Manžel chcel dcéru - budeme mať syna

@dadka26 ak su tvoje pocity psychickeho razu prameniace z detstva, bolo by asi fajn vyhladat psychologicku a vyrozpravat sa z toho. Verim, ze ti pomoze. A takisto si myslim, ze budes velmi dobrou mamou, len tym teda, ze o svojich skusenostiach sa tu nechces rozpisovat (comu rozumiem a plne chapem), rozober to s niekym fundovanym, kto ti pomoze pochopit tvoje pocity a nasmeruje ta. 😉 Drzim palce.

@dadka26 Aj my sme chceli dcerku a mame syna a mozem povedat ze od chvilky narodenia az doteraz by som ho nikdy nevymenila za ziadnu babu na svete. jeho otec ked sa to dozvedel ze bude chlapec, nevedel ani len zakryt sklamanie a teraz by zanho dychal. Akonahle bude drobcek na svete bude to pre Vas oboch to najkrajsie a najvzacnejsie co mate, uvidis

@dadka26 nevsimaj si moralistky - uplne ma tie prve dokonale reakcie vytocili, ja nechapem ze niektore zeny nedokazu byt trosku empaticke, hned premudrele supermoralisticke hyperrozumne nazory z nich chrlia... a odsudia tak rychlo ze sa ani nezaprasi - verim tomu ze v realnom zivote baby fungujete inak lebo inak fakt lutuje ludi vo vasom okoli 🙄

jasne ze kazdy ma svoje tuzby - ine to bude asi u manzelov co sa napr. 10 rokov pokusaju o babo, ine u chlapa ktory ma doma 4 baby a tuzi po synovi... je jasne ze kazdeho ovplyvnuje jeho zivot, jeho potreby, jeho povaha , skusesnosti etc. ... Ty pises ze mas nieco co ta ovpluvnuje a nechces o tom pisat - respektujem.

K tvojmu problemu - napisem len tolko, otec mojho muza je strasny sovinista, jesitny chlap etc. ... nebudem dalej rozvadzat, ale videla som ako sa po narodeni spraval k mojej dcere...moj muz nastastie toto nezdedil a z malinkej sa od zaciatku velmi tesil. takze k svokrovi ; kedze tam vidim urcitu paralelu... svokor prvy rok malu dost odmietal, aj ked to asi suviselo aj s jej temperamentom ; stale u neho plakala, mozno ona citila ze nim nebola prijata... neviem. fakt je ze ked zacala chodit , rozpravat, tak sa dedko zacal dost menit ; facit - mala na deda neda dopustit a on napriek tomu ze ma medzicasom 2-och vnucikov svoju vnucku velmi lubi a venuje sa jej...
ja som inak pri druhom babu tuzila tiez po dievcatku / s malou smre odkladali jej satky, aj ona chcela sestricku ; narodil sa nam chlapcek... myslim ze muz bol velmi spokojny, mala to musela rozdychat, mne to tiez par dni trvalo sa s tym vyrovnat... aaaaaaaaale do konca tehotenstva sme sa s tym uplne zzili a uz som si nevedela predstavit cakat dievcatko... malinky sa narodil chorucky a ja som pochopila ze pohlavie je totalne nepoctatne, a ze to ze hlavne aby bolo zdrave nie je len fraza, ale realita...boze, ani popisat neviem ako malinkeho milujem, ako ho malinka miluje, ako sa tato v nom vidi - on sa nam jednoducho mal narodit, vybral si nas a my sme mu velmi vdacny...
aj ked dcera stale otravuje so sestrickou 😀

verim tomu ze sa vam podari vyrovnat sa s pohlavim babatka a dokazete ho prijat ako bozi dar - ver mi ze ono vas lubi uz teraz a muz ho urcite bude milovat, chlapy to maju v sebe ze svojich synov miluju... iste, ten vztah so synmi je iny ako s dcerou, ale rovnako krasny 😉

