Missed abort v 20. - 21. týždni
Ahojte, nechcem vám písať môj príbeh, keďže je to čerstvé a neviem sa s tým vyrovnať. Zajtra nás čaká pohreb nášho chlapčeka. Bolo to moje druhé tehotenstvo. Podľa všetkých testov, ktoré robili mne a bábätku, tak dieťatko bolo úplne zdravé, nemalo mu prestať biť srdiečko. Ja sa neliečim na nič, nebrala som žiadne lieky (okrem tehotenských vitamínov, magnerotu a výnimočne paralenu pri migréne), nebola som chorá, neprekonala som žiadnu infekciu ani covid. Gynekológ si to nevie vysvetliť, primár nemocnice, kde som musela porodiť môjho chlapčeka tiež nič nezistil. Prvé tehotenstvo bolo takmer bezproblémové, akurát som mala tehotenskú cukrovku a na konci som dostala preeklampsiu, kvôli ktorej mi museli vyvolávať pôrod. Dcérka je úplne zdravá. Nemala som problém otehotnieť. K obom detičkám sme prišli "na prvý šup". Momentálne som v šestonedelí s antibiotikakami a liekmi na zastavenie laktácie, takže sa cítim naozaj zle. Lekár ma chce poslať na rôzne testy, ktoré budú trvať minimálne 3 mesiace. Neviem, čo ma čaká, ale mám neskutočný strach. Chytá ma panika z toho čo zistia i z toho, že nič nezistia. Bojím sa, že už nebudem môcť mať deti alebo, že ďalšie tehotenstvo skončí ako toto posledné. Viem, že lekár ma chce poslať na genetiku, hovoril tiež niečo o hemotológii aj o imunite, ale veľmi som ho nevnímala. Vedeli by ste mi odporučiť nejakých lekárov či kliniky, ktoré robia podobné testy ideálne BJ, PO či KE či inú časť východného Slovenska? Je mi jedno, koľko to bude stáť, hlavne, aby to boli spoľahliví lekári. Môj gynekológ mi povedal, že o bábo sa môžeme pokúšať najskôr o tri mesiace, ale to musím mať hotové aj všetky testy, inak tehotenstvo neodporúča. Len, čo to píšem sa cítim zle, že myslím na ďalšie bábätko, ale ostalo vo mne také prázdno, ktoré mi nedovolí ani spať.
@gabika4 úplne ťa chápem, treba veriť určite sa dcérka dočká, viem čo je čakať vôbec na dieťa, aj ja som z BJ,
@bagre ahoj, stalo sa mi to isté, môžem sa spýtať, dali ti bábätko na pochovanie? Ja čo tu teraz čítam, že aj ostatným dali, som v šoku, lebo mne nedali a neviem sa s tým zmieriť. Povedali mi, že do 24.tt je to potrat a nedávajú ho. Ani si nechcem predstaviť, ako skončilo to moje malinké.
@yvoneta mňa sa pýtali až po pôrode, že čo chcem s nim urobiť... Ale dopredu som si načítala naše zákony... Do par minút po pôrode mi dali vypísať žiadosť o pochovanie... Ak by som nechcela pochovať, tak zo zákona ho musia spáliť 😔.... V pondelok sme nášho chlapčeka pochovali, len my rodičia aj kňaz a hrobar... Hoci mám cintorín od domu možno cca do 100 m, nevladzem tam ísť... Dieťatko sme sa rozhodli pochovať do spoločného hrobu pre "nenarodené" detičky, keďže sa mi páčila myšlienka, že tam nebude samé 😥
@gabika4 Ahoj Gabika, mrzi ma, ze sa ti pridruzili dalsie zdravotne problemy. Viem, ze vidina babatka je silna, ale v prvom rade sa musis dat dokopy ty. Aby si bola zdrava a tak aj babatko. Lespie je pockat chvilku, nech vies, ze mas cisty stit. Ja mam kontrolu dnes a tiez som zvedava, co sa dozviem. Zajtra by sme mali mat pitevnu spravu, kde sa hadam dozvieme nieco prevratne, comu sa bude dat pri dalsom tehotenstve zabranit tomu, aby sa stalo to iste ☹ Drzme si vzajomne palce, vesmir skusa, kolko zvladneme...
