Ja a sladké, to je ozaj láska na celý život. Prisámvačku, keby som mala fungovať bez sladkostí, asi by som si len veľmi ťažko zvykala. Avšak keďže zima sa blíži a minuloročná zimná bunda má dosť napätý zips, najvyšší čas sa trošku skonsolidovať a pripraviť si doma sladkosti, ktoré budú síce pri ruke, ale možno budú mať aspoň o trošku menej kalórií, ako tie tradičné. Aby sme sa potom mohli pekne rozbehnúť a pustiť sa do vianočného pečenia a objedania, však áno 🙂 

Ak ste fanúšikom fit tyčiniek, myslím, že tieto si zamilujete. Lebo sú ozaj chutné a pritom rýchlo hotové. Na ich prípravu budete potrebovať:

• 1 hrnček vykôstkovaných datlí
• ¼ hrnčeka medu
• ¼ arašidového masla
• 1 hrnček nasekaných orieškov
• 1a ½ hrnčeka ovsených vločiek

Datle dajte do mixéra a mixujte ich, kým sa nespoja do guľôčky a obsahujú iba malé kúsky.

Ovsené vločky a nasekané oriešky nasypte do väčšej panvice a na miernom chvíľku opekaje, kým nezačnú rozvoniavať – pomôže to zvýrazniť ich chuť. Avšak pozor, aby ste ich nepripálili. Samozrejme, tento krok môžete vynechať, ale vďaka opečeniu chutia ešte lepšie! Nechajte jemne vychladnúť a pridajte k datliam.

Med a arašidové maslo zohrievajte v 30 sekundových intervaloch v mikrovlnke, kým sa neroztopia a pridajte k ostatným surovinám.

Pokiaľ sa ti v živote niečo nepáči zmeň to"

Myšlienka dňa 25.7.2022

Komunita a skupina sa v tento deň točila okolo mňa. Vypovedala som zo seba všetko asi čo sa dalo, vyplakala som sa tak ako asi dlho nie. Potrebovala som to.

Mne sa v mojom živote naozaj nepáči toho veľa, ale vždy to zasuniem niekam do rohu, veď nejak bude. A potom sa stresujem, utápam v sebalutosti a zapijala som to, ten všetok bordel v sebe. Ale iba ja môžem zmeniť to čo sa mi nepáči, iba ja môžem povedať NIE, ak niečo nechcem, iba JA si môžem vytvoriť svoj svet v ktorom budem šťastná. Nemusím deťom kúpiť všetko čo im vidím na očiach aby som si kompezovala svoje detstvo, môžem im venovať viac času, viac lásky. Byť tu a teraz a byť najlepšou mamou, akou v tej chvíli môžem byť.

Priznala som sa, že som chcela odísť. Exova žena mi ešte krásne naložila do správ, čo vo mne zase vyvolalo pocit mojej nedostatočnej hodnoty.  Že niesom  dosť dobrá - nie som dobrá matka. Hoci sme mali zakázané používať telefón do 13 tej, tým že mi večer predtým neodpísala, napísala som jej pred komunitou že mu večer o 20:00 budem volať, aby mu dala telefón. 

ONA :"Pozri ,ja nemám problém mu ho dať ak bude normálny.. lenže to nikdy neviem ako sa bude správať.. u nás má nejake pravidlá,a keď ich nebude dodržiavať nebude mať telefón,nech ste si sľúbili čokoľvek.." 

Ja som neplakala,deti neplakali, lúčenie prebehlo úplne v pokojnej atmosfére, akoby som sa mala ísť len niekam na chvíľu a večer prísť domov.

Mladší syn mi rozkázal poslúchať, aby ma zase nenašla sestrička telefonovať kedy nemám, a nemala som zlé body zato, aby ma ešte pustili na víkend zase. Starší síce potom trošku začal, aby som nešla nikam, aby som zostala doma, pretože on nechce ísť znova tatovi. Sľúbila som mu, že si budeme volať, písať a čoskoro sme zase spolu. Keď som sadla do auta znova som mala zvláštnu úzkosť. Chcela som byť už v liečebni, ten víkend ma dosť vyčerpal. Jasne že som bola šťastná, že som bola po tolkej dobe doma, ale jednoducho po takej dobe počuť 800 krát  " mama" bolo vcelku vyčerpávajúce, a tak ako mi to zo začiatku na liečbe chýbalo, teraz už som chcela zase to ticho, ten priestor len pre seba. 

" Aká si vysmiata" vítali ma spolupacienti na vrátnici, "takže bolo dobre, čo si nám priniesla?" vyzvedali, ako vždy keď bol niekto na priepustke. "Palacinky" odpovedala som im nech sa prídu ponúknuť a išla som sa nahlásiť sestričke že som. Nebola vo vyšetrovani tak som jrj šla zaklopať na sesternu "už som doma" povedala som jej, keď mi otvorila dvere. Zasmiali sme sa, pretože az neskôr mi docvaklo, čo som vlastne povedala. Vlastne bol to teraz môj domov, prezrela mi veci či som si nepriniesla nič nepovolené, fukla som do dregera a konečne som sa mohla pobrať na izbu za Lujzou.  

Samozrejme na pondelkovej komunite sa riešili reflexie s priepustiek, kto sa ako mal doma. "Užila som si víkend najlepšie ako sa dalo, aj som prežila tu Hirošimu a Nagasaky doma" zreferovala som na komunite a mojím uvedomením s víkendu bolo to, že som pochopila, že mamu nezmením, možem zmeniť  len svoj prístup a postoj, a taktiež, že nieje vždy najdôležitejšie  len upratovanie. ( ono aj tak tu nikdy neni taký poriadok ako by som  chcela). Dokonca, že som sa priznala mame, prečo som preč.,že to nebolo len psychické zrútenie, ale to že som pila. A že to vzala celkom v pohode a obišlo sa to bez výčitiek. 

Jediné čo ma trápilo bol môj starší syn. My sa ľúbime veľmi mojkať,túliť a teraz bol taký, nie moc kontaktný. Nepáčilo sa mi to, a nevedela som, prečo to tak je. Či sa na mňa hnevá, že som preč, či to je tým, že je vyše mesiaca už u otca a doma len na víkend. Ale sľúbila som mu že si budeme volať,dúfala som, že  to nejak prehrmí. Ale trápilo ma to. Terapeutka ma skúsila naviesť na pozitívne myšlienky, aby som to tak nebrala, veď aj pre neho je to zmena, že určite to bude v poriadku.

Večer som sa mu snažila dovolať, no nedvíhal ma. Pisala som exmanželovej manželke, že by som sním rada hovorila,pretože som mu to sľúbila no napísala mi, že:

My, rodičia, vieme robiť kompromisy, no nemáme rady ústupky. Obzvlášť nie pri veciach, na ktorých nám záleží. Kedysi bolo ťažké nájsť čistiace prostriedky či pracie gély, ktoré by boli vysoko účinné, no spĺňali aj najnáročnejšie ekologické a zdravotné požiadavky a boli cenovo dostupné. Presne s takouto dilemou bojoval majiteľ a zakladateľ značky FeelEco. Jeho dcéra totiž trpela ekzémom a klasické produkty na trhu jej nevyhovovali. Keď to, čo hľadal, nikde nenašiel, rozhodol sa to vyrobiť. Nielen pre svoju dcéru, ale pre kohokoľvek. Misia bola vyrobiť najlepší produkt na trhu. Či sa mu to podarilo budete môcť aj vy zistiť v tomto testovaní.

