Psychicky zle znášam tehotenstvo

@rebeka1417 Ahoj možno ti toto pomôže sa rozhodnúť. Na videu cca od 6:00 minút dieťatko, ktoré bojuje o svoj život, ktoré iba chce mať možnosť ŽIŤ ale..... ta mu bola nedopriata....ja som plakala 😢

ahoj.ja som bola na tom podobne pri mojom najmensom .ja som mala take stavy cele tehotenstvo ale ked sa maly narodil tak to akosi tym porodom aj odislo.po porode to bola ulava akoby zo mna spadol balvan.neboj maluinke si zalubis hned ked ti ho daju.a tiez som po nociach nespala .kopal strasne cele tehotenstvo aj toto my vadilo ale teraz by som ho za nic nedala.mozno nebudes mat take stavy cele tehotenstvo ,mozno ta to coskoro prejde ako tehotenske nevolnosti.vsetko su to hormony.neboj vsetko bude dobre

@rebeka1417 ja ti poviem takto... netreba zbytocne tahat medove reci popod nos, ako tu robia dievcata. Tak isto, ako sa mozu tvoje city neskor k dietatu zmenit, tak sa aj zmenit nemusia alebo sa mozu zmenit k horsiemu.

Mozno sa ti dieta narodi a budes ho mat neskutocne rada, mozno sa narodi a ty sa onho z povinonsti postaras ale stejne tak by si sa postarala aj o psa... Mozno sa narodi a nepostaras sa onho ale vyvedies nejaku hlupost a mozno sa ti nenarodi vobec a budes spokojna alebo si to budes vycitat.

Ty tu z nas najlepsie poznas samu seba aby si mohla zhodnotit, ktora z moznosti je u teba pravdepodobna alebo ocakavatelna. Nuz a reci typu "svoje dieta budes urcite milovat" su sprostost, nie vzdy je to tak, niektorym su deti skor na obtiaz a je to vidiet uz od pohladu. A tiez je sprostost, ze dietatu sa treba "100% obetovat" - ked to spravis, vychovas z neho rozmaznaneho nesamostatneho spratka, co bez teba nevydrzi ani 5 minut... Aj pri dietati si treba najst cas na seba - rozhodne ho ale nebude tolko, ako predtym.

@rebeka1417 Myslim si ze je uplne normalne mat zmiesane ci dokonca negativne pocity, hlavne ked si bola v tom ze ste sa chranili a s tehotenstvom si nepocitala. Jedna vec je ista, ak sa rozhodnes ze si dietatko nechas, onedlho sa nan zacnes aj tesit a neskor si to uz bez neho nebudes vediet ani predstavit, budes ho jednoducho milovat, akonahle ho prvykrat uvidis, ale budes k nemu nieco silne citit uz vtedy ked zacitis prve kopance. Kym budes to babo vnimat ako problem, dovtedy sa nanho tesit nebudes, to je iste. Co keby si sa rozhodla dat mu sancu s tym ze ak to budes takto citit aj po porode, tak sa ho jednoducho vzdas, pripadne su aj anonymne porody? 11tt je uz celkom dost pokrocile stadium a ist na UPT len tak pre nic za nic si neviem predstavit, ine by bolo keby zistili nejaku vyvojovu vadu, ci chorobu, to uz je potom na zvazeni kazdeho z nas ci ano alebo nie. Len toto je krok ktory sa neda vratit spat, mozno na zaciatku vyriesi tvoj "problem" ale neskor na to budes stale mysliet a mozno aj lutovat. Drzim palce aby si sa spravne rozhodla. Ja ti tak poviem, zdrave a krasne dietatko nikdy nie je tragedia, vzdy je to radost, aj ked s tym idu aj starosti a povinnosti, nepoznam mamicku ktora by ti povedala ze vsetko to nestalo za to

