Som tehotná - neplánovane a bez radosti
Ahoj,
Som v krachujucom vztahu, kde kriza trva uz rok. Nie je to stratene, ale vela citov z nas vyprchalo. Dozvedela, som sa, ze som tehotna, spavali sme spolu zriedkakedy, raz za 3 mesiace. A ono to najust vyslo. Len minuly rok som ukoncila studium, v praci som ani nie polrok. Je mi z toho na dusi, aj fyzicky velmi tazko. Neviem sa s tym vyrovat. Som zufala, smutna, bezradna. Neviem, ci doprava, alebo dolava, Nespim, rozmyslam, ako sa rozhodnut spravne. Je to pre mna neskutocny sok, vzala som si dovolenku a uvazujem, ze sa pojdem poradit s mojou maminou, ale zatial by ma mozno potesili reakcie vas, ci ste si niektora niecim podobnym presli a ako sa teraz mate.
a etše mi nedá
veľmi sa čudujem,že v dnešnej dobe vzťahov na divoko a vysokej rozvodovosti niekto stále rojčí a má romantické predstavy o živote: úplná rodina, materiálna hojnosť, láska až za hrob, stále len radosť a šťastie....
nie je to príčina rozpadu vzťahov? že čakáme nejaké sci-fi od života? nevnímame realitu?
a že o šťastný život sa musíme pričiniť? že nám to nejak nepadá samo ako pečené holuby?
ak nehľadáš šťastie v sebe, nevieme byť šťastní sami so sebou-nebudeme šťastné vôbec a nik nás nedokáže spraviť šťastnými. zdá sa mi nefér hádzať celé naše šťastie na inú osobu /partnera/ a jeho činiť zodpovedným.
a to,že teraz sme komplet rodina, zdraví, mladí, šťastní-neznamená,že to tak zostane navždy.
a zrazu príde problém-a príčinu potom hľadáme len v deťoch? ony môžu za niečo? aj pri rozvodoch /rozchodoch/ sa ich zbavujeme ako prvých? nie. tam o ne bojujeme ako levice.
a v čom je rozdiel? dieťa v brušku, dieťa mimo bruška?
nezaslúži si aj ten drobec bojovať zaň?
zaujímavé ako ženy svoj strach a pochybnost skrývaju za tieto romantické predstavy...
a ako im niektoré ženy pritakávajú.
Aby sa o živote dietata rozhodovalo na základe môjho vztahu s mužom...ved to vôbec nesúvisí...dieťa je dieťa nie nejaký doplnok k fungujucemu a naveky šťastnému vztahu,ženy však sa neklamte,to musíte sami cítiť že sa zato neschováte...
@amouramour a čo ked by si ty chcela....uvedom si že od chvíle čo žena nosí dieťa má právo chcieť aj ono...a tým že mu bije srdce hovorí životu ANO...
a ked tak velmi by si nechcela, tak proste neotehotnej..a nie vyjadrovať chcenie až potom čo sa rozvíja nový život.
@macamac jasne zaruky nemas, ale mas minimalne vhodne vychodiskove podmienky...ja viem co je to vychovavat deti sama a dieta absenciou jedneho z rodicov vzdy trpi...len absolutne tu neschvalujem donucovanie nechat si dieta ak mamicka o tom pochybuje, deti by sa mali rodit chcene a ocakavane...ale to je moj nazor🙂
@danjelca presne to si myslim aj ja, ak clovek nie je presvedceny o dietati ma robit vsetko preto aby sa chranil, len autorka je v inej situacii a ja nie som moc zastanca toho porodit dieta ak clovek na to nema podmienky....
dufam,ze sa nenahnevate ak sa pripojim do debatky..len si nie som ista,ci sa bavite o interupcii vo vseobecnosti,alebo o nejakom konkr.pripade.vsimla som si,ze to tu trosku graduje...tak prispejem svojim nazorom na interupciu vo vseobecnosti,ok?