Čo budeme testovať

Prací gél Color FeelEco¹⁴ skvele ochráni farbu vašej bielizne. Je vysoko účinný, odporúčaná dávka 60 ml prostriedku na 1 pranie zároveň šetrí produkt a vďaka zloženiu tiež čističku odpadových vôd. Nedráždi a nevysušuje kožu. Je dermatologicky testovaný a vhodný aj na pranie funkčnej a športovej bielizne.

Prírodný prostriedok na riad FeelEco¹⁸ je inšpirovaný kozmetikou, vďaka pH 5,5 je šetrný k pokožke, ale nemilosrdný ku špine. Môžete ho bez obáv použiť aj na umývanie ovocia a zeleniny. Skvelá účinnosť, ktorá nie je na úkor vášho zdravia ani životného prostredia. Vyvážené zloženie s glycerínom pomáha starať sa o pokožku vašich rúk.

Čistič kúpelní FeelEco¹⁰ nie je agresívny k vašej pokožke a pritom oceníte jeho vysokú účinnosť, výborne odstraňuje vodný kameň a mydlové usadeniny. Skvele čistí nielen škáry v kúpeľni, sprchové kúty, vane, sklá a zrkadlá, ale aj kuchynské drezy a batérie z nehrdzavejúcej ocele. Pri jeho použití v kúpeľni nevdychujete výpary ako pri chemických čističoch.

Hypoalergénny prostriedok Baby FeelEco¹⁴  na bielu i farebnú bielizeň dojčiat, batoliat, detí a osôb s citlivou pokožkou. Účinný na odstraňovanie škvŕn od potravín, kozmetiky, blata i trávy. Obal s praktickým rozprašovačom na priamu aplikáciu na škvrnu a blízke okolie. Je bez parfumácie, alergénov a konzervantov, hypoalergénny a dermatologicky testovaný pre deti od 0-3 rokov. 

Poviem ako je, jeseň nikdy nepatrila práve k mojim obľúbeným ročným obdobiam. Skoré stmievanie, dážď, celodenná hmla a chlad, ktorý sa nenápadne rukávmi a výstrihom vkráda k telu, aby ho celé pohltil. A päťminútové obhadzovanie sa lístím či polhodinové púšťanie šarkana nemali ani najmenšiu šancu to prehlušiť.

Avšak čím som staršia, tým viac som si jeseň obľúbila. Milujem dlhé poobedné prechádzky po lúkach a horách, ten krátky okamih radosti, keď sa pomedzi hmlu nenápadne pretlačí slnečný lúč a pošteklí na studených lícach, keď zafúka silný vietor a roztancuje konáre, z ktorých sa listy rozletia do všetkých strán. Keď si so sebou v termoske berieme horúce kakao, k nemu si dáme zo stromu čerstvé jabĺčko, hľadáme (hoc veľmi neúspešne) hríby, sušíme šípky, zo šišiek a listov robíme vence a pripravujeme sa postupne na zimné spomalenie.

Kedy namiesto práce na záhradke sedíme pri zakúrených kachliach a hráme sa. Lebo nič iné nemusíme.

A áno, aj šarkana občas pustíme, hoci pri dievkach je to stále viac práca a adrenalín, ako bezstarostná zábava :D

A konečne si po polročnej prestávke opäť kradnem piatkové večery pre seba a robím si z nich malé wellness rituály. Napustím si vaňu, pustím príjemnú hudbu a dovolím nie len telu, ale aj hlave úplne vypnúť.

A keďže už veruže nemám ani dvadsať ani dvadsaťpäť, doprajem si aj malý kozmetický reset. Keď pre nič iné, aspoň placebo efekt to má na mňa úplne skvelý!

Vždy som mala veľký rešpekt pred výberom ubytovacích zariadení, pretože, prisznávam, nie raz som siahla vedľa. A na druhú stranu, ani 1000 pozitívnych recenzií nenahradí jedinú vlastnú pozitívnu skúsenosť. ALE! Ja sa už niekoľko mesiacov snažím ukázať vám, že pobyty v hoteloch Trinity naozaj stoja zato. Ako už isto viete, my sme si hotely zamilovali a vraciame sa a budeme sa do nich vracať aj naďalej. Ale čo sme si zamilovali najviac? Čo milujú naše deti? A čo my dospelí? Poďte si so mnou posvietiť na našich TOP 10 vecí v hoteloch Trinity.

#10 Pre deti ako vyšité

„Mami, pozri, dvierka pre trpaslíkov!" „Nie, miláčik, tie sú pre detičky ako si ty..." „Jeeeej, naozaj!" No, áno, naozaj. Dokonalosť sa skrýva v detailoch a malé ľahké dvierka, ktoré sú súčasťou štandardných veľkých dverí pre dospelých, sú niečím, čo by ste asi nečakali, ale vzhľadom k ich jednoduchej obsluhe pre deti, oceníte. Keď už je cesta na WC takzvane „len tak tak", dieťa vbehne na toaletu aj samo. Navyše, ten pocit, že pri budovaní hotela sa myslelo aj na drobcov, je neoceniteľný.

#9 Neustále inovácie

My dospelí sme veľmi ocenili, že sieť Trinity reaguje na podnety a naslúcha svojim klientom. Preto neustále inovujú a modernizujú nielen koncept v duchu ktorého fungujú, ale tiež priestory. Aktuálne prebieha rekonštrukcia v Hotelí Átrium, kde doplní dva pomalé a malé výťahy jeden veľkokapacitný. To znamená koniec čakaniu a každodenného fitka na schodoch.

#8 Dokonalé lokality

"Nie, ďakujem" ozvalo sa doslova trojhlasne. Susedia aj priateľ boli " somnou" a nikto si nedal pivo. Cítila som ako ma priateľ sleduje či som v pohode. Nie že by som sa triasla za tým pivom, mala naň chuť, ale skôr mi to tak chýbalo už k tej grilovacej atmosfére, viete taký zvyk. Susedov otčim evedel o mojom probléme, veď nerozkrikovala som všade, že som na proti alkoholickom liečení, aj keď samozrejme v dedine sa neutaji nikdy nič a určite sa šírila už dobrá story o tom, kde som, čo som.

