevajú a kričia,
- niektoré deti dostanú na zadok,
- niektorí dieťaťu stále pripomínajú, aké je zlé, lenivé, hlúpe....,
- a niektorí sa dokonca urážajú a s dieťaťom nekomunikujú.

Dieťa takto svoj plač, hnev, smútok ale aj svoj názor v sebe potláča, len aby rodičia boli šťastní.

A rodičia? 
Tí kvôli svojim emóciám nedokážu hnevajúce alebo smútiace dieťa objať, upokojiť, byť s ním v tichu, pokojne dýchať,
.. a ak ho aj objímu, dieťa cíti ich potláčaný hnev, zlosť alebo smútok,
.. a takto sa emócie rodiča a dieťaťa spoja, zosilnia a dieťa kričí viac, plače viac, odvráva viac.

Posledne mi jedna maminka povedala -" ja objímam svoje dieťa a ono mi povie - nehnevaj sa na mňa". Uvedomila si, že v sebe potláča hnev a objatia sú často iba "hrané", aby deti jej hnev necítili.

Preto je dôležité pracovať na svojich emóciách, aj keď si klamlivo myslíte, že vaše emócie sú odôvodnené a môže za ne dieťa. 
Naše emočné reagovanie patrí nám a je naše. Dieťa je iba spúšťačom emócií, ktoré v sebe nesieme.
Nikdy nie je ich príčinou. Je naším zrkadlom. Viac na : 
http://vychovavkocke.sk/…/moje-skusenosti-a-odborna-prax3.p…
http://vychovavkocke.sk/

Patrím ku generácii, v ktorej deti celé svoje detstvo kričali. Dedina bola plná kriku, kričali mamy na svoje deti, aby išli obedovať, kričali deti keď sa schovali, naháňali ...
...a dneska, deti nemôžu kričať doma, nekričia na ulici, nemôžu kričať v škole, dokonca sa nedoporučuje kričať ani v prírode.

Nevypovedané, zadržané slová a potlačené emócie, zasahujú oblasť hrdla. To je totiž posledné miesto, posledná možnosť ako to všetko zastaviť. 
Všetok strach, stres, hnev, zlosť, napätie zostávajú v oblasti krku..,
... a potom prídu zápaly hrdla, kašeľ ale aj zajakavosť, problémy s vyjadrovaním a iné ochorenia štítnej žľazy. 
Niekoľko generácií opakovaný vzorec "nevypovedaného" a potláčaného sebaprejavenia je základom aj pre rôzne ochorenia v tejto oblasti ľudského tela.
Potrebovala pomoc mladá žena, ktorá mala aj onkologické ochorenie štítnej žľazy. Jednou z ťažkých tráum, ktorú si niesla, bola trauma jej maminky, ktorej ocko mal úraz s popálením veľkej časti tela a tváre. 
Na prvú návštevu v nemocnici sa veľmi tešila a zrazu, videla iba postavu ležiacu na posteli, obviazanú v bielom, s otvorom pre oči a ústa. 
Prežila šok...
....a z nemocnice domov prišiel úplne iný človek. 
Celé svoje detstvo mu nevedela povedať, že sa ho bojí, že ho nechce, taký aký je, že ona ľúbi svojho ocka. 

Problematika kašľa a kriku je určite rozsiahlejšie a niekedy zložitejšia, vždy je potrebné vnímať aké emócie ich sprevádzajú a spúšťajú.
Viac na : 
http://vychovavkocke.sk/videa/
http://vychovavkocke.sk/

Šikovná rodičovská aplikácia ESET Parental Control vám ponúka množstvo funkcií, ktoré pomôžu rodičom stať sa partnerom ich detí pri objavovaní internetu. V predošlých článkoch sme si predstavili funkcie aplikačného a webového ochrancu. 

Aplikácia ESET Parental Control je v základnej verzii dostupná zdarma. Ak však chcete vedieť, čo všetko vám prémiová verzia ponúka, môžete si ju nezáväzne vyskúšať na 30 dní zdarma. Funkcie, ktoré si dnes predstavíme sú práve súčasťou prémiovej verzie tejto aplikácie.