@hmmm71 vám zobrali bábo na pitvu? možno sa naozaj niečo dozviete...naše bolo príliš maličké asi na to, takže ak aj malo nejaký zdravotný problém, tak sa to nikdy nedozvieme...budem hľadať chybu vo mne, tak hádam na niečo prídu, aspoň keby sa to trošku pohlo...zatiaľ len čakám, kedy sa mi prestane tvoriť mlieko, tabletky na zastavenie laktácie vôbec nezaberajú, možno aj preto, že som dcérku kojila rok, oproti prvému tehu sa mi aj skôr spustilo mlieko aj je ho oveľa viac, no nemá ho kto papať 😔...ja idem na kontrolu s prsníkmi až 3.6. a majú mi vziať krv na nejaké testy, ale neviem či vezmú, keď mi nasadil reumatológ liečbu...ja ani neviem či je potrebná tá liečba, keďže sa riadiť MRI z novembra 2020, kde som na jednom klbe mala vraj zápal, no krv ho nepreukázala...ten problém s klbami mám roky rokúce, no nikto to neriešil, dokonca aj počas otehotnenia a celého života mojej dcérky, ktorá sa narodila zdravá...vôbec tomu nechápem, všetky zdravotné "problémy" čo som mala počas tohto tehotenstva som mala i v prvom, dokonca sa mi zdá, že toto tehotenstvo bolo oveľa lepšie ako prvé, čo sa týka klbov, akurát som mala dlhšie nevoľnosti a silnejšie migrény a bolesť žalúdka, ale nič z toho nemôže spôsobiť missed abort...proste toto druhé tehotenstvo som zvládala super, bábätko kopalo silnejšie a bolo živšie ako dcérka a odrazu len ticho...neviem sa nejako pohnúť z miesta, hnevám sa na celý svet...držím prsty, aby ste sa niečo dozvedeli...
@gabika4 Ano, zobrali ju na pitvu. A ja netrpezlivo cakam, co zavazne sa dozviem. Co mi dokaze pochopit, preco sa to stalo a ze sa mi ulavi, ked sa dozviem, zeby napriklad nemala plnohodntny zivot kvoli niecomu a ze jej teda lepsie bude v nebicku ☹
Verim, ze ti nieco zistia, co pomoze.
Ja sa tiez hnevam na cely svet a aj na seba, aj ked viem, ze "snad" som nejaku chybu ja sama nespravila, ale nie som si toho vedoma..ale nedokazem sa na seba ani pozriet v zrkadle
@hmmm71 viem, tiež by som brala, kebyže sa dozviem, že by medzi nami malý trpel, že mu je lepšie v nebíčku, ale bojím sa, že skôr to bude o mne...že ja som niečo zavinila, hoci nie vedome, ale moje telo maličkého odmietlo 😔...tiež sa na seba nemôžem pozrieť, hlavne sa nerada prezliekam či sprchujem, vtedy len plačem, keď vidím to prázdne ovislé brucho a plné prsníky, z ktorých tečie mliečko pre nikoho...najhoršie, že vkuse rozmýšľam, čo som urobila zle a tie pocity viny ma sprevádzajú celým dňom a nocou 😢...prosím, určite sa ozvi, keď ti bude ťažko alebo so správami ako postupujete ďalej...mňa toto čakanie ubíja, snažím sa dávať nejaké mini ciele na ďalší deň, čo sa týka domácnosti či dcérky, ale nič ma nebaví ...