Odolala som, zvládla som to a to bolo pre mňa teraz dôležité. Tým, že mám s alkoholom problém, nezmizne s tohto sveta, neprestanú ho ľudia ktorí to vedia kontrolovať okolo mňa piť.  Je to môj problém, chorá som ja. Toto som si začala uvedomovať a prijímať to, že pre mňa je alkohol navždy tabu. Na dĺžku ruky som ďaleko od toho, padnúť zase na dno. Aj keď mojmu priateľovi ani susede tato skutočnosť stále akosi nesedela, veď ja niesom taký ten typický opilec čo sa už od rána trasie, motá a jeho prvá cesta je do obchodu či otvoreného šenku. Nie bola som obyčajná 30 ročná žena , matka dvoch detí, normálne pracujúca, tvariaca sa že všetko je v pohode. Ale nevideli to, ako si táto obyčajná žena pretrhla dno kabelky aby si tam mohla schovať ploskačku, veď takú "na nervy"... Nevideli ako si potajme zarábam vodku s džúsom, s tonicom, z malinovkou, alebo kľudne aj do čaju. Vždy som si povedala, veď dám si "len jeden" na ukludnenie, za odmenu, za stres, za.... vlastne za hocičo. Alkoholik si nájde dôvod prečo pije.

Okolo desiatej večer som už chcela ísť spať, bola som náučená na režim, a bola som už aj dosť vyčerpaná. Rozlúčili sme sa a konečne som sa po mesiaci vyspala v svojej posteli.

Ráno som vstala dosť neskoro na to ako som bola naučená s liečenia. V prvom momente som bola normálne zmätená a pozerala som kde som, a hľadala som spolubývajúcu. Keď som uvidela koľko je hodín, ako dlho ma nechali spať bola som aj nahnevaná, veď som chcela ešte toho toľko urobiť, stihnúť. Vrátiť som sa mala do 16 tej, ale tie hodiny išli tak strašne rýchlo, že spať do 9tej som naozaj nemala.

Už dávno by som bola  po rozcvičke a raňajkách, nie že pijem ešte len rannú kávu, ale zasw nesťažujem sa, bolo super nedržať sa žiadneho plánu, nesledovať čas, aby som nedostala mínusové body. No dobre, ten čas som sledovala a plánovala si kedy asi musíme vyraziť, aby som stihla obchod v meste a prísť na čas. Mama sa ponukla, že mi urobí palacinky, pýtala som ich už dávnejšie aby mi ich priateľ priniesol na návštevu, ale akosi to nikdy nevyšlo. Cez obed sme sa s deckami ešte vyšantili v bazéne. Pred týmto všetkým, som sa nevedela dočkať leta, ako rozložíme bazén, ako sa budeme každý deň kúpať, mala som plány na leto a zrazu som bola celé leto preč. Žiadne opaľovanie, žiadne šantenie v bazéne, žiadne grilovačky, žiadne výlety. Opaľovať sme mali zakázané, kúpali sme sa maximálne vo svojom pote, a výlet sme mali max terénku čo bola tak trojhodinová prechádzka. Takže dva mesiace prázdnin, na ktoré som sa tešila som musela  vložiť do dvoch hodín. Ale deti boli šťastné keď sme sa bláznili, aj keď len dve hodiny.

Mama bola doma, venovala sa im, nič viac nepotrebovali.

Chystanie výbavičky pre bábätko je prirodzená súčasť prípravy na rodičovstvo. Nakupujeme oblečenie, chystáme izbičku, vyberáme ten najlepší kočík... Niekedy si však treba dať najviac záležať na tých najjednoduchších veciach. Odporúčame nenechať na náhodu ani na prvý pohľad možno tak banálnu vec, ako je výber aviváže. Pokožka našich najmenších je oveľa tenšia a jemnejšia, ako tá naša. Na vonkajšie vplyvy reaguje omnoho citlivejšie, a teda potrebuje šetrnejšiu starostlivosť. 

Do redakcie Modrého koníka sme dostali na testovanie aviváž Silan Sensitive⁵¹, ktorá pomáha, vďaka svojmu zloženiu, predchádzať podráždeniu pokožky. Je dermatologicky testovaná a odporúčaná pre ľudí s citlivou pokožkou aj sklonom k dermatitídam. Silan Sensitive dokonca odporúča Európske centrum pre výskum alergií.

Popis produktu od výrobcu sľubuje veľa, no kto má doma skutočne malú „citlivku“ v podobe ekzematika alebo novorodenca vie, že papier či etiketa síce znesie veľa, no prax je prax.

A tak by sme mohli naše testovanie začať vetou: „Stretne sa ekzematik, alergik a novorodenec...“. Pokojne by to mohol byť začiatok nejakého vtipu,  no realita takéhoto zloženia domácnosti nie je moc humorná. Preto som bola sama zvedavá, ako aviváž Silan Sensitive sadne tejto náročnej porote. Výsledok hodnotím naozaj pozitívne.

Silan Sensitive je skutočne ideálna hypoalergénna aviváž pre citlivú pokožku, nielen „papierovo“, ale aj v skutočnosti. Nikto z malých i veľkých testerov nezaznamenal nepriaznivú reakciu pokožky. Jednoducho, nám aviváž Silan Sensitive sadla.

Aviváž vonia krásne, jemne a „bábätkovsky“. Je primerane hustá a tak sa dobre dávkuje. Bielizeň po opraní príjemne vonia. Vôňa nie je prenikavá, nezanikne ihneď po vysušení. Keďže ide o hypoalergénnu aviaž, je logické, že vôňa nebude dlhotrvajúca. Čo, s ohľadom na zloženie aviváže, hodnotím pozitívne. A preto môžeme za redakciu Modrého koníka aviváž Silan Sensitive odporučiť.

Počasie na priepustku mi vyšlo,bolo až priveľmi horko. Deti sa šantili v bazéne a ja som oddychovala pod altánkom s ktorého prskala voda z rozprašovača, ktorý mi nachystali ako prekvapenie a vychutnávala si kávu. Miestami som sledovala hodinky a myslela na režim, že teraz môžem fajčiť, alebo zachviľu je večera a potom som sa zbadala, že "haló" veď ty si doma a nie na KDZ. Moje krásne hortenzie a dve levanduľe neprežili tie horká,alebo ich niekto zabudol poliať. "Jejda, z 90 tich kvetín 3 neprežili, no je tam toho" mrkotal priateľ, keď som smútila za svojimi kvietkami. Jednoducho mi robili radosť, v čase môjho pitia aspoň tie kvietky, keď celý svet bol na hovno. Ale to on nemôže chápať a ani nechce. Vždy keď som si doniesla nový kvietok ofrlal to. Ale mne to robilo radosť nielen pre oči ale aj na duši. Keď som sa hrabala v zemine a sadila kvietky nemyslela som na nič, dokonca ani na pitie. Až potom som sa samozrejme za vykonanie práce odmenila.

Tvrdili mi, že doma fungujú úplne bez problémov. To urcite, myslela som si, keď som hneď po príchode začala upratovať chodbu. " Nechaj to tak," zahriakol ma priateľ a musela si veľmi kusnuť do jazyka aby som nezačala s mojím obvyklým frflaním aký je tu bordel a keď to neurobim ja, tak nikto. Prach si u nás žil svoj vlastný život. Nenávidím bordel, a pritom stále nedokážem udržať v tomto dome poriadok ako by som si to ja predstavovala. Stále ma nikto nepočúva, stále si nikto neodkladá  veci na miesto, a vlastne stále tu nič nemá svoje miesto. Je tu rovnaký chaos ako v mojej hlave. Nedovolil mi nič robiť, tak som aspoň zvrtla 4 práčky pre pokoj na duši.Dokonca mi povedal, že im narúšam ich pohodu, pretože sa hrniem do upratovania. Veď ale...