Najväčší strach o svoje deti majú rodičia väčšinou vtedy, keď nie sú s nimi. Veď to poznáte, dieťa sa vyberie von s kamarátmi a vy niekedy ani netušíte, kde všade za ten čas bolo. Aj s týmto vám môže rodičovská aplikácia od ESET pomôcť. Funkcia zobrazenia polohy vám ukáže, kde sa nachádza zariadenie vášho dieťaťa. Táto funkcia môže pomôcť aj pri strate zariadenia.

Ak chcete svojim deťom niečo odkázať alebo ich o niečo poprosiť, a nechcete aby pred vami uprednostili svoj telefón či tablet, pošlite im rodičovskú správu. Kým si správu neprečíta, nebude môcť používať svoje zariadenie. 

Aj vďaka týmto funkciám môžete byť so svojimi deťmi vždy v kontakte. Prezrite si nastavenia aplikácie a vďaka prehľadnému usporiadaniu okruhov môžete aplikáciu prispôsobiť priamo na vaše potreby. Základná verzia aplikácie je dostupná zdarma, prémiové funkcie sú súčasťou aj výhodného balíka ESET Family Security Pack. Viac o aplikácii ESET Parental Control si môžete prečítať aj TU.

Všichni tvrdí, že materska je ta nejkrásnější věc na světě, ale pak si všimněte, že jakmile je nějaká možnost, matky si stěžují na to, jak je to těžké, že jsou nedocenene, na nic nemají čas, že to chlapi nechápou a podobně. Určitě jste už narazila i na článek, který byl směřovány na náročnost a stížnosti maminek.  Ale pokud jim řekněte, že klidně můžou jít do práce a nechat chlapa doma, průšvih a lavina argumentů je na světě. 

    Říkám NE! Mateřská rozhodně není to nejkrásnější na světě, je to psychicky náročné období, mění se celý život i lidi kolem vás. Ve společnosti mizí vaše hodnoty, ztrácejí se vase dosavadní priority a najednou zjistíte, že to, co bylo a je normální, už si nemůžete dovolit. Ano, nemůžete celou noc nerušeně spát, nebo v neděli dopoledne vstávat až k obědu, nemůžete si libovolné pustit film v jakoukoli hodinu a klidně na něj koukat, jít neplánovaně na zábavu.  Přestávate se stýkat s přáteli z práce a že škol, protože vás pohltilo jiné okolí.  Ztrácíte spolecne veci s bezdetnymi kamarády, zkrátka už si moc nerozumíte. Společně s miminkem jste se znovu narodila i vy.

   Ze dne na den jste někdo jiný, jste otrok. Na povel vstanete, na povel uděláte cokoli, jen aby to dítě přestalo řvát, nebo aby se přestalo vztekat. Snažíte se mu zavděčit, ale je to to nejhorší povolání na světě.  Tolik ignorace, nevdeku, vzdoru, tolerance a nulové pochopení od nikoho jiného, než od vlastních děti, nedostanete. Říkáte, že ne? Tak to zkusím napsat jinak:  Když vám dítě vyplyvne jídlo, které jste pracně připravovala celé dopoledne s dítětem na krku,  po probdele noci, kdy ten ďábel vstával každé dvě hodiny s budickem o páté, tak se vám dostalo vdeku, tolerance a pochopení? Nebo, když letité v posteli s horeckami a angínou a dítě vám skáče po hlavě, projevil, že je vůči vám tolerantní? 

   Mít děti je nádherné a dokonalé, rodičovství je krásné, ale být na mateřské urcite ne. Souhlasím s tím, že být rodičem je to nejcennější, co v životě člověka může potkat.  Ať je to táta, nebo máma.  Jeden bez druhého by ten dokonalý uliček štěstí, který máte u sebe, neudělal.  Nestezuji si, určitě ne, plánujeme druhé dítě, kdy i já budu asi případ - z mateřské do mateřské - ale mám svůj relax, mám své studium a podnikani, kterému jsem se začala venovat, když malému bylo šest měsíců, protože od nás biologicky otec odešel. Našli jsme perfektního tátu, ale nebylo to důvodem v mém podnikání skončit. Věnují se v těch svých mateřských letech i něčemu jinému a je mi skvěle. 

