Ako ste prežili tehotenstvo a zvládli obavy?
Ako ste prežívali svoje tehotenstvo? Báli ste sa rizík, ktoré prináša prvý trimester? Objavil sa vo vás strach z možnosti straty dieťaťa?
Boli tam rozdiely v prežívaní prvého a druhého tehotenstva?
kedze mam vytuzene dieta, tak som sa bala od prveho testu bojim sa stale. ci uz v tehotenstve, ci je vsetko ok, ci sa nieco nestalo, ci bude porod ok, ci s nou dobre manipulujujem, ci som dobra matka, ci sa mi nezadusi nejakym kuskom jablka, ci si niekde nerozbije hlavu, a viem, ze to nesknci ani po 18 narodeninach :D
V skratke bolo to jedno z najhorsich obdobi mojho zivota.
Strach bol vzdy. Zle mi bolo vzdy. Rovnake to bolo pri vsetkych. Neviem ci som vhodny adept do tejto ankety 😂😂😂😂
Momentálne som tehotná a na toto tehotenstvo som čakala približne dva roky. Myslela som si, že keď po možno až trojcifernom počte negatívnych testov konečne uvidím ten pozitívny, nastane u mňa úplná explózia šťastia. 😄 A ono vlastne nie. Prvý trimester bol pre mňa hlavne plný strachu a neustáleho čakania na ďalšiu kontrolu, aby som zase dostala potvrdenie, že je všetko v poriadku. Po kontrole som bola dva-tri dni pokojná a potom mi to celé nabehlo znova. Navyše som prakticky stále špinila alebo krvácala, našťastie to po 12. týždni prestalo. Ale že by potom prišla nejaká všeobecná tehotenská pohoda, to sa u mňa nestalo. 😄 Strach o bábätko už našťastie nie je taký ako na začiatku, ale zase prišli iné myšlienky. Občas rozmýšľam, či to bolo dobré rozhodnutie, občas mi je ľúto za životom pred tehotenstvom, že nemôžem robiť všetko, čo som bola zvyknutá, alebo ísť všade, kam by som chcela. Inokedy ma zase prepadnú obavy z budúcnosti, materskej, rodičovskej a z toho, ako sa celý život zmení. A kým niekto prvý trimester celý prevracal, ja som mala presný opak – mne nebolo zle asi ani raz. 😂 Zato môj apetít chytil totálne brutálny level a to, že budem schopná jesť také množstvá, som fakt nečakala. 😄 Samozrejme som preto už od začiatku dosť rýchlo priberala, hoci som tehotenstvo začínala na 55 kg, a ani to mi na psychickej pohode práve nepridáva. Takže aj napriek tomu, ako veľmi som toto dieťa chcela a ako dlho som naň čakala, tehotenstvo asi nikdy nebudem vnímať ako „najkrajšie obdobie života“. Jednoducho si ho neužívam. Na bábätko sa veľmi teším, ale rovnako sa teším aj na koniec tehotenstva a na to, keď sa postupne budem môcť vrátiť k svojmu starému zabehnutému režimu🙂)
Pri prvom som sa bala az dokym som dieta nedrzala v rukach, a to sme mali aj kadejake testy navyse porobene, vsetko bolo na kontrolach v poriadku. Pri druhom mi bolo furt zle, bola som nonstop aj so starsou dcerou chora, mam toho uz plne zuby a chcem nech to skonci - mam termin tento tyzden. Tesim sa ze uz nikdy viac to nezazijem 😀 na nejaky prebytocny strach mi neostala kapacita, snazim sa prezit.
@anonym_autor ano, pri druhom uz nebol cas na take myslienky 😃😃😃
Ale ano, kym neskoncil 1.trimester, tak sme to nikomu okrem nutnych ludi v rodine neoznamovali.