No ale... Pre mňa bordel chaos, pre nich kľud a pohoda, pretože tu nevrieska nervózna mama...

Lebo JA si to takto predstavujem, a keď to tak nieje, nieje dobré nič. Čo stoho, že to tu musí ukočirovať sám, zrazu robiť a riešiť veci, ktoré predtým nerobil. Tu, presne tu vidím v sebe svoju matku. Milión dobrých vecí, ale ja vidím len tu jednu- to zlé . Moje uschnuté hortenzie, neporiadok.... 

Lebo nieje podľa mňa, a to je jednoducho potom celé zle. Mať všetko perfektné, mať všetko pod kontrolou, len aby sa celý svet točil okolo vás a zároveň .všetkým vyhovieť a zabúdať na to, čo chcete naozaj vy. Nemusí s vami každý súhlasiť, nemusí vás mať každý rád.. Je to v poriadku. A ani nebude, pokiaľ nebudete mať radi samých seba..

Večer sme išli k susedom na grilovačku. Oni jediný vedeli, kvôli čomu som preč. Detská sa hrali, chlapi rozdúchavali oheň a my zo susedou sme si pofajčievali a sledovali ich. Mala som zvláštne pocity, myslím, že miestami som bola mysľou úplne mimo,mala som miestami problém odpovedať na susedine otázky. Chcela som len tak potichu sedieť a sledovať čo sa okolo mňa deje. No moja hlava však potichu  byť nechcela. 

Čím sú deti staršie, tým častejšie jedia len to, čo im chutí. Preto je dôležité ich už od mala učiť správnym stravovacím návykom. O to väčšia je šanca, že im bude chutiť to, čo je zdravé.  Ak patríte k ženám, ktoré majú na stravu svojich detí tie najprísnejšie nároky a hľadáte produkty, ktoré reagujú na potreby bábätiek, nezmeškajte toto chutné testovanie.

Čo budeme testovať?

GERBER Organic sú produkty svetovej kvality z USA, ktoré konečne prichádzajú aj na náš trh. Vďaka svojej unikátnosti, rozmanitosti produktov a trendy novinkám si za veľkou mlákou získala značka GERBER Organic srdcia tamojších spotrebiteľov a teraz vstupuje na náš trh.

Vy si teraz budete môcť túto prevratnú novinku svetovej triedy na našom trhu vyskúšať v podaní kaší, chrumiek, ovocných kapsičiek či príkrmov tej najvyššej organic kvality.

GERBER Organic detský príkrm je mäsovo-zeleninový príkrm²³ od ukončeného 6. mesiaca. Hladká konzistencia bola prispôsobená potrebám a zručnostiam malých detí. Táto kombinácia zeleniny, olivového oleja a mäsa zároveň podporuje pestrosť detského jedálneho lístka a pomáha malým jedákom v tomto období objavovať a učiť sa nové chute. Príkrm obsahuje kombináciu surovín pestovaných na certifikovaných organic farmách, kde je braný ohľad na prirodzený spôsob pestovania a dozrievania všetkých plodín. Objavte širokú ponuku detských príkrmov svetovej jednotky GERBER a ich skutočnú chuť v každej porcii.

GERBER Organic 100% rastlinný príkrm²⁵ obsahuje iba rastlinné zložky a vhodný od ukončeného 8. mesiaca. Váš malý gurmán sa vďaka nemu zoznámi s pestrou kombináciou ingrediencií vo svojom jedálnom lístku. Pre malých jedákov je v tomto období dôležité objavovať a učiť sa nové chute a práve pestré zloženie bohaté na bielkoviny a vlákninu im v tom pomôže. Príkrm obsahuje kombináciu surovín pestovaných na certifikovaných organic farmách, kde je braný ohľad na prirodzený spôsob pestovania a dozrievania všetkých plodín.

"Ja sa tak teším láska, že ideš na víkend domov aj ty?" nadšene sa ma spýtal  priateľ. "Áno, teším" zamrlala som a pozerala sa von oknom. Tešila som sa aj som mala strach. Zrazu po mesiaci budem doma, a dokonca tam aj prespím. Miestami som mala chuť povedať mu, aby ma za viezol naspäť, že sa na to necítim. Vedela som, že všetok oficiálny alkohol čo máme doma je preč,schované som mala už len prázdne ploskačky a kelímky čo som nestihla vyhodiť.

Bola som doma. Netešili sa na mňa iba moje deti, aj ale aj suseda a jej malé baby. Keď sme k nim išli na kávu rozbehli sa obe ku mne a vítali ma. Dokonca aj mama ma objala a bola rada, že som doma. Nebolo mi to objatie moc príjemné, nemáme moc ideálny vzťah a som radšej, keď na mňa ani nehovorí. No ale odhodlala som sa povedať jej pravdu, že to nebolo iba psychické zrútenie ale že som alkoholička. Čakala som spŕšku výčitiek, prednášku a rečí okolo toho.  "Ja som to tušila" povedala s pozdychom a dodala, že je ale rada že som to začala riešiť lebo mam deti a tie ma potrebujú. Uvedomila som si, že tých ľudí doma jednoducho nezmením, no môžem zmeniť seba a nemusím si veci pripúšťať a brať všetko osobne. 

 Ľahko sa to hovorí, ale realita je niekedy fakt ťažká. Keď ste roky naučený fungovať nejakým štýlom a zrazu sa  meníte, uvedomujete si emócie, pretože predtým ste ich zapíjali alkoholom.  Uvažujete triezvo, a rozmýšľate nad sebou a svojím konaním. Pretože, iba to čo robíte vy, je dôležité a len svoje správanie môžete zmeniť, to čo sa deje okolo vás môžete prijať, alebo jednoducho odísť, keď sa cítite nekonfortne. 

 Moja mama je zvláštny človek... Alebo ja ju tak za tie roky vnímam. Mam pocit, že vkuse nadáva, nič jej nieje dobré, ak sa aj niečomu poteší, hneď v tom nájde niečo- čo tomu chýba, alebo o čo to mohlo byť lepšie. Veľmi rada pripomína ak si niečo kúpim, prečo som nekúpila aj jej. Môžem sa jej spýtať načo jej budú také veci ako mám ja, keď  nikam nechodí, ale vždy sa vynájde a povie " aby som mala keď niekam pôjdem". Všetko musí byť podľa nej, musí mať posledné slovo, musí byť vždy tá najmúdrejšia ak sa to týka druhých, ale čo sa týka jej, to nerieši. Ale aj vďaka liečeniu som pochopila, prečo je taká. 

