Čakám dieťa, ktoré nechcem
Ahojte, o mesiac rodím a zvažujem dať dieťa na adopciu, necítim sa na to starať sa o dieťa a zároveň nechcem byť ženou a matkou v domácnosti, nieje to život ktorý by ma napĺňal, nechcem stráviť niekoľko rokov života sedím doma a prebalovanim uvrešťaného decka. Nechcem aby ma pripravilo o komfort a niesť zodpovednosť za výchovu dieťaťa. Viem že ma odsúdite že som sebecká, možno som ale nechcem trpieť po zvyšok života kvôli dieťaťu, nič k nemu necítim žiadnu lásku, no čím viac si predstavujem život s ním tak k nemu začínam mať negatívne pocity, myslím si že každé dieťa si zaslúži byť chcené a lubene a toto mu ja dat neviem. Neviem čo robiť ďalej, ľutujem ze som nezakrocila skôr keď sa ešte dalo ísť na potrat, teraz sa skôr bojím čo na to povie okolie... no všetko sa zomlelo tak rýchlo ani som si poriadne neuvedomovala ze som tehotná a keď prišla myšlienka ze dieťa nechcem, priateľ má vždy nejako upokojil ze on ho chce a pod. Tak som to nejak prestala riešiť, no čím ďalej tým viac som presvedčená o tom ze takýto život žiť nechcem. Cítim sa dobre keď si predstavím myšlienku že to dieťa pôjde preč všetok ten stres zo mňa opadne cítim úľavu a hlavne si myslím ze to dieťa by malo byt v rodine ktorá ho prijme a dá mu lásku. Co si o tom myslite? Nemám to komu povedať, jediný komu môžem je priateľ, no on o tom nechce ani počuť.
Psycholog, psychiater. Ak nema trpiet dieta, Ty, tak okamzite riesit danu situaciu. Prebrat, ci to je len uzkost z bliziaceho sa porodu a vies zmenit terapiou pohlad na materstvo alebo staly stav. A podla toho sa zariadit s partnerom. Lebo reci, ako sa postara su pekne, ale realita je, ze tych prvych par mesiacov je skutocne na matke, najma, ak je on pracovne vytazeny. Ak to dieta skutocne nechces, tam vela moznosti uz nemas - bud pojde na adopciu alebo sa partner postara sam.
@natalka2548 každé dieta si zaslúži milujúci matku, ktorá mu s láskou prebalí plienku a s láskou utíši jeho plač..detstvo bez lásky mu poznačí cely život…tak mu to dopraj a daj ho matke, ktorá mu to vsetko da…nie jasle, nie starkovci, nie otec…otec jedine ak od teba s tym dieťatkom odíde…je to kruté ale bohužiaľ …len aby si to potom neľutovala…uvrestane decko je to par mesiacov…po par rokoch je to plnohodnotný parťák…tak nech ten clovek ma v živote vsetko co si zaslúži, neober ho o to
Tak keď priatel dieťa chce bude musieť kariéru odložiť. A nech ide na materskú on. Pretože to nie je len chlap dieťa chce ale žena matka staraj sa.
A áno radšej dat dieťa na adopciu, ako dieťa nemilovať. So svojím rozhodnutím nech je akékoľvek budeš žiť ty sama a nikto iný, ani priateľ ani rodiča ani ženy na MK.
Lebo tie keby napíšeš ze chceš ísť na potrat by ti písali o tom ako je dieťa dar a aako ho máš dat radšej na adopciu, a keď napíšeš o adopcii tak zas budú len písať prečo si nerozmýšľala predtým a ako si máš dieťa nechat
Tiež n'y som skúsila sa porozprávať s s nejakým psychológom. Rozhodnutie bude ale na tebe keďže píšeš priateľ, nie manzel
@majlo1234 bohuzial alebo chvalabohu,ak nie su zosobaseni ,partner nemusis súhlasiť s adopciou
@natalka2548 zase vymyslena tema.neverim.o adopcii si myslim,ze v takomto pripade je to ta najlepsia vec,ktoru moze zena v tejto situacii urobit.je tu vela takychto tem a tie zeny su vydate.som zvedava,ci to ze nechcu deti oznamili dopredu manzelovi.lebo potom muz ma pravo sa rozhodnut,ci si vezme zenu ktora vedome nebude chciet mat deti.
