Ako zvládnuť neplánované tehotenstvo a nepanikáriť?
Ahojte mam 26, s priateľom som rok ostala som tehotná neplanovane ... na jednej strane sa nato teším no na druhej mam obrovsky strach, nemáme zatiaľ ešte ani svoje bývanie, bojím sa ako sa s dieťaťom všetko zvládne, že príde veľká zodpovednosť za dieťa, prepadá ma panika a plač... zažili ste to niektorá?
Ak si s niekym uz rok, asi by si nechodila s niekym, komu nedoverujes a kto nie je pre teba ten spravny partner do zivota, takze nemaj strach. Nie si na to sama, mas pri sebe milujuceho priatela, spolocne to zvladnete. Spolocne date aj byvanie, vsetko. Pozri sa na Marosa Molnara. S manzelkou a dietatom byvali na manzelakoch - teda intraku, treli biedu, a rokmi sa vypracovali. Vela ludi zacina vselijako, dolezite je ist spolocne a vzajomne sa podporovat. A tiez mas rodinu, a aj priatelovu rodinu.
Aj keď žena tehotenstvo plánuje, ten prvotný sok je tam vždy.. je to reálne a nezvratné a otočí to život hore nohami. Priateľa máš dlhšie, si v ideálnom veku a máš cele mesiace tie detaily ohľadom bývania doriešiť. My sme otehotneli neplánovane,ked som mala 21 rokov, dcéra bude mat tento rok 18.. s manželom sme oslávili teraz v marci 20te vyrocie, moju 40ku a narodenie najmladšieho syna.. sú aj šťastné konce,spokojne partnerstva a s neplanovaneho tehotenstva - to najkrajsie,co sa mohlo stať...
Ja som mala 25, ked som cakala prveho syna. Prave sme zobrali hypoteku na stary dom, ktory bolo treba prerobit. Byvali sme u mojich rodicov. Do toho prisla kriza a muz prisiel o robotu.
Teraz ma syn 16 a je to uzasny chlapec. Vsetko sme zvladli a som stastna, ze ho mame. Neboj, aj vy to date.
To ze nemate svoje byvanie vobec nevadí, ja mam 26 a čakám tretie bábo 😉 prve som mala v 19/20r tiež neplanovane.. vtedy som ani pracovat ešte nestihla a ako tehotnu ma nikam nechceli vziať...
Teraz máš 26r ak nie si po škole tak myslim si, ze do prace chodíš a ako tak si schopna sa zabezpečiť a niesi dufam na to sama .. mas partnera ktori snad tiez pracuje, dieta je vas oboch .. treba hlavne vela komunikovať
Nikdy som neplánovane nebola tehotná. Ale ak by sa mi to stalo, tak by som zvážila tieto fakty - mám kde bývať aj s dieťaťom a zvládnem to financovať, mám dosť úspor (aspoň na polroka - rok života), mám stabilnú prácu, mám muža, ktorý je schopný to zvládnuť a vstúpiť do manželstva? A podľa toho by som sa rozhodla. No s neplánovaným tehotenstvom by som sa nevyrovnala nikdy. Ja neverím na také, že neboj sa, veď nejako to bude.
Ja by som do dietata bez vlastneho byvania nesla, ale teda ak by sa podarilo tak by som urobila VSETKO pre to aby sme si do porodu vlastne byvanie zabezpecili. U nas to nie je ako v zapadnej europe. Tu mas gro prenajmov najmy od sukromnikov a musite mat obrovske stastie aby vam vobec niekto prenajom s dietatom dal (lebo zakony su postavene proti prenajimatelom) a druha vec, nemate istotu ze vas odtial po čase nevyhodi napr z dovodu predaja nehnutelnosti alebo potreby vyuzit bytu pre seba atd…
Áno, zvládli to viaceré, žiadna panika, všetko sme riešili krok za krokom a neľutujem....
Ahoj. Ťažko radiť, ja mám 29 tiež by som chcela dieťa, no nie je s kým, čiže ak priateľ pracuje a nájom vám dajú tak ok. Ty máš prácu , vzdelanie, že by si sa po materskej mala kam vrátiť? Ak nie, panika ťa chytá oprávnene, ale jedno by ste mali zvládnuť.