( A niekedy sa pristihnem pri tom, že som ako ona aj ja. ) 

Aj ona si nesie svoje vzorce správania z detstva. A to jednoduché nebolo. Jej matka sa o ňu nestarala, ako dieťa ju vzali do detského domova. Nepozná svojich súrodencov. Má veľké traumy zo zážitkov s detstva. A hoci si ju adoptovali s jej rozprávania skvelí rodičia, ktorí jej dali lásku a domov, tie traumy tam sú a v tej dobe psychológovia neboli taký rozšírený a neviem či vôbec sa niečo také riešilo. A preto aj mne dala to čo vedela. Robila to vždy najlepšie ako mohla a vedela. A je to tak doteraz. Aj keď stále môj vzťah k nej nieje taký aký by sme chceli. Niekedy mám pocit, že je ona moje tretie dieťa. Že niesom dcéra mojej matky, ale matka mojej matky.. Musela som už ako malá riešiť veci, čo su úlohou dospelých. Musela som byť zodpovedná a samostatná, skromná. Nevyčitam jej to, vďaka tomu som si popri strednej vedela zarobiť svoje peniaze, aby som tu strednú dochodila. Ale tie bitky, ktoré som dostávala jej odpustiť neviem. Zatiaľ. Snažím sa o to. Pretože to ničí hlavne mňa,jej je to jedno a dokonca ma presvieča, že to tak nebolo. Napriek všetkému sa neviem zbaliť a odísť od nej, pretože cítim za ňu zodpovednosť. Priviedla ma na tento svet. Bola som jej jediné vytúžené dieťa. A preto sa aso snažím niekedy si kúpiť tú lásku. Chcela tablet, telefón, novú skriňu, hocičo čo chce a je v mojich silách kúpim jej to, aby bola spokojná . Ale v konečnom dôsledku si vždy nájde niečo čo nieje dostatočne dobré. A tým, že ani ja niesom dostatočne dobrá.. Niesom dobrá dcéra,niesom dobrá partnerka ani matka... A tento pocit mám 31 rokov..  A až teraz prichádzam na to prečo, až teraz viem, že niektoré veci nie sú môj problém... 

Čím ste chceli byť keď ste boli malé? Ja som chcela byť novinárka alebo spisovateľka :D a moja Lili chce byť hasička, záchranárka a veterinárka. 🙂 Ono je to v podstate veľmi jednoduché keď ste detmi, môžete byť každý deň niekým iným. A hlavne môžete byť kým len chcete! Toto úžasné posolstvo nesie v sebe aj Barbie. S Barbie môžeš byť každý deň kým chceš. 

Hasička Chelsea je malou hrdinkou, ktorá zachraňuje a pomáha každému kto to potrebuje. Má úžasné červené hasičské auto, ktoré sa dá rozložiť na obývací voz s postieľkou, kreslom, ošetrovateľským pultom ale aj drobnosťami pre jej maznáčikov. Chelsea má hasičskú prilbu, čižmičky a sukňu. Spája sa v nej dievčatko - záchranárka.

Hasičský voz je dostatočne veľký, ľahký, pevný a dá sa jednoducho rozložiť. Jeho súčasťou je množstvo doplnkov a dvaja maznáčikovia v podobe mačičky a psíka - Chelsiných verných spoločníkov. 🙂 Auto je ďalej vybavené rebríkom, sirénou, otvorom pre najmenších pomocníkov a samolepkami na dotvorenie hasičského vozu podľa vlastných predstáv.

Takže žienky, podarilo sa mi vyslať manžela a naše tri „opice škorice“ na oslavu a ja tak mám šancu dať dokopy pokračovanie môjho príbehu. Druhá časť bude o samotnej operácii, operačnom zákroku abdominoplastika, pobyte na klinike, cene zákroku. Ešte mám v zálohe tretiu časť, kde budú fotografie porovnania môjho tela pred a po. Akože ten rozdiel je už teraz poriadny, ale s doktorom som sa dohodla, že tomu dáme ešte pár dní, aby aspoň čiastočne zmizol prvotný opuch, modriny... Oni totiž takéto operácia zhodnotia najradšej až po dvoch mesiacoch. No toľko vás čakať nenechám. Ale poďme späť k môjmu dňu D. 

Keď je viac možností 

Môj deň D, na ktorý som čakala ako na spasenie, bol zrazu tu. A mne teda o piatej ráno nebolo všetko jedno. Samozrejme, že som sa veľmi nevyspala a už som bola na ceste do Bratislavy. Podľa pokynov som mala prísť hodinu pred samotným zákrokom, teda o ôsmej ráno. O deviatej už na mňa čakala operácia. Aj tomuto dňu však predchádzali viaceré rozhodnutia a vyšetrenia. 

Už na konzultácii, keď sme sa s doktorom videli po prvýkrát, tak som sa rovno opýtala, čo by mi z jeho pohľadu odporučil. Po prehmataní môjho „bruška“ a všetkého okolo neho, rozhovore, mojich otázkach, mi popísal moju diagnózu. Tá znela - po väčšom schudnutí a troch sekciách nepekný previs kože v podbrušku, diastáza brušných svalov, lipotomóza bokov, celulitída a ťažšie hodnotiteľná herniácia. 🙂 Celkom som si toho nazbierala. 

A čo teraz s tým? Doktor mi na túto otázku ponúkol dve varianty riešenia.  

Prvá bola abdominoplastika s diastázou. V tomto prípade by bol odstránený brušný previs a vykonaná rekonštrukcia priamych brušných svalov.  Cena zákroku so všetkým (teda aj s anestéziou, pobytom na klinike, kontrolami, kompresívnym pásom bola 2 820 eur. 

Milé dámy!

Po dlhšom čase vás opäť oslovujeme s ponukou, ktorá sa neodmieta! Do nášho tímu ambasádoriek totiž hľadáme jednu z vás. Tentokrát pre Mustelu - prírodnú francúzsku kozmetiku určenú pre tých najmenších aj pre celú rodinu!

História značky siaha až do roku 1950, kedy Paul Berthome, otec Laboratoires Expanscience’s, spojil svoje sily s lekárnikom Claudeom Guillonom, ktorý vytvoril prvé čistiace mlieko pre deti, ktoré bolo určené len do lekární. Mustela je jediná značka na trhu, ktorá sa špecializuje výhradne na detskú pokožku. Medzi hlavné záväzky Mustely patria - bezpečné a dôveryhodné prípravky, ochrana planéty, dermatologický výskum a vzťah so zákazníkom. 

Aká by mala byť Ambasádorka značky Mustela?

Ambasádorka Mustely je aktívna a moderná mamička, ktorá sa zaujíma o prírodnú kozmetiku a zdravý životný štýl. Rada nakupuje kvalitné prípravky pre svoju rodinu v dm drogérií a v lekárňach.

Je to mamička so 6-mesačným bábätkom alebo detičkami do 5 rokov. Oslávila už tridsiatku a veľkým plusom by bolo, ak by mala vzdelanie v odbore farmácie alebo kozmetiky.

Monitor dychu Nanny privolá pomoc vo chvíľach, kedy si o ňu vaše bábätko ešte nevie povedať samé. Vy tak môžete v pokoji spať, pretože na jeho dych za vás dozerá monitor dychu. Ten vás tiež včas upozorní na jeho zástavu. Poznáte ale zásady prvej pomoci a zvládli by ste ju svojmu dieťatku poskytnúť?