@gabika4 Kazdopadne sa nesmieme ani jedna obvinovat. Asi to tak malo byt. je to medzi nebom a zemou...Urcite sa mozeme vzajomne informovat, ako sme ktora postupili, budem len rada. Hlavne, ked budem citat pozitivne veci. Mne pomaha praca, chvalabohu mozem pracovat z domu a nemusim chodit medzi ludi
@yvoneta ahoj, áno dali - teda nie do rúk,ale normálne cez pohrebnú službu sme to riešili. Už pri príjme mi to spomenuli 2 doktori, že je taká možnosť. Do papierov vyznačili červenou že žiadam pochovať - videla som to. No napriek tomu, keď sme v pohrebnej službe zisťovali, tak sa prišlo na to, že v márnici ho nevedú ako že ho majú pochovať. Ešteže pani z pohrebky tam mala známu, takže všetko dobre dopadlo. Teda v rámci možností no. Deťúrence predtým /1.trimester / nemám pochované, lebo to nie je veľmi možné urobiť. A trošku mi to na jednej strane pomohlo, keď som sa mohla vyplakať pri hrobe, na druhej strane boli s tým spojené momenty ktoré mi trhali srdce.
Netráp sa tým, keď ti to vtedy odmietli /hoci teda neviem či žijú tí lekári v praveku alebo sú len tak neochotní/, nedalo sa ti to inak poriešiť. Netýraj samu seba takými myšlienkami, duša žije tak či tak... a dôležité je, že bábätko navždy ľúbiš
❤
@bagre ja som sa na túto možnosť pýtala, ale zamietli ju, že do 24.tt to berú ako potrat a neriešia. Dokonca mi nechceli povedať ani pohlavie, proste nič. Ale potom na další deň pred vizitou sestra rozdala chorobopisy na postele a odišla a vtedy som si tam po tajme prečítala záznam o pôrode, miery bábätka aj pohlavie, takže aspoň takto som si pomohla a neľutujem. Z pitvy výsledky boli v poriadku, problém bol u mňa, silný zápal, ktorý spôsobil prasknutie vody a predčasný pôrod. Bábätko počas pôrodu ešte žilo.
@hmmm71 Ahoj, už je to niekoľko dní, čo som tu písala...stále je to zle, povedala by som, že sa psychicky mám možno ešte aj horšie...čo sa týka zisťovania "prečo?" gynekológ mi dal odporúčania na endokrinológiu, hematológiu aj genetiku...všade som objednaná...cítim sa ako ihelnička, už mi 3x brali krv a v ďalších 2 týždňoch som ešte 3x objednaná na odber krvi...gynekológ mi vzal odber na infekcie a o 2 týždne od prvého odberu mám ďalší a až keď budú výsledky z oboch, tak ich porovnajú...takže zatiaľ neviem nič, len so smútkom chodím na prechádzku okolo cintorína, ešte som sa neodvážila vojsť, vždy sa vyberiem, že pôjdem na chvíľku za svojim synčekom, ale vždy ma nohy odnesú preč 😔...ako sa máš ty? viete niečo nové?