Ja som po dietatku velmi tuzila a nedarilo sa nam. Nakoniec po mnohych perepetiach sme absolvovali umele oplodnenie a otehotnela som. Aj ked to bolo planovane a doslova vymodlene tehotenstvo, tiez sa nasli dni, ked som rozmyslala, ci som urobila dobre, uvazovala som, ci budem dobra a starostliva mama. Ked sa maly narodil, vobec to nebolo take ako v romantickych filmoch, ze zena uvidi prvy krat svoje dieta, od stastia sa rozplace a nebude sa chciet od neho pohnut ani na chvilku. Ja som bola taka ubolena po cisarskom, ze som bola rada, ze maly bol u sestriciek a ked mi ho potom na stvrty den nechali u mna na izbe, bala som sa, ze ked sa zobudi, co s nim budem robit. Nemala som ziadne skusenosti s detmi, nevedela som ho najprv ani prebalit. Ked nas pustali domov, mala som neskutocne stresy ako to zvladnem - ale zvladla som 🙂 . Prve 2 mesiace to boli len take rutinne veci, nevychutnavala som si ten pocit byt mamou, no to ze ho neskutocne lubim, som si uvedomila ked sme ho boli 1 x ockovat a videla som ako velmi plakal, aky bol bezmocny a ako potreboval aby som ho utisila, vystiskala. Vtedy ma priam az v srdci pichlo, ked som ho pocula ta strasne plakat. A teraz ma maly 5 mesiacov, je nesutocne zlate a usmievave dieta, nedala by som ho za svet 🙂 . Aj ked su tvoje pocity momentalne negativne, mala by si dat tvojmu dietatu sancu, uvidis, ked sa na Teba prvy krat usmeje, ked ku Tebe natiahne tie male rucky, aka budes stastna 🙂. Mas predsa aj partnera, ktory sa na babo tesi, urcite Ti pomozu aj rodicia...

@rebeka1417 z vlastnej skúsenosti ti poviem - stresy v tehotenstve bábätku neškodia 🙂 je kopec žien, ktoré mali pohodové ukážkové tehotenstvo a dieťatko sa narodilo nie úplne zdravé... a potom také, ako ja, ktoré síce po fyzickej stránke mali všetko tip-top, ale po psychickej veru nie a bábätko je zdravé, dobre jedlo, dobre spalo, ukážkovo priberalo a vôbec všetko bolo ok 🙂
nech sa rozhodneš akokoľvek, tak ti prajem, aby si to zvládla 🙂 nikto a nič na svete nie je dokonalé, nič nejde podľa plánov, ale všetko sa dá zvládnuť 🙂
@jjkoala som rada, že je nás viac 🙂

Podľa mňa keď nad tým uvažuješ už 5 týždňov, jednoznačne nie si o tomto kroku (podľa mňa veľmi zlom) presvedčená. Dieťatko budeš určite milovať, bude súčasť Teba. Nikoho bližšieho v živote mať nebudeš. Chlap môže odísť, prácu môžeš stratiť, priatelia zradia, ale dieťa je Tvoje. Držím palce, aby si sa rozhodla správne 🙂

Niečo podobné som prežívala pri 3. dieťati. Nikdy ma nenapadla myšlienka, že by som prerušila tehotenstvo, ale veľmi zle som ho znášala. 3. dieťa sme chceli, len som nedúfala, že to príde tak rýchlo. Prežívanie tehotenstva komplikovali nevoľnosti do 1/2 tehotenstva, bola som na PN, nemohla som chodiť von, boli prázdniny, deti do škôlky mesiac nechodili. Keď už mali nastúpiť a ja som mohla oddychovať, dostali ovčie kiahne. Stále som mala obavy, že sa nenarodí do správnej doby. Malý sa narodil zdravý, krásny a hlavne milovaný. Počuť jeho plač bolo to najkrajšie. Ja som mala obavy, či budem vedieť milovať ďalšie dieťa a viem, že by som milovala aj ďalšie, ale ja už ďalšie nemôžem mať. Tvoje obavy sú bežné, ja som pri prvom synovi, po zistení, že som tehotná, radšej išla na PN, nevedela som čo ďalej. V noci som začala krvácať a strach o dieťa mi otvoril oči a pochopila som, že strach znamená milovať. Všetko dobre dopadlo.