@dadka26 ahoj, prvú mam dceru, to sme si z manželom vysnívali, ako aj ty hovoríš a druhe chcel manžel syna a ja dceru a nekoniec bola dcera a má ju velmi rád, bol pri pôrode a nikdy som od neho nepočula že by banoval, aj ked si myslím že ho ešte chytí tužba po treťom, či by to náhodou nebol ten syn. ked sa malinký narodí, nebudeš to tak brať, či to je syn alebo dcera, bude to vaše bábätko a hlavne bude z lásky vás dvoch. Neboj sa, uvidíš ako ho manžel bude lúbiť 😉

@dai velmi pekny prispevok 🙂

@dadka26 asi ste mali dovod chciet len dievcatko ale ver mi ze nic nieje cierno-biele.Mam sa prva narodila dcera-dceru sme si priali prave kvoli tomu ze u nas je dedicne ochorenie ktore maju iba chlapci.Tak sme boli radi ze mame dievcatko ale po nejakej dobe sme sa rozhodli ze este chceme druhe babo,velmi som si opet aj ja aj mm zelali dievca no ale uz na 3D sone to bol jasny chlap 😉 Bola som z toho dost mimo,trvalo par tyzdnov kym som nasho maleho zacala brat do uvahy a snazila som sa verit ze bude zdravy.Dnes by som ho nevymenila za nic na svete,je to uzasny cloviecik ktory ma naucil strasne vela o zivote a hodnotach a kazdy den mi dava najavo ze je rad na tomto svete.Neviem co sa u vas odohralo a nepoznam vase dovody ale mozes kludne verit tomu ze vsetko je tak ako ma byt a budete stastny aj s chlapcekom a aj tvoj manzel,za to dam ruku do ohna.Mozno je to prave preto chlapcek aby vam ukazal v zivote novu cestu 😉

@dadka26 U nas to bolo naopak, sice ja som tuzila po dievcatku, manzel chcel chlapca..no nepovedala by som, ze nejak velmi velmi, len ked som sa ho opytala, povedal, ze radsej keby to bol chlapec...narodilo sa nam krasne zdrave dievcatko-a cely cas sme nevedeli pohlavie, takze pre mna uzasna sprava, pre mm trosku sok :D ale poviem ti, za nic na svete by ju nedal, proste ta laska sa tam vypestovala neskutocnaaa a som stastna, ze je to tak....a ked som bola tehotna 2. krat, dokonca on bol ten, ktory chcel opat dievcatko...a veru ho aj mame 🙂 drzim vam palce, a verim, ze vas syncek vas nauci bezhranicne milovat 🙂

@dadka26 je mi luto ze ta tu niektore mamicky hned odsudili.. ja ta chapem.. my sme tiez chceli dievcatko a mame chlapca, ja som sa s tym vyrovnala este pocas tehotenstva, hrozilo nam ze maly bude mat downa a pri sone ktore bolo klucove, kde nam mali povedat ci bude babo zdrave, tam sme sa dozvedeli, ze to bude chlapec, uz po par hodinach nejake prvotne sklamanie opadlo, bola som rada ze malinky je zdravy, priatelovi to trvalo asi dlhsie, ale ako si uz napisala, je to ine lebo, my nosime to babo v sebe, muzi nikdy nezaziju ten pocit prepojenia medzi mamou a dietatkom.. neboj sa urcite to zvladnete a budete milovat vasho synceka najviac na svete.. ako tu uz niekto pisal ani ja som hned po porode nezazila ten nadherny pocit, ziadna laska ma nezaplavila, odtrpela som si poporodnu depresiu, proste sme si na seba museli zvyknut, trvalo to par miesiacov, teraz by som nasho maleho nedala za nic na svete, milujem ho z celeho srdca, ale musela som si k nemu najst cestu, dlho som si myslela ze som zla mama, ale zistila som ze niesom jedina a takeho pocity su normalne.. niekedy to proste tak je, nemozeme byt vsetky hned odzaciatku supermatky ktore zboznuju ten "dar od Boha" 😉 no a priatel malho miluje, zvykol si a myslim ze nejake dievcatko by neprichadzalo do uvahy, miloval ho od prvej chvile ako ho uvidel.. este k tomu ze ste chceli dievca z urcitych dovodov, ktore nechces menovat, predpokladam ze ti niekto velmi ublizil.. my sme chceli dievca, lebo svagrina ma dvoch malych tyranov nezvladnutelnych.. lenze vies ono je to len o tom ako ty svoje dieta vychovas, nas syn nieje ani omylom ako oni, pretoze nedopustime aby taky bol.. neboj sa vsetko bude v poriadku a vy si budete uzivat krasne babo.. a ak by len predsa nieco nebolo Ok, este stale sa mozes obratit na pomoc odbornika.. drzim palce 🙂