@gabika4 Ahoj Gabika. Ja svoje "preco" este stale tiez hladam. Ja mam tieto vysetrenia za sebou, co sa tyka endokrynologie, beriem dlhodobo lieky na stitnu zlazu, brala som ich od zaciatku tehotenstva - tomu to teda neprikladam. Aj hematalogiu mam za sebou, pichala som si injekcie na riedenie krvi od zaciatku - tiez to teda neprikladam tomu. Na genetiku nas zatial neposlali, stale cakame na pitevnu spravu...Na poslednej kontrole mi bolo povedane, ze vsetko vyzera byt OK a uz som aj dostala prvu menstruaciu ( vcera ) po 8 mesiacoch...tak asponze tak. Ja som raz Ok a potom zas zacnem zrazu plakat. Minuly tyzden v praci bol strasny, lebo to mal byt aj moj posledny tyzden v praci a tak na nasom zakaznickom centre vsetci hovorili mojim zakaznikom veselo, ze som odisla na matersku..a potom mi ti zakaznici volali prekvapeni a pre mna to bolo nieco strasne...My sme pochovat nedali, ani som ju nevidela, ale vkuse rozmyslam, ako vyzerala..ze sa opytam doktora, ci nema predsalen nejake foto, ale sa bojim, zeby som to potom lutovala..Tak este neviem, co urobim. Mrzi ma, ze ti tolko beru krv, ja mam teda z ihiel do zily hrozu, ale ak to ma byt na nieco dobre, tak to vydrz 🍀
@yvoneta ahoj. Veľmi ma mrzí tvoja strata. Nám minulý rok zomrela dcéra v 38.tt. Ale čo ma neskutočne zarazilo a nahnevalo - odmietli vám ho dať pochovať... Už niekoľko rokov existuje zákon, dokonca v prvom trimestri sú povinní, ak o to žena poziada, vydať telo. Ja to viem dávno, lebo sa pohybujem kus v takej oblasti (ohľadne detí pred narodením). Ty si určite nič nevyčítaj, nemohla si vedieť - bežne to ženy nevedia a je hnusné, že na to nielen sami v nemocnici neupozornili, ale ešte aj odmietli výslovnú žiadosť. A to, že ti nepovedali ani pohlavie, nič... Predpokladám teda, že ti ho ani nedali, neukázali... Veľmi dúfam, že takéto praktiky postupne (ideálne naraz) u nás vymiznú... Čo sa dá robiť, ako pomôcť ďalším ženám, je šíriť o tom povedomie... Že ak chcú, majú na to nárok... https://blog.postoj.sk/12186/rodicia-maju-pravo...
@hmmm71 je mi to ľúto, určite je to pre teba ťažké odpovedať cudzím ľuďom na tak citlivú tému, to by som to nedala, ja nedokážem o tom rozprávať ani s vlastným mužom a rodinou......u mňa bola posledná menštruácia 19.12. a od pôrodu mám dnes 20ty deň, takže menštruáciu tak skoro nečakám, lekár ma tiež obhliadal ultrazvukom a povedal, že mám v sebe všetko "vypnuté", úplne nič sa vraj tam nedeje, takže ju mám očakávať do 4 či 8 týždňov....ak ti mám povedať pravdu momentálne nevidím žiaden význam v pochovaní bábätka, možno neskôr budem silnejšia a pôjdem za synčekom, ale momentálne nevládzem ani pomyslieť, že je v tom chladnom hrobe...ale viem, že sa mi nepáčila ani myšlienka nechať ho spáliť...proste obe možnosti sú pre každú matku zlé...a možno je aj dobré, že si dcérku nevidela, ja som svojho synčeka tiež nevidela, ani neviem či je možné, aby mi ho ukázali...keď som ho porodila, bola som úplne bez rozumu, akoby som sa vypla, vnímala som, len že odrazu majú niečo v čiernom vreci 😢 ... mám len jeden obrázok z ultrazvuku v cca 13 tt, ale je schovaný v izbe, kde nechodím, nemám silu si ho pozrieť, aj tak ho mám vrytý v pamäti, najhoršie, že pri tom prvom ultrazvuku mi lekár ukazoval aký je maličký čiperný a krásne mi mával rúčkami, všetkých 5 prstíkov som videla na oboch rukách...vtedy mi pripomenul jeho sestričku, ona robila to isté, tancovala ručičkami...aj teraz ako to píšem, tak plačem, že už nie je so mnou môj synček....tiež mojej psychike nerobí dobre, že v rodine sú dve tehuľky, ktoré čakajú bábätko presne v tom čase ako som mala rodiť ja a moje dve susedky pred mesiacom, dvoma akurát porodili, takže ani nechodím von, lebo ich vkuse stretávam s kočíkmi a ten plač bábätiek už vôbec nedávam 😔 mám pocit, že všetci žijú ďalej, no mne sa môj život zastavil v momente, keď mi povedali, že bábätku prestalo biť srdiečko.....
