Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Choroba rastu plodu, malé rúčky a skoro bez hrudníka

laska54
28. máj 2014

Prosím o radu, Manželke oznámila gynekologička že dieťatko ktoré čaká dostalo chorobu rastu dieťaťa, má malé rúčky a nožičky hrudník skoro nemá. Doktorka jej odporučila hospitalizáciu a potrat nakoľko je to nezlučiteľné zo životom. Ja ako Otec som súhlasil s potratom ako porodiť mŕtve dieťa. A tak pripraviť matku o psychické trápenie. Ona ho chce donosiť.

lyzzy
28. máj 2014

@laska54 ....a v com chces poradit?

7zahrad
28. máj 2014

@laska54 Respektuj ju. Zeny, ktore donosili smrtelne chore dieta, to popisuju ako dobry pocin. Nemaju vycitky svedomia kvoli potratu.
Je mi to luto.

klincek
28. máj 2014

@laska54 nechaj to rozhodnutie na nu. ak sa manzelka rozhodla, ze to necha na prirodu, netlac ju do nicoho. psychika tehotnej zeny je velmi krehka, mohlo by jej to ublizit. ak je pre nu prijatelnejsie riesenie samovolny potrat, resp. porod mrtveho dietata, podpor ju v jej rozhodnuti. je mi luto, zelam vam obom vela sil.

laurika1517
28. máj 2014

existuje taky cesky dokumnet skusim ho najst o zenach co takto donosili dieta a pre vsetky to bolo tak ako pise 7zahrad

havana_frost
28. máj 2014

@laska54 Tuto je ten dokument Nejtežší volba, čo píše @laurika1517
http://www.ceskatelevize.cz/porady/10267494493-...

turistka
28. máj 2014

@laska54 vyskusal si ju poslat k psychologovi?ja osobne by som nechcela porodit taketo dietatko, pretoze 9 mesiacov ho nosis pod srdcom a aj tak vies, ze sa z neho tesit nebudes - ja by som skor toto psychicky nezvladla - ale je to prudko individualne

sono2
28. máj 2014

No toto by som tu neriešila. Byť tvoja manželka. Nechcela by som aby si to tu riešil. To si musíte vyriešiť sami.

laurika1517
28. máj 2014

@havana_frost diky chvilu mi to trvalo lebo som nevedla nazov

bibianka
28. máj 2014

@laska54 toto rozhodne musíš nechať na manželku. Ak to prebehne inak, ako ona vnútorne cíti, bude mať ďaleko väčší problém sa s tým vyrovnať a môže z toho byť vážny prúser. To, čo teraz potrebuje, je tvoja podpora, nech bude jej rozhodnutie akékoľvek.

canama
28. máj 2014

@laska54 Suhlasim s @laurika1517 a @7zahrad, velmi malo sa hovori o tom co je to postaborpcny syndrom, a totalne sa to podcenuje...zvlast pokial sa pacientka pre interupciu rozhodne sama, cize nejde o spontanny potrat. Myslim ze tvoja manzelka intuitivne citi, co je spravne. Dalsia vec: lekari a ich diagnosticke metody nie su stopercentne, aj ked to oni radi o sebe tvrdia...dnes tvrdia ze poskodenia Vasho dietatka su nezlucitelne so zivotom a o 2 mesiace mozno budu hovorit nieco uplne ine...niekedy staci zajst k 2-3 gynekologom na sono v tom istom case a ziskas priam az protichodne nazory....mam zazite na sebe. V kazdom pripade Vam zelam Zelam Vam vela sil a aj stastia, a tiez odporucam ten cesky dokument ako pisu zienky vyssie.

sissy27
28. máj 2014

@laska54 ty môžeš spraviť len jediné - súhlasiť s čímkoľvek, pre čo sa tvoja manželka rozhodne a podporiť ju v jej rozhodnutí a neskôr jej nič nevyčítať... chápem, že je to ťažké aj pre teba ako otca, ale či sa nám to páči alebo nie, len žena dokáže dieťa vynosiť a porodiť, s chlapom alebo bez, je to v prvom rade jej telo a preto posledné slovo je na nej... ak sa rozhodla dieťa donosiť a porodiť aj za takýchto okolností, len ju prosím rešpektuj a podpor, aj keď to vysvetliť možno nedokáže, ale vie, prečo to robí...
prajem veľa síl manželke aj tebe, určite to nie je jednoduchá situácia ani pre jedného z vás...

ani3012
28. máj 2014

@sissy27 páči sa mi tvoja odpoveď...

