Neviem už vydržať sama so sebou. Čo mám robiť?
ahojte....mam strasny problem....najskor v skratke nieco o mne...som vydata a mam dve male deti - 2rocne a pol rocne a som teraz znova tehotna. Byvame u rodicov spolu este s troma mojimi surodencami. Otec si rad vypije, ma svoje stavy, kjtore ho drzia par dni, potom je chvilu pokoj a potom sa kolotoc opkauje. Mama je velmi chora, potrebuje starostlivost, nic nemoze robit, preto je cela domacnost na mne. Segra mi tiez pomaha ale ona chodi do prace, tak len vtedy, ked je doma. Problme je vo mne. V poslednom case sa neviem akosi zmestit do koze, proste vsetko mi vadi, vsetko chcem mat pod palcom, vybuchujem ako besna, mam zachvaty zurivosti...dnes sme napriklad so segrou varili nedelnu polievku a ona si nevsimla ze som uz dala soľ do nej a ona dala este raz. Tak ma to rozzurilo, ze som tu polievku vyliala od zlosti do umyvadla a ona ma buchla, ze co to robim a ja som ju zacala bit hlava nehlava....jak salena besna chudera....utekala som hore do izby a tam som plakala a triasla sa ako osika este dve hodiny. Ja neviem ci to az do tekej miery mozu hormony vystrajat, ale pomaly si uvedomujem, ze nikto so mnou dlho nevydrzi...ze hoci vidim chybu na inych, je prave vo mne...aj ked si hovorim ze sa musim zmenit, musim najprv rozmyslat az potom konat, stale pride situacia, ked to opat nezvladnem....normlane vidim strach v ociach mojich deti, mojho manzela, aj mojich bratov, kazdy dava odo mna ruky prec, radsej zavrie dvere aby sa so mnouj nemuseli hadat, lebo ja uz neviem ani rozpravat, len kricim ako zmyslov zbavena. Rozmyslala som uz aj nad tym ze pojdem za psychologom, ale nemam na to cas, stale mam vela prace, deti nemam kde nechat....je mi zle samej zo seba....mam VS vzdelanie a navonok posobim ako vyrovnana a normalna zena, ale vo mne sa skryva hotova katastrofa....prosim poradte mi co mam robit aby som sa nezblaznila a aby sa nezblaznili vsetci okolo mna. dakujem
hmmm...@janzurka...dovolenka neprichadza do uvahy...staviame domcek, a penazi nieje nazvys a ani casu. Jedine, co ma drzi ako tak nad vodou je vedomie, ze o chvilu - cca o pol roka ak Boh da, budeme byvat konecne sami....dovtedy to nejak vydrzat
Velmi pekne si svoj stav opísala,tak si myslím,že ked si to tak uvedomuješ,presne vieš,kde je chyba 😉 ...a teraz k tomu určite prispievaju hormony,myslím,že sa to určite zlepší,kedže sama vidíš,kde je problém.
Podla mna to chce trocha uvolnenia...nemáš komu nechať deti aspon na pár hodín? Relaxovať a oddychnuť si...možno by stačila kozmetička,mne ten oddych u nej prospieva aj na mozog...a masáž tváre pomože určite každému.... 😵 😵 😵 😀
Podstatne vsak je, ze si uvedomujes, ako fungujes a jedine tak sa to da zmenit. Skusala si sa o svojich mozno nie uplne adekvatnych reakciach porozpravat s manzelom? Pochopenie najblizsich je tiez velmi podstatne (aspon pre mna)...