Nestezujte si, můžete to změnit.  Nikdo vám nebrání jít do práce na plný úvazek a nechat chlapa zastávat děti a domácnost.  Nikdo vám nebrání najít paní na hlídání z vašeho blízkého okolí, pro vaše realizovani. Kdo vám zakazuje mít brigády, mít svoje koníčky, svůj soukromý život? 

  Seberealizace a styk s okolním světem je jedna z nejdůležitějších věci na světě. Nenechte se pohltit do mateřství tak moc, že pak nic jiného mít nebudete... ani tátu, protože i ten potřebuje péči a mít vás někdy jen pro sebe, vyjít si bez toho uzlicku a žít alepson jednu chvíli, jako když jste byli zase jen dva. Muž a žena, ne táta a máma. 

V odľahlej uličke mesta sa skrýval malý obchodík. Bolo jesenné popoludnie a vonku šero, každú chvíľu vyzeralo, že sa z oblohy spustí dážď, ktorý pokropí dlaždice úzkeho chodníka a prilepí naň suché lístie. Ak by ste sa rozhodli zavítať dovnútra a otvorili by ste staré vŕzgajúce dvere, zbadali by ste pri sliepňajúcej lampe akéhosi starca. Sedí v pohodlnom, ošúchanom kresle a oči vpíja do starých predmetov. Podchvíľou nejaký zoberie do ruky, starostlivo ho poobracia, utrie z neho prach a s láskou ho opäť vráti na pôvodné miesto. Je to starinár. Obklopuje sa spomienkami, ktoré navodzujú dojem, že tu zastal čas. Kupujúcich má málo. Ľudia sa obklopujú modernými a štýlovými vecami, ktoré tu nenájdu. Občas sem zablúdi nejaký náhodný chodec, ktorý sem vojde skôr zo zvedavosti ako s plánom niečo si kúpiť. Zo susediacich domov sa sem-tam ozývajú tlmené hlasy a miesto sa opäť ponára do úplného ticha.

Dnešok však bude iný. Navždy zanechá stopy v pokojne plynúcom živote ospalého mestečka.

Zrazu sa rozospieval zvonec na dverách, ktorý oznámil príchod zákazníka. Starec sa z miesta nepohol, zvyčajne nereaguje, lebo prípadnú návštevu považuje za omyl. Väčšinou sa ľudia zvrtnú už vo dverách a vypochodujú von. Tentoraz sa však ťažké kroky priblížili. Návštevník sa skúmavo poobzeral po miestnosti preplnenej “haraburdami”, až kým nespočinul pohľadom na starcovi. S pohŕdaním sa na starca zahľadel. Prišelec má asi tak 18 - 20 rokov, oblečený je do tmavého odevu, na nohách má ťažké kanady. Vyholená hlava a prázdny pohľad naznačujú, že ide o tvrdého mládenca. Nenávistne sa ešte raz poobzeral a začal kopať do vecí navôkol. Starec bez pohnutia zostal sedieť. Keď sa chlapec trochu upokojil, položil mu otázku: “Môžem ti nejako pomôcť?”

Chlapec len zasyčal a odfŕkol hlasným: “Pch.” Medzi nimi akoby stále bola nepriehľadná stena, ktorá mu nedovoľovala priblížiť sa a ukázať majiteľovi, kto je pánom okamihu. Mohla za to skriňa, čo stála v ceste. Pri jeho vyčíňaní sa otvorila a nastavila mu zrkadlo. Zbadal sa v ňom. Všimol si aj svoj nepríčetný pohľad a to ho na čas vytrhlo z agresie.