@canama ako v Česku hansed (je tu na MK) "Dalsia vec: lekari a ich diagnosticke metody nie su stopercentne, aj ked to oni radi o sebe tvrdia...dnes tvrdia ze poskodenia Vasho dietatka su nezlucitelne so zivotom a o 2 mesiace mozno budu hovorit nieco uplne ine..."
Mala porodiť dieťa bez mozgu, narodila sa Adelka, je to šikulka, náš koníkovský zázrak 😵

jezibab
28. máj 2014

@laska54 Ja som sa dozvedela v 13. týždni tehotenstva, že naše dieťatko nemá šancu prežiť. Potrat som intuitívne odmietala, ale napriek tomu hlodali vo mne obrovské pochybnosti - že ak pôjdem na potrat, tak to tak bude jednoduchšie, že nebudem musieť vysvetľovať svojim dvom deťom, čo sa stalo a prečo si z pôrodnice nenesieme bábätko, že sa všetko vyrieši....napriek tomu som cítila, že potrat nechcem, lebo moje dieťatko má len vymedzený čas a ja mu chcem dať všetko, tak, ako aj mojim dvom zdravým deťom...ale len ten, kto to zažil vie, aké je ťažké toto rozhodovanie. A práve v tomto najťažšom rozhodovaní v mojom živote mi bol obrovskou oporou môj manžel - viem, že preňho to nebolo vôbec o nič ľahšie, no napriek tomu v tom mal jasno - naše dieťatko je naše a ľúbime ho, a potrebuje našu lásku o to viac, že nie je zdravé. Bude žiť tak dlho, ako má a my si tento čas nedáme skrátiť a budeme s ním. Môj manžel stál pri mne celý ten čas a bolo to pre mňa to najdôležitejšie a najsilnejšie, čo som doteraz v manželstve zažila. Bol aj pri pôrode (donosila som dcérku do termínu), spolu sme našu dcérku odprevadili do neba (žila 37 minút) a spolu sme niesli všetku bolesť, ale aj pokoj, ktorý prišiel potom. Nikdy by som si potrat neodpustila, dnes už to viem. Nikdy by som neprestala rozmýšľať, ako by naša dcérka vyzerala, ako dlho by žila a podobne. Teraz mám túto kapitolu života uzavretú, krásnu tváričku našej dcérky si budem navždy pamätať, hoci, samozrejme, celá táto skúsenosť bolí. Ale nebolí ma spomienka na pôrod. Bolí ma spomienka na dni, kedy sme sa zmierovali s ťažkou diagnózou. Ale odkedy sme sa definitívne rozhodli, že dcérku si necháme a donosím ju, tak zavládol v našich dušiach zvláštny pokoj a ani na sekundu sme naše rozhodnutie neoľutovali - ani pri pôrode, ani pred ním, ani po ňom. Najviac som sa trápila dovtedy, kým som sa definitívne rozhodla a práve za toto správne rozhodnutie vďačím svojmu manželovi. Z vlastnej skúsenosti ti teda radím - buď svojej manželke oporou, to je to najkrajšie, čo jej môžeš dať a vaše manželstvo to môže veľmi posilniť. Tvoja manželka ťa teraz veľmi, veľmi potrebuje. Z maličkého sa tešte, kým môžete byť s ním, ja som presvedčená, že ono to cíti. A teš sa z toho, že tvoja manželka je takou skvelou mamou.