Su dve hladiska..podme sa bavit o prave na zivot ako takom,alebo sa bavme v rovine laickej..o prave zeny rozhodnut sa ako chce.Ustava SR zarucuje kazdemu pravo na zivot,rovnako tak zarucuje kazdej osobe slobodne sa rozhodnut.Je to vec svedomia z mojho pohladu.Ja osobne neuznavam potraty,ale viem si predstavit,ze su situacie kedy inej cesty niet.Cesty zivota su nevyspytatelne,situacia v akej sme dnes,nemusi byt zajtra.Nebola som na potrate,verim,ze nikdy nepojdem,no viem si predstavit,ze by som sa v kritickej situacii takto rozhodla.Je tu zas otazka tych hniezd zachrany...ved su tu presne pre taketo situacie.Ja osobne by som tam svoje dieta nevedela dat,zbavit sa ho,dat ho cudzej osobe...radsej zvolim inu cestu...
to je riadne smutne byt tehotna a takto sa citit, ale ten potrat by si si mala rozmysliet poriadne, osobne by som sa asi nevedela zmierit s tym keby som zabila dieta, nie to este vlastne, lebo ono to uz dieta je, clovek si to nesie potom so sebou cely zvysok zivota
@amouramour to je dost romanticky nazor chcene a ocakavane deti, je to mile a je to mimo realitu
@b1105 za to ze pre teba je to romanticky nazor tak pre mna nie🙂ja som mala dieta az ked som si bola 100 percentne ista, ze ho chcem, tuzim po nom...planovane a v radostnom ocakavani s vedomim, ze ak aj by daco, ze to zvladnem...
@martina303 Ahoj, teba si pamatam, tiez si to nemala lahke. Ako si sa nakoniec rozhodla? Povedala si manzelovi pravdu, alebo...? Prajem vsetko dobre.
@amouramour Ale to dieta je chcené. Jeho otec sa z jeho zivota tesí a chce ho, len matka ich oboch uz asi vyskrtla zo svojich plánov. Bolo by zaujimavé opytat sa aj na názor otca dietata.
@lentilka29 Ja stále nerozumiem názoru, že radšej dieta zabit, ako dat inému. Sama spomínaš právo na život. To dieta može vyrastat v stastnej rodine. Nemusí mu nic chýbat. Lebo povodné názory pre potrat sú, že nie sú vhodné podmienky pre jeho život- peniaze, domov, obaja rodičia. Neviem o co ide? Nedopriat to stastie vlastnému dietatu ??? A nedopriat to štastie ani nejakému bezdetnému páru vychovávat dieta, ked uz nemozu mat vlastné ???
Teraz si nespomeniem na presné znenie toho porekadla: Keď mne zdochne koza, susedovi nech zdochne krava.
@rachelgreen dufam, ze si to babo nechas, a ze vas ´´nakopne´´ s partnerom vo vztahu. kamoska mi kedysi povedala, ze sa treba napriek vsetkym nepriaznivym okolnostiam z toho zazraku tesit, lebo su ludia, ktori nemozu mat a chcu, tak si treba vazit zivot. pochopila som na vlastnej kozi, ze kamoska mala pravdu.nikto to nema lahke v dnesje dobe ale su aj horsie pripady kedy zena otehotnie, ked ma xy zenatych milencov a podobne. verim, ze vas vztah nebude udrziavany nasilu ale, ze v nom najdete spolocny smer, vase dietatko.
Keď uvidíš tie krásne malé očká a ten pohľad,ktorý ti hovorí- ahoj mami som len tvoj a ľúbim ťa, tak sa budeš tak radovať,že vyskočíš až po plafón ...VER MI !!! 😉
@jarus1 ku tvojmu príspevku Včera o 22:42
Môžeš byť spokojná, že tebe sa to podarilo, pretrhnúť tú rodovú kliatbu a vedieť milovať svoje deti 🙂 tvojej mamy mi je skôr ľúto, neverím, že takto dokáže byť šťastná alebo aspoň zmierená s tým, že nenašla dosť sily - možno chcela, ale nevládala, kto vie?
@inkinka ďakujem 🙂
Našťastie som mala a mám dobrého otca...ktorý lepil čo sa dá...chodil s nami k lekárovi, na rodičovské združenia, na nákupy. Mám taký pocit akoby bola nahnevaná na celý svet...a pritom mala starostlivého otca pre svoje deti, šikovného muža...neviem.