Aj cez vašu najlepšiu snahu môže dieťa prestať dýchať z rôznych príčin. Napríklad, ak dôjde k upchatiu dýchacích ciest, alebo keď dieťa zvracia v polohe na chrbte.

Nebezpečenstvo zástavy dychu narastá pri vírusových ochoreniach, teplotách, kŕčoch a obštruktívnej bronchitíde. Väčšia miera pozornosti je na mieste tiež u detí s perinatálnymi rizikami, u nedonosených detí a u jedincov trpiacich spánkovým apnoe. 

Ak počujete varovný signál monitora dychu, zistite, či dieťa plače, alebo či sa hýbe.

Vytiahnite dieťa z postieľky a položte ho na rovný povrch. Ak by zostalo v postieľke, prípadná nepriama srdečná masáž by nemala efekt, pretože dieťa by bolo iba zatláčané do matraca.  Najprv skúste dieťa stimulovať na plôške nohy (t.j. na spodnej časti chodidla). Volajte na dieťa menom. Ak dieťa nereaguje pohybmi, krikom ani plačom, zavolajte hlasno do svojho okolia o pomoc. Ak je niekto s vami, vyzvite ho k zavolaniu na tiesňovú linku 155.

Nastavte hlavičku dieťaťa do neutrálnej polohy.  Ak má dieťa viac než 1 rok, zakloňte mu hlavu a odstráňte viditeľné prekážky v dýchacích cestách. Nikdy však v ústach nepátrajte naslepo!  

Pred pár dňami sme oslavovali Svetový deň duševného zdravia. Pri jeho príležitosti sme vydali sériu článkov s klinickou psychologičkou Mgr. Táňou Klempovou z gyn.-pôr. kliniky FN v Trenčíne na tému popôrodnej depresie. 

Ak aj vy, drahé mamy, cítite, že sa niečo deje s vašou dušou, nahliadnite do tohto textu. Možno vám dá odpovede na vaše otázky.

Možno sa téma vás ako takých nedotýka, no kladiete si otázky, ako podporiť inú blízku ženu po pôrode. Nech je vám tento druhý text povzbudením byť pri žene, ktorá vás práve potrebuje.

Ak máte akékoľvek otázky, sme tu pre vás.

Tím Vysmiatej Duši Mamky

www.vydumamky.sk

Blížil sa deň, kedy som mohla požiadať o víkendovú priepustku. Tajne som dúfala, že sa možno podarí na hodnotení dostať pochvalu a budem môcť ísť už od piatku, ale keď aj nie hlavne nech tu priepustku dostanem, keďže nás bolo dosť, ktorí chceli ísť.   Snažila som sa predsa, začala som rozprávať na komunitách aj keď cez slzy, a nerobila som žiadne problémy.

Konečne som dostala aj telefón, úprimne odvykla som si od neho a ani som naň nemala veľa času počas dňa. Mohli sme ho používať aj tak až po 13 tej a samozrejme na aktivitách bol zakázaný. Väčšinou bol pod poduškou občas som mrkla a odpisala, ale po pravde viac ma bavilo ( v čase voľna) byť vonku, dať si kávu s automatu, zapáliť si a rozprávať sa zo spolupacientami.

Zvykla som si tam, a vlastne nič iné mi ani nezostávalo ak som chcela na sebe zapracovať a dať sa do kopy.

Na komunitách bolo veľa plaču, ale po mimo toho som sa aj veľa nasmiala. Boli sme skvelá partia, naozaj sme sa stretli takí ľudia, ktorí si s každým mali čo povedať. Tak iní a pritom tak rovnakí. Nikto sa na nič nehral, aspoň medzi sebou. Možno na komunitách niektorí hovorili, to čo terapeutka chcela počuť, ale to nebol môj problém. Tu som bola vždy sama za seba.Bolo zvláštne ako mi myšlienky, témy vždy zapadali k tomu, čo som aktuálne prežívala. Náhoda? Znamenia? Boh? Neviem ale bolo to niečo viac...

Môj priateľ si so mňa ľúbil robiť srandu, že som tam na dovolenke.  Hnevalo ma to. Áno možno som nebola tak fyzicky aktívna  ale zato psychika pracovala na 110% a to je náročnejšie asi ako 12ka v práci. Bývala som večer  už dosť vyčerpaná a veľa krát, keď sme spolu telefonovali som bola doslova "vypnutá",hlavne ak som si v teň deň vyliala srdce na komunite a skupine. A on sa za to na mňa hneval, pretože sa tešil na telefonát a ja som bola už úplne mimo. Hádky po telefóne ma neskutočne vyčerpavali, trápili a veľakrát som si aj poplakala. Lujza sa ma vždy snažila utešiť,vysvetliť, že ani pre neho nieje ľahké to čo prežíva. Jednoducho som nezvládla riešiť svoje emócie a ešte myslieť aj na to čo chce a potrebuje on. Povadili sme sa aj kvôli priepustke... "Snaž sa, nech ta pustia v piatok" hovoril mi a ja som sa mu snažila vysvetliť, že to nie je len o tom, ak nás bude viac nahlásených možno ma nepustia. "Musíš mi kaziť radosť, ja sa už na teba teším" vravel mi a ja som mala chuť už ten telefón zahodiť niekam ďaleko aby som sa o tom nemusela rozprávať.

Nechcela som byť sklamaná ak by tk nevyšlo. Samozrejme, že som chcela ísť na víkend domov, veď som preč už mesiac. Priepustku na prijmanie ani nemôžem rátať, že bola, keďže ten deň bol taký rýchly, že som ani nevedela ako a bola som naspäť za tými zamknutými dvermi hore.

A na akú operáciu idete? ...Na operáciu brucha, odstránenie brušného previsu a diastázy...Ahá, takže plastická operácia! 

Áno, tak to je, plastická operácia. Znie to desivo. Teda aspoň mojim ušiam. Keď som to niekomu spomenula, cítila som sa ako narušený jedinec, ktorý nevie čo od dobroty, ktorý si neváži samú seba, ktorý podceňuje prípadné riziká...A predsa len som vedela, že moje rozhodnutie, s ktorým som sa pohrávala od posledného pôrodu, nezmení nikto a nič, len ja sama.  A ja som sa už rozhodla!

Týmto článkom nechcem propagovať plastickú chirurgiu, nabádať niekoho k tomu, aby ju podstúpil. Článok pred a po operácii píšem, lebo mne takéto informácie chýbali. To, ako operácia, konkrétne abdominoplastika prebieha som našla, ale osobné skúsenosti, rady, plusy či mínusy od samotných žien, nie. Len strohé hodnotenie, prípadne zopár viet. Na instagrame som si písala s dvomi ženami, ktoré abdominoplastiku podstúpili. Tie mi čiastočne zodpovedali moje zvedavé otázky.

A tak som sa rozhodla, že v tomto článku napíšem ja to „moje“. A možno to niekomu pomôže. Rozhodnúť sa správne. Či už to bude pre alebo proti.  

Veď nemáš až takú zlú postavu...