alysea
28. máj 2014

@laska54 podpor manzelku nech sa rozhodne akokolvek,pretoze to co Ty povazujes za lepsie je Tvoj pohlad a to co je priatelnejsie podla Teba pre nu nemusi byt...kazdy citime rovnaku vec uplne odlisne... neviem na kolko je dobra Vasa gynekologicka ale ja by som urcite este navstivila odbornika napr.Mudr.Grochala v Martine aby som mala istotu ci je dietatko naozaj poskodene...ak je to neomylne potvrdene je mi velmi luto akou tazkou skuskou musite v zivote prejst ...

katiehotmess
28. máj 2014

@jezibab Krasne. Si velmi odvazna, silna zena a tvoj muz je uzasny. Dali ste dcerke to najkrajsie, mohla pokojne zostat v brusku a odist az ked sama uznala za vhodne. Mala stastie na rodicov 🙂

mijunik
28. máj 2014

@laska54 je mi to veľmi, veľmi ľúto, v prvom rade vám prajem veľa síl a buďte si s manželkou navzájom oporou. Posielam vám toľko energie, koľko sa len dá. A k Tvojej prosbe o radu - hoci verím, že je to veľmi ťažké rozhodovanie a veľmi ťažko sa mi hľadajú vhodné a citlivé slová, Tvoja manželka to zrejme cíti tak, že dieťatko "musí" donosiť. Neber jej ten pocit. Necítiš (môžeš len veriť) čo prežíva tehotná žena. Ty možno rozmýšľaš viac racionálne, Tvoja manželka viac citovo. Sama neviem, čo by som robila, ak by mi lekári povedali niečo také o dieťatku. Asi by som to tiež nemohla urobiť - ísť na interupciu, hoci lekármi doporučenú... A ešte - pri interupcii môže prísť ku komplikáciám, ktoré znemožňujú mať ďalšie dieťatko. Zrejme by som sa bála aj tohoto rizika. Prosím, nechaj v tomto prípade rozhodnutie na Tvoju manželku, rešpektuj jej rozhodnutie a stoj pri nej, určite Ťa teraz potrebuje viac ako kedykoľvek predtým. A ako tu už bolo spomenuté - lekári sa môžu mýliť, prístroje sa môžu mýliť, situácia je možno lepšia ako sa teraz javí. Ešte raz vám želám veľa, veľa, veľa síl, nech to všetko spolu zvládnete.

laska54
autor
28. máj 2014

Prešli sme troch gynekologov aj experta. Dakujem za rady. Skúsim sa neako rozhodnúť je to premňa ťažké

laska54
autor
28. máj 2014

Dakujem

slniecko2
28. máj 2014

@jezibab krásne svedectvo- to najkrajšie aké som kedy čítala. lebo je to svedectvo lásky. nemám viac čo dodať, iba aby vás celú rodinku požehnal Pán a doprial vám už len šťastné dni.

bronia13
29. máj 2014

@jezibab skoro si ma rozplakala, pekne si to napisala, som si spomenula na nasu dcerku ktora zila 25 dni 😒

mariuskaa
29. máj 2014

B

sarinka123
29. máj 2014

@jezibab Rozplakala si ma. Si krasna zena s veľkým srdcom.

kissovak83
23. jún 2014

@katiehotmess ty si nieco take zazila,ked dokaze povedat,ktore dieta ma stastie na dobrych rodicov?

kissovak83
23. jún 2014

Je naozaj krasne ako sa zachovala @jezibab,ale nie kazdy je natolko silny,aby zniesol pohľad na tazko chore dieta..:((( je to velmi smutné a bolestive o niecom takom vobec rozhodovat,je to na cely zivot, len si nemyslim, ze to ma nieco spoločne s dobrym rodicovstvom..

ivushqa
24. jún 2014

@jezibab Ty aj Tvoj manžel ste úžasní ľudia, obdivujem Ťa, lebo viem, že to muselo byť pre Teba nesmierne ťažké 😔

Tu začni písať odpoveď...

Odošli