@gabika4 Ja o tom nehovorim tiez. S manzelom riesime, co dalej a ze cim skor aby sa nam podarilo..Prve sa podarilo az po IVF a mne sa to uz nechce absolvovat. Chcela by som prirodzene a som v strese, aby to zas netrvalo rok a aj tak by sme museli ist na umele...Ja som dostala menstruaciu po 6 tyzdnoch od porodu. Ja som vsetky obrazky a fotky kazala manzelovi dat dole z chladnicky a vyhodit do kosa. Aj vsetky foto z mobilu vymazat. Izbu mam kompletne zariadenu, tiez tam mam zatvorene dvere, ale obcas je nevyhnutne tam ist..vcera som do nej vosla a otvorila som skrinu a pozerala si vsetky tie nadherne malicke satocky 😢 Moja tiez na ultrazvuku kyvala...dokonca som ju videla hrat sa. Mala totiz pri sebe aj nevyvinute dvojca, vyzeralo to ako lopta a ona sa s nou aj hrala ako s loptou...Lenze ta " lopta" jej odoberala podla vsetkeho ziviny...Tiez mam okolo seba vela tehotnych. Moja najlepsia kamaratka ma termin vtedy, ked som mala ja. A zase najlepsiemu kamaratovi mojho muza sa narodilo babo minuly tyzden...Takze viem tiez, o com hovoris...
@hmmm71 možno by pomohlo zrušiť celú izbu... Ja som nemohla pozerať ani na tehu veci, všetko oblečenie, všetky babätkovske veci som odložila do úložného priestoru postele, našťastie veci ako postieľka a pod. ešte boli u mami a svokry, jedine kočík som tu mala, ale i ten som dala preč... Je mi ľúto a cítim sa ako hyena, ale ani babätkovske fotky moje dcérky nemôžem vidieť, stále ma napadne ako by mohol vyzerať môj synček ci by sa s dcérkou podobali a pod.... Inak možno tým, že si už bola tehotná, nebudete musieť absolvovať IVF a pôjde to aj prirodzene...aspon som čítala veľa príbehov, kedy prvé dieťa bolo vďaka IVF a ďalšie prirodzene....ja dokonca poznám pár, ktorý sa 8 r snažil a nič, potom mali úspešne IVF a potom prirodzene ďalšie 2 tehotenstva... Viem aký stres cítiš, mňa už od pôrodu boli vkuse žalúdok zo strachu, paniky, že už nikdy nebudeme môcť mať bábo alebo ze sa zase zopakuje, čo naposledy... Manžel to nechápe, tiež prišiel o bábätko, ale pre neho to bolo len myšlienka že čakáme bábätko, pre mňa to bolo reálne dieťa, ktorého pohyby som cítila neustále, až prišlo úplne ticho 😥 tešila som sa na leto a teraz každý krásny deň len preplačem, že už nie som tehotná, nejako sa s tým neviem zmieriť, že už tu malý nie je... Inak kedy vám lekár povedal, že sa môžete začať snažiť? Mne povedal, že o 3 mesiace, ale musím mať spravené všetky vyšetrenia a závisí to aj od menštruácie, teda kedy príde a ci bude všetko v poriadku.. Veľmi sa bojím, najlepšie keby som to všetko mala hneď urobene, ale vieme ako to funguje v našom zdravotníctve 😔
@gabika4 Izbu zrusit nemozem. Mame tam komplet vsetko pre babo. Od preplnenych skrin ( vela blizkych nam darovalo vela veci ), od oblecenia, plienky, rozne hracky, potom kocik, postielka, autosedacka, choditko, rozne zavinovacky..a milion inych veci, zrusit tu izbu sa neda..nemame kam inam tieto veci dat..Ja som tiez citala vela, ze po IVF sa mamickam podarilo prirodzene..Vraj teda este po porode je zena najplodnejsia..Ja sa na to spolieham, ale zaroven ten strach..ci raz naozaj budem mamou 😢 Ja za inych okolnosti som leto milovala, dokazala som sa kupat v bazene a opalovat od rana do vecera..teraz mam problem vobec vyjst von na terasu..Kila navyse mi nedovolia si tento rok leto uzit a teda nie len tie kila, ale cela situacia..Doktor povedal 3 mesiace...Ale mne sa ani tolko nechce cakat, preslo 6 tyzdnov a ja mam chut pri najblizsich plodnych dnoch to proste skusit..len si nie som ista, radsej mu budem volat/pisat buduci tyzden, vsetko este zalezi od pitevnej spravy, na ktoru cakame kazdym dnom..Gabika, drzme si vzajomne palce
