Meno pre synčeka po ockovi?
Ahojte, stale sa nevieme rozhodnut pre mena po nase dietatko. Pisem mena, lebo nevieme pohlavie a vyberame tak pre obe varianty. U dievcatka mame problem, ze sa nam toho paci vela :D ... no u chlapceka opacny. Ja som bola vzdy velmi proti davat mena po rodicoch, no teraz ako som tehotna to nejako prehodnocujem a zacina sa mi pacit, ze by sa pripadny syncek volal po manzelovi - Daniel. Pride mi, ze neni vela peknych mien pre chalanov, tym nechcem nikoho urazit, ale volako sa nam tazko vybera. U dievcatka zasa je tolko krasnych, ze nevieme, co s tym....Zoja, Nina, Meda, Malvina, Dorota, Marina, Miriam, Monika, Klara, Denisa, Natalia, Viktoria.....vazne nevieme :D
Ak by aj bol Daniel po ockovi: tak nemusíte ich volať rovnako, resp. s prívlastkom starý - mladý. Môže byť jeden Daniel, druhý Danko (jeden Danko - druhý Danuško atď...).
Bože baby keď tak čítam vaše príspevky.....ja mám taký problém.. môj sa volá Jozef, jeho otec je Jozef, pradedo je Jozef a aj pra-pra dedo...no a hádajte čo. 😁😁😁 Modlím sa, nech je to dievčatko 😁
Náhodou, Malvína, Dora, Marína, Daniel, Jozef a spol. je celkom príjemné spestrenie po tých x Sofinkach, Laurinkach, Sarinkach, Nikolaskoch, Sebinkoch atď 😁
U nás tak bolo 5 generačne Jozef 🤷♀️🙈🙈🙈🙈🙈 šťastie, že ten najmladší Jozef dostal rozum a svojho syna pomenoval inak. Za mňa sú tieto mená prenášané z otca na syna, z matky na dcéru a podobne úplná smrť. To bez urážky, ja mam z toho až husiu kožu, lebo to mame v rodine na viacerých miestach. Aký je dôvod na to, aby malo dieťa vlastne meno?? Ci rodičia stoj čo stoj chcú, aby to bol malý duplikát svojho otca /mamy? Však každý sme výnimočný, nevidím dôvod, prečo by každý nemohol mať vlastné meno, nie zdedene po tom a po tom. Však dedime priezvisko, to snáď stačí na udržanie rodu... A navyše sú s tým iba problémy (s týmito viacgeneracnymi menami).
So svagrinou sme sa na tom smiali, že ten prvý v rade nevedel pomenovať svoje dieťa, tak tresol prvé, čo bolo v kalendári (napríklad v deň, keď sa dieťa narodilo) a potom to všetci potomkovia bez vlastného úsudku začali opakovať 🙈😂😂😂 a na každej rodinnej oslave, keď sa zavolá od stola Jožo a postavia sa 5 (plus ešte ďalší 4 z iných vetiev rodiny... Je to fakt smiešne)
Ja mám dvoch synov. Ani jeden sa nevolá po otcovi. Už sa ma niektorí aj pýtali po kom meno majú. No po nikom. Dokonca keď som mena vyberala som chlapcov s takým menom ani nepoznala. Naviac som vybrala aj také meno aby ani v rodine neboli bratranci s tým menom.
Ja mám dvoch synov, pri výbere staršieho boli trochu boje, lebo mne sa páčil Richard (nato manžel že chudák ak bude ráčkovať) Patrik (že to je také nežné meno... 🙄 ) Filip (Filípku, maminka ti nabalila hodne monte - reklama) René ( René já a Rudolf, chodíváme na golf).... No bol to des. Jemu sa páčil Adam no v tom čase sa tak volal každý druhý chlapec v okolí. Tak sme sa nakoniec zhodli že syn bude Tomáš. Nedá sa mu povedať škaredo a páčilo sa nám obom. Dali sme ho aj napriek tomu že mužov brat je tiež Tomáš. Pri mladšom sme do rozhodovania zapojili aj staršieho syna a ten vybral Tamarku. Neskôr sme zistili že to bude opäť chlapec a keďže zasa boli dohady lebo každý chcel iné meno, jediné na ktorom sme sa zhodli bol Michal, a tak sa volá aj manžel. Takže nie sme moc originálny 😂 ale s menami sme spokojný. A teda nijaký extra problém s tým že je v rodine viac rovnakých mien veru nemáme.
@molnmon U chlapca by som si našla také tie starodávne mužské mená, aké sa už dávno nedávajú. Netreba sa toho báť. Hlavne, aby neboli v triede traja chlapci s menom Michal, dvaja s menom Daniel, traja s menom Lukáš a traja s menom Adam . Najlepšie sú nezvyčajné mená, ktoré sa oddávna vyskytujú v našom kalendári a každý vie aj zdrobnelinu odvodiť, aj napísať dĺžeň.
Keď stačí povedať len meno a každý vie o kom sa hovorí v rodine, v škole, na krúžku i v práci.
Najlepšie sú také, ktorým ani zdrobnelinu netreba pre dieťa. Je takých veľa, no už sa na ne zabudlo.