Ako prekonať sklamanie z pohlavia dieťaťa?

Nejdem si ani čítať komentáre, isto tu bude zase plno tých odsudzovačných … ja si teda tiež myslím, že to po pôrode prejde a budeš šťastná. Inak aj chlapec môže prejaviť nadšenie do kreatívnych aktivít, čítania, nemusí byť všetko len o dinosauroch a autách 🙂 ale za mňa určite odporúčam terapiu, ideálne už teraz v predstihu, aby si na ňu vedela plynule naskočiť aj po pôrode. Je lepšie byť pripravený. Nemaj výčitky, opísala si len svoje pocity a za to ťa nikto nemôže súdiť, ale je na mieste na tom popracovať, aby si tieto pocity nepreniesla na syna

@anonym_autor nie....úplne že nie, mne to bolo tak jedno že som sa lekára ani len nespýtala či to bude chlapec alebo dievča

Pozri koľko ľuďom lezú napríklad cudzie malé deti na nervy a svoje milujú. Ja si myslím že to tak bude aj s tebou v tomto prípade že proste bude to tvoja krv a nájdeš si k nemu cestu hoci to bude chlapec. Možno práve preto je to chlapec aby si viac rozumela aj chlapcom, videla že aj tvoja dcérka si môže rozumieť s chlapcom. To že ste doma boli nejako poskupinkovaní a teda z domu máš v sebe pocit že nerozumieš chlapcom práve vďaka tomu dieťatku prekonáš. A teda často za tie neideálne súrodenecké vzťahy môže aj prostredie doma čo vytvoria rodičia nie pohlavie alebo osobnosť detí.

@anonym_autor pozri, poviem ti moj pripad, otehotnela som, vytuzene prve babätko, ocakavala som, ze to bude chlapcek, po prvom skriningu od lekara sprava ‘ asi chlapec ‘ ja cela nadsena, dalsia kontrola, ‘asi dievcatko’ a tak to ide do teraz, cakame dievcatko, v podstate nam je to doma jedno ci chlapcek ci dievcatko, manzel od zaciatku vravel, ze si mysli ze to skor bude dievcatko, ja som stale dufala ze chlapcek.. citila som sa zle voci malickej v brusku, ze preco take pocity vobec dokazem mat.. aj som si poplakala a ne raz, ze to vyznelo akoby som ju nechcela, pritom je vytuzena a vymodlena od prveho momentu, bez rozdielu ci by to bolo dievca ci chlapec.. ono az neskor som pochopila, asi preco som ostala tak sklamana z pohlavia.. sama nemam dobry vztah s vlastnou mamou, urobila kopec chyb vo vychove mna aj mojej sestry, bala som sa, ze to prenesiem na malu, prislo mi, ze vychovavat chlapca bude pre mna jednoduchsie, tak som si to nejak tak vsugerovala, ze chcem chlapca, nie dievca, aby som neopakovala mamine chyby, aby som malej nesposobila nejake ‘traumy’ co mam od vlastnej mami ja.. uz som sa verim z toho spamätala, stale to mnou otrasie ked si spomeniem, ze som bola sklamana.. otrasny pocit ozaj neprajem nikomu, viem co citis, chces maleho milovat tesit sa ale nevies, lebo nieco to blokuje.. ja som to verim prekonala, iked ma to stale mrzi tie prvotne pocity.. tesim sa na malicku, beriem to tak, ze budem mat obrovsku prilezitost dat malej to, co som ja nedostala, nemala, alebo neurobit jej to co bolo robene mne. Je to cisto moj blok v hlave. Ale trvalo mi to, nez som prijala tie pocity, ze je ok citit aj nesulad s ocakavanim a realitou. Bude to vporiadku uvidis, dopraj si cas a netyraj sa, dovol si citit to co citis. Je to isto tiez len nejaky prechadzajuci blok z toho co si ty sama prezila.
Dievcatko ci chlapcek, bude to tvoje babätko, verim ze ho budes rovnako milovat, ako prve. 😊

tiež som bola všelijaká, keď som po prvej dcére čakala chlapca. presne pre to, čo píšeš. okrem toho, švagriná má 2 chlapcov, ktorí boli vždy ako besní psi. nevedela si s nimi poradiť, hoci som vedela, že to je hlavne výchovou. presne ako ty som mala skvelý vzťah so sestrou a s bratom nič moc... asi aj to ma ovplyvnilo. Teraz (a aj po narodení), mi to ani nenapadlo. občas to je ťažšie, ako s dcérou, ale odjakživa bol napr. oveľa prítulnejší, než dcéra. je to skrátka stále môj malý šulinko, aj keď nechce chodiť do školy, aj keď je občas najmúdrejší na svete atď...😀