@hmmm71 škoda, že tie veci nemáte kam dať, ja by som to isto nedala pozerať na to 😪... Ja som zatiaľ doma, takže našťastie nemusím stretávať ľudí, ale mne robí problém i vyjsť na ulicu, keď vidím, že niekto ide, tak sa schovávam, cítim sa zle keď na mňa pozerajú, že už bruško odrazu nemám a bojím sa otázok a tých pohľadov 😔... vyhýbam sa i vlastnej rodine, nechcem im hovoriť o svojich pocitoch, o mojom príbehu, kedze ich nechcem otravovať s niečím, čo i tak nemôžu pochopiť. Taktiež ma nezaujímajú ich "banálne" problémy...na tvojom mieste tiež sa pýtam lekára ci sa nemôžete snažiť, kedze nečakate na žiadne vyšetrenia. Veď koľko žien po normálnom pôrode otehotnie do 3 mesiacov a v pohode. Jedine počkať na výsledok pitvy, kedy vlastne bude?... Neviem ako teba, ale mňa ešte "čistili", asi šlo o kyret (bolo to veľmi bolestivé a nepríjemné, keďže mi lieky nezabrali), takže i kvôli tomu mam čakať. Ale tak povediac, bojím sa, keďže u mňa nikto neprišiel zatiaľ na žiadny potencionálnych dôvod prečo malému odrazu prestalo bit srdiečko, takže sa obávam, že sa to zopakuje 😔 každej tehotnej odľahne, keď prejde prvý trimester, že už bude super, no "my" si už nikdy nepovieme, že už sme za vodou aj keby bolo všetko v poriadku 😪 ani v tom najhoršom sne by ma nenapadlo, že sa mi niečo také môže stať, keďže sa mi toto tehotenstvo zdalo dokonale 😔... Držím ti palce nech vam to vyjde 🙂
@gabika4 Ja tie veci beriem ta, ze su iba na nejaky cas odlozene pre dalsie babatko, ktore pride medzi nas a splni nam nas sen stat sa KONECNE rodicmi.Tiez mam problem vyjst co i len na ulicu. Manzel ma nuti chodit von, ze to nie je dobre byt vkuse zavreta doma ( mam chvalabohu 100 % home office ). Chodime obcas na prechadzky a vylety, ale na take miesta a v takych casoch, aby sme nikoho nestretli, pripadne iba miminum ludi..Ludia v nasom okoli vedia, co sa stalo, takze otazky mi nedavaju. Iba sa pytaju, ci nieco nepotrebujeme a ja kazdemu vravim iba, ze vratit cas...moj dr je dost zasadovy a bojim sa, ze si bude stat za tym, ze 3 mesiace, no uvidime..pitevna sprava mala byt do 4-6 tyzdnov a stale nic...6 tyzdnov to bolo v sobotu. No kvoli covidu teraz toho maju strasne vela...Mna vdakabohu cistit nemuseli. Porodila som sama na izbe, potom ma vzali na salu, tam mi doktor este vybral placentu. A uz tam nic neostalo...Pozri, spravis si testy a budes aspon vediet, ci tam bol problem. Vela zenam zistili po prvom potrate potrate hematologicky problem a potom dalsie tehotenstvo si pichali injekcie a vsetko bolo ok. Toto su vysetrenia, ktore sa bezne nerobia. Ja som ich mala vopred, kedze pred IVF nam vysetrili vsetko..a ked budes vediet, ze tam mohol byt problem, tak lekar nastavi vhodnu liecbu..Presne tak, zena sa tesi, ze 1. trimester ma za sebou a uz sa nic nemoze stat...a potom zazijes toto..a dokonca citas pribehy, ze zena bola uplne bez problemov, prisla do porodnice na planovany termin a buuuuuum, babatko nezije...Ja neviem, ci sa v zivote zeny moze stat nieco horsie..Ked sa nam podari, 9 mesiacov budem plna strachu, az kym ho nebudem drzat v naruci.