Starec si všimol chlapcovo zaváhanie. Teraz nastal správny čas na reakciu. Vie, kto je tento mladý muž. Vie, na čo sem prišiel. Takých už pozná. Starec sa postavil, no mladík urobil rázne gesto, aby ho varoval: „Židák, zostaň tam, kde si!” zavrčal a pohľad mu stvrdol. Z očí mu vyšľahli blesky, každý pór pokožky jeho tela zaplavila nenávisť. Ruky mal zovreté v päste a čakal len na zámienku. Dnes je to jeho deň, skúška odvahy. Ak sa osvedčí, bude jedným z nich. Po ničom inom tak netúži, ako stať sa jedným z nich. Bude tým, ku komu budú vzhliadať a bratsky ho potľapkávať po pleci. Často podobné akcie sledoval. Na ulici, v dopravných prostriedkoch. Vždy chodili viacerí. Našli si bezbrannú obeť, ktorá vykúkala z davu. Mohol to byť chalan s dlhšími vlasmi. Alebo cigánča. Rovnako ľahkým terčom boli utečenci s tmavšou pleťou. Takí zraniteľní! A Židia, to je predsa jasné. Aké je jednoduché zaútočiť! Okoloidúci sa zväčša tvária, že nič nevidia a nepočujú. Starajú sa len o seba. Nemo akceptujú vyčíňanie niekoľkých výrastkov, predĺžia a zrýchlia svoj krok a odrazu zmiznú ako gáfor. Obeť zostáva, je sama, obkolesená vyholenými lebkami s nožmi alebo baseballovými palicami v rukách, vydaná im napospas. Nech sa majú na pozore! Oni sa s nimi porátajú. Ak by však predsa len niekto z náhodných chodcov mal chuť zapliesť sa s nimi, hravo si s ním poradia. O jednu prekážku viac, ale zanedbateľnú.

V dnešný deň mal práve on dokázať, že je schopný urobiť niečo „veľké.” S týmto židákom to bude hračka. V zastrčenej chyži bez svedkov.

Prvé kúpanie bábätka vyvoláva rozpaky. Očakávania sú rôzne a reakcie neisté. Ja ako prvorodička som so zatajeným dychom sledovala naučené grify sestričky z novorodeneckého, ktoré pripomínali chvaty Jackieho Chana. A to dcérke len oplachovala riťku pod umývadlom. Upokojovala som sa, že to určite zvládnem a v duchu som si prestavovala všetky tie videá s relaxujúcimi bábätkami s mľaskajúcimi bezzubými pusinkami, ako keď si dôchodcovia popravujú protézy.

Prvé kúpanie u nás bolo peklo. Dom vyhriaty na „príjemných“ 27 stupňov, vo vaničke plávala ružová plastová žaba, ktorej sa cez brucho tiahol teplomer a ukazoval ukážkových 37 stupňov. Namiesto blaženého výrazu sa dcérka tvárila, akoby som z nej vyháňala zlých duchov a nie zvyšky smolky. Neskutočný plač. Opakoval sa večer čo večer, no klesal na intenzite. Postupne sme prišli na to, že aj 37 stupňová voda je málo, že podložka pod chrbátikom ju chladí a oveľa viac sa jej páči mať zanorené ušká. Postupne sme prišli na veľa iných drobností, ktoré z kúpania urobili príjemný rituál zavŕšujúci deň a nie strašiaka.

Kým si povieme pár overených rád a postupov, ako eliminovať možné komplikácie, je potrebné si uvedomiť, že žiadne overené rady a postupy všeobecne nefungujú 🙂 Každé bábätko je iné a či už sa jedná o manipuláciu, teplotu vody či vyhriatie miestnosti. Jeho potreby sú individuálne. Kúpanie k dokonalosti vyšperkujete až overeným vedeckým postupom: pokus – omyl.

Východiskovým stavom pre pokus číslo jeden môžu byť práve tie všeobecne známe overené rady a postupy starostlivosti o novorodenca:

Pár čísel na úvod

Voda by mala mať okolo 37 stuňov a teplota v miestnosti okolo 25. Kúpanie príliš nenaťahujte, stačí 5-minútová rýchlovka. Časom môžete dĺžku kúpeľa predlžovať. Všetko závisí od reakcií bábätka. Novorodencov sa neodporúča kúpať každý deň. Ich pokožka sa ešte spevňuje a každodenné kúpanie ju vysiluje, predovšetkým ak máte tvrdú vodu. Postačí im kúpeľ 1 - 2 razy týždenne.