@anonym_autor Mne sa vždy viac páčila predstava mať dievčatko, nevedela som si predstaviť, ako budem obliekať chlapca, ako si ho budem túliť a tešiť sa z neho. Prvá sa mi narodila dcéra a keď som čakala druhé dieťa - chlapca, bála som sa, či ho dokážem rovnako ľúbiť a mať pri ňom rovnako krásne pocity. Ale keď sa mi narodil, bolo to ešte silnejšie ako pri dcére. Bol taký roztomilý, voňavý, veľmi som sa do neho zaľúbila.
A čo sa týka hračiek a záujmov, keď je sám, hrá sa s autami, traktormi a keď je s dcérkou, kočíkujú bábiky, kŕmi ich, nechá si obliecť sukňu, dá si čelenku s uškami, kreslia si spolu.
Neboj sa toho, bude to iné, ako si teraz dokážeš predstaviť 🙂

@anonym_autor chlapec bude taky, akého si ho vychovas. Nemusíš s ním zdieľať nadšenie pre futbal, mozes ho naučiť ine veci, ktoré budú preňho zaujímavé.
Tvoje pocity mi prídu ako rúhanie, koľkí rodicia by chceli zdravé dieťa a jedno akého pohlavia.

Zeny tak strasne bojuju aby sme boli rovnocenne, aby neboli rozdiely, aby sme boli rovnako vazene, ohodnotene, vypocute a potom si tu precita clovek toto…podla mna tieto pocity zmiznu ked dietatko zbadas 🙂

Aj ja som prvé mala dievča a chcela som aj druhé. Narodil sa chlapec a po ňom ešte dievča. Zo všetkých troch bol najkľudnejší, najrozumnejší. Nikdy s ním neboli problémy ani pubertu sme neregistrovali, dobre sa učil, po VŠ si našiel skvelé zamestnanie, proste nemohla som nikdy ľutovať, že ho mám. Teraz v starobe je ten, ktorý mi najviac pomáha, vždy je k dispozícii, ochotný čokoľvek urobiť, čo treba.

Nehnevajte sa zeny, ale ja toto raz nepochopím. Dokážem pochopiť kadečo, kto chce mať viac deti, jedno dieta, kto nechce vôbec. Ale tieto preferencie ohladom pohlavia, a hlavne tuto posadnutosť žien dievčatkami, ktoru všade vidim, proste nedokážem pochopiť. Prečo si myslíte, že iba dievčatá su dobré? Naozaj by som chcela vedieť psychologiu za tymto, lebo nič ine nevidim od zien len dievča, dievča, ja som asi zle naprogramovaná ale som s chlacom spokojná, druhe dieta nechcem, ale kebyze ano, je mi srdečne ukradnute, čo by to bolo. Ale toto počuvam dookola a hlavne keď sme iba čakali, tak nič ine nebolo, len že to musí (!!) byť dievča. A chlapca vrátime bocianovi, alebo ako?

my máme troch chlapcov, tiež pri treťom som bola sklamaná že to je chlapček, hanba mi, je trápne mi to priznať.... ale všetci traja chalani sú totálne úžasní, ten posledný je brutálne šikovný, hneď všetko pochopí, sranduje stále, úplne také slniečko že som neskutočne šťastná a vďačná za neho. Aj starší chalani sú skvelí, mega mega maznáci, sto x za deň sa prídu poobjímať, povedia ako ma milujú atď 🙂 v rodine máme aj chorého chlapčeka s diagnozou... je to asi klišé, každý to nonstop opakuje ale je to tak, mať zdravé dieťa (Jedno či chlapec či dievča) je ten najväčší dar na svete, som najvďačnejšia na svete že sú živí a zdraví ..... 🙂 a neboj, až sa narodí, ver tomu že sa budeš mega tešiť a bude ti jedno že má pipika 😀 🙂 🙂

Mám syna a dcéru a nijaký muž v živote ma nemiloval tak oddane a bezvýhradne ako môj syn. Dcéra ma miluje tiež, ale skôr takou náročnou, tyranskou láskou 🙂 Aj keď teda nemalo by to byť hlavne o tom ako ma milujú oni, ale ako ja ich. Mám sestru, vzťah je od detstva nedobrý. Veľmi súťaživý. Moje deti sa majú o veľa radšej ako my s mojou sestrou. Myslím, že či sa súrodenci majú radi ani tak nesúvisí s pohlavím ako povahami. A rodinnou dynamikou. A myslím, že na materskej ani nezaváži či je to chlapec alebo dievča, lebo sa aj tak hrajú podobne do tých 3 rokov. Hudobné hračky, vkladačky, pastelky, skladačky, plyšáky. Tvoj muž tiež má rád aj dcéru, aj keď je chlap. A určite sa teší na syna.