Bolo to tu už viackrát spomenuté a neviem, či s tym počítaš, ale ak sa odmietnes dieťa kvôli nejakému komfortu, ktorého sa nechceš vzdať, tvoj priateľ s tebou nezostane. On to dieťa chce a ty ako matka sa mu sprotivis svojimi postojmi... Prídeš aj o dieťa, aj o komfort, ktorý teraz máš (možno aj vďaka priateľovi, ktorému sa rozbieha sľubna kariéra...). Tak zváž, o čo ti ide... Ci ti to za to stojí neustupit zo svojich nárokov... Zo svojej sebeckosti... Áno, dieťa niečo stojí, peniaze, čas, sily... Ale časom sa to vráti a budeš mať niekoho, kto ťa bude ľúbit...
Tiež si myslím, že v tvojom prípade je dobrá rada vyhľadať ihneď psychológa.
@natalka2548 mozem ti nieco povedat? Ries to az ked sa male narodi podla mna toto co riesis teraz uplne na to zabudnes a ked budes mat v naruci to male nebudes ho chciet dat nikomu... Videla som skutocne vypovede zien ktore otehotneli a sli na potrat vies ako sa citili potom? Ako prazdne telo bez duse bolo im strasne a lutovali to... Mozno je dobre ze si nebola na ten potrat lebo by si dopadla ako oni. Kolko zien by chcelo mat deti a nemozu bud rada ze to male mozes mat . Samozrejme je to stale a len na tebe ale poriadne si to rozmysli to male nieje pes ani macka ze ho das do útulku...
@natalka2548 navstiv psychológa co najrýchlejšie,treba to riešiť lebo:1) budes v depresii z dietata, 2) budes v depresii ze si ho dala prec,3) budes v depresii ze sa priateľ s tebou rozišiel alebo 4) mozno porod a ked uvidis male to cele otočí a budes rada 🙂 na SK je zaužívané ze matka nic ine okrem dietata nerieši a musi byt 3roky doma a nic ine nevie len dieta dieta…to nemusi byt tvoj pripad. Dieta moze chodit aj do jasliciek aspon na cast dna a ty mozes pracovat,cize ai užiješ aj dieta ale aj svoju nezávislosť.ja by vam v holandsku a tu idu uz 4m do jasli. Aj ked osobne by som tak skoro isto nedala, ale moj maly tiez zacala uz v 6m. Tu zeny niesu otrokmi deti a domácnosti! Užívajú si aj svoj cas a otec sa stara rovnakým dielom! Mozno sa skor bojíš tej zaužívanej predstavy co je na SK.treba to poeriest aj s partnerom ze co očakávaš,nie ze in ma rozbehnutú kariéru tak musis vsetko robit len ty! Ak on dieta chce musite sa on starat spoločne!
@natalka2548 ahoj nepisala si sem trosku davnesie? Ziadna zmena odtvedy? Mas nakupene pre babo ci nic ani nechystas?
Tak dať dieťa na adopciu pre teba možnosť nie je, keďže priateľ by s tým nesúhlasil. Čo môžeš spraviť je, že si nájdeš dobrého psychológa, zapojíš čo najviac starých rodičov, ak máš takú možnosť a zaplatíš opatrovateľku a potom jasle. A možno sa ti materstvo nakoniec zapáči a nepustíš to malé z rúk. Aj to sa môže stať.