Jedného krásneho dňa som vložila príspevok do 8 kampane testovanie dm výrobkov. Ako sa vraví, možno motyka vystrelí  A nech sa páči, zanedlho správa, že som bola vybratá na testovanie. No wow!!! Potom stres, či to dám, kedže nás čakala zo synom aj nemocnica medzi testovaním/nakoniec sme nešli/, či dokážem dobre opísať daný výrobok, ale myslím že som to nakoniec zmákla a veru ma to aj bavilo.

Ja dúfam, že Vás moje recenzie s fotkami obohatia. Dcérka sa velmi tešila, že mi bude pomáhať skúšať výrobky. Zapojila sa celá rodina. Ja používam výrobky dm dlhé roky. Som velmi spokojná s mnohými výrobkami, či už kvalitou, cenou a v neposlednom rade s bodmi za každý zakúpený výrobok.

Dňa 9.12017 k nám prišiel opäť Ježiško, Ježiško v podobe 16. kusov výrobkov z dm drogerie. Začína sa týždeň testovania, sama som zvedavá ako to dopadne. Ja dúfam že budem so všetkým spokojná a vy, že budete spokojní s mojími recenziami.

BIO detský ovocný čaj zn. Babylove od 4. mesiacov. 20 ks vreciek v balení, bez kovových spiniek na sášicku s čajom. Bez pridania cukru. Testovali moje deti /6,5r a 3,5r./ a samozrejme JA.  Zloženie čaju: 45% jablk, 43% šípky, 7% mrkva, 4% červená repa, 1% čučoriedky. Voňa čaju bola velmi príjemná, taká prírodná, nebol silne aromatický. Obsahuje šípky,čo bolo cítiť vo vôni čaju. Farba bola jemná, vidno že tam nie je pridaný ibištek ako v mnohých čajoch. Je získaná prírodne z repy, mrkvy, čučoriedok. Skúšali sme ho nesladený. Synovi chutil, dcére nie, mne chutil tiež. Prevládala chuť šípiek, potom červenej repy a mrkvy. Studený chutil jemnučko kyselkavo. Myslím, že miminkám bude chutiť.

Tento produkt hodnotím pozítivne 100% zo 100.

Další v poradí testovaný výrobok sú pastilky s príchuťou punču. Tu možem potvrdiť,že pri rozbalení bola voňa naozaj ako punč. Krásna. Je to limitovaná edícia. Obsahuje to čo mám rada, pomaranč, citron, škorica. Pri testovaní pastiliek prevládala chuť citronu a škorice. Sú tuhej cukríkovej konzistencie, čiže nie sú ako napr. hroznový cukor. Sú bez cukru, ale dostatočne sladké.

Pastilkám dávam 100%

Nastal upratovací deň. Produkt značky dm 400ml ošetrujuci sprej na nábytok mi padol naozaj vhod. Vďaka antistatickému zloženiu čistí, ošetruje a chráni drevenné, plastové a sklenené povrchy. Má príjemnú voňu. Po nastriekaní na povrch zo spreja vyjde pena a postupne sa stratí do vodneho skupenstva. Kto má rád voňu po ošetrení nábytku, tak sklamem, tá nezostane v miestnosti, ako u iných značiek. Na drevo, laminát, hodnotím pozitívne, na skle však zostali flaky.

Hodnotím, spokojnosť 98%

Popri upratovaní som vyhladla, tak som si dala na desiatu dmBIO Superfood datlovo-ovocná tyčinka s chia, kokosom a červeným pomarančom. No poviem Vám, bola fakticky skvelá, chutná, mňam. Šťavnatá, naozaj ovocná. Zjedla som ju ako nič. Zdravé doplnenie cukru a energie.

Tyčinka má u mňa 110%