@dadka26 ja som si vzdy tak tajnejsie zelala skor dievcatka, alebo parik.a cakam druheho chlapca.Tiez som nikdy neobdivovala malych chlapcekov, skor som si vedela predstavit svoju dcerku.Ale ked mame nasho synceka, jednoducho ho uplne milujem a vidim, ze syn tiez nie je zly vyber 😀 😀 takze ked som sa dozvedela ze aj druhy bude chlapcek, nebrala som to nijak tazko, aj ked som mozno v kutiku duse verila, ze tentokrat to bude dievca.tak mozno bude tretie dievca - a mozno chlapec 😀
ja viem ze mas teraz rozne pocity, ale ked sa narodi tvoje dieta, nakoniec ti to bude jedno - jednoducho bude tvoje, to najkrajsie a jedine 😵

@dadka26 Presne viem, o čom hovoríš. Nečítala som všetky príspevky, nechce sa mi, ale som si istá, že sa našli "dobré" duše, ktoré ťa odsúdili. Preto ťa chcem trochu povzbudiť. Keď som čakala prvé dieťatko, veľmi som chcela dievča, a hoci sme si pohlavie nedali zistiť, bola som presvedčená, že to tak bude. Keď z môjho lona vyšlo malé chlapča, zaplavila ma neskutočná vlna lásky a dojatia a bolo mi úplne jedno, že je to syn. Bol (a stále je) nádherný, jednoducho náš. Prvé dni v pôrodnici som ale preplakala, nezniesla som pohľad na nič ružové. Cítila som sa, akoby som čakala dvojčatá a to, ktorému som chcela zapletať vrkôčky zomrelo. Jednoducho to chcelo čas uvedomiť si, že som sa 9 mesiacov pripravovala na niečo, čo som nemohla ovplyvniť a čo sa ani neuskutočnilo. Malinkému som celý čas opakovala, že ho milujem, nedám ho za nič na svete a ten zvláštny smútok s ním vôbec nesúvisí. po pár dňoch zostala len radosť a bolo mi úplne jedno, že namiesto bábik budeme kupovať autíčka. a keď som ostala 2. krát tehotná, vôbec mi nenapadlo, že tentoraz to musí byť určite dcéra (a aj je), dokonca som si hovorila, že dvaja chlapci by sa aspoň spolu lepšie pohrali. Nepotláčaj svoje pocity, všetko sa môže zo dňa na deň v tebe zmeniť, no nezabudni už teraz vysielať do bruška pozitívne signály lásky, nech drobček vie, že sa naň tešíte a ste pripravení ho neskonale ľúbiť 🙂

Moj manzel tiez hrozne tuzil po dievcatku. V podstate to, ze by mal syna nikdy ani nespomenul, ani s tym neratal. Poviem ti dobre ma to stvalo. 😠 On nato nemal ziadny dovod - proste bolo to len o tom chceni... No teraz ako sme sa zacali snazit otehotniet a nedari sa nam by prijal hockake pohlavie, len nech sa nam dietatko podari splodit. Takze vlastne vdaka tomu nasmu "nedareniu" sa manzel od myslienky mat len dievca nacisto odputal. 🙂

Aj tak si myslim, ze aj ked cakas chlapceka, tak ked sa narodi a manzel ho uvidi rast, tak ho nebude mat ani o milimeter menej rad ako keby to bolo dievca. Uvidis, ten malicky chlapcek bude stredom jeho vesmiru. Ver mi, tak to bude! A viac sa tym netrap, pusti to z hlavy 😉

@dadka26 možno malého nebudete ľúbiť hneď, ale ver mi, ako začne rásť, usmievať sa na vás, ako uvidíš, ako sa podobá na manžela a na teba, váš cit bude narastať a budete ho ľúbiť.
Len sa postarajte o to, aby nikdy nevedel, že ste ho "nechceli".
Viem o čom hovorím..Hlavne aby si šťastlivo donosila..