Myslim, ze samostatne byvanie urcite situaciu zmeni k lepsiemu 😉.
ivmila, je to tym ze mas toho vela, si vycerpana a vnutorne nespokojna, tak sa obcas neovladnes. Kazdy clovek reaguje takto ked dochadza na totalny limit svojich fyzickych, alebo psychickych sil. To ze sa pohadate na presolenej polievke je uz len dosledok niecoho s cim nie si spokojna, co ta zoziera niekde hlboko vnutri, alebo fakt si v koncoch fyzickych sil. Ved velka domacnost, chora mamicka, otec co si vypije, dve malicke deti + tehotenstvo , proste vsetko dokopy da zabrat. Psycholog je dobra volba, mozno ti pomoze najst tu pricinu a mozno na nu prides aj sama a nebudes potrebovat ziadneho psychologa, ty si najviac rozumies, len ci najdes este dost sil na analyzu, aby si zistila odkial tvoja vycerpanost plynie. Ak je ciste fyzicka, jednoducho musis zapriahnut viac ostatnych clenov rodiny, rozdelit ulohy a obcas oddychovat a relaxovat. Ak su to psychicke priciny, skus porozmyslat co ti najviac vadi, co by si chcela zmenit. Ak mas dojem ze to nezvladnes, navstiv psychologa, fakt, mozno mas depresiu, moze to byt aj hormonmi, vsetko dokopy, niekedy si uz clovek nevie sam pomoct. Ja viem, v ociach rodiny mozno vyzeras ako strelena, hadava zienka a mozno su dost rozumni na to aby videli, ze si jednoducho pretazena. Porozpravaj sa o tom s nimi, mozno ta pochopia a budu sa ti snazit pomoct a hlavne nebud zufala, kazdy prechadza tazkymi obdobiami, ked ma dojem, ze vsetko je cierne a niekedy sa zrazu vyjasni a zivot je zas krasny. Drzim ti palce, aby sa ti podarilo co najskor dostat z tohto zacarovaneho kruhu, prajem ti vela vela sil
suhlasim s babami. podstatne je, ze si to uvedomujes. ja mam inak celkom podobny problem, som nervozna a podrazdena, mam 14 dni pred porodom, vsetko ma uz boli, zle spim, tie horka do toho boli strasne, partner odo mna odisiel pred par mesiacmi odieisl a nechal ma samu (ale myslim, ze vtedy som bola v pohode, a terajsi stav je skor dosledok toho, co sa stalo), tak som u nasich, co je ponorka, ideme si na nervy a som z toho nezvozna a podrazdena.....skratka je toho vela a cele som si to inak predstavovala, tiez som sa uz asi mesiac poriadne nevyspala
ale k tebe....myslim, ze si pretazena, mas toho strasne vela, nemate vlastne byvanie, to tiez nepridava. nemas klud ani sukromie ani na chvilocku. mozno by pomohla zmena, oddych, kratka dovolenka, mas to narocne. ja osobne by som sa skor divila, keby si bola pri tomto vsetkom ok, necudujem sa, je toho na teba vela
Z tvojich slov citim take velke zufalstvo a bezmocnost...žit tak ako žiješ a pritom byt tehotná , je isto velmi velmi tažké.
Je toho teraz na teba velmi vela a niet divu,ze čast teba /tvoja duša/ začína štrajkovať a afektívnymi stavmi vysiela jasné signály, že tadialto cesta nevedie. A je uplne úžasné a krásne, že jej signály vnímaš a chceš s tým niečo robiť.
🙂
Psycholog je fajn riešenie, to že nemáš kam deti, je výhovorka. 🙂 Tak tam pojdeš aj s nimi 🙂
Velmi dobre by ti urobila studená sprcha, nemusís sa bát, ak bude krátkodobá, nemoze ti uškodit. Ja som sa studenými sprchami vyliečila a už ich robím každý den 16 rokov.
V stave v akom sa nachádzaš, ti ani tak nepomožu niečie slová,ako ti može pomoct PEKNA ATMOSFERA...Máš niekoho,pri kom sa citiš dobre,alebo nejaké miesto, kde sa citiš dobre? Máš babku, tetu, priatelku či priatela, alebo niekoho,kto by ta vypočul a pri kom by tvoja duša chvilku oddychla?
Ako soľ potrebuješ vypnut a relaxovat. Aj na ukor toho,že napriklad domácnost nebude tip-top.
Sama vieš, čo ti robi radost, pri čom sa dokážeš uvolniť, dobrá kniha, kino, prechádzka v prírode... Skús naozaj rozdelit práce tak,aby sa v tom rozpise nasiel čas,ktorý stráviš sama pre seba..pre svoj dobrý pocit ..a tym vlastne aj pre všetkých okolo seba...
