Čakám dieťa, ktoré nechcem

Ahojte, o mesiac rodím a zvažujem dať dieťa na adopciu, necítim sa na to starať sa o dieťa a zároveň nechcem byť ženou a matkou v domácnosti, nieje to život ktorý by ma napĺňal, nechcem stráviť niekoľko rokov života sedím doma a prebalovanim uvrešťaného decka. Nechcem aby ma pripravilo o komfort a niesť zodpovednosť za výchovu dieťaťa. Viem že ma odsúdite že som sebecká, možno som ale nechcem trpieť po zvyšok života kvôli dieťaťu, nič k nemu necítim žiadnu lásku, no čím viac si predstavujem život s ním tak k nemu začínam mať negatívne pocity, myslím si že každé dieťa si zaslúži byť chcené a lubene a toto mu ja dat neviem. Neviem čo robiť ďalej, ľutujem ze som nezakrocila skôr keď sa ešte dalo ísť na potrat, teraz sa skôr bojím čo na to povie okolie... no všetko sa zomlelo tak rýchlo ani som si poriadne neuvedomovala ze som tehotná a keď prišla myšlienka ze dieťa nechcem, priateľ má vždy nejako upokojil ze on ho chce a pod. Tak som to nejak prestala riešiť, no čím ďalej tým viac som presvedčená o tom ze takýto život žiť nechcem. Cítim sa dobre keď si predstavím myšlienku že to dieťa pôjde preč všetok ten stres zo mňa opadne cítim úľavu a hlavne si myslím ze to dieťa by malo byt v rodine ktorá ho prijme a dá mu lásku. Co si o tom myslite? Nemám to komu povedať, jediný komu môžem je priateľ, no on o tom nechce ani počuť.