@dadka26 to nemá zmysel sem písať takéto veci, lebo ťa tu roztrhajú 😠 proste, tu je vylinajkované ako sa máš správať a čo máš cítiť,,,,niekto asi nechápe rozdiel medzi traumou a rozmarom,,,,možno to bude ťažké, keď sa malý narodí, ale podľa mňa sa vám to podarí prekonať 🙂 neboj sa hlavne

@dadka26 nevieme,čo ale čosi si prežila v detstve 😒
ale názov témy je o tvojom manželovi?? aj on niečo prežil?

@dadka26 len v skratke: necitala som predchadzajuce komenty, cisto moja skusenost... ja som chcela chlapca, manzel dcerku... pokial sme nevedeli, co to bude, aj tak mu v brusku hovoril menom dievcata, ktore sme mali vybrate... na 3D sa ukazalo a manzel bol moc sklamany... o par dni po tejto novinke manzelovi umrel otec... mala som pocit, ze sa tesim sama, resp. na nasho drobca sa okrem mna nikto iny netesil :( ani manzel... mojej psychike to moc nepomahalo...

po narodeni to bolouplne ine, i ked boli casy, kedy chcel mat este obcas dievcatko... a aj teraz sa obcas stane , ze mi povie, aby sme mali druhe - i ked obaja neplanujeme... chcel by mat dievca, ale nasho syna miluje nadovsetko!

@dadka26 moj mm chcel veľmi dievčatko. ale jemu to bolo jedno ale vždy si predstavoval také to milučke stvorenie 😀 😀 😀 na sone povedali, že chlapec tak mm už začal, že bude mať parťáka a začal sa veľmi tešiť aj na chalana. Narodil sa a mm zistil, že to je jedno či chlapček či dievčatko s takým drobčiatkom sa dá maznať tak, či tak 😅 😅 😅 a pri druhom nám to už bolo šuma fuk úplne jedno prejedno hlavne zdravie . Máme dvoch chalanov a človek nikdy nevie...možno raz aj baba príde 😉 😉 😉 😉 😉

nikdy sme sa doma nerozpravali o detoch vzdy len o dcerach ,mala so kopec planov a tesila som sa ze budem mat doma s kym kreativne tvorit,kraslit sa ,vypekat,nakupovat satky atd 😵 a bac mame dvoch chalanov bol to taky minutovy sok pri ultrazvuku a zatial sme to s muzom neriesili ake by to bolo mat dievcence mame to co mame a sme stastni ze su taki uzasni,zdravi a krasni a keby sa muz nahodou mal chut stazovat tak mu poviem ze chlapcov si spravil sam a mal si dat viac zalezat na tom co robi ked sa mu nepaci 🤐 😵 takze viem ake to je priat si jedno a mat nieco druhe 😉 zatial nam robia len radost a nemali sme moznost lamentovat ci "lutovat" 😵

@dadka26 ahoj, tiez som necitala celu diskusiu a je mi nad slnko jasnejsie, ze sa tu urcite do teba pustili,
lebo co otazka alebo diskusia, to upne pranierovanie... a este k tomu, netradicne polozena.....
u nas kedysi davno detto, moj manzel, ked sme zistili, ze som tehu basnil o dievcatku, ale ako nahle sme zistili, ze to bude chlapec a este ho videl na 4D sone, bol cely happy, ja tiez...neviem si ani predstavit, ze by bol sokovany, ze preboha nie, odvtedy sme brusku hovorili menom, tesili sme sa na neho 🙂 a inak, mm mi stale rozprava aky je stastny ze ho mame, ze je to nase zlatko a nevie si predstavit, co by sme robili, keby sme ho nemali, lebo je to nase usmiate slniecko 🙂
teste sa, ze budete mat potomka a hlavne treba si doslova vymodlit, aby bol zdravy...tot vsio na tuto temu ;)