@gabika4 Toto sa nesmie stavat.Viem ze teraz prezivate smutok,ale ako matka nielen 2 zdravych deticiek ale aj matka 2 deti ktore mi odisli kvoli MA Vas prosim nemozete nechat to, ako sa k Vam spravali len tak,lebo pri potrate nie je len babanko,ale aj matka.Ked budete citit ze mate casom silu prosim najdite sposob akozviditelnit pristup lekarov tej danej nemocnice verejne.Socialne siete,tv v anonymite neviem,cokolvek.Nemozeme predsa my mamy dopustit,ze sa tu zmierime s tym ze "na Slovensku je to bohuzial niekedy tak".Nesmie byt!Nikto sa nesmie takto spravat voci matke ktorej zomrie dieta.V nemocnici kde som podstupila zakroky ja v Cadci boli ku mne vsetci maximalne mili,ustretovi,empaticky,sestricka ma na stole este upokojovala a utierala slzy.Moj gynekolog ktory MA odhalil vzdy az u seba na sone na prehliadke ma nechal v pokoji vyplakat sa a citila skm z neho lutost.Nesmieme dopustit aby sa taketo spravanie voci matkam stalo normalnym.Viem si predstavit velmi zaujimavu reportaz o bezcitnosti lekarov v takychto citlivych situaciach v anonymite a nech tam odznie konkretna nemocnica,nech.To nie je ako handrkovanie sa s Uradom pre dohlad nad zs.Ale pristup lekarov to je vazna velmi vazna tema.
@hmmm71 viem, že možno vyšetrenia niečo preukazu, ale nechápem to, čo sa mohlo stať v priebehu 3 rokov 😪 prvé dieťatko sa narodilo zdravé, žiadne problémy som nemala a toto tehotenstvo skončilo MA a ešte v takom vysokom týždni tehotenstva... Jasné, žeby to bolelo, keby sa to stalo v prvom trimestri, ale aspoň by som bola uchránená tomu cítiť pohyby bábätká a porodiť dieťatko a nepočuť žiadny plač, len ten môj 😔 ja som bohužiaľ tiež porodila na izbe, ale synček bol otočený nôžkami dole a nejako sa to niekde zastavilo, a keďže som si necítila zvierače a mala som aj ochrnute nohy a zadok (asi zle pichnutá epi), tak som ho nevedela vytlacit, len som citila silnú bolesť a tlak a takto ma nechali pár minút, lebo nevedeli zohnať lekára (menili sa smeny).. Až konečne jeden došiel a nasilu mi pretrhol rukami (žiadny nástroj som nevidela) placentu až potom vyšli malého nôžky, neviem po kadiaľ bol vonku, ale keď som si držala vlozku na rozkroku (takto chceli chrániť moje partie, ale nie kvôli mne ale skôr kvôli tomu strašnemu obrazu mňa), tak som cítila, že asi len hlávku mal vo mne 😪 cítila som sa strašne, ani plachtu na zakrytie mňa nemali, len nejaký kúsok látky cezo mňa prehodili a viezli ma ako kus mäsa...všetky tieto pocity zo straty synčeka a toho ako sa ku mne správali mi nedávajú sa ani nadýchnuť... Cítim smútok, hnev, strach a paniku zo vsetkeho. Neviem ci sa odvážim vôbec pomyslieť na ďalšie tehotenstvo 😔 na jednej strane sa cítim osamelá, synčeka som prijala ako súčasť našej rodiny, bolo to pre mňa reálne dieťatko a odrazu tu už nie je a ja citim veľkú prázdnotu aj keď mam manžela a dcérku.. Na druhej strane je tu panický strach, že by sa to všetko mohlo zopakovať, to by som 2x už nedala 😪.... Lekári sa len schovávajú za covidom, ale ja mam taky pocit, že už stratili všetok súcit a ochotu pomôcť 😔... Dúfam, že cimskor dostanete výsledky z pitvy, možno sa konečne spamätajú...