Ale toto by bolo do inej témy...som tým poznačená na celý život. Detstvom bez lásky
@rachelgreen za seba ti odpoviem nebudem ta susdit nikto ta tu nepozna tvoj zivot tvoje zmyeslanie takze nema nato pravo..
za seba aj ked som nemala rozpadajuce manzelstvo ani vztah rozpadajuci.. ale tehotna som byt nechcela v tom obdobi ked test ukazal som tehotna neskakala som do plafonu dokonca som sa musela pretvarovat aj pred muzom ze som ako tak nadsena z tejto spravy... az do porodu ziadna radost.. nic ani pocit... po porode to zacalo pomaly trvalo mi to asi skoro mesiac nez som sa plne naviazala na svojho syna ako sa na matku patri na 100% som bola matkou trvalo to alle stalo to zato... 😉 nikto nie je dokonala matka a nikto sa ani takou nenarodi priroda to zariadila tak ze hormonalne nas niektore zblazni vela... 😀 (niektore az priliz..) a niektore menej , normal) niektore vobec..... pride to neskor.. akokolvek sa rozhodnes bude to len a len tvoje rozhodnutie.. len vezd jedno tvoje rozhodnutie uz nikdy nemozes zobrat spat. bohuzial takze drzim palce v rozhodnuti... aby bolo pre teba a to babo spravne;. 😉
ps teraz by som za syna aj zivot polozila nehanbim sa zato ze ako som riesila tuto spravu ani za svoj cin proste takto som to citila a nebola som psychicky ani finnacne pripravena na dieta nic viac.. teraz ma dvoch obajau su nahoda 😀 ale su to moje lasky.. 🙂 😉
@macamac o 8.59 som ja žiadny príspevok nepísala... ja neviem, nemám pocit, že by moje príspevky boli útočné alebo urážlivé, to je nevýhoda takýchto diskusií, že chýba mimika a intonácia hlasu, ale takisto ja môžem povedať, že je niekto príliš vzťahovačný...
čo sa týka hranice toho, kedy už je dieťa a kedy ešte nie, tak si musí asi každý určiť sám... pre silne veriacich je dieťa ešte kdesi oveľa skôr, pre niekoho možno až po pôrode... ale stále si stojím za tým, že nikto nemá právo súdiť ženu, ktorá sa rozhodne ísť na zákrok, a podsúvať jej svoje názory a vyvolávať za každú cenu výčitky svedomia, pretože len a len tá žena si ponesie všetky dôsledky... možno bude rada, že na zákrok šla a zariadila si život inak, a ani za to nemá nikto právo ju súdiť... nesúď, aby si sám nebol súdený, lebo nevieš, čo ťa v živote čaká...
dietatko je vzdy radost, tes sa
@sissy27 😕 ale písala si-tu na strane 7 😉
ale sme sa nepochopili zjavne 😉
a o tom,kedy je to už človek verzus silne veriaci. tak ver tomu, že toto nemá u mnohých s vierou nič spoločné. je mnoho "veriacich" čo na zákroku boli... u niekoho to pramení proste z jeho životného presvedčenia, morálky, hodnôt, ľudskosti, svedomia,postojov,......a každý je nastavený úplne inak
a o súdení druhých- skoro v každom príspevku tvrdím,že nik nemá právo súdiť, na to tu nie je nik povolaný
ak u niekoho nejaký príspevok vyvoláva výčitky svedomia- jeho vec, myslím, že nik tu nechce vzbudzovať u niekoho pocity viny. prečo? veď za svojím názorom by si mal každý stáť bez pocitu viny, nie? a názor druhých by ma nemal ovplyvňovať, lebo-v konečnom dôsledku, svoj život si odžije každý sám za seba.
@macamac nepochopili, nevadí 😉 ale ako som písala, moje príspevky nie sú myslené útočne, agresívne, alebo ako už... samozrejme nie len náboženstvo (viera) udáva nejakú hranicu toho, kedy je človek človekom fyzicky, dala som len príklad,veď nech si to každý určí sám... ale bolo tu dosť príspevkov o tom (nie od teba), ktoré na dotyčnú útočili, aké zlo chce spáchať... a to je to, čo sa mne nepáči, že jej podsúvali svoje názory o tom, čo je a čo nie je správne... ako keby všetky, ktoré boli niekedy na zákroku, boli odpad alebo zlé... ani ja zákrok neberiem ako nejaké super riešenie, ale ani neodsudzujem, ak sa niekto rozhodne...
podľa mňa ak ešte tehu rachel je, mali by sme jej všetky držať palce, možno sa na to bábo začne tešiť, lebo tá radosť jej asi v tomto období dosť chýba
I toto se muze stat..