@gaby21 nemyslim si že
@cenculinka to myslela tak, že by chcela postaviť byt či pracu na uroven bytu. skôr myslim, že tym chcela poukazať, že naše plany niesu vždy to najlepšie. Som veriaca aa vnimam to tak nejako, že ja si sice snivam a mom pocit, že takto a takto by sa mi to pačilo. Ale všetko to vidim len odtialto zo zeme. Za najbližší kopec už nedovidim, preto usudzujem len z toho biedneho rozhladu, ktory mi bol dožičeny. Ale Boh vidi aj za ten kopec vidi až na koniec môjho života a vie že možno cestička, ktora zo začiatku pre mna samotnu vyzera nelakavo, ma privedie k šťastiu a k tomu spravnemu cielu

Ako kľud baby, ved ona nenapísala, že svoje dieťa nemiluje, nechce, neukameňujte je hneď zato, že ma iný názor ako vy.... Môj chlap chcel strašne chlapca a má babu a úprimne? Má pocit, že ju miluje ďaleko viac ako mňa a som zato vďačná 😉

my máme dokopy 3 baby a netajím sa tým, že táto posledná mala byt pôvodne Andrej. Ale tak nevzdávame to, sned nabuduce už bude aj ten Andrejko 🙂 ved ešte možte mat dietatko a kludne to može byt baba.

@dadka26 dadka, nečítala som úplne celú diskusiu, ale chcem ťa trošku upokojiť a podeliť sa s tebou s mojou skúsenosťou - celé tehotenstvo sme s manželom vôbec neriešili, že by sme mohli mať chlapca, bruško a bábätko v ňom sme od začiatku tehotenstva volali len vyvoleným dievčenským menom, celá rodina hovorila len o dievčatku, čo nám neskôr aj potvrdil lekár, ale len na základe klasického sona. Absolútne ani žiadne pomyslenie na chlapca, všetko v našich mysliach a aj praktické veci boli nachystané pre dievčatko.
Pri pôrode sa ma lekárka pýta, čo mi môj gynekológ "sľúbil" a kým som stihla medzi tlačením odpovedať, že dievčatko, s radosťou mi oznamovala, že máme chlapca. Totálny šok, nemali sme ani meno vybrané, musela som po pôrode telefonovať manželovi, aby vybral meno, pretože ja som toho nebola schopná.
S odstupom času si musím priznať, že synovo prijatie bolo pre mňa dosť psychicky náročné - áno, privinula som si ho, ale napr. nevedela som sa s ním rozprávať v mužskom rode. Potajme som si aj poplakala, manžel o mojom "trápení" vedel. Ale bol to práve on, ktorý mi veľmi pomohol. Keď som videla, ako mi s malým pomáha, ako sa bábätku akoby snaží vynahradiť ten môj spočiatku dosť chladný prístup, postupne som si aj ja k synovi našla cestu.
Dnes má malý už 7 rokov, je veľmi šikovný, som na neho veľmi hrdá, ľúbim ho nadovšetko na svete a dodnes mu zostal krásny vzťah k otcovi. Dnes sa už "hanbím" za svoje konanie a myslenie, keď som si vysnívala dievčatko a mala som vnútorný problém prijať syna, ale vtedy to bolo také silné sklamanie. Za normálnych okolností by som takúto mamičku odsúdila, ale ako sa hovorí, kto nezažije, nepochopí ...
Neboj, veci sa dajú do poriadku, aj keď to možno bude trvať dlhšie ...

velmi sa mylis. Ziaden zabehany vzorec otec-dcera, matka- syn, neexistuje. Normalny rodic si vytvori krasny, plnohodnotny a laskyplny vztah ku kazdemu dietatu, bez ohladu na jeho pohlavie. No pokial chlap bude ovplyvneny predsudkami vychovy u chlapcov a bude mat zakodovany vzor, ze chlapec musi byt vychovavany tvrdo, drsne, prisne - no tak sotva sa tam nieco pekne vytvori. Leda tak respekt z nejakej falosnej autority, zalozenej na odstupe, na skutocnom respekte nie.