Ja nie celkom suhlasim, ze zena miluje dieta od narodenia. Vlastna skusenost. Ja som mala 26, on taktiez, obidvaja po skole, pracujuci...nasledovala svadba, po zriadeni byvania sme sa rozhodli, ze prisiel cas na dietatko..zacalo snazilkovanie - to bolo este ok...po polroku nedosli kramy, test som si robila po 2 tyzdnoch meskania, nie ako snazilky, ktore testuju kazdy den, co ta ciarka tmavne. Jasne, ze tam boli kolajnice ako hrom a zacali sa moje pocity zhorsovat. Zrazu strach, obavy, aj nechcenie...manzelovi som to dokonca ani nepovedala, co mi dodnes vycita. Na druhy den mala svokra 50-tku, ja som mala strasnu migrenu a ked mi manzel tlacil tabletku do ust, vyletelo zo mna s placom, ze nemozem, ze som tehotna. On nechapal reakciu, nakolko to bolo planovane a chcene tehotenstvo. Aj s jeho pomocou mi trvalo par mesiacov, kym som sa pomaly zacala tesit. tehotenstvo, porod, vsetko na jednotku a dalsi sok prisiel po narodeni, ked som nepocitovala skoro ziadne pocity. Mala bola v inkubatore, co mi vyhovovalo, lebo som mala klud. A chvilku aj trvalo, kym sme si k sebe nasli cestu a teraz ma 4 roky, sme rovnake povahy a nedala by som ju za nic. Stale pyta surodenca, tak asi sa na to dame...nemozem byt predsa tak sebecka, ked manzel chce, ona taktiez, ale trvalo mi to 4 roky, kym som dokazala pripustit este jedno baby. Takze nie vsetko je ruzove, je tu aj par percent takych, co su ako ja. Idealne podmienky, planovanie a naraz bum...dodnes nerozumiem sama sebe. Ale ako pises, nemozes za svoje pocity, tak s tym suhlasim, jednoducho su tu. Na zaklade vlastnej skusenosti som si ista, ze to dietatko budes mat rada a uz v tehotenstve pride zlom, kedy sa zacnes tesit a planovat....potom to uz pojde. Ak mas zabezpecenie, este aj partnera, ta daj tomu malemu sancu...vsetko sa pre nieco deje...mozno prave preto, aj napriek ant. tu ma byt s vami...a budes o lepsia mama, ze si to dokazala priznat, toto potrebovalo vela odvahy. Z mojho pohladu, cim je starsia, tym viac jej rozumiem, tym viac si rozumieme. A ak bude aj druhe, bude to celkom ine...lebo prave dcera ma naucila vsetko, co som potrebovala vediet a naucila ma aj ako ju lubit...takze hlavu hore, lebo je nas ovela viac s takymi pocitmi, len malo kto si to vie priznat....daj mu sancu 🙂

@rebeka1417 za seba ti napisem, ze z anonymneho porodu, adopcie a UPT by som sa asi najlahsie vyrovnala s potratom ☹ . viem, ze to nie je ok, ale je to tak. myslim si ale, ze ja by som uz potom dieta nemala. neviem si predstavit, ze by som porodila druhe dieta. ako by som ho mohla pestovat, krmit, usmievat sa nanho bez toho, aby som myslela na to prve 😒 ?!
prajem vela sily pri rozhodovani.

Myslím,, źe keby si ho naozaj nechcela,už by si išla na to upt dávno a nečakala na 5 týźdňov,možno je problem inde. V partnerovi rodine skus nad tým porozmýšlat.

Ahoj. Chapem ta,ja som v 17 tyzdni,cakam svoje tretie dieta,tiez neplanovane a skoro(mladsi ma 13 mesiacov). Spociatku som mala take myslienky ako ty,manzel ma nepodporil a tiez bol z toho v soku. Postupne vsak,ako tyzdne ubiehaju a ako ho vidim na sono sa modlim aby bolo v poriadku a nech sa narodi hlavne zdrave. Este vzdy vsak mi.to nejak nedochadza,ze "zase" bude dalsi cloviecik s nami.. Budes sa tesit ked ho uvidis...Myslim ze keby si vazne to babo nechcela,isla by si hned na potrat a necakala na posled.u chvilku...uvidis,ked ho uvidis na sone,ked ti dr.povie co to bude,ako budes kupovat vybavicku. Tes sa!
@rebeka1417