🙂
Jednu nedeli - Pred 22ma lety jsem mela zbaleno i ja, ze pujdu rano v pondeli..muj pritel (pozdeji manzel) delal sceny cely mesic vsude v okoli i v me skole, pred skolou..vsude ostuda..brecel ..prosil..pak tu nedeli nejdrive utekl z domu, sel se opit a pak mi udelal scenu v baraku, posledni scenu s tim, ze jsem VRAH, ze on chce dite...atd..
..........neovlivnila mne jen jeho laska, ale i strach, ze uz nikdy nebudu mit deti, protoze plod byl velmi veliky...
Bylo mi 18, prede mnou maturita a tesne po sametove revoluci...
Rozhodla jsem se pro materstvi, nastaly komplikace...zakaz intimniho styku..nasledovalo znasilneni, biti, krev..a plac... spani s briskem ve vane nebo na schodisti....vstoupila mezi nas milenka a nakonec jsem rodila sama..sebral mi vsechno..zustalo mi jen miminko v naruci v zavinovacce a obleceni, ktere patrily nemocnici...jidlo jen v prsou...a aby zustalo co nejdele, musela jsem byt v klidu..
...za par mesicu mu milenka porodila take syna ...se mnou se rozvedl, ji si vzal..a nakonec po 14ti dnech od jejich svatby se opet rozvedl...delal pry vzorneho otce cizim detem, kterych otec byl ve vezeni..nakonec se jejich otec vratil z vezeni a muj ex dostal pres hub..uuuuuuuuuuu 😔 .
skoda , ze jsem nebyla u toho...doufam, ze dostal i "za nas" 😀 😀 😀
@rachelgreen ahoj pripojim sa neviem ci este aktualne, moc sa mi nchce vypysovat o potrate a vsetkych dosledkov preco nie, hlavne, ked ja cakam mimi, citala som tvoj pribeh, aj ked nie vsetky odpovede, ani som moc nepochopila, ako si sa rozhodla, len ma udivilo, aka si si bola ista, ze ked mimco nebude, ty budes mat neskor rodinu po akej tuzis a ked ostane ty budes, ten socialny pripad, asi ako tvoja mamina, nikoho nechcem urazit, tak neako som to pochopila, ked nie ospravedlnujem sa dodatocne, a tak som len chcela reagovat, kde beries tu istotu, ze to tak bude....
Mozno prave, ked baby nebude nepride ten pravy, a ked bude najdes toho, po ktorom tuzis, alebo sa tvoj partner zmeni, ja neviem to su len take moje uvahy...
Ja by som asi veci nechala tak oko su urcite, by som sa bala, zobrat baby zivot, za akychkolvek okolnosti, hlavne z takeho presvedcenia, ze je to zle, a ze raz sa to neako v mojom zivote este mne vrati ako bumerang, to je moje uvazovanie....
Niektore tu pisali ako baby potrebuju lasku na prvom mieste podla mna je to tiez to najdolezitejsie, ja som trosku nad vecou, moja polovicka zase velmi v realite, cize sa doplname...
Vzdy v rodine som bola ja ta naivna, a mimo, u mojich rodicov, ale moj nazor je aj tak na prvom mieste laska, akosi ma vzdy napadne Matka Tereza, ja viem to je taky extrem, ale to je moje uvazovanie.
Myslim, ze v krajine v ktorej ja slovensko, mame trosku vyhodu, ze aj ked ostaneme odkazany na socialnom systeme, alebo charite,aspon ich mame, asi inac by sme rozmyslali v Afrike, krajine biedy, choroby a hladu, kde sa o mamicky moc nepostaraju, aspon nie tak ako u nas...
To je moj nazor a tebe prajem do zivota, len to najlepsie a hlavne to po com tuzis nielen ty, ale prajem to aj ostatnym maminkam.... 🙂
@amouramour Ked aj ta uplna rodina sa môze zo dna na den rozpadnut - rozvod, umrtie... Ja nesudim nikoho, nikdy som nesudila, pretoze ja mam toho za sebou tolko, ze mozem len sklopit usi. Kazdy sa aj tak rozhodne sám, co je pre neho najlepsie, najprijatelnejsie a s cim bude vediet zit. Rady mu nepomozu, teda nepomohli mne. Niektore moc zazrate moralistky ma priam zniesli pod ciernu zem. Jediny kto ti moze poradit, ale nie sa za teba rozhodnut, je blizka rodina, priatel. Ja autorku chapem, respektujem jej pocity, rozhodnutia, ja som jej len chcela v strucnosti povedat co som citila ja a citim teraz.