Načo sa tu pýtaš ľudí keď si ho nechceš nechať tak daj na adopciu to dieta budú ľúbiť a vážiť si ho a tebe ostanú poton oči pre plač ze si sa ho vzdala koli tvojmu životu nemusíš sa cítiť ako matka teraz no keď ho uvidíš zmeníš názor niekedy je to z deťmi ťažšie ale sú naše a ked to takto berieš ver ze toto negatívne správanie cíti aj babo
@natalka2548 hlavne ho potom ked uz vyrastie nekontaktuj a nepleť sa mu do života
@natalka2548 začni to riešiť čo najskôr s odborníkom.. pretože keď už v depresii vyhodis decko z okna,potom už len tvoj život bude na hovno
Tako je ti nieco hovorit, kedze nakoniec sa aj tak rozhodnes len ty sama. No nerob unahlene zavery a uvidis, ci sa to nezlomi v tebe ked porodis. No mozno by nebolo naskodu navstivit nejakeho psychologa a porozpravat sa s nim o tom
Ako si to predstavuješ? Nech sa stará partner a aj tak by ste ostali spolu? Čo ti najviac "prekáža"? Starať sa o dieťa? Byť s ním sama doma?
Ty akoby si odmietala, ze tvoj zivot sa zmeni, ty chces naspat svoju bezstarostnost, ziadnu zodpovednost za nikoho, nezavislost, komfort. To ale nejde. Urci si preto svoje priority. Niecoho sa budes musiet vzdat. Mozes sa rozhodnut, ze das dieta na adopciu. Ponechas si svoju nezavislost, nebudes sa musiet roky starat o uvrestaneho maleho cloveka, nebudes za dieta niest ziadnu zodpovednost. Prides ale o priatela, ktory ti zrejme neodpusti, ze si dala vase dieta prec, pretoze on sa na neho uz par mesiacov tesi a prec ho dat nechce. Alebo sa mozes rozhodnut, ze si dieta nechas, vzdas sa casti svojho komfortu, budes mat zodpovednost za dieta, budes sa starat a budes pravidelne navstevovat nejakeho psychologa. Taktiez sa mozes rozhodnut, ze si dieta sice nechas, ale maximalne zapojis rodicov z jednej aj druhej strany, vela rodin to ma tak, ze deti su od malinkata u starych rodicov, pretoze matky po par tyzdnoch od porodu proste do prace chodit musia, aby sa uzivili… a ked sa bude dat, zabezpecis dietatu opatrovatelku na cely den a potom neskor jasle… ale ano, dieta podstatne zmeni tvoj zivot. A ak to dieta zacinas nenavidiet uz teraz, tak by som neratala s tym, ze porod ako bolestiva zalezitost to posunie k lepsiemu. Skor by som ratala s presnym opakom. Takze rada, aby si kazdopadne kontaktovala nejakeho psychologa, je velmi dobra. To urcite urob. Ak by si sa ale rozhodla dat dieta prec, pouvazuj radsej o tom, ze ho nechas otcovi dietata. Podla tvojich slov on to dieta lubi uz teraz. Ak ho das prec, tak sa aj tak rozidete. Ak vsak bude pre teba vlastny komfort nadovsetko, tak ponechaj tomu dietatu aspon jeho vlastneho otca. Aj ked on zacina podnikat a casu ma malo, on by sa mozno aj skrz pomoc rodicov a pod. dokazal o dieta postarat a dieta by malo aspon jedneho zo svojich rodicov.
Myslíš si, že vás vzťah bude normálne fungovať ako by sa nič nestalo? Dieťa dáte preč a pohoda jahoda keď on ho chce? Neviem si to predstaviť.
Ale áno, najlepšie pre dieťa bude ak ho dáš na adopciu, lebo deti sú náročné, stále revú a niečo potrebujú. Nechcem aby vyrastalo ďalšie týrané dieťa.
@natalka2548 Tvoj problém je v tom, že ty si predstavuješ, že dieťa dáš na adopciu a budeš si žiť naďalej ako predtým, lenže tak to nebude. Tvoj priateľ ťa pravdepodobne opustí, ostaneš sama, možno budeš mať depresiu, možno budeš ľutovať svoje rozhodnutie. Možno nie, to my nevieme. Jedno je ale isté, ten tvoj bezstarostný život, ktorý si doteraz žila už nebude. Čo tvoji rodičia? Tí by ti nemohli pomocť s dieťatkom?