@anonym_autor rada by som aj ja prispela mojim príbehom .. síce je to ešte stále čerstvé .. podarilo sa mi otehotnieť hneď na 1x , čo som bola dosť v šoku lebo doktorka mi povedala , že nemusí sa to podariť do 12 m .. ale veľmi sme sa tešili s manželom .. veľmi .. tak veľmi sme to bábätko chceli .. nášho miláčika malého .. viete , keď vám vyskakuju na instagrame random príspevky ? Proste , že vybrané , že môžete dať sledovať daného cloveka .. mne začali vyskakovať ženy , ktorým buď umrelo bábätko alebo potratili .. a vtedy to začalo .. úplne mi preplo .. začala som sa riadne stresovať , že sa môže niečo také aj mne stať , kontrolovala som sa .. rozmýšľala som nad tým od začiatku cca do 2 mesiaca tehotenstva .. potom som si vymazala Instagram a úplne ma to prešlo .. prestala som sa kontrolovať lebo mi mamina hovorila prosím prestaň s tým lebo zbytočne si to len privolaš.. aj keď som povedala , že sa bojím keďže ona prišla o 3 detičky tak mi povedala : pozri zlatko ak sa ma to maličké v tebe udržať udrží sa ak nie nijak to neovplyvniš .. nerozmyslala som už viac nad tým .. a potom to prišlo .. naša najväčšia nočná mora .. začala som mať kŕče ako pri MŠ. A krvavý výtok , zistili mi , že malicke už nežije 2 týždne … tak ako sa to začalo všetko rýchlo skoncilo .. a ja som sa začala viniť , že to bola moja chyba .. lebo som na to myslela .. potom mi povedali , že mu prestalo biť srdiečko .. lebo , že stáva sa to a nijako to neovplyvnite .. nijako.. môžete robiť čo chcete a ako najlepšie viete ale neovplyvnite to .. je to nefér .. ale to je život .. najhoršie z toho bol vyvolaný potrat , čo nakoniec aj tak po 10hodinach skoncilo kyretom.. mám z toho stále traumu , keďže sa to stalo pred mesiacom .. aj prístup nemocnice bol otrasný .. odsťahovali sme sa s manželom preč .. aby sme sa z toho uzdravili nakoľko na prijme bola jedna sestrička z našej dediny a samozrejme neudržala jazyk za zubami .. moja mama sa tiež z toho zložila lebo robila v potravinách a stále jej to ľudia pripomínali .. bože tvoja dcéra to ako sa jej mohlo stať že jej umrelo dieťa v bruchu ? To čo robila ? Nevydržala to .. zložila sa jednoducho .. cítila som sa a cítim sa ako keby som mala nálepku na cele ,, ta čo potratila ,,… a viem , že nás ohovárajú a ohovárali nás .. my to proste vieme a počujeme to .. aj môj manžel počúva ešte stále sprosté narážky .. odišli sme .. a vieme potrebujeme čas aby sme to mohli ešte raz skúsiť .. a veríme , že dostaneme tu možnosť byť rodičia .. chceli sme bábätko , ale máme anjelika , ktorý nás bude strážiť .. len chcem tým celým povedať , že myslím a modlim sa za ženy , ktoré prežívajú , prežívali to iste čo my .. a verím , že sa im to podarí byt rodičmi spolu s ich polovičkami .. držím vám všetkým palce .. a prajem vám všetko dobre .. ale predsa život píše iný príbeh a také veci by sa nemali stať ale stavajú sa .. ale doplo to aj nám pokiaľ to bábätko sa ma udržať , udrží sa a pokiaľ ma odísť odíde .. držím vám všetkým palce nech to dotiahnete čo najďalej a nech sa vám narodí to nádherne klbko šťastia a hlavne nech ste zdraví
Pri vsetkych 3 tehotenstvach som mala obcas myslienky, co ak, ale vsetko bolo v poriadku. Vzdy tam je riziko, ale netreba sa tomu poddavat a prehnane sa sledovat. Chodis na poradne a tam sleduju vas stav. Snazila som sa vsetko uzivat. Najviac som mala obav pri tretom tehotenstve, hlavne kvoli vyssiemu veku, ale vsetko dobre dopadlo.
Prvé som potratila v 17 tt prijala som to ako súčasť druhé tehu som mala obavy ale nič extrémne,je to vaetko súčasť, stať sa môže hocikedy hocičo
Ale žiť v strachu nemá význam vôbec a vôbec nie, keď už máš dieťa v brušku
@anonym_autor ja som najhorsie prezivala 3.tehotenstvo.Bolo po potrate,cize ake kolvek pichnutie,bolest a pod.som isla zosaliet od strachu,ze sa to znova deje.Plus v zaciatkoch som aj krvacala.Do toho nevolnosti,unava,tie pachy,mne snad smrdelo naozaj vsetko aj vzduch,na zaver sa pridal vysoky krvny tlak aj tep a maly musel von(vsetko je ok,uz ma 4 roky).Paradoxom je,ze pri stvrtom tehotenstve,i ked boli nevolnosti a klasicka unava,behala som jak laň,uplne pohodova mysel,ziadne krvacanie,ziaden kludovy rezim,tlak ukazkovy a v 29.tt som zacala predcasne rodit.Nikto nechapal preco,ani len doktori.Ziadna infekcia,ziadna namaha,nic,co by tomu predchadzalo.Nastastie to zastavili,polezala som si v nemocke,na infuznej pumpe s atosibanom,plus do zadku pichali kortikoidy na vyvin pluc,neskor magnezko do zil,utrogestan a pod.A nakoniec som dcerku 8 dni prenasala
Ahoj. Ja som teraz prvýkrát tehotná. Mám 29 rokov. V 1. trimestri som mala rôzne myšlienky, asi to bolo aj hormónmi. Raz som bola šťastná, raz som sa bála, raz som premýšľala, či sme sa rozhodli dobre mať dieťa v tejto dobe. Teraz v 2. trimestri sa naň teším, ale zároveň som prešla strachom, pretože lekári aj napriek ostatným dobrým výsledkom stále chceli, aby som podstúpila amniocentézu, aby som mala istotu, že dieťa bude OK. Nad tým som sa zamýšľala, že človek by si aj tehotenstvo vychutnal, nebyť týchto strachov. Ja som celkovo racionálna, ale toto vo mne naozaj zanechalo divný pocit a neviem sa až tak úplne tešiť, ako možno iné ženy.