Vsetko je asi o predsudkoch - aj to, ze chlapci su zli, treba na nich inak, ze je to narocnejsie a aj to, ze dievcatka su vsetky do jedneho rozkosne anjeliky, uz len kridelka. Nie je to pravda.

A uz len na zaver, ak tvoj muz bude mat problem prijat chlapceka, tak chyba bude niekde inde ako v nespravnom pohlavi dietata. Tu uz by som rozmyslala nad diagnozou. Ale dufam, ze budete normalni inteligentni rodicia, ktori svoje dietatko prijmu so vsetkym co k nemu patri a nebudu hladat muchy tam, kde nie su.

som sa pomylila hned v prvej vete som chcela napisať na uroven dieťaťa 😉 tak sa dodatočne opravujem

No ja som si vôbec nevedela predstaviť že budeme mať chlapca - chcela som dievča, mi sme boli dve sestry, samé sestrenice - žiadny chlop poriadny v rodine (otec zomrel keď som mala 9) - a zrazu sme mali "vajčáka" - a viete čo? pri druhom som už chcela zasa chlapca (ale úprimne povedané bolo mi to jedno....) a mám dievku - obe ľúbim strááášne a nemenila by som s nikým a ničím, chlapček je taký šmajchloš, strašne prítulný, stále mi vypráva ako ma lúbi (ale pritom je to aj riadny raubír)
Všetko je na Tebe - Ty to dieťa budeš vychovávať a formovať a som presvedčená o tom, že keď si ho po prvý krát pritúliš bude to láska - taká láska akú si ešte nezažila, nový príval šťastia, ale aj strachu a nových zodpovedností - čaká ťa ťažké ale aj nádherné obdobie - uži si to a prijmi s láskou čo ti život prichystal......všetko má svoj účel a zmysel a keď sa po čase obzrieš a zaspomínaš na svoje pochyby iba sa usmeješ......aj tvoj manžel je predsa muž a miluješ ho nie?
Prajem Ti všetko dobré .... najmä krásne a zdravé dieťa

@dadka26 tvoj nenarodeny chlapcek ale nemusi predsa niest vase mindraky z minulosti. Neviem si predstavit co si zazila Ty ci tvoj muz, ze mate taky odstup (zamerne nepisem odpor, zda sa mi to divne) od urciteho pohlavia. S tym vsak vase dieta nema absolutne nic spolocne, ale pokial sa na neho budes divat zatazena nejakou divnou minulostou a projektovat do jeho spravania svoje negativne spomienky, tak ho tym poznacis. Asi ste si s muzom mali za pomoci psychologa najprv poriesit tuto stranku a az potom sa pustat do dietata. Je totiz uplne jasne, ze je to pomer, ktory nepusti a s jednym alebo aj druhym pohlavym ste jednoducho museli ratat. Ak nie, tak ste nedozreli na dieta. Odpust.

Pozri, kedy ako mlada, bezptarosta, bezdetna, som si tiez nevedela predstavit mat syna. Jednoducho doma model dve diecata, skusenost prave v tejto zostave, vsade naokolo som pocuvala aka katastrofa su chlapci. Mam dvoch. Uz ked som bola tehotna bolo mi to totalne jedno, dolezite pre mna bolo dietatko, ziadne preferencie uz neprevladali ani u mna ani u muza. A realita? Vsetko co som pucuvala o chalanoch je mytus, sproste predsudky vychadzajuce mozno z nejakeho nevychovaneho gaunerika. A je nefer onalepkovat niekoho len tak. A zazivam aj to ake nevychovane a nespratne vedia byt dievcatka. Vedia byt riadne nesympaticke a aj nemile. Nic rozkosne. A naopak, stretavam tolko rozkosnych chalanov, priam na zozranie. Je to cisto individualne. Su taki aj onaki. Kazdy je jedinecny a kazdy je vysledkom vychovy svojich rodicov.

@dadka26 Ahoj, necitala som celu diskusiu, pretoze kazda podobne "kontroverzna" tema sa po par prispevkoch zvrhne na osocovanie a v podstate ma podobny scenar. Tu je vela maminiek, ktore maju cas sa hrat so slovickami a prekrucat, pripadne domyslat si veci, ktore ani napisane neboli...