@rebeka1417 ach viem ta pochopit...ale je velka skoda ze toto riesis len den pred vaznym rozhodnutim ktore ti ma zmenit cely zivot. Mohla si vyhladat psychologa a prekonat tieto negativne pocity. Ale z tvojej poslednej vety je jasne ze si sa rozhodla,tak to urob. Ale ten pocit ked kojis vlastne babo a ono pozera tymi najkrajsimi a najuprimnejsimi ockami na teba tak o ten sa pripravis a budes si to vycitat. Nepoznam zenu ktora si takyto krok nevycita. A este len potom budes potrebovat pomoc okolia. Neodsudzujem ta,len dufam ze neh bude tvoje rozhodnutie akekolvek,budes zit v pokoji 😔

ahoj ja som neplanovane otehotnela v 22r. tiez zlihala antikoncepcia s priatelom(vtedy 21r.) sme chodili necele 3mesiace ked sme zistili tehu. tiez sme si chceli uzivat mladost, zabavat sa, dovolenkovat jednoducho di uzit jeden druheho no zmenilo sa to. Po zisteni tehu sme sa hadavali skoro kazdy den, skoro sme sa par krat rozisli, rozpravali o tom keby dieta nebolo aky by sme mali bezstarostny, krasny zivot ale pravdu povediac az teraz ho mame krasny dcerka ma 14mes. kupili sme domcek a uzivame si spolocne chvile a ani jedneho z nas nenapadne ze co by bolo keby dcerka nebola. Vsetko chce svoj cas a ty sama musis vediet ci sa ten cit zmeni ale verim tomu ze zmeni. Aj ked mozno tehotenstvo si neuzijes (ja som si ho moc neuzila) ale ked sa male narodi, usmeje sa na teba, povie ti MAMA tak to bude to najkrajsie a najdolezitejsie na co zalezi. A vsetky problemy pojdu bokom 🙂 drz sa a akokolvek sa rozhodnes bude to urcite to spravne rozhodnutie pre teba. 😉

@rebeka1417 jedina spravna vec je, ze sa babatko za par mesiacov narodi 🙂....a uvidis , ako sa budes z neho tesit....kolko zien nemoze mat deti a dali by vsetko na svete za to....neviem , kolko mas rokov a ake plany, ale ver , ze vsetko ma cas, ale babo je tu a teraz, tak ako kocky pisali, ukludni sa a tes sa , ze mas ten dar 🙂....

@rebeka1417 ja som mala neskutocne stresy cele tehotenstvo...od strachu, cez zufalstvo, po hnev vsetko 😀 a mala je zdrava a krasna 🙂

@rebeka1417 A preco si myslis, ze si detska a nevyspela? Ja som mala dceru v 19, tiez som bola nevyspela...Ale vsetko sa deje pre nieco, naucila som vela veci, mam iny pohlad na vsetko. A teraz, ked chodi do prvej triedy a ucitelka ju chvali, som pysna 🙂 Mozno aj ty budes mat dietatko prave preto, aby sa s teba stala uzasna mama....Len mu musis dat sancu....

po prvé, dieťa si vyberá rodičov, nie rodičia dieťa. je to možno trochu od veci, ale vzhľadom na to, čomu sa venujem, je to tak. dieťa si vyberá svojich rodičov, aj keď vie, že možno ho nechcú, že sa ho vzdajú, že bude potratené, alebo odložené... takže nerieš, či si to embryo v tebe zaslúži "takýto život". ono si ho vybralo, nech sa už rozhodneš akokoľvek. po druhé, ja som sa o dieťa snažila dva roky a keď som konečne otehotnela, bola som tak isto vo veľmi zlom psychickom stave. celé tehotenstvo. bola som nervózna, podráždená, ale neriešila som, že ho nechcem. len ten stav, možno hormóny, možno strata slobody somnou mávali. a teraz sa teším z 8. m. dieťaťa a nedala by som ho za nič na svete. rozhodni sa tak, ako to cítiš ty. nenechaj sa ovplyvniť partnerom, rodičmi, nikým. ty budeš musieť prežiť tehotenstvo, pôrod aj materstvo. ty si najdôležitejšia