Chcem tiež upozorniť, že tento článok nepíšem a fotky nepridávam z dôvodu, aby mi niekto napísal, že s mojou postavou to nepotrebujem, že sú na tom ženy horšie, že ide o obrovské riziko, že som nemala toľko žrať a viac cvičiť... Mne je úplne jasné, že pre niekoho je moje rozhodnutie rozmarom, pre iného rizikom, pre tretieho škoda peňazí...a takto by sme mohli pokračovať.  Ale nikto z nich nie je JA. Operácia ma čaká zajtra, takže všetky nevyžiadané rady sú už celkom zbytočné.  Skôr poteší nejaké povzbudenie, lebo predsa len, strach tam je.

Baby pomohol vám obyčajný čaj Šalviovy z lekárne na zastavenie tvorby mlieka? 

..SILAN SENSITIVE  bielizen mäkkučká,voňavá a fresh ! Veľké plus pre moju a mojej malej pokožku je to že je dermatologicky testovaná a hlavne hypoalergénna !S kľudom môžem povedať že vôňq čerstvosti prevoňala aj ostatnú bielizeň v skrini .. takze palec hore 👍🏻.

Jediná nevýhoda je že keďže sa u nas perie veľa rychlo sa minie …

https://www.modrykonik.sk/recenzie/avivaz-silan-sensitive/⁵¹

Ahojte, chcela by som sa spýtať, ako funguje externe studium na Trenčianskej univerzite? Ako často sa chodí do školy aké sú predmety atď. A ešte sa chcem spýtať, či sa dá v priebehu semestra prestúpiť na inú vysokú školu, keďže študujem v Zlíne ekonomiku a manažment a chcela by som ísť radšej do TN na ľudské zdroje a personálny manažment.

O tom, že dojčenie je tá najprirodzenejšia forma výživy dieťaťa, určite nemožno pochybovať. To vie asi každá žena, či už mamou je alebo len onedlho bude. O čom sa však toľko nehovorí, že začiatky dojčenia môžu byť náročné. No určite je za čo bojovať. Zloženie materského mlieka je dokonale prispôsobené výživovým potrebám dieťaťa. Je ľahko stráviteľné a obsahuje všetky potrebné látky pre dojčatá, vrátane tých na posilnenie imunity. Materské mlieko je zdrojom bielkovín, tukov, vápnika, vitamínov. Jeho imunologické vlastnosti sa zvyšujú s vekom dieťaťa. Dojčenie tiež znižuje výskyt možných alergií. Mohli by sme tu menovať množstvo benefitov, no dnes vám chceme dať možnosť otestovať produkt, ktorý produkciu materského mlieka podporuje.

Čo budeme testovať

MamaHelp⁹ vďaka unikátnej kombinácii prírodných extraktov zo senovky gréckej, feniklu a anízu podporuje produkciu materského mlieka u dojčiacich žien. Obsahuje kyselinu dokozahexaenovú (DHA), ktorá prispieva k normálnemu vývoju mozgu dojčených detí¹. Prípravok je ďalej obohatený o Colostrum s obsahom imunoglobulínov, vápnik s vitamínom D3 na zdravé kosti a zuby, a tiež selén a zinok na posilnenie imunity. Jedná sa o práškovú formu vo vrecúškach na jednoduchú prípravu lahodného čokoládového nápoja.

Odporúča sa užívať pre rozvinutie dostatočnej laktácie, v prípadoch nedostatočnej tvorby mlieka v priebehu dojčenia, na zlepšenie kvality a výživových hodnôt materského mlieka, na podporu normálneho vývoja mozgu dojčeného dieťaťa (vďaka obsahu DHA), na posilnenie imunity matky i dieťaťa.

Koho hľadáme

Na testovanie hľadáme 5 žien, ktoré trápi nedostatočná produkcia materského mlieka alebo chcú zlepšiť kvalitu svojho mlieka a obohatiť ho o prospešné látky. Ženy, ktoré si uvedomujú benefity materského mlieka a chcú bojovať za to, aby mohli svoje dieťatko dojčiť. Ak si sa v popise vyššie našla, hľadáme práve teba. Samozrejmosťou je, že si ochotná sa o priebeh testovania s nami na Modrom koníku podeliť a si zdatná vo fotení i písaní.

Vraví sa, že čaj je pre naše telo tým, čím hudba pre našu dušu. Ak vám je zima, čaj vás zohreje. Ak vám je teplo, čaj vás ochladí. Ak ste smutný, čaj vás povzbudí. Ak ste rozčúlený, čaj vás upokojí. Stačí si vybrať ten správny. Ak patríte k ľuďom, ktorý majú rady v zálohe ten správny čaj na každú situáciu, toto testovanie je ako stvorené pre vás.

Hľadáte alternatívu pitného režimu? Túžite po niečom chutnom a zároveň zdravom? Doprajte si rad fantastických wellness čajov, ktoré sú vyváženou zmesou bylín a ovocia. Tieto čajíky sú výbornou alternatívou pitného režimu pre všetkých milovníkov zdravého životného štýlu. Potešia svojou prekvapivou chuťou a vôňou. Balenie v pyramídových vrecúškach zaručuje ich ideálne vylúhovanie. 

Čo budeme testovať

Wellness čaj – Popradský Ginko pamäť a cievy⁷

Viete o tom, že Ginko je najstarší strom na svete a pochádza z Číny? V osemnástom storočí sa dostal do Európy a jeho plody obsahujú čo žiadna rastlina na svete a to ginkgolides. Tieto látky majú ochranný účinok na bunky ľudského organizmu. Wellness čaj – Popradský Ginko pamäť a cievy posilňuje cievy a revitalizuje činnosť mozgu. Je ideálnym spoločníkom pre studené končatiny, keďže prekrvuje a zahrieva telo. Obsahuje až 20% Ginka.

Wellness čaj – Popradský Detox prirodzené očistenie tela⁵

Som vďačná za vynález práčky a sušičky...u nás ficia každý deň 😉. Sme päť člena rodina, máme tri dcéry s väčším vekovým rozdielom. Ester má 2, 5 roka, denne ju prezliekam niekoľko krát 🙈. Sofinka má 9 rokov, venuje sa tancu, gymnastike a basketbalu. tréningy má každý deň. Ďalšie špinavé w spotené prádlo 🏀 Sarah má 20 rokov. Kreslí a maľuje. Expert na špinavé a zafarbené oblečenie 🎨

Na testovanie Silan sensitive som sa veľmi tešili. musím priznať, že si to užila celá rodina.

Už roky používam prášok a aviváž pre bábätká. Silan sensitive ⁵¹nesklamal. Je šetrný k prádlu aj pokožke. Má jemnú bábätkovsku vôňu. Určite odporúčam každej mamičke.

V poslednom čase tu na Koníku vidím množstvo diskusií a otázok ohľadom rozvodu. Mnohé ženy, ktorým sa to deje váhajú, majú pocit, že zlyhali, majú výčitky... Voči sebe, voči deťom, voči okoliu... Ale nie sú v tom samé. Toto nebude žiadny múdry článok o tom, ako sa s rozvodom vysporiadať bez ujmy ľahko a rýchlo. Tento článok je moja spoveď. Spoveď, ktorú som napísala asi pred dvoma rokmi a ňou som chcela uzavrieť kruh a žiť. Nový život. Aj keď to boli mesiace náročné, svetielko na konci tunela vôbec nebolo také vzdialené, ako sa na začiatku javilo a za tunelom čakal nielen pokoj a šťastie, ale aj láska a pochopenie. A to je to, vo co gou. Ale pekne poporiadku.