Mam dceru a vobec sa jej nepacia veci,ktore mne.beha stale za loptou,ucesat sa ani za svet,bavia ju auticka no a?ved to je zplne v poriadku,mam doma vlastnu individualitu a nerobim si svoju kopiu.tesim sa,ze je zdrava a robi veci,ktore ju robia stastnou,nie mna.a ano odsudzujem ta za to,co si napisala kvoli vsetkym zenam,ktore nemozu mat deti alebo maju chore deti a tuzia po tom,aby ich dieta spravilo aspon jeden krok alebo aby niekedy povedali slovo mama

@anonym_autor je obdivuhodné, že ste sa zdôverili s takto nepopulárnym pocitom, s vedomím, že Vás tu väčšina účastníčok bude odsudzovať. Keď si toto budeme ako ženy navzájom robiť, budeme si donekonečna ubližovať. Vy ste si pýtali podporu. Máte úplné právo cítiť sa tak, ako sa cítite. Už to, že o tom hovoríte a uvedomujete si to, je znakom, že Vám vzťah k synčekovi nie je ľahostajný a že Vám záleží, aby ste mu boli dobrou mamou. Nie je dôvod, aby ste neboli. Niektoré vzťahy si vyžadujú čas, postupne krásnejú. Iné boli "ideálne" od prvej chvíle, no pokazia sa. To, ako to bude v prípade Vášho syna, máte v rukách. Nie dnes, ani zajtra, ani v momente, keď sa narodí, ale počas mnohých rokov, kedy sa Váš vzťah bude denne budovať. Bude ho ovplyvňovať dynamika celej rodiny, nie ste to iba Vy a on. Prajem Vám, aby ste syna dokázali privítať s otvorenou náručou a mysľou.

@anonym_autor presla som si tym. Odkedy si pamatam, vzdy som chcela dievca a aj verila, ze budem mat dievca. Vedla mna nevyrastali ziadne deti, akurat cez prazdniny som sa vidala v inom state s bratrancom (o 2 roky mladsi) a na dvore som vyrastala hlavne s chalanmi. Nikdy som nemala problem sa zabavit aj s nimi, ale presne tieto veci ako auticka a tak, to slo mimo mna. Prve oznamenie o chlapcovi som prerevala. Vzdy som dufala, ze na dalsom ultrazvuku mi doktor povie, ze sa predtym pomylil. Aj som citala diskusie, ze aka je sanca a drzala som sa pripadov, ked do porodu nemali urcene spravne pohlavie. Dieta sa narodilo a vsetko super, aj ked neholdujem vyslovene chalanskym veciam. Chceli sme dve deti, tak som dufala, ze druhe uz bude dievca. Aj som nakoniec bola rada, ze prvy je chalan. Predstavovala som si ho ako ochrancu mladsej dcery :D ke som sa dozvedela, ze zas chalan, zasiahlo ma to, ale trochu inak. Vedela som, ze nim uz vsetky nadeje zhasli a ze to je definitivne a ziadne vytuzene dievcatko nebude. Vsetkym naokolo som povedala, ze som nasrana a nech sa ma nesnazia utesit, ze ma to len viac rozculuje. Potrebujem cas a teraz to svoje sidlo najmladsie obrovsky lubim. (Este aj ten domaci milacik je pes). Napriek vsetkemu si budem do konca zivota nosit malu slzicku za mojim dievcatkom. Ale aj s chalanmi zijem super zivot. Aj s nimi sa da robit kopa veci. Kopec veci ma nebavi, ale viete co? Na dovolenke s nami bolo v detskom kutiku dievcatko, trosku starsie od mojho najmladsieho a nejak prirodzene vyplynulo, ze som sa s nou hrala nejaku rolovu hru u zubara :D no a tiez som z toho nebola odvarena, ze ako ma to bavi. A este ma aj "komandovala" 🙂

..nejdem ťa súdiť, to mi neprináleží. len ti chcem povedať, že do obrovskej miery budeš formovať u svojich detí ich vzájomný súrodenecký vzťah práve ty, teda obaja rodičia. tak na to mysli a nepokaz im to

@anonym_76cf3e autorka ma pravo na taketo pocity. Netreba ju hanit poukazovanim na to, ze su tu skupiny, ktore to maju horsie. Ano, maju a zasluzia si podporu, ale autorka tiez 💜