@rebeka1417 Pocity sú tak žalostne prchavé, že za pol roka možeš kruto oľutovať interupciu a tiež tu bude argument, že si si tie pocity nevybrala... tehotenstvo je záhul, mne totálne preplo emócie v tehotenstve, dokonca mi odporúčali antidepresíva - inak aj to je cesta pre teba... Navštív psychológa, tí majú takéto prípady tehotných na dennom poriadku... neviem, kde vznikla fáma, že tehotenstvo je najkrajším obdobím, strašná hlúposť... pre mňa najhorším v živote... len opakujem... teraz neviem, kde tie pocity sú a tu mi behá 3 ročný zlatý chlapček... ak ti behať nebude, lebo sa rozhodneš teraz inak.... toho by som sa strašne bála.... to dieta pre niečo vzniklo, ber to ako osud alebo neviem čo, má to tak byť a nešpekuluj... láska k dietatu nevznikne že BUM, veľa žien povie, že sa naučilo milovať.......... je to isté puto, ktoré sa naučíš vnímať, pretože je to pudové..... a tie pocity, boli a budú všelijaké, nemali by stát za rozhodnutiami veľakrát--- lebo klamú a zavádzajú.... sa pozri len na tie sľuby pred oltárom, kde sú v tej chvíli a kde sú za pár rokov... ty nerozhoduješ o tom, či máš mať dieťa, ty ho už máš a to je rozhodnutie!!!!!!!

@rebeka1417 tvoj strach je pochopiteľný..teda, ja by som to nazvala strachom...ja som zistila tehotenstvo tri týždne pred štátnicami - úplne nevhodný čas...mala som podobné zmýšľanie - čo ďalej? veď je skoro..a k tomu bez práce, bez bývania, len priateľ mal akú takú prácu...no práve on, jeho radosť, to ako som sa na neho pozerala ako sa na to bábo teší ma utvrdilo v tom, že nechať si to dieťa je to najsprávnejšie aj keď ja som to tak necítila...teraz som v 35. týždni, pomaly sa nám blíži veľká udalosť a ostala som bez tatka, pretože musí zarábať peniažky...no ten drobec čo vo mne rastie mi tie dlhé dni bez tatka spríjemňuje a už sa ho neviem dočkať..ja verím tomu, že by si drobčekovi mala dať šancu a časom sa to zmení...keď ucítiš pohyby, kopance aj keď občas nepríjemné, podľa mňa sa tvoj pohľad zmení a uvidíš, že nechať si bábo bolo správne rozhodnutie...myslím si, že to, že si ostala tehotná bol osud, stalo sa to z nejakého dôvodu, ako sa dejú aj iné veci a to bábo má nejaký význam, má ti zmeniť život...možno sa niečo stane a nakoniec sa ani nenarodí, ale zbaviť sa ho len tak by bol zásah do niečoho vyššieho...aj keď je toto len môj názor, rozhodnutie je na tebe, no verím, že sa rozhodneš správne, pretože mnoho žien by bábo chcelo, no nemôže mať...držím palce!

Riešite tu či si má autorka príspevku dieťa nechať,alebo ísť na interupciu. Nik si nevšimol,že rozmýšla nad samovraždou.Nepridávajte autorke diskusie viac dôvodov na trápenie sa.

Treba ihned navštíviť psychológa,a všetko rozobrať s ním a nie na fóre.

@rebeka1417 nejde to hned, je to velka zmena. Je mozne, ze uz pocas tehu sa to bude zlepsovat. Ked zacnes citit jeho pohyby a po narodeni. Proste sa Ti tie postoje zmenia, aj casom, aj vplyvom hormonov, aj sa vysporiadas so situaciou...Kazdopadne, toto je vysostne Tvoje rozhodnutie, chapem, ako sa asi citis teraz a mozno by bolo dobre rozobrat si to aj s psychologom, lepsie sa spoznat, lepsie si to zrovnat v hlave...Dieta neznamena koniec zivota, niektore najprv odkrutia karieru, potom sa vrhnu na dieta, no da sa to aj opacne, zacne chodit do skolky, skoly a Ty sa vrhnes do viru prace....zivot prinasa rozne zmeny a neplanovane prekvapenia. Nemozes za to, co sa Vam prihodilo a nech uz to poriesis akokolvek, nik Ta nema pravo sudit. Drzim palce.

Takto rozmysla sprosta zena.ined treba navsivit psychiatra.bud rada.ze ta mama dala na svet!!!!!a,ze zijes a ty riesis takto?!!!