@bagre Zvolen pôrodnicu by mali rovno zavrieť.. A Molitoris by sa mal dat liečiť.. Nemá v sebe ani kus empatie je to normálny sadista a mam pocit že sa výživa v utrpení.. Keby som vedela co ma čaká tak radšej odrodim niekde v pivnici otrasný človek..
@maminkadeticiek viem, že sa podobne veci nemajú stávať, ale čo zmôžem urobiť? Nemam žiadne dôkazy o tom ako sa ku mne spravali, žiadnych svedkov... Lekársku správu som dostala od svojho gynekológa, mne ju nedali, lebo vraj nemajú čas ju spísať a poslali ju gynekológovi i tak ju spísal lekár, ktorý má ani nevidel... Aj tak v nej nič nebolo, len výsledky krvi a odporúčania pre môjho gynekológa... Medzi komplikácie napísali len zažívacie ťažkosti po pôrode... S prepáčením som sa zo všetkého "posrala" niekoľko hodín som si necítila nohy ani zvierače, hnackovala som až kým to nepovolilo... Tiež mi museli robiť hneď po pôrode EKG, lebo som cítila tlak na hrudi, nakoniec to bola asi zabludena epi, po čase to zmizlo... Nikde sa nepísalo, že mi na 2x museli napichnúť epi, lebo sa netrafili, nikde sa nepísalo, že som ochrnula, že som porodila na izbe, že mi nezabrali lieky alebo skôr zabrali ale jednak na partie ktoré netrebalo a jednak neskôr... Dokonca ma prekvapilo, že tam neboli žiadne informácie o bábätku, a to mi tam robili ultrazvuk cez brucho aj cez pošvu a robili mu rôzne merania, dokonca po pôrode si ho lekár aj dlhšie obhliadal... No nič z toho v správe nebolo 😪 dokonca ani pohlavie nám nepovedali, až keď sme ich o to prosili kvôli pohrebu (potrebovali sme bábätku dat meno)... V budúcnosti možno by sme chceli bábätko a zase by som sa dostala len do tej istej nemocnice a zase iba k tým istým ľuďom 😥 takže mi ostáva sa len zveriť mamičkám, ktoré zažili podobnú stratu a nejako sa s tým sama zmieriť.... Bohuzial v zdravotníctve asi chyba empatia... Veď aj teraz som sa objednávala na endokrinológiu, sestrička si odporúčanie nepozrela poriadne a pýtala odo mňa tehotensku knižku, vravím jej, že žiadnu nemám, tak na mňa vyskočila, že ako to, že žiadnu nemám.. Len som jej so slzami v očiach povedala, že keď som prišla o bábätko tak mi ju vzali.. A ona len tak letmo povedala, že aha, nedocitala som odporúčanie 😔.... Ja už ani iné správanie v zdravotníctve nečakám, snažím sa to nebrať osobne, hoci to vždy zabolí 😔
@bagre myslím, že ľudskosť sa už stráca u všetkých ľudí, no u lekárov je to cítiť najviac... možno to berú len ako prácu a ich prácou nie je brať ohľad na city či emócie pacientov, no niekedy ich prístup vie riadne zabolieť...toľko negatívneho som zažila za 3 dni, že sa neviem z toho spamätať, dokonca jeden lekár mi povedal, že mám prestať plakať, lebo ma pošle preč, keďže on potrebuje, aby som sa s ním rozprávala, a to som pritom neplakala tragicky, len mi vyhrkli slzy, keď sa ma čosi opýtal...