"Naša spoločnosť má takú divnú tendenciu lepiť všetkým nálepky. Jednomatka, dojčiaca matka, biomatka... Máme nejakú prapodivnú potrebu mať všetko označené. Presne. A tak sa stalo, že mi vlani ku všetkým možným označeniam pribudla ďalšia nálepka: ROZVEDENÁ.

Pre mňa totálne nepredstaviteľné a neočakávané, niečo čo som celý život istým spôsobom snáď aj odsudzovala (pretože kde je vôľa, tam je cesta, že áno…) a zrazu sa to stalo mojou realitou. Zo dňa na deň som stratila všetky istoty, všetky ideály... Môj život bol hore nohami a ja som bola zrazu stratená vo vákuu, kde som poletovala zo strany na stranu a nemohla došliapnuť, nemohla si nájsť pevný bod, ktorého sa chytiť.
Človeku sa v takej chvíli hlavou prehrnie nespočet otázok bez odpovedí. „Mohla som niečo urobiť inak? Lepšie? Je to moja chyba? Som stále dobrá mama? Panebože, čo si z toho tie deti ponesú?! Čo povedia ľudia?” Je to neskutočný nápor na psychiku. Na jednej strane som bola mama, ktorá vo svojich očiach totálne zlyhala, na druhej som bola ohrdnutá žena, ktorá prišla o svoju dôstojnosť, na ďalšej dievča, ktoré malo zlomené srdce... Ale paradoxne, hneď na začiatku som vedela, že je to to najlepšie , čo sa mi mohlo stať, keď som sa na to pozerala sebecky…

Nič sa nedeje len tak, samo od seba. Aj nášmu rozchodu predchádzali týždne, možno mesiace nedorozumení, hádok, smútku, hnevu, plaču. Človek sa snaží vždy prísť na to, či mohol tomu všetkému predísť, či nemal predsa len upozatiď svoje šťastie a potreby trochu viac, či by to za šťastie tých detí predsa len nestálo. Pretože, povedzme si úprimne: bezdetní nech sa rozvádzajú koľko chcú, ale rozpad manželstva, v ktorom sú deti, má najzásadnejší vplyv práve na ne. A u nás tomu nebolo inak. Chtiac-nechtiac, človek jednoducho aj svoje emócie prenáša na deti. A nielen emócie, ale koľkokrát si, bohužiaľ vybíja zlosť, smútok…
Ale to s tým chodí, taký život jednoducho je a ja nie som výnimka. Nie som dokonalá. Koľkokrát som na nich vyletela kvôli hlúposti a potom som sa im ospravedlňovala. Bola som jednoducho psychicky tam, kde slnko nesvieti, hoci, podľa svedectva okolia, som bola veľmi nad vecou. Áno, to som bola. Čiastočne. Ale vo vnútri ma to zožieralo neskutočne. Človek sa nechce správať ako idiot, ani k tomu odchádzajúcemu partnerovi, ani k deťom, ani k nikomu, ale občas to jednoducho neustojí. Našťastie ale všetko čo bolí, prebolí. Rany sa zrejme nikdy nestratia ale prestanú bolieť, zacelia sa a zostanú len maličké jazvičky. Každá takáto rana nás ale zocelí. A to hovorím z vlastnej skúsenosti. Je zo mňa celkom iný človek. Som zrazu tak hrozne silná, dospelá, sebestačná a nezávislá. Sú aj ťažké dni, to je jasné, ale tie máme v živote všetky. A viete na čo som prišla? Že to najdôležitejšie v živote je byť šťastný. Nech to stojí, čo to stojí a keď to nejde, tak jednoducho zavrieť dvere a ísť ďalej, nájsť to šťastie inde…
Šťastie je totiž vec, ktorú nikomu dať nemôžete. Šťastie musí byť v človeku. Človeku môžete dať lásku, objatie, teplú večeru, rodinu... Kým ho to nenapĺňa a nerobí šťasným, šťastný nikdy nebude, hoci vy očakávate, že keď toto všetko má, zákonite šťastný byť musí. Ale nie, nemusia a tam problémy začínajú a, bohužiaľ, tie naše aj skončili. A keď vo vzťahu chýba komunikácia, to šťastie nikdy nepríde. Nie vždy sa protipóly priťahujú, nie vždy dokážu rôzne druhy žiť v symbióze...
Tak, ako je každý vzťah o dvoch ľuďoch, tak je o nich aj každý rozchod, a preto viem, že máme na všetkom rovnaký podiel viny.
Osobnosť človeka sa formuje v ranom detstve. Formuje nás prostredie, výchova, okolie… Často nás formujú práve aj rany, ktoré od života dostávame. Každý z nás si nesie z detstva rôzne boliestky, ktoré, aj keď nechce, prenáša do svojich vzťahov v dospelosti. Aj priority a túžby, pohľad na život si so sebou nesieme v jeho podstate od detstva. My, s mojím exmanželom, sme sa dali dokopy ešte ako deti. Vtedy sme riešili úplne iné veci, než či a nakoľko sme rodinne založení, aké sú naše hodnoty... A môj muž postupne preberal na seba moje ideály a hodnoty. Vzal si ich za svoje, ale nemal ich vo svojej podstate. Nevedel v nich žiť, zaobchádzať s nimi. A tak sme celkom drsným spôsobom po 13 rokoch zistili, že sa k sebe ale vôbec nehodíme. Že nás náš spoločný život nijako nenapĺňa. Že máme každý iné potreby, túžby, očakávania...
Keď sme sa po rozchode raz rozprávali na terase pri víne zistili sme, že vlastne niekoľko rokov nás pohromade držia už len deti a chémia. Že ten vzťah už bol len o kompromisoch, ústupkoch a sebazapieraní. Nemáme spoločné názory, záujmy, hodnoty a nemáme pochopenie voči životnej filozofii toho druhého. Vlastne nechápeme, ako je možné, že to medzi nami vydržalo tak dlho… A jedno, čo sme jeden druhému neboli schopní dať, bolo práve šťastie. Pretože nás šťastnými robili totálne odlišné veci. A prečo plytvať svoju energiu v snahe robiť niekoho šťastným, keď on našu energiu neprijíma?
Jednoducho a stručne, všetko je ako má byť. Je to náročné, veľa sme toho už prekonali, veľa nás ešte čaká, ale čo viem dnes je, že keď sa na to pozerám úplne sebecky, nie je nad čím smútiť a už teraz viem, že som ďaleko šťastnejšia a spokojnejšia ako za posledných niekoľko rokov. A pokiaľ platí: spokojná mamička = spokojná rodina, tak sme na dobrej ceste ku šťastiu. <3"

A čo som tým chcela povedať? Rozvodom život nekončí. Rozvody sa dejú a diať budú. Ale KAŽDÁ z nás má právo byť ŠŤASTNÁ!