Ahoj, napisem ti len sama za seba. My sme prvu scerku planovali, snazili sme sa pol roka. Ked mi vysiel tehu test pozitivny, doslova som sa zosypala. Cela som sa triasla uplne v soku (pritom sme sa snazili a chceli sme ) v tej chvili šmi mysel sla na plne obratky a zacala som stresovat, ze nechcem byt tehotna a nechcem este dieta.... Pravdupovediac potrat by som nezvazovala ale taKo som sa s tym vyrovnavala aj ked sme malu planovali a tuzili po nej. Ale jasne ze som sa na nu zaala potom aj tesit. Cele tehu som mala katastrofalne, zle mi byvalo do konca 5. Mesiaca vracala som zo vsetkeho, z potravin, vonaviek, avivaze. Dokonca ked som sla na wc na malu popritom som vracala 🙂)) podla mna, keby to male razne odmietas tak ako pises 1. Nepisala by si sem, 2. Uz davno by si mala za sebou potrat a neriesila by si . Z nejakeho dovodu to riesis a to znamena, ze to nie je celkom tak, ze to dieta nechces. Ja mam 3 deticky starsia ma 2 rocky a dvojicky maju teraz v piatok rok . Poviem ti, nic krajsie ako byt mama som v zivote nezazila. Aj ked boli chvile, kedy som preplakala ako male decko, ze to nezvladně, hlavne ked muz odisiel do anglicka na pol roka a mne tu zostali mesacne dvojicky a 16 mesacna starsia dcerka. Nic a nikto na svete ti neda to co dieta, mozno to je klise, ale je to pravda. Rozhodnut sa musis sama, ale mysli na to, ze si v somu, kedze ste to neplanovali, mas teraz v sebe kopec hormonov, ktore s tebou lomcuju (viac zien by to mohlo napisat, ze v tehu zeny cato rozmyslaju az iracionalne 🙂)) hormony robia svoje. A mysli na to, ako sa budea citi ak si zvolis cestu dat dieta prec, si vhopna s tym zit a vyrovnat sa s tym? Ja neviem mas podporu vo vsetkych smeroch, skus sa trosku ukludnut a skus si to premysliet racionalne a velmi dokladne. Akokolvek sa rozhodnes je to rozhodnutie na cely zivot. Moj osobny nazor je, radsej mat dieta skor a neplanovane ako nikdy. Skus sa trosku otvorit aj moznosti ze si babo nechas, porozmyslaj ake bude mat doma maly vonavy uzlicek, ked sa na teba prvy krat usmeje, dostane ta to do kolien. Pre svoje ieta si uz teraz celym jeho svetom, si jeho domovom, bezpecim. Je to uzasne ked pridem domov a moje tri dcerky sa ku mne rozbehnu (dvojicky priplazia bo este same nechodia) a tulia sa. To sa neda ani opisat. (Abi nepisem o tych strankach materstva, ktore su aj narocnejsie, su ale vsetko to narocne tie decka vynahradia len svojou existenciou). Drzim palce aby si sa spravne rozhodla a upratala si to v sebe. Drz sa

@rebeka1417 mysli aj nato ze v buducnosti sa moze stat nemusis moct mat dieta.Na chcene deti sa moze cakat aj roky .Ale ak si teenagerka tak radsej zvol tu druhu volbu ked to zle znasas.Ja cakam 7 rokov na dieta ale rozumiem ti tak rob ako uznas.

@rebeka1417 tvoj priatel je sebec.. tak adopcia nie, ale potrat ano? ked nie ja tak nik? psycholog by ti pomohol, mozno uz rovno psychiater. su aj ambulantni, nie je hanba ich navstivit, radsej depresie preliecit skor ako travit cele mesiace na psychiatrii

@rebeka1417 na tvojom mieste by som si vážila tvoj stav....my sme totižto ani antiku nepoužívali a ani žiadnu inú ochranu, žiadne hormony a aj tak sa nám nedarí otehotnieť.....hned v tejto chvíli by som s tebou menila....hmmm,zvláštny paradox, človek,ktorý dieťa nechce, je mu dopriate a človek, ktorý po dieťati velmi túži, má s otehotnením problém

@rebeka1417 tiez sa moze stat ze po potrate to s tebou zamava horsie s psychikou ako teraz.