Ale k veci. Ked sme cakali syna, bola som presvedcena o tom, ze cakam dievcatko. vytuzene, male, krasne dievcatko. Svoje brusko som volala Zofka, skrabkala som ho, hladkala, uz som sa videla ako drzim v naruci male blondave dievcatko. Ked sme sa dozvedeli, ze cakame chlapca, odmietla som tomu verit. Manzelovi to bolo jedno, strasne sa tesil na cokolvek. A v podstate aj ja. Ale uz len to, ze som bola presvedcena o tom, ze cakam dievcatko a nakoniec bum, cakali sme chlapca ma tak zosokovalo, ze som na chvilu zacala svoje brusko uplne ignorovat. Bola som prekvapena a nevedela som sa zrazu pretocit na to, ze to nie je zofka, ale kubko. Zvykla som si ale velmi rychlo a teraz by som toho mojho fesaka nevymenila za nic na svete. Ten moj maly chlap je taky mojkavy a taky uzasny, ze si staale len nadavam, ked si na toto spomeniem.
Ja viem, nezabranis tomu, tak isto ti su vycitky typu- bud rada, ze budes mat babo, inym sa ani to nepodari, prd platne, lebo v tej chvili myslis na uplne nieco ine.. uvidis, ze ked to chlapciatko uvidis, rozplynies sa od lasky. A tvoj manzel tiez. Ked zbada vasu podobnost, bude z neho pysny tato. Neboj sa. drzim palce!

Na jednej strane je fakt ze podobne druhy blokov by bolo zodpovedne vyriesit este pred tehotentsvom. Faktom ale je ze maloktora zena (par) si vyriesi svoje bloky pred otehotnenim, z coho mnohe nie su takto priamo vypukle ale babo ovplyvnovat mozu. Cize kamenom by som v tomto pripade fakt nehadzala, ved kto uz len nema "za usami"?
Autorke by som radila svoj problem napisat na tieto stranky: http://www.predporodnapriprava.sk
ich autror P.Balint je velmi dobry hlbkovy psycholog specializujuci sa okrem ineho na veci okolo porodu, vyvoja babetka v brusku a psychologiu a terapiu s tym spojenu (regresne terapie do detstva), a aj mne velmi pomohol svojho casu. Je dost vytazeny, ak na strankach neodpovie, tak trebars mu napisat do mailu. Robi aj nieco ako "rozhovor s dietatom v brusku" na osobnych stretnutiach a aj ked tymto veciam neverim, bola som s vysledkom milo prekvapena. Nie su ti ziadne sarlatanstva, clovek prednasa na VS u nas aj v zahranici a ma vyborne vysledky. Uprimne odporucam.

@dadka26 malokedy reagujem na taketo temy, tentoraz vsak budem. Aky mas vnutorny dovod preco si nechcela mat chlapca asi trosku tusim, ale nech ste aleby ty sama si zazila cokolvek v minulosti (nech je to akokolvek hrozne) nedovol tomu, aby ti to ovplyvnilo pritomnost. Vela z nas si nesie svoje bolesti z minulosti, vela z nas sa tym necha uplne ovplyvnit, ale nedovol to. Neexistuje vacsia sila na svete ako ludska vola, proste ak to ty stopnes, ak ty nedovolis aby ti to zasiahlo do pritomnosti, zbavis sa obrovskeho bremena a zacnes si vychutnavat zivot. Ja viem ze niekedy su tie traumy hrozne, vracaju sa, nedovoluju vidiet to dobro ktore mame, ale proste si tu kvoli tomu malemu vnutri v tebe, tak si to nepokaz. Lebo druha strana mince je ta, ze sa v pritomnosti castokrat vyhovarame na minulost, ale to je ta najvacsia chyba. Nikto nenesie za nas zodpovednost len my sami, bez ohladu na to, co bolo. To proste bolo, nechaj to odist. Teste sa s partnerom z malickeho - ak aj laska nepride hned ako blesk z jasneho neba, ona pride, postupne, dostavi sa. Lebo matkami sa nerodime, matkami sa stavame. Drzim ti palce, ja som presvedcena ze budete synceka lubit viac ako svoj zivot 🙂