@janickacrazy ako by jej pomohli? Možno raz za čas, ale určite by neboli nonstop pri nej. Vzťah sa jej rozpadne tak či tak...Ona to dieťa nechce a bude ho týrať alebo ho vyhodí z okna
@dominikamacakova no tak nevieme, aké majú vzťahy, sú aj takí rodičia, čo sa starajú o svoje vnúčatá a majú ich vo svojej starostlivosti, ved keby tvoja dcéra chcela dať dieťa na adopciu, tak ty by si bola s tým ok?
@janickacrazy to máš pravdu, možno by ho vzali k sebe
S adopciou by musel súhlasiť aj partner. Bez toho to nepôjde.
Môžeš síce požiadať o utajený pôrod, ale reálne co potom? Pôjdeš do pôrodnice, a vrátiš sa bez "ničoho"?
A on bude celkom v pohode, nič sa nestalo, len dieťa ste čakali a teraz zmizlo? Už tu bola podobne ta, kde silou mocou dokonca vydatá žena trvala na anonymnom pôrode a nijak nechcela pochopiť, že je to nonsens, ak sa rozhodne bez súhlasu manžela. Dokonca chcela tvrdiť ze dieťa umrelo pri pôrode.
Nechcem byť zlá, ale predstavujes si zo veľmi ľahko. Isteže máš právo sa rozhodnúť, ale teraz už je v hre aj partner a rodina. Iné by bolo, keby ani ho nechcú, alebo vôbec nič netušia o tehotenstve.
Takže kľudne porod utajene, ale zvaz si dopredu, že v tom momente nemáš partnera, a možno aj rodina bude proti tebe.
Nestrasim ta, len to opisujem možnosti.
Jednoznačne si sadnite, porozprávajte sa, povedz ze ty skrátka matka byť nechceš a ci súhlasia (hlavne partner) aby ste dali bábätko na adopciu. A potom sa zariad podľa reakcií.
@natalka2548 ty este nevies,co to je mat dieta,tak,ako som to nevedela ani ja a preplakala skoro cele tehotenstvo,ze babo nechcem. Neviem,co si za povahu,ale ak je v tebe kusok citu,tak dopadnes pravdepodobne ako ja a dalsich 90% matiek,ktore neplanovane napr otehotneli a nevedeli sa s tym vyrovnat,cize,zamilujes sa do toho stvorenia tak,ze nebudes vediet co s tolkou laskou. Taky druh lasky este nepoznas,to ti garantujem. Ale,ak si skor taka egoisticka povaha,co ma rada na prvom mieste seba,na druhom mieste seba,na tretiom a potom dlho,dlhooooo nic a potom ostatni,tak ho porod a nechaj priatelovi. Urcite si to male bezbranne clovieca zasluzi lasku a pekne detstvo,nez nasratu mater,ktora mu bude vykrikovat,ze ma zniceny zivot kvoli materstvu. Niekedy je menej viac,cize ak ma byt spokojne s otcom,smelo do toho,bude to pre neho tazke,ale zvladne to. Ale ty sa im uz prosim nikdy neplet do cesty a hlavne sa uz nemnoz…
@natalka2548 ahoj, ja s tebou súhlasím. Ak by som dieťa nechcela, ja by som nevedela ísť na potrat. Anonymný pôrod zato by som vedela absolvovať aj zrieknuť sa dieťaťa. jasné, že by som potom často dumala, že kto vie ako sa má, čo asi robí, že teraz asi chodí do škôlky, teraz do školy, atď... Ale netrápila by som sa nad tým, žila by som v presvedčení, že je šťastnejšie a milovanejšie, ako keby som si ho nechala. Druhá, ale veľmi dôležitá vec je, že dieťa splodili dvaja... V tom prípade by som asi nemala to srdce, vziať priateľovi jeho dieťa... Asi by som si ho nechala. Neviem to posúdiť, nakoľko by ma jeho názor ovplyvnil. Či ho vnímam ako zodpovedného, schopného partnera a budúceho otca dieťaťa, alebo si ho chce nechať len preto, lebo sa to má, alebo čo povie rodina. Takže, ako vidíš, síce sa ma to netýka, ale už teraz som rozpoltená.😔. Sorry, asi som moc neporadila... Držím ti palce, aby si sa rozhodla tak, aby to viedlo k čo najspokojnejšej budúcnosti teba, tvojho dieťaťa, aj tvojho partnera.