Neviem,či by si ako tehotná mohla užívat aspon valeriánu lekársku, je dostat aj jej vytažok s názvom PERSEN ,alebo PERSEN FORTE. Sama s tym mam velmi dobre skusenosti.
dakujem vam dievcata za povzbudive slova a za to ze ste moj prispevok citali. Velmi si to vazim...aj ked neviem ako to bude dalej pokracovat, musim sa snazit zo vsetkych sil sa kontrolovat aby moje deti mali normalnu mamu a aby sme fungovali ako normalna rodina...dakujem este raz zo srdca
@ivmila jaaaaaaj ako mi hovoris z duse.... A to nie som tehotna.... :( mam 3.5rocnu a 1.4rocnu dcerku, neposlusneho psa a strasne dobreho manzela. A som uplne na nervy. Stale som mala pocit, ze to musi byt niaka hormonalna nerovnovaha, alebo PMS, ale gyndos ma poslal do... ze si mam radsej zajst k psychosovi, ze je toho na mna iba vela.... Dost sa ma to dotklo, ale postupom casu si hovorim, ked to tak sledujem, ze to bude asi fakt tym.
Stale mam pocit, ze toto nie som ja - som nervozna, podrazdena, precitlivena a niekdy az zuriva. Vzdy si "potom" poviem, ze co som blba, vrieskat tu na 3rocne dieta, ze sa ma rychlejsie obliekat, alebo jest, alebo ze nech nerobi sestricke zle... Ja som praveze vdacna, ze mam take super deti - praveze su vo vela veciach nenormalne samostatne (nie su s nimi extra problemy - to skor so mnou), ale niekdy ked som v strese - tak akoby som to ani nebola ja... :( tiez si neviem najst cas na navstevu psychosa, chcem najskor skusit ten Persen (doporucili mi ho viacere kamosky) a ked nezabere, tak si ten cas sakra budem musiet najst, aj keby si mal muz zobrat dovolenku. Nechcem byt takato matka a nechcem byt takyto clovek! Hlavne je strasny ten pocit, ked som akoby nad vecou a pozeram sa na moje "hisaky" akoby sa to netykalo mna, ze to je uplne ina osoba :(
A hanbim sa za to... uz ma nebavi sa za seba ospravedlnovat... chcela by som si to (materstvo) uzit, ale zatial len viac placem ako sa smejem ;(
Presne, je potrebne sa porozpravat s manzelom a kedze ocividne aj jemu tento stav vadi, urcite ti rad vyjde v ustrety a aspon vecer po praci postrazi deti aby si si mohla aspon raz, dva krat do tyzdna vyjst sama von a precistit hlavu. Najdi si co ta bavi napr. plavaren, tvorive dielne, prechadzka, kava s kamoskou a pod.
Samozrejme ist k lekarovi, je najlepsie riesenie, lebo nikto ti nepomoze tak ako on. A presne ako hovoria baby, tak zober deti so sebou a hotovo. Dnes to vobec nie je hamba, zijeme tak rychly a narocny zivot, ze sa to niekde musi prejavit.
Inak na nervy pomaha aj magnezium, ja som ho brala aj pocas tehotenstva kvoli obcasnemu pichaniu v bruchu, a vdaka tomu som prezila posledne dni v praci bez ujmy. Ale samozrejme porad sa s lekarom, aby si si tym neublizila. Drzim palce.
aj ja ti drzim palce, aby si to zvladla a nejako sa zotavila a dala sa dokopy, lebo obcas nam to vsetkym z tej materskej a z tolkych povinnosti prepina, najma ked nam nema kto pomoct🙂, zrejme je to tym, ze stale robime to iste a snazime sa vsetko urobit co najlepsie, aby vsetko fungovalo a ked sa nam potom nedari, sme nespokojne
Mozno je toho na Teba vela... Byvanie s rodicmi, kde situacia nie je jednoducha, dve deticky a tretie na ceste... Mas moznost zobrat manzela a deti a ist si spolu niekde oddychnut a trochu zmenit prostredie?
Kratka dovolenka by mozno pomohla 😎