Čaká ma pôrod a mám obavy
Žienky, mám jedno dieťatko 5 ročne a terz som 39tt a každú chvíľu čakám další pôrod. No problém je že mám z neho koli prvému zážitku veľkú obavu. Môj gynekológ má aj pri prvom synčekovi rodil. V nemocnici som nestrávila ored pôrodom veľa času, prišla som ako sa hovorí v hodine dvanástej bez plodovej vody a hneď som klistire som išla na kozu. No tam to začalo. Maly nešiel “vytlačiť”. Pán dr. začal byt nervózny. Ja som aj kričala už v tom tranze od všetkého. Reakcia doktora bola nech nehučím že ženy na oddelení spia. Bol pri mne aj priateľ. (Ten mimochodom pri další pôrod si už ani netrúfa). Ja si pamätám všetko tak letmo, len viem ako kričal že ak nezačnem spolupracovať (čo ja si niesom vedomá, tlačila som ,snažila sa, ale keď to nešlo… ) tak priateľa odtiaľ vyhna a potom uvidím čo dorobi a podobne vyhrážky 😒 v tom momente som sii to celé ani neuvedomovala len som to chcela už mat zasebou. Myslela som že to je môj koniec až nakoniec s tlačením na brucho a vsetkym možným maly vyšiel. Bol už modrý a hlavičku mal šišatu. Len mi ho ukázali a brali ho povazit a do toho inkubátora vyhriat.
Neviem ako tento zážitok spracovať a nemať tie iste obavy z druhého pôrodu. Idem do tej istej nemocnice a môj gynekológ (zároveň aj pôrodník) je tam primár. On mi hovorí že si má dobre pamätá a že má zachránil pri tom , tak teraz neviem či to boli “normálne” reakcie , aj keď to vo mne zanechalo taký strach alebo nie. Mimochodom pán primár je vyslovene za prirodzene pôrody , vraj horko ťažko robí sekcie ženám, tak neviem. 😞 máte niekto podobne skúsenosti ?
Normálne to teda veľmi nie je, ale možno vás fakt tým drsným prístupom zachránil. Možno si len nevedela ako tlačiť. Ja som cvičila s aniballom a vedela som presne ako správne tlačiť ale keď som ľahla na kozu a mala tlačiť tak som okamžite tlačila "do hlavy". Podľa mňa pre psychickú pohodu choď inde alebo si rýchlo dohodni lekára, ktorého ti v danej nemocnici odporučia ženy z mesta. A neboj. Druhýkrát to už určite bude ľahšie.
Inak toto mám najradšej keď chlap čo nemá šajnu čo je to rodiť má kecy. Hej videl veľa pôrodov ale má o tom asi takú predstavu ako ja o tom aké je mať erekciu. Každý má iný prah bolesti, ja som napr bolesti zvládala, ale mala som hrozný strach a triasla som sa a bola som psychicky vyčerpaná. Každý to inak prežíva, reči ako to každá žena zvládla alebo netreba hystercit sú platné ako stierače na ponorke.
Ja sa ti teda divim, ze tvoj gynekolog je stale tvoj gynekolog, ja by som ho uz len z principu vymenila.
Ak neveris doktorovi kt.ta ma rodi, tak k nemu nechod. Radsej prezijem socialisticku nemocnicu,ako socialistickeho doktora.. nemocnnica je velakrat o ludoch a nie o tom ci su navlecky bez diery a pod. Takze ja osibne si som urcite nesla k lekarovi na kt.nemam dobre spomienky,kt.sa podlo toho co si pisala spraval ako debil..
ahoj, tiez som mala prvy porod katastrofu, po 15.tich hodinach som nevedela tlacit, kontrakcie mi hovorili podla monitora, skoncilo to vakuom a kyslikom pre maleho, no a druhy bol ako z ucebnice za par hodin, asi je pravda, ze prve spravi cestu 😁 aj personal bol omnoho lepsi pri druhom v rovnakej nemocnici... netreba sa stresovat
Krivú panvu máš potvrdenú ortopedom?ak áno tak preto bol prvý pôrod taký ťažky a tým pádom máš indikacciu na sekciu, aj u nás je jeden taký lekár že prirodzený pôrod hoc cez mŕtvoly .... Až kým sa niečo nestane....
Preboha ! Nečítam komentáre ale utekaj do inej nemocnice... píše sa rok 2023☝️ a Ty nemusíš mať vôbec takúto traumu a môžeš si vybrať nemocnicu, kde sa budeš cítiť prijatá.......po takomto zážitku by som ho dala do novín a nie opätovne k nemu šla rodiť
Milá autorka. Môj pôrod ti tu verejne opisovať nebudem. Nebol nejak úžasný, že by som sa rozplývala a nebol ani dramatický. I keď teda v istých úsekoch dosť masaker 😅 každopádne čo som chcela povedať...
Môj manžel bol pri pôrode tiež. V tej chvíli som si myslela, že všetko vnímam príčetne a s rozvahou. Avšak až po mesiaci som sa od manžela dozvedela detaily, ktoré mi na sále unikali. Rovnako tak isté veci, ktoré sa tam diali som vnímala inak, ako bola realita.
Čiže k tomu tvojmu zážitku. Jedna vec je ako si to pamätáš ty a druhá vec je to, čo sa tam dialo naozaj. Ver mi, niekedy ten pôrodník musí na ženskú zrevať jak "nepríčetný", len to ju upokojí, aby začala spolupracovať. Niektoré ženské sú hysterické trubky (žial 100 ludí = 100 pováh) a pri pokyne TLAČTE začnú blačať a tlakovať sa do hlavy, miesto aby zatlačili. Ohrozujú seba aj dieťa. Že ti malého len ukázali a brali preč malo zrejme svoj dôvod. Snáď ti ho predsa nemali nechať modrého na hrudi k tvojej spokojnosti, že ho máš pri sebe. Pozri sa na to s odstupom času a racionálne.
Tak asi tolko k tomu.
A ostatne komentáre som ešte nečítala.
Ahoj. Mrzi ma, ake mas skusenosti, mala som podobne. Nebudem Ti tu pisat povzbudive slova, tych tu je dost. Otehotnela som minuly rok po 9tich rokoch a hned sa vynorili zle zazitky z porodu. V hlave som az do poslednej chvile bola nastavena, ze porod nedam 🤦♀️. A to bolo zle. Mala som problem maleho vytlacit (nebudem sa vyhovarat, ze bol velky), mala som jednoducho zle nastavenu hlavu. Skus preto mysliet pozitivne - nik malemu nepomoze na svet len ty. Ty to das! Drzim silno prsty, nech to dopadne lepsie ako ten prvy. Lebo napriek vsetkemu, mam z toho mojho krasne spomienky 😉. Prajem vela stastia 🙏🍀
Ahoj..ja mám úplne totožný zážitok z prvého pôrodu, trauma na dlho. Ku druhému som si vybavila známeho , kamarátka maminy ( pôrodná sestra) mi dala čípky aby tomu pomohla a som vychytala ohľaduplného lekára, tak strašne som sa bála. Bol tk úplne iný zážitok. Skús si zajednať iného lekára, to veľmi záleží od prístupu personálu, naša psychika je kľúčová a ešte v tak bezradnej situácii s uviazanymi nohami. Moja želám ti veľa šťastia nech máš iba krásne spomienky ...a poloha v drepe je naj...takmer bezbolestný porod