@natalka2548 ahoj 🙂 tak ja budem za blázna, ale mne to príde úplne v poriadku, ak to tak urobíš. Nechaj si ale na rozhodnutie čas. Môže to byť aj tehotenská depresia, tak aby si potom neľutovala. Byť tebou konzultujem s odborníkom takýto krok. Napríklad psychologicky z alexisporadna.sk sú skvelé, fakt. Proste aby to bolo ozaj slobodne rozhodnutie, nie kvôli depke. Mnohé mamy opisujú, ako si vzťah s dieťaťom. vybudovali až v priebehu mesiacov, a teraz by ho nedali za nič. Rozumiem, že pri potrate by ťa ľudia neodsudzovali, lebo by to nevedeli. Ja som dosť otvorený človek. Viem si predstaviť, že ak si aj ty aspoň trochu a dáš dieťa na adopciu, tak z toho môžeš ešte aj spraviť osvetu. Búrať tým tabu. Lebo mnohí sú proti potratom ale dať dieťa na adopciu všeobecné ako píšeš nie je prijímané s veľkým pochopením. Podľa mňa je to ale obrovsky úžasná vec. Keď mama daruje dieťaťu to jediné, čo môže len ona, 9 mesiacov v nej. Potom ju už môže niekto nahradiť. Samozrejme nehovorím cielene mať deti s tým, že dám na adopciu, ale hovorím, že ak už dieťa mám (hoci len pár milimetrov maličké), vždy je lepšia voľba nechať ho ďalej žiť a zveriť ho rodine, ktorá sa z neho a s ním bude tešiť a popri nich aj mnohí ďalší. Aj my máme syna v pestúnskej starostlivosti (rodičia ho neuvoľnili na adopciu). A o tomto treba rozprávať. Držím ti palce ❤️
Podľa môjho názoru si myslím že tieto pocity prežívaš lebo sa bojíš že ti dieťa zoberie tvoj doterajší život komfort kľud atď ale to tak nieje život ti dieťa nezoberie práveže ti dá zmysel tvojho života a nebude celý život bábo ja som vôbec nebola pripravená na prvé dieťa nečakane som otehotnela nevedela som si predstaviť ako sa budem starať o to keď ja nemám žiadny cit k deťom a keď som ho porodila zaľúbila som sa hneď na prvý pohľad...Ale ak si ty na milión percent presvedčená že to dieťa nechceš ktoré si ťa vybralo za matku oznám to pôrodnici kde budeš rodiť tak tiež u svojho lekára že si žiadaš anonymný pôrod a nech má dieťatko milujúcich rodičov ktorý mu dajú to čo ty by si mu mala dať ale bohužiaľ mu nedáš...A tu je u mňa otázka či boh je spravodlivý keď nedá dieťatko tomu kto po ňom túži a dá tomu kto ho nechce
@natalka2548 ved ty sa ho vzdaj a nechaj ho otcovi.On ak ho miluje,nie je dôvod ho dávať na adopciu.
Ako to skoncilo? Nechala si si ho?
Nie je za tým všetkým strach ci to zvládneš? Skus porozmýšľať ci ta strach netlačí k tomu ze sa vzdas a nemusíš riešiť všetko to neznáme co ta čaká okolo dieťaťa, strach z materstva...