@anonym_autor ja som tiež celý život túžila iba po jednom, mat dcéru. Keď som čakala prvého syna tak som bola smutná, že chlapec a vieš čo sa stalo narodil sa hendikepovaný. Pri druhom synovi som sa modlila len nech je zdravý, ale ani on sa nenarodil zdravý. To ze si sklamana to sa da pochopit, ale dufaj ze ti to karma nevráti lebo až vtedy pochopis aká si bola malicherna. Je český herec ktorý keď čakali so ženou tak tiež fúkal ze druhé bude dievča a on tak chcel chlapca, 3x hádaj co sa stalo, dcéra ma svalovú atrofiu. Takže asi tak.

Tie hejterky, co tu autorke vypisujete kraviny, predstavte si, ze za vami pride vase dieta so svojimi pocitmi a povie toto vam.

EQ modry konik = -100.

No a co, ze si prajeme, aby sa nam narodila dcera. Alebo syn. A potom prichadza sklamanie. Je to prirodzena reakcia. Vazne zeny, nemam slov.

Draha autorka, nechaj svoje pocity plynut. Nevieme si prikazat, co mame pocitovat. Bude to v poriadku. Mam dceru a potom dvojicky - synov. Tiez som nevedela, do coho ideme. S kazdym mam uplne iny, velmi pekny, vztah.

@anonym_autor áno, si povrchná, len povrchní ľudia nechajú tieto plytké pocity prerásť v myšlienky, ktorým uveria..

@danieladugard jedna vec su pocity, ktoré sú premenlivé a nevieme s nimi veľa urobiť. ale keď niekto reálne začne písať, že nechce bonding s vlastným dieaťom, to už nie je pocit, ale totálna hlúposť.

@7trisha7 presne o tom hovorím, keď človek vidí choré dieta, dal by všetky peniaze sveta aby to dieťa bolo zdravé, mladí ľudia zomierajú na rakovinu, deti a tu niekto sa doslova ruha, že čaká zdravé dieta.

@manog vy asi neviete rozlisovat medzi pocitom a postojom... toto sa vam zda ok? "Ani neviem či ho chcem ten bonding" to je rozhodnutie tej zeny, nie pocit. rozhoduje sa, ze asi nechce bonding, lebo chlapec, nie dievca...nejde tomu dat ani sancu..za mna totalne mimo zmyslanie, akokolvek vase slova zneju empaticky a podporujuco, skor vyznievaju trapne

@anonym_2996cb jaj mam známu, ktorá pri po pôrode povedal celému tímu, že dajte zo mňa to decko preč, takže čo sa dá na to povedať, asi nič že niektoré ženy sú bezcitne ...

Vyhladaj pomoc psychologa a to ihned...

Podľa mňa , to vôbec není na psychológa , sú to bežné pocity , na ktoré má právo každá žena (nik nechodí v jej topánkach , nepozna jej minulosť a podobne ) jasné že dieťa bude milovať časom nech je baba či chlapec. Ale kým ho nemá , je ťažké presvedčiť sa 🙂
Aj ja som šialene chcela prvé dievča , je chlapec , nevedela som čo mám čakať , nedokázala som mu ani kúpiť nic modré a teraz ? Milujem ho najviac na svete a aj 10 by som takých brala 🤣 áno prvú chlapčensku vec som mu kúpila asi v polroku
Druhú mám dievča a stále sa s ňou akosi neviem vypestovať to , čo som si predstavovala🙂 (10mesiacov )

Empatia kde? Emočná inteligencia kde? Súcit a pochopenie kde? Tu nie…
Potom sa čudujme, že máme na SR nárast psychických ochorení, keď sa človek aj bojí na verejnosti vyjadriť, že niečo cíti inak ako sa očakáva 🙄
Autorka, ani to tu nečítaj, nájdi si radšej jednu maminku, ktorá ťa pochopí a vyrozprávaj sa…

Moja dcéra má so svojimi mladšími bratmi super vzťah. Tak isto si aj napríklad exmanžel rozumel so sestrami, ale ony medzi sebou len faloš, intrigy a ohováranie.

Ak sa máte s manželom radi a nemáte problémy ja ti hlavne prajem, aby ten malý bol kópiou manžela. Ja to tak mám s mojim najmenším. Tiež som nebola nadšená, že zase ďalší chlapec 🤪 ale on je úplne ako manžel. Vzhľad, stavba tela, spanie a aj apetít má úplne ako on 🤣

100 krat psycholog, dufam ze ti to tu niekto uz poradil a si uz niekde objednana